Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/228/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v T. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Ľ. F. č. X, zast. Mgr. Pavlom Hosom, advokátom, Jasovská 23, P.O.BOX 64, Bratislava 57, proti odporcovi: K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. H. XX, zastúpený ustanoveným opatrovníkom S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. H. XX, zastúpený Mgr. Petrom Árendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, o zaplatenie 5.213,32 eur s príslušenstvom, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24.4.2012, č.k. -356, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.213,32 eur s 10 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12.3.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že štát nemá voči účastníkom právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd prvého stupňa domáhal, aby súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 10.426,64 eur (314.113 Sk) spolu s trovami konania keď uviedol, že žalovaná suma predstavuje výšku škody, ktorú spôsobil odporca navrhovateľovi v dôsledku totálnej havárie osobného motorového vozidla zn. Audi A4, ev.č. K.-XXX-O. dňa 29.4.2001. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -116 zo dňa 29.5.2006 tak, že navrhovateľovi priznal časť uplatneného nároku v sume 5.213,32 Sk a vo zvyšnej časti návrh zamietol z dôvodu, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ má na spôsobenej škode 50 % spoluúčasť. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, v dôsledku čoho odvolací súd uznesením zo dňa 11.9.2007, č.k. -163 rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne po vrátení veci navrhovateľ zmenil návrh na začatie konania, ktorú zmenu súd prvého stupňa pripustil tak, že nárok navrhovateľa rozšíril o úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 13 % od 20.11.2003. V časti 6,64 eur spoločne s úrokom z omeškania navrhovateľ zobral návrh späť, v dôsledku čoho bolo konanie v tejto časti uznesením zo dňa 7.2.2012 zastavené. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 5.213,32 eur s 13 % úrokom z omeškania od 20.11.2003 do zaplatenia. Z listinných dôkazov, založených v spise vyplynulo, že navrhovateľ mal na základe leasingovej zmluvy č. 84-19-486/00 zo dňa 13.12.2000 v nájme vozidlo zn. Audi A4 s právom kúpy prenajatej veci od prenajímateľa Drukos, a.s. Dňa 29.4.2001 navrhovateľ zapožičal odporcovi asi o 18.00 hod. predmetné motorové vozidlo na jeho požiadanie z dôvodu, že boli od detstva kamaráti. V minulosti mu už požičal iné svoje vozidlo, vždy mu ho vrátil v poriadku. Spolu alkohol nepožívali,

nespozoroval, že by bol v čase požičania vozidla odporca pod vplyvom alkoholu. V čase o 18.50 hod. odporca dňa 29.4.2001 viedol po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov (1,27 ‰ alkoholu v krvi) osobné motorové vozidlo, ktoré mal požičané od navrhovateľa, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a povahe vozovky, dostal šmyk, narazil do pevnej prekážky mostu, následkom čoho si spôsobil ťažké zranenie a spôsobil majiteľovi osobného motorového vozidla, teda navrhovateľovi škodu na vozidle. Z vyúčtovania k leasingovej zmluve zo dňa 3.1.2003, zaslanej spoločnosťou Drukos, a.s. v konkurze navrhovateľovi mal súd preukázané, že došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej havárie predmetu prenájmu, pričom aktíva predstavovali zálohu na splátky 2.848,04 eur, zaplatené splátky za január a február 969,90 eur, poistné plnenie z DPH 4.656,04 eur, spolu 8.473,98 eur. Pasíva predstavovali obstarávaciu cenu vozidla z DPH 14.240,17 eur DZ II. za splátku 01. - 05. 765,92 eur, DPH za uvedené splátky 76,56 eur, spolu 15.082,69 eur. Rozdiel aktív a pasív predstavuje sumu 6.608,70 eur, ktorú žiadal prenajímateľ zaplatiť od navrhovateľa. Navrhovateľovi vznikla skutočná škoda v žalovanej sume, ktorá pozostáva zo zálohy na splátky vo výške 2.848,04 eur, zo splátky za 2 mesiace vo výške 969,90 eur a sumy 6.608,70 eur. