Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9Cb-5-2006.pdf
PDF · 218.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/5/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Sika Slovensko, spol. s.r.o., so sídlom Rybničná 38/e, 831 07 Bratislava, zast. JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: INS spol. s.r.o., so sídlom Kláštorná 127/19, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 31 691 889, o zaplatenie sumy 7 110,14 eur (214 200,- Sk) s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 110,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 7 110,14 eur od 14.5.2005 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 355,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5 092,02 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Erbena a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7 110,14 eur (214 200,-Sk) spolu so 14,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 30.3.2005 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca poskytuje svojim zákazníkom služby v oblasti obchodu a stavebníctva, vrátane nákupu a predaja tovaru v tejto oblasti. Dňa 29.3.2005 žalovanému dodal tovar Armorex Armorshield Natural a Sikafloor Armortop natural. Žalovaný objednaný tovar riadne prevzal, čo je potvrdené na dodacom liste č.05/61-00606. Za dodaný tovar žalobca vystavil žalovanému dňa 29.3.2005 faktúru č. 05/31-00611 na sumu 214 200,-Sk s dátumom splatnosti dňa 13.5.2005. Napriek tomu, že žalobca dodal žalovanému tovar riadne a včas, žalovaný vystavenú faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca preto niekoľkokrát vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný hoci viackrát prisľúbil úhradu dlžnej sumy a sám aj navrhoval splátkové kalendáre, tak svoje záväzky nedodržal. Dňa 17.8.2005 žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy aj právny zástupca žalobcu. Preto okrem istiny žiada žalobca priznať aj úrok z omeškania v zákonnej výške 14,5% ročne, ktorý si uplatňuje odo dňa nasledujúce po dni splatnosti faktúry.
Vo veci tunajší súd dňa 21.12.2005 č.k. 8Rob/490/2005-18 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Žalovaný v podanom odpore potvrdil, že mu žalobca dodal dňa 29.3.2005 tovar Sika Armorex Armorshield Natural a Sika Armorex Armortop Natural, na základe čoho vystavil faktúru č. 05/31-00611 na sumu 214 200,-Sk s dátumom splatnosti 13.5.2005. Žalovaný informoval žalobcu listami zo dňa
14.4.2005 a 17.5.2005 o tom, že dlžnú sumu nemôže v termíne splatnosti splatiť z dôvodu nedodržania úhrad splatnosti faktúr od jeho odberateľov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol informovaný o tom, že na značnej časti zrealizovaných podláh, kde do nášľapného povlaku bol zapracovaný žalobcom dodaný vsyp Sika Armorex Armoshield Natural, ale aj Sika Armorex Armortop Natural, sa vyskytli vady a tým je spôsobené meškanie úhrad jeho faktúr. Dohoda o postupnom splácaní záväzkov po splatnosti bola podľa neho podmienená tým, ako sa podarí vysporiadať s reklamáciami. Priame náklady na odstraňovanie vád ku koncu roka 2005 podľa neho predstavovali 750 000,-Sk, pričom už táto suma značne prevyšuje všetky pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Pritom sa jedná iba o drobné opravy, ktoré majú zamedziť vzniku vážnych porúch a ktoré by znamenali úplné znehodnotenie diela. V takom prípade by škody presiahli sumu 10 000 000,-Sk. Napriek tomu postupne splácal svoje záväzky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi doručil reklamáciu na dodaný tovar dňa 6.9.2005 za rok 2005, 6.9.2005 za rok 2004 a tiež dňa 5.12.2005. Žalobca túto reklamáciu riešil obhliadkou uvedených stavieb dňa 5.10.2005, 11.10.2005 a 18.10.2005. Na základe obhliadky dňa 14.11.2005 žalobca vydal písomné stanovisko k reklamáciám, v ktorom uvádza, že po konzultácii s výrobcom z Veľkej Británie spochybňuje, že vady diela vznikli dodávkou ich materiálov, resp. že pri obhliadkach vady neboli potvrdené. Žalovaný s takýmto stanoviskom žalobcu nesúhlasí.
Rozsudkom č.k. 9Cb/5/2006-195 zo dňa 3.6.2009 tunajší súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 110,14 eur spolu so 14,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.3.2005 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ústnou formou, keď žalobca dňa 29.3.2005 dodal žalovanému tovar Armorex Armoshield Natural v množstve 6 000 kg a Sikafloor Armortop Natural taktiež v množstve 6 000 kg. Následne faktúrou č. 05/31/00611 zo dňa 29.3.2005 vyúčtoval žalovanému cenu dodaného tovaruv celkovej výške 214 200,-Sk (7 10,14 eur). Zároveň vo faktúre určil splatnosť na deň 13.5.2005. Potom, čo bol žalovaný vyzvaný na úhradu ceny listom zo dňa 6.9.2005 oznámil žalobcovi, že tovar dodaný dňa 29.3.2005 má vady. Pritom aj uviedol, že predmetný tovar spotreboval na stavbách ČS PHM OMV Pezinok, hala Peroutka & Fedorišin Michalovce a ČS PHM OMV Zlaté Piesky, Bratislava. Aj znalec potvrdil, že predmetný tovar mohol byť použitý len na týchto stavbách. Dokazovaním bolo zistené, že na týchto stavbách boli opravy žalovaným vykonané v dňoch 13.4.2005, 11.5.2005 a 16.5.2005. Z uvedeného bolo súdu zrejmé, že žalovaný sa o ním tvrdených vadách tovaru musel dozvedieť najneskôr v deň konania opravy podláh v mesiacoch apríl a máj 2005. On však reklamáciu vykonal u žalobcu až listom zo dňa 6.9.2005. Takýto postup žalovaného však nemožno považovať za podanie správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu. Žalobca nesplnenie tejto povinnosti žalovaného v konaní namietol a preto súd aj keby tovar dodaný žalobcom mal skutočne vady, tak v zmysle § 428 ods. 1 Obch. zák. by nemohol žalovanému priznať práva kupujúceho z vád tovaru. V konaní zároveň nebolo preukázané, aby vady tovaru boli dôsledkom skutočností, o ktorých žalobca vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
V konaní súd naviac nezistil, aby reklamovaný tovar dodaný dňa 29.3.2005 mal vady. Bolo vykonané aj znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, ktorým nebolo zistené, aby tovar žalobcu mal vady. Žalovaný tým, že si nesplnil povinnosť včas oznámiť žalobcovi vady tovaru, spôsobil, že sa dostal do dôkaznej núdze. Dodaný tovar si riadne neevidoval a nie je možné stotožniť tovar dodaný dňa 29.3.2005. Pokiaľ na podlahách uvedených v jeho reklamácii boli vykonané opravy, tak tieto opravy znemožnili zistiť, či tovar dodaný žalovaným mal skutočne vady. Žalovaný naviac vo svojom vyjadrení z 19.2.2007 uviedol, že už nevlastní žiadne z reklamovaných materiálov, pretože bol použitý na stavbe a prípadné drobné zvyšky boli zlikvidované ako stavebný odpad.
Žalovaný podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Štatutárny zástupca žalovanej spoločnosti požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu PN. Preto sa nemohol vyjadriť k znaleckému posudku V.. N. G. na pojednávaní dňa 3.6.2009.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1Cob/84/2009-317 zo dňa 6.4.2010 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola tá skutočnosť, že podľa názoru odvolacieho súdu, ak štatutárny zástupca žalovaného, ktorý je jediným konateľom žalovanej spoločnosti, dňa 2.6.2009 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 3.6.2009 a to z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a to aj v prípade, že mal povolené vychádzky medzi 14.00 hod. a 16.00 hod., prvostupňový súd mal takéto ospravedlnenie akceptovať. Uviedol, že povinné vychádzky povolené na dve hodiny denne konateľovi žalovaného z hľadiska jeho rehabilitácie
bolo vhodné, aby využíval na iné účely, ako na plnenie služobných povinností a účasťou na súdnom pojednávaní a ešte poukázal, že vzhľadom na jeho bydlisko - Y., vzdialené 70 km od miesta pojednávania, by nepostačovalo ani na cestu do Vranova nad Topľou a späť. Teda ak prvostupňový takéto ospravedlnenie neakceptoval, bola odňatá možnosť žalovanej spoločnosti konať pred súdom. Odvolací súd zároveň uložil súdu prvého stupňa, že v ďalšom konaní má skúmať, či plnenie žalobcu bolo bez vád a či žalovaný včas notifikoval tvrdené vadné plnenie a aké nároky z tvrdeného vadného plnenia uplatnil. Zároveň odvolací súd vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to objednávkou zo dňa 21.3.2004, faktúrou žalobcu č. 05/31-00611, dodacím listom zo dňa 29.3.2005 č. 05/61-00606, upomienkou - pokusom o zmier zástupcu žalobcu, pokusom o zmier č. 2 žalovaného, výpismi z Obchodného registra žalobcu a žalovaného, listom žalovaného zo 7.12.2005, listom žalobcu zo dňa 14.11.2005, listami žalovaného zo dňa 6.9.2005 označenými ako reklamácia rok 2005 a reklamácia rok 2004, listom žalovaného z 5.12.2005 - reklamácia rok 2004 - II., pokusom o zmier žalovaného zo 14.4.2005, faktúrami žalobcu č. 03/31-00644 z 22.5.2003, faktúrou žalobcu č. 03/31-01609 z 27.8.2003, dobropisom žalobcu č. 03/32-00080 z 27.8.2003, faktúrou žalobcu č. 03/31-02746 zo dňa 27.11.2003, Certifikátu preukázania zhody č. 3602C/04/0001/1/C/C04 zo dňa 7.1.2004, znaleckým posudkom č. 23/2008 znalca z odboru stavebníctva V.. N. G. C.. a výsluchom znalca, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom svedka M. G. , výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaný písomnou objednávkou zo dňa 21.3.2004 č. 06/05/INS si u žalobcu objednal dodanie tovaru a to Armorex Armorto Natural v množstve 6 ton a Armorex Armorshield Natural v množstve 6 ton s termínom dodania 29.3.2005.
Podľa Vyhlásenia o zhode zo dňa 13.1.2009, vsypy do podláha Sikafloor - 1 MetalTop, Sikafloor - ArmorTop, Sikafloor - 2 SynTop, Sikafloor - 3 QuartzTop, sú v zhode so smernicou Rady 89/106/EHS, ak sú zabudované v súlade s návodom na použitie, predpísaných v aktuálnych produktových listoch a ža na výárobky a ich výrobu sa uplatňuje norma EN 13813.
Z dodacieho listu č. 05/61-00606 a z faktúry č. 05/31-00611 zo dňa 29.3.2005 vyplýva, že žalobca dodal žalovanému tovar a to Armorex Armorshield Natural v množstve 6.000 kg a Sikafloor Armortop Natural v množstve 6.000 kg. Tovar bol žalovanému dodaný dňa 29.3.2005. Jeho cenu žalobca žalovanému vyúčtoval v sume 214.200,-Sk (7.110,14 eur) s dobou splatnosti dňa 13.5.2005. Tieto skutočnosti vyplývajúce z dodacieho listu a z faktúry žalovaný nespochybňoval a potvrdil ich aj vo svojich vyjadreniach.
