Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-159-2022.pdf
PDF · 227.96 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/159/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Andreja Maukša v právnej veci žalobcu: A. B., miesto podnikania: C. D. XX/XX, XXX XX E., IČO: 30 530 857, zast. JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101087026/2020 zo dňa 25. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. 101087026/2020 zo dňa 25. júna 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102930246 zo dňa 18. decembra 2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina ako správca dane (ďalej aj „správca dane“ alebo „ prvostupňo- vý orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov január 2017 až február 2018. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole daňová kontrola začala dňa 25. septembra 2018. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, jún, júl, august, september a december 2017 a február 2018 správca dane vyhotovil Protokol č. 102019661/2019 zo dňa 23. augusta 2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 6. septembra 2019, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zo dňa 3. októbra 2019. Pripomienky a žalobcom navrhnuté dôkazy boli prerokované so žalobcom na pojednávaniach, z ktorých bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 4. novembra 2019 a Zápisnica zo dňa 12. decembra 2019.
2. Správca dane následne dňa 18. decembra 2019 vydal rozhodnutie č. 102930246/2019 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 417,19 eur za zdaňovacie obdobie júl 2017. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia za zdaňovacie obdobie júl 2017 uviedol, že z predložených účtovných dokladov zistil, že žalobca ako daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od spoločnosti MESAX s.r.o., Sládkovičova 5, 934 01 Levice, IČO: 46 011 897, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: F. (ďalej len „MESAX, s.r.o.“), ktorej nástupcom je od 8. septembra 2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., Československej armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 305 645, DIČ: XXXXXXXXXX, ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny, a to: fa č. 100717001 s dátumom dodania 10. júla 2017, základ
dane 3 021,48 eur, fa č. 210717001 s dátumom dodania 21. júla 2017, základ dane 3 020,64 eur, a fa č. 210717002 s dátumom dodania 21. júla 2017, základ dane 3 024,00 eur a fa č. 130717001 s dátumom dodania 13. júla 2017, základ dane 3019,80 eur. Za účelom získania informácií o daňovom subjekte MESAX s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie č. 100584706/2019 zo dňa 7. marca 2019 Daňovému úradu Trenčín, ktorý v odpovedi uviedol, že G. A. H., Hodžova 1488/53, Trenčín ako konateľ spoločnosti MESAX s.r.o. bol vypočutý ako svedok. V Zápisnici o výsluchu svedka č. 101119800/2019 zo dňa 12. júna 2019 svedok potvrdil, že A. B. dodal smrekovú guľatinu, neposkytol o tom ale žiadne dôkazy. Na otázku správcu dane komu, kedy a kde odovzdal účtovníctvo spoločnosti a či nemá o tom nejaký odklad a či ho môže správcovi dane predložiť, uviedol: „Nemám žiadne doklady.“ G. A. H. je aktuálnym konateľom nástupníckej spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., a teda správca dane požiadal Daňový úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Z miestnych zisťovaní vyplynulo, že na adrese F. X, I. sa nachádza budova s poštovou schránkou s označením spoločnosti. V čase vykonania miestneho zisťovania bolo označenie názvu spoločnosti prelepené páskou. V schránke sa nachádzali nevyzdvihnuté oznámenia o doručovaní a uložení poštových zásielok. Správca dane sa telefonicky skontaktoval s účtovníčkou daňového subjektu p. J. A., ktorá uviedla, že daňovému subjektu MESAX s.r.o. nevedie účtovníctvom a doklady odovzdala bývalému konateľovi p. G. F.. O skutočnosti, že je u daňového subjektu MESAX s.r.o. stále registrovaná na elektronické doručovanie nemala vedomosť. Z miestneho zisťovania na adrese Československej armády 6/68, Nové Mesto nad Váhom (sídlo spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.) bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza pasáž, v ktorej sa nachádzajú viaceré prevádzky. Spoločnosť prevádzkovala v danej pasáži kaviareň s reštauráciou, ktorá je už dlhšiu dobu zatvorená. Na adrese sa nikde nenachádzalo označenie spoločnosti. G. H. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100940365 zo dňa 17. mája 2018 vypovedal, že spoločnosť MESAX s.r.o. nemala zamestnancov a účtovníctvo spoločnosti stratil pri sťahovaní. Spoločnosť MESAX s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017, posledný prehľad bol podaný za máj 2015 a daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 2015. Spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016. Registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty bola spoločnosti ukončená ku dňu 30. septembra 2016. G. A. H. je bezdomovec, so správcom dane nespolupracoval. Správca dane pre objektívne posúdenie daňovej povinnosti preveroval uskutočnené dodania tovarov (dodávky smrekovej guľatiny) v predložených dokladoch podľa ich skutočného obsahu a iných skutočností rozhodujúcich pre zistenie, vyrubenie a vybratie dane, pričom zistil, že neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je to uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa MESAX s.r.o. Zamestnanci správcu dane považovali predmetné faktúry za sporné, a preto neuznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 3 611,16 eur. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Správca dane uviedol, že nenamieta skutočnosť, že by predmetný tovar nebol dodaný, ale že bol dodaný dodávateľom MESAX s.r.o., ktorého právnym nástupcom je od 8. septembra 2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Samotná existencia faktúry a jej zahrnutie do záznamov pre DPH a ani existencia tovaru bez akýchkoľvek ďalších dôkazov preukazujúcich vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa MESAX s.r.o. nie je relevantným dôkazom toho, že tovar bol dodaný osobou, ktorá vyhotovila faktúru. Dodaním tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Nebolo preukázané, že spoločnosť MESAX s.r.o. dodala guľatinu. Nekontaktnosť preverovaného dodávateľa MESAX s.r.o. vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť správcu dane o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktných subjektov. Sám o sebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach. Správca dane nadobudol v rámci daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom procese oprávnené pochybnosti o tom, že boli predmetné zdaniteľné obchody od deklarovaného dodávateľa MESAX s.r.o. realizované a nebol podľa platnej legislatívy povinný dokazovať ich nedodanie. Správca dane mal za to, Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo vykonal riadne dokazovanie podľa § 24 ods. 2 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), nič nezanedbal, pričom daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane uviedol, že trvá na zisteniach, ktoré sú uvedené v Protokole č. 102019661/2019 zo dňa 23. augusta 2019, ako aj v Zápisnici č.
