Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-139-2012.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/139/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: M. T., a.s. so sídlom L. J. 7, F., K. XX XXX XXX, zastúpeného R.. E. L., advokátom so sídlom Na U. XX, F., proti odporcovi: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D./XX, X10 XX A., štátny občan SR, o zaplatenie 353,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18,58 eur a zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 70,- eur z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157,50 eur od 22.10.2009 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 353,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 353,- eur od 22.10.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18,58 za každý začatý mesiac od júla 2009 do zaplatenia, zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 70,- eur a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi peňažný úver Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX v sume 350,- eur, poplatok za správu úveru v sume 241,50 eur, splatný v 13 mesačných splátkach po 45,50 eur. Odporca do dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 238,50 eur, neuhradené na istine zostalo 353,- eur. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11.3.2010 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 21.10.2009. Účastníci si v zmluve dohodli pre prípad omeškania sa dlžníka so splácaním úveru zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za každý začatý kalendárny mesiac, čo predstavuje 18,58 eur a zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 70,- eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úroku z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 22.10.2009.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, v konaní zostal nečinný, na nariadené pojednávanie sa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, zásielku prevzal osobne dňa 19.10.2012.
Súd na základe vykonaného dokazovania (pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu) výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ v priebehu konania zobral návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 18,58 za každý začatý mesiac od júla 2009 do zaplatenia, zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 70,- eur späť a žiadal návrh v tejto časti zastaviť. Zotrval na podanom návrhu v časti o zaplatenie sumy 353,- eur s príslušenstvom.
Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 320090364 zo dňa 9.2.2009 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 350,- eur pri výške poplatku za správu úveru 241,50 eur na 13 mesiacov tj. 69 %. Celková dlžná suma predstavovala 591,50 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 34,92 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.
Upomienkou zo dňa 18.5.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu neuhradených mesačných splátok. Odporca na výzvy navrhovateľa nereagoval a listom zo dňa 11.3.2010 navrhovateľ vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou mesačnej splátky a nereagoval na predchádzajúcu upomienku ku dňu 21.10.2009 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej sumy 363,- eur so zmluvnou pokutou vo výške 74,32 eur a poplatkov (náklady) 70,- eur; spolu 507,32 eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 11.6.2010 (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Zmluva bola uzavretá 9.2.2009 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení jeho zmien a doplnkov, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal ďalej preukázané, že na základe takto dojednanej zmluvy dňa 9.2.2009 navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 350,- eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť spolu s poplatkom za správu úveru t.j. na 13 mesiacov (5,3 % mesačne) tj. 241,50 eur. Celková dlžná suma predstavovala 591,50 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci. V konaní nebolo sporné, že odporca uhradil celkom sumu 238,50 eur. V danom prípade sa súd zaoberal výškou poplatku (zahŕňa v sebe úrokovú sadzbu aj všetky súvisiace náklady napr. poplatky za založenie a správu úveru, administratívne poplatky, poistenie a pod.), ktorý činil za 13 mesiacov sumu 241,50 eur (z úveru 350,- eur), čo je 69 % ročne; a priemerné úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov vo februári 2009 činil úrok 13,17 % p.a. Z toho je zrejmé, že v danom prípade odplata a úrok bol viac ako dvojnásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval výšku úrokov nad 13,17 % ročne za absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky vo výške 13,17% ročne, čo pri úvere 350,- eur za 1 rok predstavuje sumu 46,- eur. Odporca teda mal vrátiť 396,- eur. Keďže celkove uhradil navrhovateľovi 238,50 eur, jeho dlh činí 157,50 eur a k zaplateniu tejto sumy súd aj odporcu zaviazal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.10.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru k 21.10.2009. Nasledujúcim dňom sa dostal odporca do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu vo výške 157,50 eur a okrem istiny preto súd odporcu zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 22.10.2009 do zaplatenia podľa §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, i tu manželstvo je alebo nie je.
Navrhovateľ zobral svoj návrh zobral návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 18,58 za každý začatý mesiac od júla 2009 do zaplatenia, zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 70,- eur späť a žiadal návrh v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd s prihliadnutím na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je súd viazaný, konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa procesného výsledku hodnota uplatňovaného nároku navrhovateľa predstavovala sumu 353,- eur a navrhovateľ bol úspešný v sume 195,50 eur, čiže jeho úspech predstavoval 45 % a neúspech 55 %, čo predstavuje úspech odporcu. Preto súd pre pomer úspechu a neúspechu žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).