V listoch zo dňa 14.4.2005 a 17.5.2005 žalovaný požiadal žalobcu o zhovievavosť pri splácaní jeho záväzkov, ktorá bola spôsobená dlhodobým a v niektorých prípadoch aj neúspešným vymáhaním ich záväzkov. Zároveň žalovaný vyjadril presvedčenie, že táto situácia nenaruší ich dovtedajšie dobré obchodné vzťahy a po skončení tohto prechodného stavu že bude ich vzájomne prospešná spolupráca pokračovať. Najprv žiadal o poskytnutie termínu na uhradenie záväzkov do 15.5.2005, pričom v liste zo 17.5.2005 žiadal o poskytnutie splátkového kalendára do 30.7.2005.
Žalobca v písomnom vyjadrení z 26.7.2005 a na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu k stanovisku žalovaného uviedol, že správy o vadách tovaru boli žalobcovi zaslané až potom, ako bol žalovaný o možnom súdom konaní pre neplnenie si svojich splatných záväzkov upozornený vo výzve zo dňa 17.8.2005. Reklamáciu dodaného tovaru za rok 2004, ktorá bola odoslaná v mesiacoch september a december 2005 a tiež reklamáciu za rok 2005 odoslanú taktiež v mesiaci september 2005, podľa žalobcu nemožno považovať za podanie správy o vadách tovaru bez zbytočného odkladu. Preto na účinky z vád tovaru nemožno prihliadať.
Konateľ žalovanej spoločnosti V.. Ľ. R. na pojednávaní dňa 28.8.2006 uviedol, že tovar dodaný žalobcom mal vady, ktoré sa prejavovali zvýšenou prašnosťou, zníženou oteruvzdornosťou, chybami v rovinnosti
a tiež vo vzniku vlásočnicových trhlín. V dôsledku týchto vád jeho spoločnosť musela vykonávať opravy a preto za faktúru žalobcu nezaplatí, dokiaľ sa nevybaví reklamácia.
Z listu žalovaného zo dňa 6.9.2005 označeného ako „reklamácia rok 2005“ vyplýva, že žalovaný ním reklamuje dodávku materiálov Sika Armorex Armortop Natural a Sika Armorex Armorshield Natural a to z dodávky na faktúre č. 05/31-00611. Vady materiálu sa mali prejaviť na plochách zrealizovaných na stavbách ČS PHM OMV Pezinok, Peroutka & Fedorišin - hala Michalovce a ČS PHM OMV Zlaté Piesky, Bratislava. Pritom sa na nich prejavujú tieto vady: vypadávanie ( vyprskávanie ) zŕn plniva väčších ako dva milimetre, čo narúša uzatvorený povrch podlahy a je mimo toleranciu v zmysle STN a DIN o rovinnosti, ďalej zvýšená prašnosť a znížená oteruvzdornosť, a napokon zvýšené množstvo vlásočnicových trhlín.
K uvedeným reklamáciám žalobca zaujal nesúhlasné stanovisko v liste zo dňa 14.11.2005. V ňom sa uvádza, že v priebehu októbra 2005 žalobca uskutočnil obhliadku stavieb, z reklamovaných stavieb ide o ČS PH OMV Zlaté Piesky Bratislava. Po obhliadke k reklamovaných vadám uvádzajú, že vypadnuté resp. vyprsknuté zrná na povrchu podlahy nemajú pôvod v materiáli dodanom žalobcom, ale sú to zrejme zrná z povrchu podkladnej betónovej zmesi, ktoré sa občas dostávajú na povrch hladením strojnými hladičkami. Po obhliadke ich zamestnancom V.. M. G.B. nebola potvrdená zvýšená prašnosť na obhliadnutých podlahách. Rovnako nebolo podľa stanoviska žalobcu potvrdené ani zvýšené množstvo vlásočnicových trhlín. Vyskytnuté sa vlásočnicové trhliny boli v obvyklom množstve a type ako sa vyskytujú bežne na pancierových podlahách od ostatných dodávateľov vsypov a sú nestatické.
Žalovaný vo svojom liste z 19.2.2007 súdu oznámil, že žiaden z reklamovaných materiálov nevlastní, pretože bol použitý na stavbe a prípadné drobné zvyšky boli zlikvidované na stavbe ako stavebný odpad.
Na posúdenie skutočností na ktoré sú potrebné odborné znalosti súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva V.. N. G., C.. Zo znaleckého posudku a z výsluchu znalca na pojednávaní vyplýva, že predmetné materiály Armorex Armortop Natural a Sikafloor Armortop Natural je potrebné považovať za materiály, ktoré spĺňajú požiadavky technického osvedčenia, na základe ktorého boli certifikované. Ich dodávateľ disponuje platným certifikátom a podľa príslušných ustanovení zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch môžu byť dodávané na slovenský trh bez obmedzenia. Priemyselné podlahy, na realizáciu ktorých bol použitý Armorex Armortop Natural a Sikafloor Armortop Natural, ktoré mal znalec možnosť posúdiť, nespĺňajú štandardnú kvalitu, ktorá sa očakáva od podláh toho druhu. Na povrchu týchto podláh sa vyskytujú neprípustné poruchy (kaverny, krátery, nadmerné trhliny). Na základe všetkých získaných poznatkov znalec nie je schopný preukázať, že by boli spôsobené použitým materiálom, z čoho vyplýva logicky záver, že boli spôsobené nesprávnym postupom prác pri aplikácií vsypov na zhotovenie nášľapnej vrstvy podláh, za predpokladu, že zloženie a kvalita dodávky čerstvého betónu sú vyhovujúce. V plnej miere to platí o výskyte trhlín na povrchu podláh, podmienečne pre vypadávanie zŕn plniva.
Znalec ďalej z dokladov predložených žalovaným zistil, že na plochách uvedených v reklamácii žalovaného za rok 2005 v liste zo dňa 6.9.2005 bola vykonaná žalovaným oprava dňa 13.4.2005 na ČS PHM Pezinok, dňa 11.5.2005 Peroutka & Fedorišin - hala Michalovce a dňa 16.5.2005 na ČS PHM Bratislava.
Znalec konzultáciou s pracovníkmi akreditovaného certifikačného orgánu nezískal také poznatky, že by na predmetný materiál boli od termínu jeho certifikácie vznesené nejaké upozornenia alebo sťažnosti, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmať oprávnenosť vydanej certifikácie a prípadne ju odňať, takže certifikácia je platná a žalobca dodáva na slovenský trh tieto vsypy v súlade s platnou legislatívou. Negatívne poznatky o kvalite týchto materiálov neboli získané ani konzultáciami s odborníkmi z oblasti teórie a praxe výroby priemyselných podláh, pričom v praxi sú tieto materiály považované za kvalitné.
Porovnaním predložených výdajov materiálu s predloženým stavom zásob predmetných materiálov ku dňu 31.12.2003 a príjemiek materiálu vsypov podľa znalca nie je možné urobiť zodpovedný prehľad o pohybe materiálu v žalovanej spoločnosti. Porovnaním termínu dodávky, príjmu materiálu na sklad a výdajov materiálu zo skladu dodávka predmetných reklamovaných vsypov zo dňa 29.3.2005 mohla byť použitá na stavbách ČS PHM Pezinok, hala Peroutka & Fedorišin Michalovce a ČS PHM Bratislava.
Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 27.11.2008 voči znaleckému posudku podal námietky a uviedol, že nesúhlasí s názorom znalca, že predmetné materiály Armorex Armorshield Natural a Sikafloor Armortop natural možno považovať za materiály, ktoré spĺňajú požiadavky technického osvedčenia na základe, ktorého boli certifikované. S textu je zrejmé, že prihlasovateľ i akreditovaná osoba v postupe preukazovania zhody porušovali opakovane a mohol mnohokrát závažné ustanovenia. Ďalej uviedol, že znalec správne hodnotil, že reklamované podlahy nespĺňajú štandartnú kvalitu. Správne tiež určuje nedostatky a kaverny, krátery a nadmerné trhliny. Nesúhlasí však s jeho vyjadrením, že museli byť spôsobené nesprávnou aplikáciou. Vo svojom posudku znalec nepopísal ani jeden dôvod, ktorým by žalovaný spôsobil vzniknuté vady. V prípade trhliny v jednom odstavci tvrdí, že je to prirodzenou súčasťou strojovo chladených povrchov zo vsypov a uvádza to aj použitá literatúra a na druhej strane to dáva za vinu im. Pre správnosť uvádza, že na vznik mikrotrhliny má zásadný význam to, že povrchová vrstva tvorená vsypom sa zmrašťuje inak ako podkladová betónová doska, do ktorej je vsyp zapracovaný. Rozdielne autogén zmrašťovanie má pôvod v inom zložení betónu a vsypu. Na zmrašťovanie cementom spojených hmôt má zásadný význam množstvo cementového tmelu. Čím je cementového tmelu viac, tým je väčšie aj jeho zmrašťovanie. Všetky ostatné významné vplyvy na zmrašťovanie sú v prípade typových podláh pre určenie príčiny vzniku mikrotrhlín nepodstatné, pretože mikrotrhliny na povrchu vznikajú preto že zmraštenie nášľapového povlaku tvoreného vsypom je výrazne väčšie ako podkladovej betónovej dosky. Pritom však ostatné ovplyvňujúce parametre sú zhodné, pretože ide o jeden monolitický celok. Znamená to, že teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu, hrúbka monolitickej konštrukcie, i spôsob ošetrovania je zhodná pre betón aj pre jeho povrch. Tvrdenia o tom, že nikto iný vady nereklamuje, pretože nevznikajú, sú nepravdivé, pretože pri ohliadke znalcom na stavbe Q. C., obhliadli aj novú halu na ktorej sa mikrotrhlinky vyskytujú rovnako. V prípade sa znalec nedokázal jednoznačne vyjadriť a preto navrhuje vykonať skúšku na alkalicko - kremičitú reakciu zŕn a to zo vzoriek odobratých na reklamovaných podlahách a rovnako zo vzoriek odobratých z kameniva zo vsypu a z kameniva z betonární, ktoré dodávali predmetný betón na reklamované podlahy. Zároveň je možné preukázať nezávadnosť betónu na expanzívnu reakciu preukázanými skúškami každého dodávateľa transportbetónu. Preto je už vopred zrejmé, že pôvod týchto kavern nebude vo vsype. Záverom uviedol, že predložený znalecký posudok hodnotí tak, že správne sú popísané iba poruchy, všetky ostatné závery znalca sú z väčšej alebo z menšej časti mylné a na niektoré otázky nedokázal odpovedať.