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie na zistenie výšky skutočnej škody, a to písomným vyjadrením správkyne konkurznej podstaty, ktorá oznámila, že navrhovateľom uplatnená suma 10.46,64 eur nie je navýšená o žiadne splátky či sankcie, vyplývajúce z leasingovej zmluvy, ktorú mal s prenajímateľom uzavretú navrhovateľ. Suma predstavuje len súčet súm, skutočne vynaložených navrhovateľom na zaplatenie obstarávacej ceny vozidla. Ďalej doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním, a to vypracovaním znaleckého posudku znalcom Ing. J., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že škodové konanie odporcu malo za následok devastačné poškodenie vozidla, podľa znalca bola všeobecná hodnota vozidla 10.949,45 eur a náklady na opravu boli v sume 13.509,92 eur, z čoho je zrejmé, že motorové vozidlo bolo totálne zničené, výšku škody určil sumou 8.588,23 eur. Opatrovník odporcu tvrdil, že má za to, že navrhovateľovi vznikla skutočná škoda len vo výške 8.852,22 eur, čo je suma škody, vyčíslená v znaleckom posudku. Navrhol od tejto sumy odčítať sumu poistného plnenia vo výške 4.656,04 eur, ktorú uhradila prenajímateľovi poisťovňa. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. , , , , , v spojení s , . Súd prvého stupňa vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný z časti dôvodne, mal objektívne preukázané, že odporca svojim zavinením spôsobil škodu pri dopravnej nehode dňa 29.4.2001. Navrhovateľ vypožičal motorové vozidlo odporcovi, a ten bol povinný vozidlo chrániť pred poškodením, stratou a zničením a vrátiť ho navrhovateľovi v nepoškodenom stave. Odporca spôsobil nehodu, pri ktorej bolo vozidlo totálne zničené, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu tým spôsobil. Súd dospel k záveru, že sumu, ktorú určil znalec ako výšku škody 8.858,23 eur nemožno stotožňovať so sumou, ktorá predstavuje skutočnú škodu, vzniknutú navrhovateľovi. V danom prípade skutočná škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, t.j. ujma, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére ako poškodeného je v žalovanej sume 10.426,64 eur. Navrhovateľ za účelom vyplatenia v tom čase už zničeného motorového vozidla zaplatil prenajímateľovi uvedenú sumu, pričom táto suma de facto bola sumou, ktorej plnením došlo k zániku záväzku navrhovateľa voči prenajímateľovi, nezahŕňala v sebe žiadne iné poplatky ani úroky, platby za nájom vozidla ani sankcie za predčasné zrušenie zmluvy. Navrhovateľ vynaložil zo svojho majetku za zničené motorové vozidlo sumu 10.426,64 eur, a teda o túto sumu sa reálne znížil jeho majetok. Keďže z uvedenej sumy časť 5.213,32 eur bola už právoplatná, zvyšnú sumu 5.213,32 eur súd priznal navrhovateľovi. Pretože odporca sa dostal do omeškania s náhradou spôsobenej škody, je povinný navrhovateľovi zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 10 % ročne od 12.3.2008 do zaplatenia, t.j. odo dňa, kedy bol na súde podaný návrh na rozšírenie návrhu o úroky z omeškania. V súvislosti so znaleckým dokazovaním v prejednávanej veci vznikli štátu trovy na znalečnom. Súd vychádza pri rozhodovaní o náhrade týchto trov z ust. . Odporcovi súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, preto mu nie je možno uložiť povinnosť zaplatiť štátu trovy, ktoré v konaní štát vynaložil. Túto povinnosť súd nemohol uložiť ani navrhovateľovi, pretože tento bol v konaní úspešný. Preto rozhodol, že štát nemá voči účastníkom právo na náhradu trov konania štátu. O náhrade trov konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ust. Je názoru, že odporca, ktorý po dopravnej nehode sa doteraz nedostal do takej zdravotnej kondície, v ktorej bol pred dopravnou nehodou, zlepšenie jeho zdravotného stavu sa nedá vôbec predpokladať, poberá invalidný dôchodok vo výške asi 380 eur mesačne, čo sú argumenty, z ktorých je zrejmé, že odporca by nebol ani schopný zo svojho invalidného dôchodku trovy konania navrhovateľa vôbec zaplatiť. Dôvody, hodné osobitného zreteľa súd vidí aj v tom a netreba zabudnúť na skutočnosť, že podiel na škode, ktorá navrhovateľovi nepochybne vznikla nepriamo má aj sám navrhovateľ, a to tým, že požičal predmetné motorové vozidlo, zakúpené na leasing odporcovi, hoci musel vedieť, že odporca bol pod vplyvom alkoholu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie odporca. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vyplynulo, že škoda na motorovom vozidle navrhovateľa vznikla vo výške 8.858,22 eur. Súd uviedol, že skutočnou škodou v danom prípade bola nielen škoda na vozidle ale všetky finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti s obstaraním poškodeného vozidla. Leasingovou zmluvou sa navrhovateľ zaviazal uhradiť cenu vozidla v čase uzatvorenia zmluvy, nie v čase poškodenia. Cena vozidla podľa leasingovej zmluvy je spravidla vyššia než cena vozidla, pokiaľ by bolo kupované v hotovosti. Rozdiel medzi v leasingovej zmluve dohodnutou kúpnou cenou a skutočnou škodou, vypočítanou znalcom nemôže ísť na ťarchu odporcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. , z ktorého vyplýva, že výška škody sa určuje z bežnej ceny poškodenej veci, t.j. bez ohľadu na to, koľko za danú vec uhradil poškodený. Z vyúčtovania k leasingovej zmluve navrhovateľa vyplýva, že poisťovňou bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 4.656,04 eur. Poistné plnenie síce neobdržal priamo navrhovateľ, avšak suma, ktorú jej bol navrhovateľ povinný uhradiť bola o poistné plnenie ponížená. Pokiaľ potom platil navrhovateľ leasingovej spoločnosti viac, táto časť úhrady nemala pôvod v škode samotnej, ale v zmluvných dojednaniach medzi navrhovateľom a leasingovou spoločnosťou, za ktoré ale odporca nemôže zodpovedať. Navrhovateľ bol povinný uhradiť a ako náhradu škody uhradil majiteľovi vozidla sumu 4.202,18 eur. Nakoľko rozsudok vo veci bol v časti náhrady škody vo výške 5.213,32 eur, t.j. vo výške presahujúcej oprávnený nárok navrhovateľa už právoplatný, je zrejmé, že uplatnený nárok na časť náhrady škody, o ktorú sa v konaní ešte jedná, je absolútne nedôvodný. Pokiaľ ide o súdom neuznanú námietku premlčania úrokov z omeškania zo žalovanej sumy je potrebné poukázať na zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 28.3.2012 jasne vyplýva, že vzniesol námietku premlčania uplatnených úrokov z omeškania za obdobie do 12.3.2006, čo je obdobie predchádzajúce dvom rokom spätne od uplatnenia si úrokov z omeškania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Navrhovateľ v zákonom určenej lehote podal odvolanie v časti náhrady trov konania účastníkov. Argumentácia súdu ohľadne nepriznania trov konania navrhovateľovi a dôkazy, na ktoré poukazuje prvostupňový súd, t.j. že dôvodom osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania navrhovateľovi je skutočnosť, že navrhovateľ sa podieľal na vzniku škody tým, že musel vedieť, že odporca bol pod vplyvom alkoholu, nakoľko ho poznal a musel na ňom poznať, že v čase požičania auta bol pod vplyvom alkoholu je nesprávna. Navrhovateľ poznal síce odporcu ako známeho, nie ako osobu, čo požíva alkohol ako vodič motorového vozidla a v čase, keď mu automobil požičal, nevedel, či bol pod vplyvom alkoholu, nakoľko ho nevidel požívať alkohol a nejavil známky požitia alkoholu. Navyše, ak si odporca mohol platiť služby troch právnych zástupcov má za to, že nepriznanie trov konania navrhovateľov bolo aj z tohto hľadiska nesprávne.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu odporcu, keď uviedol, že súd prvého stupňa o náhrade škody rozhodol na základe vykonaného dokazovania, z ktorého bolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil odporca jeho konaním a tiež bola preukázaná výška skutočnej škody. Navrhovateľ pri splácaní leasingu neuhrádzal žiadne nevýhodne vysoké čiastky, zaplatil len to, čo mu zo zmluvy vyplývalo. Splátky za vozidlo bez rozdielu, či navrhovateľ splácal skôr alebo v dohodnutej lehote stále zostávajú rovnaké a ani vzniknutá škoda nemala žiadny vplyv na neuhradenú čiastku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby účastníci konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom podľa ust. , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vo vyhovujúcej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zaplatenie škody vo výške 5.213,32 eur s 10 % úrokom z omeškania, 13 % od 20.11.2003 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým

bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.213,32 eur s 10 % úrokom z omeškania od 12.3.2008 a navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý určil výšku škody, ktorú spôsobil odporca navrhovateľovi sumou 5.213,32 eur. Už v zrušujúcom uznesení zo dňa 11.9.2007 odvolací súd skonštatoval, že odporca nezodpovedá leasingovému nájomcovi, teda navrhovateľovi za ujmu, vzniknutú tým, že si navrhovateľ s leasingovou spoločnosťou dohodol pre prípad predčasného zrušenia zmluvy také podmienky, ktoré viedli k tomu, že aj keď sa nájomca nestal vlastníkom vozidla, zaplatil zo svojho pohľadu nevýhodne vysoké čiastky za nájom vozidla a platby s tým spojené. Leasingová spoločnosť opakovane vo svojich písomných vyjadreniach oznámila, že navrhovateľ zaplatil len cenu vozidla, neplatil žiadne finančné čiastky za predčasné zrušenie leasingovej zmluvy, ani iné čiastky za nájom vozidla a platby s tým spojené, takže odvolací súd sa takisto stotožnil s tým, že suma, ktorú zaplatil navrhovateľ leasingovej spoločnosti predstavuje ujmu, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére konaním odporcu. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, tak odporca namietal ich premlčanie s tým, že premlčanie namietal za obdobie uplatnených úrokov za obdobie do 12.3.2006. Súd prvého stupňa však úroky priznal od 12.3.2008 a navrhovateľ sa v tejto časti neodvolal, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj v časti úroku z omeškania.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tak odvolací súd mal za to, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, takže mu vnikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. . Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka aj na štát, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania. Okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť, že účastník, ktorý nemal úspech vo veci sa ocitne v takej závažnej sociálnej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Ust. má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl najmä v pomeroch odporcu, vyplývajúcich z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktorý pri dopravnej nehode, ktorú zapríčinil a ktorou vznikla navrhovateľovi škoda utrpel závažné kraniocerebrálne poranenie s ťažkým postihnutím mozgových štruktúr s následným rozvojom difúzneho organického psychosyndromu, následkom čoho bol 6 mesiacov v kóme, s dlhou a náročnou rehabilitáciou, má trvale poškodený mozog, v dôsledku čoho je odkázaný na starostlivosť iných osôb, je rozvedený, invalidný dôchodca s príjmom 380 eur mesačne, má 1 vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu a vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom, v ktorom býva. Po právoplatnosti rozsudku sa odporca ocitne v závažnej finančnej situácii. Navrhovateľovi pokiaľ nebudú nahradené trovy konania nebude tak nepriaznivo zasiahnuté do majetkovej sféry ako by bolo zasiahnutím do majetkovej sféry odporcu určenie mu povinnosti zaplatiť náhradu trov konania, ktorý navyše musel mať v tomto konaní ustanoveného opatrovníka, ktorý ustanovil právneho zástupcu, na čo však má každý účastník právo. Všetky tieto skutočnosti odvolací súd považoval za dôvodné ako dôvody hodné osobitného zreteľa a preto považoval za správne nepriznanie náhrady trov prvostupňového konania navrhovateľovi.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa ust. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. za použitia ust. z tých istých dôvodov ako sú uvedené pri náhrade trov prvostupňového konania.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.