Na pojednávaní bol vypočutý ako svedok M. G., ktorý je obchodno- technickým riaditeľom žalobcu pre oblasť východného Slovenska. Uviedol, že vo firme žalobcu pracuje od roku 1999, pričom asi od roku 2001 alebo 2002 spolupracuje žalobca aj so žalovaným. Okrem žalovaného za celú túto dobu nikto iný nereklamoval predmetné produkty. Ich tovar je balený vo vreciach, nedá sa stotožniť a nedá sa zistiť, kedy bol konkrétny tovar dodaný. Prípadné vady sa nedajú opraviť tým istým materiálom a preto sa musí preliať celá podlaha epoxidovou živicou, prípadne vykvapkaním dierok takouto živicou.
Znalec V.. N. G., C.. k opravám uviedol, že po oprave je podlaha prekrytá opravou a preto nie je možné zistiť, aké vady tam boli a v akom rozsahu. Potvrdil, že oprava by sa musela vykonať pomocou epoxidu.
Žalovaný vo výpovedi dňa 22.9.2010 uviedol, že čo sa týka znaleckého posudku, tak ho napáda, nakoľko odpovede znalca nie sú úplné a samotný znalec vo svojom znaleckom posudku uvádza, že nie je kompetentný zodpovedať tieto otázky. Znalec na strane 17 znaleckého posudku uvádza, že vo veci je potrebné vykonať ďalšie skúšky s tým, že kompetentným tomto smere je Technický a skúšobný ústav stavebnín v Bratislave, n.o. a namietol ešte, že tu existuje konflikt medzi žalobcom a týmto ústavom. Pokiaľ sa jedná o zmluvu uzatvorenú so žalobcom tak uviedol, že táto nebola uzatvorená písomne, bola tam len písomná objednávka a následne na to bola vystavená faktúra. Žalovaný opätovne požiadal, aby súd zabezpečil všetky písomnosti od Technického a skúšobného ústavu stavebného, ktoré sa týkajú preukazovania zhody číslo 3602C/04/001/C04 u autorizovanej osoby s tým, že akejkoľvek ďalšie písomnosti predložené touto osobou rovnako ako žalobcom týkajúce sa preukazovania zhody na materiál armorex, armortop, sikafloor 2 sintop, resp. armoshield nebudú neskôr v konaní pripustené, pretože tak by vzniklo podozrenie z dodatočného vyhotovenia písomnosti. Podľa jeho názoru Technický a skúšobný ústav stavebný nevykonal skúšky vôbec, alebo ich vykonal v rozpore so všetkými záväznými normami a zákonnými ustanoveniami, napr. vykonával údajne mrazuvzdornosť betónu pritom porušil všetky ustanovenia, normy a aj technického listy žalobcu, pretože údajne aplikoval sieť na betón triedy B 20, pritom prihlasovateľ - žalobca uvádza, že minimálna pevnosť betónu je 25 a to bez ohľadu nato, či ide o mrazuvzdorný alebo nemrazuvzdorný betón a Technicky a skúšobný ústav stavebný, keďže
je znaleckou organizáciou, musí poznať ustanovené normy. Je teda vážne podozrenie, že technický a skúšobný ústav opečiatkoval certifikát bez toho, aby akejkoľvek skúšky vyhotovil. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúra na predmetný dodaný tovar mu bola zaslaná poštou s tým, že dodaný materiál bol vyložený na inej zákazke a k tejto faktúre im nebol zaslaný taktiež certifikát. Žalobcu vyzýval telefonicky a taktiež aj písomne, aby k dodanému tovaru dodal potrebný certifikát. Ďalej uviedol, že dnešný žalobca kúpil spoločnosť Armorex, ktorá pôvodne dodávala tovary, ktoré sú predmetom dnešného sporu s tým, že pôvodná spoločnosť mala v roku 2003 veľký škandál, kedy neboli podávané súdne žaloby, ale sama spoločnosť uznala, že ich dodaný tovar mal nejaké vodu a poskytoval zľavy na predaný tovar. Ešte uviedol, že v roku 2003 im samotná spoločnosť Armorex poskytla zľavu prostredníctvom spoločnosti Panbex S a to vzhľadom na chybný tovar. Preto navrhuje nové znalecké dokazovanie.
Žalobca sa k tvrdeniam žalovaného vyjadril a uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na normu STN 1504 STNN13813, tak táto norma nebola v čase preukazovania zhody platná. Pokiaľ sa týka preukazovania zhody, tak žalovanému bolo zaslané dňa 30.9.2009 vyjadrenie a na toto vyjadrenie sa v plnom rozsahu odvoláva. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na nejaký škandál z roku 2003, tak v tomto smere poukazuj, že ním odobratý tovar bol odobratý v rokoch 2004 2005 a prvá reklamácia bola zaslaná až 6.9.2005, tu teda nemožno hovoriť vyložene o tom, že išlo vadný tovar, pretože keby bol tovar vadný už v tom čase, tak pri každej dodávke od žalobcu mohol žalovaný vyžadovať, aby bol dodaný aj certifikát o zhode tovaru. Uviedol, že to nebola vyložene vec technická, ale možno povedať, že zo strany žalovaného išlo o hranie sa na čas, pretože v tom čase ešte písali jeden list, v ktorom sa odvolával na to, že žiada dodávateľa o nejaký čas splatnosti neskôr s tým, že v tom čase zrejme nemá prostriedky. Potom už prišiel s reklamáciou za tieto výrobky, ale podľa jeho názoru išlo len o neochotu uhradiť záväzky. Pokiaľ sa týka požiadavky na vypracovanie nového znaleckého posudku tak uviedol že, nakoľko pri všetkých ohliadkach bol prítomný aj konateľ žalovanej spoločnosti, kde už vtedy mohol namietať znalca z tohto odboru a takisto znalecký posudok mu bol doručený včas, na ktorý reagoval až po termíne.
K vyjadreniam žalobcu žalovaný uviedol, že vždy postupovali striktne podľa zákona, to znamená, že vady sme oznámli bezodkladne potom ako ich zistili. Práve z toho vyplýva, že vada, o ktorú ide spočíva v alkalicko - kremičitej expanzívnej reakcií. Ide o vadu tovaru, pričom ide o dlhodobý jav, ktorý sa ani v laboratórnych podmienkach nedá preukázať skôr ako za 6 mesiacov. Pre názornosť uviedol, že v laboratórnych podmienkach sa mrazuvzdornosť, kde ide o množstvo cyklov, povedzme 25 zmrazovacích cyklov, a to sa dá vykonať behom dvoch dní. Znamená to zmraziť betón a rozmraziť a to za niekoľko hodín, ale alkalicko - kremičitá reakcia prebieha vo vlhku za dlhodobé obdobie. Vzhľadom na to nesúhlasi s vyjadrením, že oni tovar ďalej veselo odoberali a pritom už vedeli o vadách. O vadách nevedeli, lebo vady sa prejavujú za dlhú dobu a oni ich ohlásili vždy akonáhle boli zistené. Aj v tejto veci, hneď potom, ako zistili vady tovaru, tak si reklamáciu uplatnili u žalobcu. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu o neplatnosti noriem uviedol, že k tomu sa bližšie nevie vyjadriť, pretože nemajú k dispozícii certifikát, čiže nie je im známy dátum vydania certifikátu, ale podľa jeho názoru v čase keď tovar dodávali, tieto normy boli platné.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2011 uviedol, že dňa 29.3.2005 žalovanému dodal tovar Armorex Armorshield Natural a Sikafloor Armortop natural, ktorý žalovaný riadne prevzal. Za to mu žalobca riadne vystavil faktúru na sumu 214 200,- Sk a túto faktúru žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Listami zo dňa 14.4.2005 a 17.5.2005 žalovaný žalobcu informoval, že si svoje dlhy bude uhrádzať, dokonca sám navrhol aj splátkový kalendár na plnenie svojich záväzkov, čím de facto uznal svoj dlh v plnom rozsahu Dokonca v týchto listoch opakovane poukazoval na doterajšie dobré obchodné vzťahy a vyslovil želanie na pokračovanie v ich ďalšej spolupráci. Žalobca ho následne viackrát písomne vyzval na zaplatenie dlhu a to aj prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný prvýkrát reklamoval tovar až v mesiaci september a december 2005, t. j. až po cca šiestich až deviatich mesiacoch od dodania tovaru a po viacnásobných žalobcových výzvach na plnenie záväzkov, na základe, ktorých boli vykonané aj ohliadky zo strany žalobcu. Žalobca sa k vadám na podlahách vyjadril na ohliadke dňa 14.11.2005 a aj písomne so záverom, že vady na podlahe nemajú pôvod v materiály dodanom žalobcom, čo potvrdil aj súdny znalec Ing. Slimák v priebehu dokazovania v súdnom spore. Reklamácia bola v plnej miere nedôvodná. V zmysle § 428 ods. 1 mal žalovaný uplatniť údajné vady tovaru bez zbytočného odkladu. Konanie žalovaného nemôže považovať za podanie správy o vadách bez zbytočného odkladu, čo je v rozpore s Obchodným zákonníkom. Okrem žalovaného nikto iný predmetné produkty dodané žalobcom nereklamoval. Práve naopak dodaný tovar je považovaný na trhu za vysokokvalitný. Preto žalobca podal na tunajšom súde žalobný návrh vo veci samej. Odpor podaný zo strany žalovaného v tomto konaní
považuje za nedôvodný a ničím nepodložený a vzhľadom na uvedené sa pridržiavajú svojho písomného vyjadrenia k odporu. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. Slimákom, ktorý podal znalecký posudok a so závermi znaleckého posudku sa úplne stotožňuje. Poukázal, že pred samotným vypracovaním znaleckého posudku žalobca poskytol znalcovi potrebnú súčinnosť ako aj všetky certifikáty preukázania zhody a príslušné dokumenty potrebné na odborné posúdenie materiálu a vypracovanie znaleckého posudku. V odpovedi na prvú otázku znalec jednoznačne vylúčil akúkoľvek pochybnosť, že by použité materiály neboli vhodné na zušľachťovanie povrchu priemyselných podláh. Rovnako potvrdil preukázanie zhody ich vlastností súvisiacich so základnými požiadavkami na stavebné výrobky podľa § 2 ods. 1 zákona číslo 90/1998 Z.z. a aj vlastností pridržnosti k podkladu, mrazuvzdornosť, obrusnosť, pevnosť v tlaku a ťahu pri ohybe. Ide o materiály, ktoré môžu byť dodávané na slovenský trh bez obmedzenia, pričom žalobca disponuje platným certifikátom preukázania zhody číslo 3602C/04/0001/1/C/C004. V praxi sú tieto materiály považované za kvalitné. O tom je podľa neho v konečnom dôsledku presvedčený aj samotný žalovaný, o čom priamo svedčia jeho listy z mája 2005, ktoré spomínal vyššie. Závery znalca podľa jeho názoru jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalovaného, že by vady realizovaných podláh mali svoj pôvod v nekvalitných materiálov dodávaných žalobcu. Po povedie na druhú otázku znalec skonštatoval, že priemyselné podlahy, ktoré mal možnosť posúdiť nespĺňajú požadovanú kvalitu. Ani na základe všetkých získaných poznatkov nebol znalec schopný preukázať, že by boli spôsobené použitým materiálom. Práve naopak, poukazuje na možnosť, že boli spôsobené nesprávnym postupom prác pri aplikácii sýty Cipov a to iba za predpokladu, že by kvalita dodávky čerstvého betónu bola vyhovujúca. Žalovaný neuviedol a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, aké vady či poruchy boli dôvodom reklamácie, a tak nie je možné ani len teoreticky posúdiť či vylúčiť z ich možným negatívne dopadnúť celkovú kvalitu priemyselných podláh. V závere poukázal, že sám žalovaný uviedol, že predmetný tovar použil 11 krát na drobných zákazkách. Tým pádom uznal, že s tovarom bol spokojný, keďže ho toľkokrát použil na stavbách. Žalovaný nereklamoval 11 krát použitý materiál, ale reklamoval tovar len na pár stavbách a aj to až po niekoľkonásobných výzvach od žalobcu, keď nebol schopný plniť si svoje záväzky.
Svedok V.. M. G. vo svojej výpovedi dňa 25.6.2012 uviedol, že nie je odborník na certifikáciu produktov, súdom ustanovený znalec sa vyjadril, že certifikácia produktov prebehla štandardne a v tomto období certifikáty dotknutých materiálov boli platné. V období kedy bol materiál dodávaný certifikát bol platný. Nebol to certifikát dátumovaný k obdobiu od roku 2009 ale k predošlému obdobiu. Certifikácia produktov sa nerobí na nejaké dlhé obdobie ale podľa toho ako sa mení situácia, ako sa menia samotné výrobky a podmienky, ktoré sú predkladané k certifikácií. U produktov je bežné, že majú certifikát produktu. Stáva sa, že produkt je pokrytý certifikátmi po celé obdobie, avšak má viacero certifikátov počas tejto doby podľa toho ako sa menili podmienky. Aj Krajskému súdu v Prešove v priebehu odvolacieho konania predložili certifikát platný od 13.01.2009 z dôvodu, že v tomto období bol certifikát s týmto dátumom platný. Žiadosť bola dodať platný certifikát a platný certifikát bol s týmto dátumom. V tom období platný certifikát bol a bol daný na konkrétny materiál, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Za týmto si stojí. Jedná sa o ten istý materiál, ktorý ma dve rôzne názvy uvádza a to z dôvodu, že keď došlo k akvizícií zahraničnej firmy, tak celé jej výrobné portfólio bolo prebraté ich firmou a v tomto období boli názvy týchto materiálov podľa starých názvov a tak ako ich mala firma, ktorú spoločnosť SIKA kúpila. Táto firma sa volala ARMOREX. V priebehu niekoľkých mesiacov pri kúpe nejakej spoločnosti dôjde k tomu, že výrobné portfólio, resp. názvy výrobného portfólia sa prispôsobia názvom, menoslovu výrobnému portfóliu spoločnosti, ktorá danú spoločnosť kúpila. Jedná sa presne o ten istý materiál, ktorý bol dodávaný starou firmou pod starým názvom a v priebehu nejakej doby sa tento materiál dodával spoločnosťou, ktorá predmetnú firmu kúpila a to pod novým názvom. Celý tento proces trvá určitý čas. Preto dochádzalo k tomu, že tento materiál bol k dispozícií pod iným názvom. Následne sa premietol pod nové názvoslovie spoločnosti SIKA. Má za to, že formulácia, zloženie a samotné zloženie sa v ničom nemenilo, vychádzalo z tej istej výrobnej linky, v tej istej receptúre za presne tých istých podmienok a C.. R. o tomto veľmi dobre vedel, nakoľko je odborníkom v týchto veciach. Ľudia, ktorí v tejto oblasti robia, veľmi dobre tomu rozumejú a ide o nespochybniteľný fakt. Potvrdil to aj súdny znalec v znaleckom posudku. Ďalej uviedol, že žalovaný veľmi dobre vie o aký výrobok sa jedná a pozná pozadie. Ďalej poukázal na telefonické rozhovory medzi žalovaným a žalobcom, kedy sa o týchto skutočnostiach rozprávalo. Prítomný štatutárny zástupca žalovaného do telefónu v telefonickom rozhovore mu sám potvrdil, že ide o najlepšie materiály a to aj v osobnom rozhovore pri osobnom jednaní. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že žalovaný si v tomto období tento materiál objednával a používal. Uviedol, že nie je v jeho pracovnej náplni poznať všetky zákony a normy týkajúce sa stavebného zákona
- zákon o stavebných výrobkov, zákon o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody
svedok uvádza. Vie, že takéto zákony existujú, vie, že tieto zákony platia. Nie je jeho náplňou, aby som ich poznal. On ich nepotrebujem poznať. Poznamenal, že všetky tovary, ktoré sme predávali a ktoré predávame sú predávame v súlade so zákonom. Na všetky boli platné certifikáty v tom období, v ktorom boli materiály predávané a v tom období kedy boli platné certifikáty vydané. Akonáhle sa mení nejaká podmienka, ak sa mení niečo v názvosloví materiálu, tak oni ako spoločnosť sú povinní požiadať o recertifikáciu toho materiálu aj napriek tomu, že ide o ten istý materiál a o to ide v danom prípade. Žalobca dodržal všetky zákony a firmy, ktoré tieto materiály odoberajú a v minulosti odoberali sú natoľko odborné znalé trhu, že mnohé od nás tento certifikát nevyžadovali, nakoľko materiál poznajú.
Štatút. zástupca žalovaného vzhľadom na uvedené poukázal, že faktúra, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní znie na iný materiál ako je certifikát, ktorý je priložený k znaleckému posudku č. 23 príloha 2 strana 1. Poukázal na to, že tvrdenia svedka sú výmysly a nevie ich preukázať. Svedok vedel o tom, že materiál „Armorex Armoshield“ odišiel z trhu preto, že došlo k celoplošnému zlyhaniu tohto systému vadou a to alkalickou kremičitou expaznou reakciou.
Svedok na otázku štatút. zástupcu žalovaného, či materiály s názvom „Sika syntop 2 a Armorex Armosheil“ či sú tie isté materiály aj keď majú iný názov svedok uvádza, že ide o zlú otázku, nakoľko sa jedná o iný materiál. Totožné sú materiály „Sikafloor 2 Syntop a Armosheild“, ktoré sa vyrábajú na tej istej jednej linke a v roku 2004 a 2005 sa taj istej linke vyrábali aj v Anglicku. Tento výrobok pochádza z tej istej výrobne a má presne tú istú receptúru a je to dokladované firmou ako je firma SIKA. Firma SIKA je koncern, ktorý pôsobí v 70 krajinách na svete a veci, ktoré uvádza žalovaný, si žalobca nemôže dovoliť urobiť. To, že došlo ku kúpe spoločnosti Armorex nebolo rozhodnuté na Slovensku spoločnosťou SIKA. K tomuto rozhodnutiu došlo rozhodnutím majiteľov vo Švajčiarsku. Tí sa rozhodujú na základe skutočnosti, ktoré sa dejú nie na trhu na Slovensku, nakoľko ide o nezaujímavý trh, ale rozhodujú sa na základe globálnej situácie. Tvrdenia o vadách v súvislosti s alkalickými reakciami sú pravdivé avšak len na jednej zákazke, ku ktorým došlo na Slovensku. Absolútne táto zákazka nesúvisí s firmou INS, nesúvisí ani s firmou SIKA. Tento problém vznikol keď ešte firma Armorex bola samostatnou firmou pôsobiacou v Anglicku. Tento problém bol hneď vyriešený a vôbec sa netýka ani jednej spoločnosti v tomto súdnom spore. Ani jedna s týchto spoločnosti nebola týmto problémom dotknutá. Tento problém bol niekedy v roku 1998 a opätovne poukázyl, že nejde o problém ich firmy, ale o problém predchádzajúcej firmy. V tejto veci vôbec nevystupuje firma SIKA. Žalobca urobil všetko preto, aby veci, ktoré sa stali v minulosti a ktoré sa jej netýkali sa neobjavili v budúcnosti. Išlo o stavbu Baumax Košice, ale firma INS ho nerealizovala.
Štatutárny zástupca žalovaného k veci uviedol, že tvrdenie svedka o tom, že k vade došlo len na jednej stavbe Baumax Košice nie je pravda. Táto stavba sa týka firmy INS, ktorá stavbu realizovala. Materiál dodávala firma „Pandek“ a jedná sa presne o materiál „Armorex Armosheil“. Firma Armorex odišla z trhu vzhľadom na množstvo súdnych sporov. Ďalej uviedol, že svedok sa zúčastnil znaleckého dokazovania aj na stavbe v Hanušovciach za účasti súdneho znalca Ing. Slimáka. Vo svojom aute mal nepoškodené uzavreté vrece materiálu, ktorý je predmetom sporu. Po obhliadke stavby svedok tvrdil, že tieto vady nemohli vzniknúť zapracovaním tohto dodaného materiálu, nakoľko ich materiál neobsahuje tak veľké zrná ako sú kaverny v podlahe. Po otázke, či na tomto trvá, mu ukázal neotvorené nepoškodené vrece. Z tohto vreca si súdny znalec odobral vzorku. S jeho súhlasom a súhlasom svedka následne zhodnotili, že sa tam nachádzajú zrná aj väčšieho prierezu ako uvádza svedok. Následne sa svedok vyjadril pred znalcom, poukazoval na to, že sa nejedná o výrobok, ktorý bol vyrobený vo Veľkej Británii ale na neurčenej prevádzke v strednej alebo južnej Európe. Ďalej uviedol, že v zákone č. 264/1999 § 10 odst. 2 je zakotvená povinnosť, kto čo určuje, aké predpisy sa vzťahujú na prihlasovaný výrobok, a nie je to Technický ústav stavebný ako tvrdí svedok. Štatút. V zmysle tohto zákona, ten kto uvedie nesprávne informácie zodpovedá za vady, ktoré týmto vzniknú.
Svedok na otázku žalovaného, aby sa vyjadril k jeho tvrdenia svedok uviedol, že problém tak ako to uvádzal žalovaný sa týka dlhšieho predchádzajúceho obdobia roku 1999. Ide o časové obdobie 13 rokov. V tomto časovom období a ešte väčšom došlo k týmto veciam, ktorá tu V.. R. mieša do jedného vreca. Prvá vec je dávna reklamácia firmy Armorex, ktorú firma Armorex, tak ako uvádzal žalovaný, si priznala a vyriešila finančnou náhradou v plnej hodnote. V tomto období firma Sika s tým nemala nič spoločné. Firma Armorex bola pre firmu Sika v tomto období konkurentom. S týmto problémom firma Sika nič nemá. Zhruba v roku 2002, presný dátum si nepamätá, došlo ku kúpe firmy Armorex firmou Sika. Žalovaný sa snaží presviedčať súd o tom, že firma Armorex musela byť akvizovaná z toho dôvodu, že mala
technický problém. Technický problém vznikol v roku 1999-1998, akvizícia prebehla v roku 2002-2003. Ide o jednoznačný dôkaz toho, že s týmto nič nemá spoločné. Akvizícia väčších firiem menšími je bežný ekonomický postup a sledujú sa tým úplne iné ciele ako tvrdí žalovaný. Firma Sika prevzala celé portfólio, presne s receptúrami, ten istý materiál a hneď od začiatku ako došlo k akvizícií sa začal predávať tento materiál pod obchodným názvom, ktorý firma Armorex pre tento materiál mala. Následne museli názov materiálu zmeniť podľa ich interných predpisov. Došlo k tomu, že ak chceli zmeniť názov, museli recertifikovať materiál a tu ide presne o toto obdobie, kde došlo k prechodu zo starého k novému názvu. Oni ako seriózna firma garantujú, vedia potvrdiť a garantovať, že sa jedná o ten istý materiál, ktorý bol dodávaný predtým. Následne v roku 2009 kedy sa stretli na predmetnej stavbe o ktorej hovoril žalovaný, žalovaný uvádzal, že sa jednalo o materiály „Sika flor syntop 2“ avšak on ho upozorňoval na to, že sa nejedná o materiál z tejto výrobne. V tomto období presunuli výrobu do inej výrobne. Avšak na názve na vreci nebol názov „Sika flor syntop 2“ ale „Sika flor 2 syntop (60)“. To znamená, že materiál pochádzal z inej výrobne a bolo to navonok deklarované. Preto tvrdenia žalovaného s týmto nesúvisia.
Štatutárny zástupca žalovaného na to uviedol, že tvrdenie, výpoveď svedka nie je pravdivá, nakoľko na vreci, ktoré ukazoval na znaleckom dokazovaní v zátvorke žiadne číslo nebolo. Nejedná sa o dodávku z roku 2009. Znalecký posudok bol robený v roku 2008 a to vrece je z dodávok z roku 2005. Tvrdenie o tom, že je to z roku 2009 nie je pravda, ani zátvorky o tom, že to bolo vyrobené inde. Svedok uviedol, že to bolo vyrábané nie v Anglicku ale v Slovinsku.
Súdny znalec Ing. Jozef Slimák vo svojej výpovedi dňa 25.6.2012 uviedol, že predmetom jeho znaleckej činnosti nie je aj ohodnocovanie poruchy stavieb. To však neznamená, žeby nebol kompetentný odpovedať na prípadné otázky z oblasti pozemných stavieb nakoľko to kryje tento odbor a nie si istý, či existuje v súčasnosti odbor poruchy stavieb. Zaoberá v rámci odboru, ktorý má pre znaleckú činnosť, aj poruchami stavieb. Keby sa necítil odborne pre tento odbor namietal by znalecké dokazovanie s tým, že by mu toto nariadenie znaleckého dokazovania neprislúchalo. V danej veci podal znalecký posudok dňa 30.7.2007. Išlo o obtiažný prípad, vyžadoval si dlhší čas. Následne boli prieťahy na strane účastníkov, že raz neprišiel jeden, raz druhý.
Štatút. zástupca žalovaného k veci uviedol, že na prvej ohliadke vytýčenej znalcom na ktorej sa nedostavil žalobca mi znalec povedal, že túto problematiku nikdy neriešil a nemá s ňou skúsenosti. Preto potreboval tak dlhý čas, aby problematiku naštudoval a že zvažoval, že sa prípadu vzdá.
Znalec ďalej uviedol, že 40 rokov sa zaoberá výrobou betónu. Z praktickej aj teoretickej stránky, aj zo stránky skúšobníctva. Má doktorát z oblasti výroby betónu. Predtým, t.j. pred ustanovením za znalca v tejto veci, sa s obdobnou záležitosťou stretol v teoretickej rovine a to zo záležitosťou priemyselných podláh. Nemal s tým praktickú skúsenosť ani ako výrobca ani ako skúšobník. Preto zvažoval, že tento znalecký posudok odmietne. Nevie o nikom, kto by na Slovensku sa touto problematikou takto teoretickej ako aj praktickej stránke, aby bol kompetentný vzhľadom na to, že musí byť aj neutrálny. Nakoniec to zvážil a tento prípad prijal. Na otázku štatút. zástupcu žalovaného, aby uviedol aké skúšky sa požadujú od dodávateľa, teda od výrobcu transport betónu v oblasti alkalicko-kremičitej expanznej reakcie, uviedol že v rámci certifikácie kameniva, plniva sa robia skúšky, ktoré momentálne detailne vymenovať nevie, ale určite obsahujú aj záležitosti alkalicko-kremičitej reakcie. Potom ďalej prichádza do úvahy otázka vhodná zlučiteľnosť plniva, prísad a cementu s týmto plnivom, aby sa táto reakcia nevyskytla. Predpokladá, že ak certifikovaný výrobca betónu používa certifikované kamenivo a má vhodne navrhnuté zloženie čerstvého betónu, k tejto alkalicko-kremičitej reakcií nemôže dôjsť.
Štatút. zástupca žalovaného k danému uviedol, že súčasný legislatívny stav je taký, že dodávateľ transport betónu, t. j. výrobca betónu je v zmysle platnej STN povinný robiť skúšku na alkalicko-kremičitú reakciu plniva každých 6 mesiacov a preto nemožno súhlasiť so závermi v tomto poslednom odstavci súdneho znalca v znaleckom posudku na čl. 17. Práve tým, že každý certifikovaný výrobca disponuje takými skúškami každých 6 mesiacov je vylúčené, aby pôvod expanzie bol v betóne. Dodávateľ SIPU takéto skúšky nikdy nevyhotovil preto je nepochybné, kde dochádza k expanzii v plnive SIPU a nie v betóne. Je zarážajúce, že dodávateľ betónu má takúto povinnosť robiť raz za 6 mesiacov. Dĺžka 6 mesiacov je stanovená preto tak, že aj v laboratórnych podmienkach napodobiť podmienky podobne pre vznik reakcie trvá presne 6 mesiacov. Práve je to stanovené, že je to každých 6 mesiacov. Toľko čo skončí jedná skúška, musí začínať druhá. U pohľadového betónu ide o tak závažný problém, že je ho nutné eliminovať.
Súdny znalec na otázku štatút. zástupcu žalovaného, či sa vzťahuje na predmetný certifikát nejaká technická norma alebo záväzný predpis uviedol, že všetky podklady, ktoré boli k dispozícií aj zo strany výrobcu aj zo strany certifikačného orgánu sú obsiahnuté v znaleckom posudku. Momentálne sa presne k tomu vyjadriť nevie vzhľadom na to, že ide o odstup 4 rokov. Sú citované v znaleckom posudku alebo sú prílohou posudku. Znalec na otázku štatút. zástupcu žalovaného, či podľa jeho názoru má tento materiál suchý cementový vsyp, ktorým kritériám by mal podľa neho podliehať, ktorý technickým normám vzhľadom na to, že suchý cementový prášok musí byť zapracovaný do čerstvého betónu uviedol, že mal by zodpovedať všetkým technickým podmienkam, ktoré sú obsiahnuté v certifikáte. Výrobca uvedie výrobok na trh. Buď ho porovnáva s platnými normami alebo má svoje kritéria o ktorých tvrdí, že by ich mal tento výrobok spĺňať. Certifikovaný orgán porovná skutočnú kvalitu výrobku s deklarovanou kvalitou výrobku a buď vydá certifikát a povolí vstup výrobku na trh. Plus sú tam uvedené v posudku aj kritéria, ktoré musí spĺňať, ohraničí platnosť takéhoto certifikátu alebo odmietne takýto výrobok a výrobok sa nesmie uvádzať na trh. Ide o všeobecnú situáciu.
Znalec na otázku štatút. zástupcu žalovaného, či Technický a skúšobný ústav stavebný pri prihlásení výrobku, ak nie je uvedené technická norma alebo predpis zo strany prihlasovateľa, či ďalej skúma už len namerané a deklarované hodnoty a nič viacej uviedol, že ide o otázky, ktoré zachádzajú do roviny právnej a certifikácie a nie je kompetentný na ne odpovedať a toto posudzovať. Nie je kompetentný posudzovať prácu Technického skúšobného ústavu. On vychádzal z certifikátov, ktoré sú platné. Či sú tieto certifikáty platné je to otázka na certifikačný orgán.
Štatút. zástupca žalovaného ďalej k veci uviedol, že z tohto dôvodu, preto žiada, aby súd zabezpečil všetky písomnosti, ktoré sa týkajú certifikácie tohto výrobku. Je si istý, že žiadne skúšky vykonané neboli. Ak by ich vykonávali podľa technického prihlasovacieho listu,. tak by takúto vzorku vôbec nedokázali vyhotoviť. Takáto vzorka sa vyhotovuje viac ako 24 hodín nonstop a to neprerušene. Je si istý, že nič takéto urobené nebolo. Vzorku nedokázali vyhotoviť pretože je nevyhotoviteľná. Ďalej uviedol, že súvislosť medzi betónom a cementovým vsypom je zjavná každému kto len náznakom vie o čo ide, pretože cementový suchý prášok musí byť monolitický spojený do čerstvého betónu. Ako môže byť cementový vsyp s ustanoveniami o betóne? On nie je nanášaný na tvrdý ofrézovaný betón. Je nanášaný vsypaním mechanickými posypovacími zariadeniami alebo ručne a je zapracovaný do čerstvého betónu. Mám za to, že vsyp by mal byť v súlade so všetkými ustanoveniami o betóne. Preto ak žalobca tvrdí, že jeho materiál zrazu má technickú normu, ktorej musí podliehať na území štátu a volá sa poterové malty a hmoty. Ide o nevedomosť alebo zavádzanie. Táto norma je platná od novembra 2003, teda aj v čase prvého certifikátu kedy sa údajne na nich nič technického nevzťahovalo. Uvádzali hygienickú nezávadnosť a protipožiarnosť, ale žiadne technické normy. Poukázal, že konštrukčné potery, ktoré sa nanášajú, t. j. ktoré sa podieľajú na únosnosti konštrukcie sú vylúčené z predmetu tejto normy. Podľa technického listu žalobcu na str. 2 sa hovorí: „betónová doska má hrúbku viac ako 8 cm.“ Ide o samonosnú podlahovú konštrukciu, ktorá má viac ako 15 cm. To zn. že táto norma, ktorú som uvádzal sa na ich výrobok vôbec nevzťahuje. Mám za to, že porušujú zákon. Preto musí pre nich platiť ustanovenie o betón nakoľko v danom prípade sa nejedná o poterové hmoty v zmysle toho, že majú viacej ako 8 cm.
Znalec na otázku štatút. zástupcu žalovaného, prečo uvádza na str. 17 - 1,2,3,4 odstavec , keď na jednej strane uvádza, že sa jedná o zjavnú chybu, na druhej strane, že je to vina zhotoviteľa, že nie je pravda, že je to v rozpore povedal, že podlahy tohto typu sa nedarí vyhotoviť bez trhlín. Ide o to aké množstvo je tých trhlín, aká je hustá sieť trhlín a aké sú trhliny hrubé. Vždy je to záležitosť zhotoviteľa, prax akceptuje určité množstvo týchto pajancových trhliniek. Bez toho sa to nedá vyrobiť, ale aj tak je problém zhotoviteľa. Prax akceptuje nejaké množstvo trhlín. Akceptovateľné je primerané množstvo. Na otázku, prečo si myslí, že vznik týchto trhlín je zavinením zhotoviteľa a nie dodávateľa betónu či vsypu uviedol, že zhotoviteľ podlahy je ten finálny, ktorý odovzdáva podlahu užívateľovi. Pokiaľ má skúsenosti, že kvalita betónu, pričom žalovaný potvrdil, že problém v kvalite betónu nebol, alebo že môže byť problém v kvalite vsypu, potom tieto vstupné materiály nepoužije.
Ďalej znalec uvádza, že pri vypracovaní posudku konzultoval veci aj so skúšobným ústavom, s renomovanými výrobcami podláh, s odborníkmi z oblasti výroby priemyselných podláh v Čechách pretože u nás o nikom nevedel. V čase keď boli dodané predmetné vstupy, boli tieto vsypy dodané ďalším 40 zhotoviteľom podláh, pričom odber žalovaného bol len okolo 3 % a nikto z praxe nepotvrdil, že by mal problém s týmito vsypmi. Ani skúšobný ústav nemal námietky, hlášku, aby bolo treba robiť
kontrolu. V 97% bolo potvrdené to, že nevznikli dôvody na reklamáciu zo strany užívateľa. Poukázal, že ak by vznikol problém s podlahami na Slovensku, všetci odberatelia by o tom vedeli.
Štatút. zástupca žalovaného k veci uviedol, že súdny znalec uvádza, že vznik „pajancu“ je prirodzenou súčasťou tohto typu podláh. Na druhej strane ale tvrdí protichodne, že výskyt vlasových trhlín je problémom výlučným zhotoviteľa. Má za to, že je to v úplnom rozpore, je to prirodzenou súčasťou priemyselných podláh. Preto je zarážajúca aj jeho odpoveď na otázku č. 2, kde spomína trhliny. Navrhol, aby sa znalec v prvom rade vyjadril k ich námietkam k podanému znaleckému posudku.
Podľa Certifikátu preukázania zhody č. 3602C/04/0001/1/C/C04 zo dňa 7.1.2004, vsypy do priemyselných podláh Sikafloor, typ Sikafloor-AmorTop, Sikafloor - 1MetalTop, Sikafloor - 2 SynTop, Sikafloor-3QuartzTop, preukazujú zhodu vlastností s technickými špecifikáciami a právnymi predpismi uvedenými na rube tohto certifikátu zhody. Platnosť certifikátu bola od 7.1.2004 do 13.11.2008.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.8.2012 opätovne poukázal na nedostatky pri certifikácii predmetných výrobkov žalobcu a na to, že na výrobky nikdy v minulosti ani v procese technického osvedčovania, ani v procese vydania certifikátu preukázania zhody vykonané žiadne skúšky na odolnosť proti alkalicko-kremičitej reakcii. V tomto súdnom spore ide o práve túto vadu tovaru a tiež o právnu vadu tovaru, keď žalobca dodáva iný tovar ako má certifikovaný.
Súdny znalec sa písomným podaním zo dňa 15.10.2012 vyjadril k námietkam žalovaného voči jeho podanému znaleckému posudku v danej právnej veci a uviedol, že vzhľadom získané poznatky nemal za preukázané, žeby predmetný materiál nebol vhodný na použitie do priemyselných podláh. On sa necíti byť kompetentný vyjadrovať s k postupom TSÚS Bratislava ako autorizovanej osoby v procese certifikácie predmetných výrobkov. Vo zvyšku zotrval na svojich vyjadreniach obsiahnutých v znaleckom posudku.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2012 uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších svojich prednesoch. Meritom tohto súdneho sporu sú nezaplatené faktúry žalobcu za riadne dodaný a žalovaným riadne prevzatý tovar. Žalovaný prevzatý tovar nereklamoval riadne a včas, no napriek tomu uskutočnil ohliadky a k namietaným skutočnostiam sa žalovanému vyjadril aj listom zo dňa 14.11.2005. Poukázal tiež na záver znaleckého dokazovania kde bolo preukázané, ktorý potvrdil aj ním uvádzané skutočnosti.
Štatutárny zástupca žalovaného vo výpovedi dňa 5.12.2012 uviedol, že znalecký posudok znalca V.. G.Y. vrátane jeho vyjadrenia k naším námietkam z 27.11.2008 ako celok nemôže slúžiť súdu vo veci rozhodnutia o samotnom spore a to z jednoduchého dôvodu. Súd by na základe tohto znaleckého posudku a ďalšieho vyjadrenia znalca mohol prísť rovnakým postupom aj k protichodnému názoru, t. zn. že ak znalec nepreukázal a nedokázal, že vady spôsobil žalovaný z toho potom súdu musí vyplynúť, že vadný bol tovar, lebo on urobil presne obrátený názor, pritom žiadne dôkazy nevykonal, on to sám vo svojom znaleckom posudku i v tom vyjadrení hovorí, on nič neskúmal, nekontroloval, jemu stačilo, že žalobca predložil opečiatkovaný certifikát. Že sú na ňom hrubé porušenia zákona a predpisov, to jeho nijako netrápi. On iba zhromažďoval papiere a dokonca sám hovorí, že o veci nevie rozhodnúť. Keďže nič neskúmal a nevie rozhodnúť, je pre neho zarážajúce, ako mohol vydať takýto verdikt, že vady spôsobil realizátor nesprávnou aplikáciou. Pritom aká je správa aplikácia, nikto ani len netuší a to preto, že sám výrobca tohto materiálu uvádza vo svojom certifikáte, že jeho doporučený technologický postup obsiahnutý v technologických predpisov a listinách nie je záväzný a v žiadnom prípade neznamená vymožiteľnosť akéhokoľvek práva na vadu tovaru vyplývajúcu z aplikácie tohto tovaru. Znalec na str. 17 hovorí - na základe zhromaždených podkladov znalec nie je schopný tento problém rozhodnúť. Preto navrhuje nasledovný postup. Tu sa jedná o 2 typy porúch. Prvou poruchou je alkalicko-kremičitá expanzívna reakcia, ktorá sa prejavuje po slovenský tým, že na hotovom povrchu podlahy za nejaký čas
- o pol roka, o rok, o dva, o tri roky, možno aj nikdy, záleží od spôsobu prevádzkovania tej podlahy, sa objavia kaverny, t. j. diery hlboké niekoľko milimetrov a široké rovnako niekoľko milimetrov. Je to vždy do 10 mm, spravidla 5-6 mm kaverny. Túto poruchu zhotoviteľ nevie nijakým spôsobom, nesprávnou aplikáciou spôsobiť. Je to chemický proces, ktorý sa ukáže v prevádzkach kde čistia podlahy mokrým spôsobom alebo je vlhká prevádzka, t. zn. že tento spôsob, táto vada nemôže byť spôsobená žiadnym zhotoviteľom, či je odborne zdatný alebo diletant, ktorý to robí prvýkrát. Obrana žalobcu bola, že to môže pochádzať z betónu. To ale vyvrátili mnohokrát tým, že každý ich dodávateľ transportbetónu má platné
certifikáty a skúšky na betón podľa európskej a slovenskej nory EN STN 206-1, vykonáva ju v súlade s touto normou raz za 6 mesiacov a pri ohliadke sa zistilo, že ide o povrchový jav a nie jav v hĺbke betónu. Sám žalobca hovorí, že jeho vsyp má hrúbku raz 3 mm, raz 5 mm a raz 17 mm. Každopádne určite je hĺbka dostatočná na to, že všetky vady, ktoré sa prejavili na týchto podlahách, sú len vo vsype a nie v betóne. Navyše betón má všetky skúšky. Rovnako druhý typ porúch sú vlásočnicové mikrotrhliny zvané „fajansový efekt“ alebo mapový efekt. Tieto vlásočnice sú prirodzenou súčasťou týchto podláh. V spise sú obsiahnuté vyjadrenia troch relevantných dodávateľov vsypov na slovenskom trhu z tohto obdobia. Bol to: „Pandex, Morfiko, Sika“. Všetci zhodne tvrdia, že je to prirodzená súčasť podláh tohto typu. Z toho mu vyplýva, že znalecký posudok je neodborný, je zavádzajúci. Znalec sa obmedzil len na zhromaždenie písomnosti. Na veci vyslovené na znaleckom dokazovaní na ohliadke si nespomína. Práve preto aj navrhuje ako ďalší dôkaz, to čo písal už pôvodne a to aby súd zabezpečil ako dôkaz prepravné listy, materiály z tohto obdobia, aby bolo jasné, či boli vyrobené vo Veľkej Británií alebo boli vyrobené v Európe. Na kontinente znamená na Balkáne. Tým sa len potvrdí aj to, že napadá platnosť certifikátu, pretože žalobca tvrdí, že všetky materiály sú vyrábané na tej istej linke, tou istou technológiou, zmenil sa len názov pretože došlo ku kúpe firmy, ale prečo potom objednávali tovar, ktorého objednávku - objednanie im potvrdili a prečo im ho aj dodali. Používali staré iba obaly alebo aj starý materiál? Žalobca SIKA tvrdí, že je to nadnárodný silný koncern, ktorý sa správa maximálne korektne, že má etický kódex. No bohužiaľ zavádza súd, zavádza aj znalca a ku svojím klientom sa správa absolútne nekorektne. Bol na obhliadke, lebo ďalšia ich pripomienka bola, či boli vady oznámené bezodkladne. Bezodkladne tak, že ešte v deň, keď ich opravovali, boli prizvaní, prišli tam a zutekali - dáma z Bratislavy a pán V.. G. zutekali zo stavby pretože klient bol zjavne nervózny a podráždený, že má poruchy na podlahe. Jednoducho ušiel z Prešove z „GBI“ alebo ako sa volá tá zákazka, to tam je napísané, to zn. že tu zákon platí pre všetkých, či sú to nadnárodné koncerny, ktoré majú napísané, že majú nejaký morálny etický kódex alebo pre stredné alebo pre malé firmy. Preto navrhuje okrem tohto dôkazu ako doplnenie dôkazov zabezpečiť 2 nezávislé znalecké posudky na jednoduché dve otázky, ani nemusia obhliadať, nič nemusia obhliadať, nič nemusia konať len podať svoj názor na súčasný stav technológie. Prvá otázka je čím vzniká alkalicko-kremičitá reakcia, je schopný nesprávnou aplikáciou spôsobiť zhotoviteľ pokiaľ betón je v poriadku, je mapový efekt prirodzenou súčasťou podláh alebo nie je. On chce vidieť, že sa strápni a povie, že to tak nie je. Odpovie jednoznačne: zhotoviteľ nie je schopný spustiť takúto chemickú reakciu nesprávnou aplikáciou, to po prvé a po druhé, že tento typ podláh má ako prirodzenú súčasť povrchu mapový efekt. Ak p. Ing. Slimák hovorí, že mal nejaký doktorát z výroby betónu, tak je to nejaká iluzórna vec. Je doktor vied z výroby betónu? Je kandidát vied z výroby betónu? Tak potom nie je, lebo by to tu písal, to zn. že zavádza súd, lebo keď je odborníkom na výrobu betónu, tak mu nemôže hovoriť, že do betónu sa môže sypať čokoľvek. Na betón platí norma EN 206-1. Do betónu patrí to čo patrí a nič iné. Všetko čo sa sype do betónu, či na povrch, či do miešačky alebo do autodomiešavača musí byť v súlade s európskou normou EN 206-1. Žijeme v právnom štáte kde platí zákon a zákon hovorí: keď ja budem zhotovovať podlahu podľa vášho technologického predpisu, že tam dám sika - superplastifikátor z konzistenciou sadnutia kužeľa 70 mm, viete čo ja urobím, ja urobím to, že dodávateľovi transportbetónu nadiktujem a objednám betón predpísaného zloženia na ktorý on nemá certifikát. On nemá na to certifikát, znamená, že všetky garancie za to, či ten betón bude fungovať alebo nie preberám ja alebo to chcete prevziať vy na seba. Sika zoberie na to, že podlaha vo Wolkswagene o výmere 100.000 m2 bude mať „plastifikátor sikament“, ale nikto naňho nemá certifikát. Takže znalec hovorí úplne od veci a preto on len počká až vojdú takéto vyjadrenia nezávislých znalcov. On bude žiadať, aby bol vyškrtnutý zo zoznamu. Toto čo on píše je jednoducho škandalózne a ešte jeho bude obviňovať, že sú to invektívy, že on sa domáha, aby každý aj Technický a skúšobný ústav stavebný konal tak ako mu ukladá zákon. Tak on to považuje za invektívum. Potom tvrdí, že on nemá čo sa vyjadrovať k „tazusu“ a všetky jeho teoretické konštrukcie sú špekulácie. No on je účastník konania, má zo zákona právo sa vyjadrovať ku všetkým predneseným veciam a tvrdí, že Technický a skúšobný ústav stavebný nekonal v súlade so zákonom a je preto zvedavý či odpovedal na jeho pripomienky keď nie, podá ďalší návrh na dokazovanie - predvolanie zástupcu Technického a skúšobného ústavu stavebného, ktorý má plnú moc a dvoch pracovníkov, ktorých mená uviedol, ktorí tie skúšky vykonávali. Príde sa na to ako to v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom funguje. Zhrnul, že požaduje vykonanie ďalších dôkazov a to 2 nezávislé znalecké posudky na 2 jednoduché otázky, pričom znalci nemusia s kancelárie ani odísť, sú to elementárne otázky, ktoré musí ovládať študent vysokej školy v 2.ročníku a zabezpečiť prepravné listy materiálu a predvolať zástupcu TSÚS, ktorý má plnú moc alebo je konateľom a tých 2 zamestnancov, ktorí údajne skúšky vykonávali.
Splnomocnený zástupca žalobcu V.. M. G. na pojednávaní dňa 5.12.2012 k veci uviedol, že všetko by zhrnul do 2 vecí. Jedna základná vec argumenty žalovanej strany ohľadom ich materiálu a všetkých
podrobností okolo toho, čiže kvalita materiálu, certifikácia, atď. atď. Dôležitý fakt je to, že oni hovoria o surovine, čiže o polotovare, ktorý sa používa na výrobu priemyselných podláh. Mnohé argumenty, ktoré používa C.. R. hovoria už o výslednom produkte, čiže o výslednej priemyselnej podlahe, ktorá sa skladá z viacerých komponentov, to zn. že ten ich komponent je len súčasťou toho celku. Keď má hovoriť konkrétne, dierky alebo alkalické reakcie o ktorých hovorí C.. R. vôbec nie sú predmetom tohto sporu. Na predmetných podlahách vôbec nedochádzalo k alkalickej reakcií, alkalická reakcia bol problém firmy „Armorex“ veľa rokov dozadu na niektorých zákazkách v určitom období a to časovom období asi 10 rokov dozadu od toho obdobia kedy vznikol tento spor, to je prvá vec. Druhá vec je, že dierky o ktorých hovorí žalovaný nevznikli alkalickou reakciou, nevznikli z povrchu, dierky tam boli hneď a tie dierky sa objavili tak, že na spodku tej dierky, kde na spodku tých dierok boli kamienky, ktoré nepochádzali zo vsypu, ale kamienky pochádzali z betónovej zmesy, ktorá je súčasťou toho celého systému a betónová zmes nie je predmetom tohto sporu. Ďalšia vec čo sa týka vlásočníc o ktorých sa tu hovorilo, samozrejme tieto dokumenty majú a tie dokumenty platia. On nespochybňuje vôbec pozíciu súdneho znalca ako autorizovanej osoby, neautorizovali ho oni, neautorizoval ho ktokoľvek iný. Súdnym znalcom sa nestal iba takto, čiže vôbec by nespochybňoval jeho názory, nespochybňoval by jeho postavenie, nespochybňoval by jeho znalosti ani jeho profesionálnu históriu takže si myslí, že sami si vieme otvoriť názor o tom, ako súdny znalci u nás pracujú a aj ich odborné znalosti a všetko čo sa toho týka. Má pocit, že sa to trošku prekvápa na tú stranu a myslí si, že znova ideme troška iným smerom. Problém sporu nie je súdny znalec. Ďalej uviedol, že firma Armorex bola kúpená firmou Sika. Materiál v tom období kedy vznikol tento súdny spor bol dovážaný z Veľkej Británie, bol vyrábaný vo Veľkej Británii vo výrobni, ktorú sme oni kúpili, potom boli tieto materiály predávané pod ich názvom, ale ten súdny spor sa ťahal roky a to čo hovorí C.. R. o nejakých balkánskych adresách a problémoch balenia atď., C.. R. si zohnal tento materiál po niekoľkých rokov, čo už tento súdny spor trval a prišiel s ním na obhliadku, na stavbu a dal tam, vsypkoval ho, atď., atď. a on mu v tom období, už v tom dlhom časovom období, nevie presne koľko rokov to bolo, mu hovoril, že C.. R., ale vy nemáte ten istý materiál, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu, v tom období už keď ste vy prišli s nejakým sáčkom, lebo ten materiál je aj ináč označený, on mu x-krát hovoril, že to je iný materiál s ktorým prišiel a on vnáša iný materiál, čiže, aby to skrátil, hovoria o dvoch veciach. Ďalej uviedol, že sám žalovaný začal nejakú tému ohľadom superplastifikátorov Wolgswagen podlahy atď., myslí si, že tým sa potvrdilo iba to, že tu hovoríme o súčasti jedného veľkého celku. Ten veľký celok nazveme priemyselná podlaha, čiže v tej priemyselnej podlahe sú betón, plastifikátory, vsyp atď., atď. V tomto predmetnom súdnom spore, v tejto veci z ich strany prichádza do úvahy vsyp. Vsyp, ktorý dodali žalovanému, ktorý mal byť zaplikovaný tak ako mal. Takže v podstate keď sa vráti k tomu - k superplastifikátoru, znova žalovaný vytiahol vec, ktorá s týmto nesúvisí. Meritom veci je ich vsyp, ktorý bol vyrobený vo Veľkej Británii, dokladovaný dokumentáciou, potvrdený súdnym znalcom.
Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec ( tovar ) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Z § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu potom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do 2 rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa ods. 2 § 428 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v ods. 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Podľa ods. 3 účinky ods. 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 425 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúceho zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v ods. 1, ak je spôsobená porušením jeho povinnosti.
V zmysle vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a to ústnou formou, keď žalovaný objednávkou zo dňa 21.3.2004 u žalobcu objednal tovar a to Armorex Armorto Natural v množstve 6 ton a Armorex Armorshield Natural a žalobca dňa 29.3.2005 dodal žalovanému tovar Armorex Armoshield Natural v množstve 6 000 kg a Sikafloor Armortop Natural taktiež v množstve 6.000 kg. Následne faktúrou č. 05/31/00611 zo dňa 29.3.2005 žalobca vyúčtoval žalovanému cenu dodaného tovaru v celkovej výške 7 110,14 eur. Zároveň vo faktúre určil splatnosť pohľadávky na deň 13.5.2005. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné.
Potom, čo žalobca žalovaného listom zo dňa 6.9.2005 vyzval na úhradu kúpnej ceny dodaného tovaru, žalovaný žalobcovi oznámil, že dodaný tovar má vady. Pritom aj uviedol, že predmetný tovar spotreboval na stavbách ČS PHM OMV Pezinok, hala Peroutka & Fedorišin Michalovce a ČS PHM OMV Zlaté Piesky - Bratislava. Aj znalec potvrdil, že predmetný tovar mohol byť použitý len na týchto stavbách. Dokazovaním bolo zistené, že na týchto stavbách boli opravy žalovaným vykonané v dňoch 13.4.2005, 11.5.2005 a 16.5.2005. O tom, že dodaný tovar má vady však žalovaný žalobcu upovedomil až listom zo dňa 6.9.2005.
Zodpovednosť za vady je zodpovednosťou objektívnou, ktorá nepredpokladá zavinenie. Postačí, ak je plnenie vadné. Vzniká zo zákona a jej vznik zmluvné strany nemôžu dohodou vylúčiť. Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady je však možné len v prípade splnenia podmienok ustanovených v § 428 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=424782&FragmentId2=424791>, ak sa strany nedohodli inak.
Zákon ukladá kupujúcemu povinnosť uplatniť tento nárok u predávajúceho podaním správy a pre potreby dokazovania sa odporúča doručenie v písomnej forme (§ 40 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3343794&FragmentId2=3977729>), a to bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady dodaného tovaru zistil, b) kupujúci vady dodaného tovaru mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke podľa § 427 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=424779&FragmentId2=424779> alebo <http://www.epi.sk/ Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=424780&FragmentId2=424780> c) vady bolo možné zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti. Pre tento prípad zákon stanovuje maximálne dvojročnú dobu na uplatnenie reklamácie odo dňa dodania tovaru, resp. jeho dôjdenia do miesta určeného v zmluve a ak je zmluvnými stranami dohodnutá záruka za akosť tovaru, platí namiesto dvojročnej premlčacej lehoty záručná doba.
Povinnosťou kupujúceho je oznámenie vád predávajúcemu v lehote ustanovenej zákonom, t.j. bez zbytočného odkladu. Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci včas nesplní svoju povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti kupujúcim, súd v konaní nemôže priznať nároky z vád tovaru.
Kupujúci je povinný zjavné vady tovaru predávajúcemu oznámiť bez zbytočného odkladu po tom čo ich zistil, t.j. za predpokladu vykonania prehliadky tovaru podľa § 427 Obchodného zákonníka a skryté vady tovaru bez zbytočného odkladu potom čo ich zistil, t.j. po prechode nebezpečenstva škody na tovare.
Ak sa jedná o skryté vady tovaru, ktoré neboli zistiteľné pri prehliadke tovaru, pretože táto skutočnosť vyplývala z ich povahy, napr. sa prejavia až uvedením tovaru do prevádzky, potom lehota na oznámenie týchto skrytých vád bez zbytočného odkladu začne plynúť od okamihu, kedy ich kupujúci mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti (najneskôr po vykonaní prehliadky podľa § 427 Obchodného zákonníka).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný sa o ním tvrdených vadách tovaru musel dozvedieť najneskôr v deň konania opravy podláh a to 13.4.2005, 11.5.2005 a 16.5.2005. Dané skutočnosti vyplývajú aj z podaného znaleckého posudku a to konkrétne zo zistení súdneho znalca, tak ako uviedol na str. 10 znaleckého posudku ( čl. 126 spisu). Jedná sa o najneskorší dátum zistenia vád tovaru, nakoľko aj v zmysle výpovede znalca zo dňa 3.6.2009, ak by tovar mal vady, tak tieto vady by sa mali prejaviť ihneď po vykonaní diela a z výpovede samotného žalovaného zo dňa 22.9.2010 je zrejmé, že tovar sa v prípade takéhoto diela objedná deň alebo dva dni predtým ako sa má použiť na stavbe a tak to bolo aj v tomto prípade a to znamená, že ak bol tovar dodaný dňa 29.3.2005, tak sa použil hneď následne na to do konca mesiaca. Teda z uvedeného je zrejmé, že dodaný tovar žalobcom žalovaný použil na vykonanie diela najneskôr do konca mesiaca apríl 2005. Žalovaný však reklamáciu u žalobcu realizoval až listom zo dňa 6.9.2005, t.j. až cca 5 mesiacov po zistení vád podlahy, keď vzhľadom na ich daný stav realizoval aj čiastočnú opravu podláh. Takýto postup žalovaného však nemožno považovať za podanie správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu.
Žalobca nesplnenie povinnosti žalovaného oznámiť vady tovaru bez zbytočného odkladu po ich zistení v konaní namietol a súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že zo strany žalovaného síce došlo k uplatneniu vád tovaru u žalobcu, ale daný úkon nevykonal bez zbytočného odkladu potom ako s o vadách dozvedel, dokonca sa sám snažil vady podláh opraviť a tu súd podotýka, že sa nejednalo o opravu vád dodaného tovaru, ale o opravu podláh na vyrobenie ktorých sa použil aj tovar dodaný žalobcom a preto súd aj keby tovar dodaný žalobcom mal skutočne vady, tak v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže žalovanému priznať práva kupujúceho z vád tovaru. V konaní zároveň nebolo preukázané, žeby vady tovaru boli dôsledkom skutočností, o ktorých žalobca vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Vzhľadom na tvrdenia žalovaného súd vo veci vykonal aj znalecké dokazovanie a to za účelom zistenia, či tovar dodaný žalobcom svojou povahou mohol spôsobiť vady predmetných reklamovaných podlách a či vzniknuté vady majú príčinu v tomto tovare a tiež za účelom preukázania doby, kedy sa takéto skryté vady tovaru mohli reálne po prvý krát prejaviť. Ani vykonaným znaleckým dokazovaním súdnym znalcom z odboru stavebníctva sa nepodarilo preukázať, žeby tovar žalobcu mal vady o ktorých musel vedieť v čase jeho dodania.
Nakoľko súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného neboli vady tovaru u žalobcu uplatnené bez zbytočného odkladu tak, ako to ustanovuje zákon, žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze. Naviac žalovaný dodaný tovar ani riadne neevidoval a tiež vzhľadom na realizované opravy podláh priamo žalovaným, sám žalovaný znemožnil zistiť, či tovar dodaný žalobcom mal skutočné vady. Žalovaný tiež sám vo svojom vyjadrení zo dňa 19.2.2007 uviedol, že už nevlastní žiadne z reklamovaných materiálov, pretože bol použitý na stavbe a prípadné drobné zvyšky boli zlikvidované ako stavebný odpad.
Preto súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená kúpna zmluva, žalobca si riadne splnil svoju povinnosť predávajúceho a tovar v zmysle zmluvy žalovanému dodal a tým previedol na neho vlastnícke právo k tovaru a povinnosťou žalovaného ako kupujúceho bolo za riadne dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu vo výške 7 110,14 eur ( 214.200,- Sk), čo však neurobil, je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu a preto pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7 110,14 eur, tak žalobe v tejto časti ako vyhovel.
Zo strany žalovaného boli v priebehu súdneho konania vznesené ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a to pokiaľ sa jedná o preukázanie vád dodaného tovaru žalobcom, ale vzhľadom na to, že súd jednoznačne dospel k záveru, že žalovaný si vady tovaru neuplatnil včas a danú skutočnosť namietal aj žalobca, súd nepovažoval tieto návrhy žalovaného za dôvodne a účelné a preto vo veci ďalšie dokazovanie nevykonal. Takisto súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal na ďalšie skutočnosti namietaný žalovaným týkajúce sa vád tovaru, nakoľko to nepovažoval za potrebné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Tým, že žalovaný svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnil riadne a včas, to znamená v lehote splatnosti faktúry, ktorou mu žalobca kúpnu cenu vyúčtoval, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Faktúra žalobcu bola splatná dňa 13.5.2005 a teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. dňom 14.5.2005 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby NBS platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu, t.j. ku dňu 31.12.2004 bola 4 %, a výška zákonného úroku z omeškania bola 14 % ročne. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 7 110,14 eur od 14.5.2005 do zaplatenia dlžnej sumy a čo do zvyšku žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
V danej právnej veci žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti a to pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania a preto mu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 355,50 eur a z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 6 687,72 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 5 092,02 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
ROK 2005
Tarifná odmena v sume 847,30 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 237,34 eur
- písomné podanie protistrane - pokus o zmier zo dňa 17.8.2005 .......................... 237,34 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 5.12.2005 ................................. 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 17,77 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2005 - 3 x 4,98 eur b
ROK 2006
Tarifná odmena v sume 564,87 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c) a d) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 26.7.2006 ......................... 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 28.8.2006 ...................................................................... 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 12,95 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2006 - 2 x 5,44 eur bez DPH.
ROK 2008
Tarifná odmena v sume 847,30 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c) a d) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- účasť na ohliadke dňa 22.4.2008 ........................................................................... 237,34 eur
- účasť na ohliadke dňa 6.5.2008 ............................................................................. 237,34 eur
- písomné vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 27.10.2008 ................................. 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 22,51 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2008 - 3 x 6,31 eur bez DPH.
ROK 2009
Prvostupňové konanie
Tarifná odmena v sume 423,64 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. d), ods. 5 vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- účasť na pojednávaní dňa 29.7.2009 vo výške 1 (odročenie) ................................ 59,33 eur
- účasť na pojednávaní dňa 3.6.2009 ......................................................................... 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 28.10.2009-vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku 1 .......... 59,33 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 24,81 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2009 - 3 x 6,95 eur bez DPH.
Odvolacie konanie
Tarifná odmena v sume 282,43 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.9.2009 .................... 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 8,27 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2009 - 1 x 6,95 eur bez DPH.
ROK 2010
Odvolacie konanie
Tarifná odmena v sume 353,04 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. d), ods. 5 vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- účasť na pojednávaní dňa 25.2.2010 vo výške 1 odročenie ................................... 59,33 eur
- účasť na pojednávaní dňa 6.4.2010 ......................................................................... 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 17,16 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2010 - 2 x 7,21 eur bez DPH.
Cestovné náhrady v sume 65,78 eur vrátane DPH podľa § 17 ods. 1 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cesty za účelom účasti na pojednávaniach konaných dňa 25.2.2010 a 6.4.2010 osobným motorovým na trase Vranov nad Topľou - Prešov a späť 2x, motorovým vozidlom Škoda OCTAVIA, ev. č. VT124B1, priem. spotreba 7,41 l/100km, pri cene PHM 1,26 eur/l - 4 x ( 50 km x ( 0,183 eur + ( 0,0741 l/km x 1,260 eur/l)) = 55,277 eur.
Náhrada za stratu času v sume 57,22 eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2010
- 4 x 12,02 eur bez DPH.
Prvostupňové konanie
Tarifná odmena v sume 282,43 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- účasť na pojednávaní dňa 22.9.2010 ....................................................................... 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 8,58 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2010 - 1 x 7,21 eur bez DPH.
ROK 2011
Tarifná odmena v sume 71,20 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c), ods. 5 vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- účasť na pojednávaní dňa 7.12.2011 vo výške 1 odročenie ..................................... 59,33 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 8,89 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2011 - 1 x 7,41 eur bez DPH.
ROK 2012
Tarifná odmena v sume 1 139,23 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- účasť na pojednávaní dňa 22.2.2012 ...................................................................... 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 25.6.2012 ...................................................................... 237,34 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 12.11.2012 ........................................................... 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 5.12.2012 ....................................................................... 237,34 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 36,62 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012 - 4 x 7,63 eur bez DPH.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 5 092,02 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd právnemu zástupcovi žalobcu za úkon rokovanie s klientom dňa 19.8.2009, nepriznal nárok na odmenu, nakoľko takýto úkon nemal za preukázaný (do súdneho spisu nebol doložený záznam z rokovania s klientom z uvedeného dňa) a za tento úkon mu nepriznal ani nárok na režijný paušál a DPH. Za účasť na pojednávaní dňa 28.10.2009 súd priznal nárok iba vo výške 1 z odmeny za právny úkon a to z dôvodu, že na tomto pojednávaní došlo iba k vyhláseniu doplňujúceho rozsudku bez prejednania veci. Takisto za účasť na pojednávaní dňa 25.2.2010 súd priznal iba nárok na odmenu vo výške 1 z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za úkony písomné podania na súd zo dňa 28.11.2011 a zo dňa 20.12.2011 súd právnemu zástupcovi nepriznal nárok na odmenu a to z dôvodu, že dňa 28.11.2011 právny zástupcu sám z vlastnej iniciatívy, bez vyzvania zo strany súdu, vzhľadom na zmenu zákonného sudcu , mal potrebu sa k veci vyjadriť a písomným podaním zo dňa 20.12.2011 takisto bez výzvy zo strany súdu sa vo veci vyjadril a uviedol v tomto stanovisku iba ním už skôr prezentované názory a teda súd považoval tieto jeho podania za neúčelné. Vzhľadom na uvedené za tieto úkony právnemu zástupcovi nepriznal ani režijný paušál a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Os.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.