102861382/2019 zo dňa 12. decembra 2019. S výsledkom kontroly oboznámil správca dane daňový subjekt počas ústneho pojednávania, o čom spísal Zápisnicu o pojednávaní č. 101787709/2019 zo dňa 23. júla 2019, v ktorej bol zároveň upozornený, že pokiaľ nepreukáže, že k dodaniam fakturovaným na spochybnených faktúrach skutočne došlo, nebudú predmetné faktúry uznané pre účely odpočítania dane z pridanej hodnoty. V predmetnej Zápisnici sa splnomocnená zástupkyňa G. A. vyjadrila v tom zmysle, že k dodávkam dreva reálne došlo. Všetky faktúry boli uhradené, čo vyplýva z predložených dokladov. Na základe uvedených skutočností rozhodol správca dane tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný žalobou napadnutým Rozhodnutím č. 101087026/2020 zo dňa 25. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal obsah odvolania žalobcu a skutkový stav tak, ako ho zistil správca dane. Žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť G. K. J. (dcéru p. A. B.), čo odôvodnil tým, že táto počas rokov 2015 až 2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre A. B. a bola fyzicky prítomná pri preberaní dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a s kontrolou kvality. G. K. J. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102483299/2019 zo dňa 4. novembra 2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal A. B. (otcovi), ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobraním guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bola telefonicky oznámená dodávateľovi kvalita a množstvo, na základe čoho dodávateľ vytvoril faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy B. A.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR, aj na stránke Finančnej správy. Firma existovala a na základe tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po overení množstva a kvality bola táto faktúra zaplatená v hotovosti. G. K. J. ďalej uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktorá má vystavené stasky a zapnutú mýtnu jednotku, ale nepredložila ani neuviedla relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že guľatina v objeme podľa sporných faktúr bola fyzicky dodaná A. B. práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach, konateľov osobne nepozná, ani s nimi osobne nevravela, osoby, ktoré boli prítomné pri dodávkach guľatiny nepozná a nepozná ani osoby, ktoré doniesli faktúru, overil si vždy len firmu, nie osobu. Nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické, personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Podľa žalovaného na základe výsledkov dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že spoločnosť MESAX s.r.o. dodala žalobcovi plnenie uvedené na predmetných faktúrach. Uplatnením nároku na odpočítanie DPH z predmetných faktúr v celkovej sume 2 417,19 eur žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., a preto správca dane neuznal žalobcovi odpočítanú daň. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 4 a 6 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva (ďalej aj „vyhl. č. 232/2006 Z. z.“) z ktorých vyplýva, že drevo z lesa nemôže predávať hocikto a bez jeho označenia ciachou, pričom pôvod dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom, ktorého vzor je prílohou danej vyhlášky. Taktiež žalovaný poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 4 a § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 326/2005 Z. z.“). Z uvedených ustanovení vyplýva, že obchodovať s drevom môžu právnické a fyzické osoby len v súlade so zákonom. Bez dodržiavania zákonných ustanovení nemôžu svojvoľne drevo predávať, aj keby boli vlastníkmi (podielnikmi) lesa. U vyťaženého dreva, ktoré sa ďalej predáva a toto je prepravované, skladované alebo spracovávané nákupcami dreva, musí byť preukázaný jeho pôvod. Žalobca ako odberateľ dreva (smreková guľatina) nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správca dane vychádzal z dokladov žalobcu, ktoré boli zaistené Kriminálnym úradom Finančnej správy a odstúpené správcovi dane. Medzi odstúpenými dokladmi sa nachádzali predmetné faktúry, niektoré objednávky a doklady o hotovostných úhradách. Žalobca predložil správcovi dane evidencie DPH a daňové priznanie k DPH. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými
stranami. Ani predmetné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Podľa vyjadrenia G. K. J. mal dodávateľ priamo zavolať A. B. a ponúknuť mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo poslané ich vozidlo Tatra na odberné miesto Oravská Jasenica v čase vopred určenom, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita. Na základe tohto merania bola telefonicky oznámená dodávateľovi kvalita a množstvo, na základe čoho dodávateľ vyhotovil faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy B. A.. Po overení množstva a kvality bola táto faktúra zaplatená v hotovosti. Popísaný spôsob realizácie obchodov medzi predmetnou spoločnosťou a žalobcom je založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým, ako bol tovar podľa predložených faktúr dodaný žalobcovi. Ako spôsob prepravy je na objednávkach uvedený osobný odber, avšak bez určenia odberného miesta. Ako spôsob úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz. Až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Podľa uvedených dokladov sa obchody realizovali vždy v intervale dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť odvolávajúcim vystavená a doručená objednávka pre dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar v požadovanom rozsahu a kvalite a ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, žalobcom tovar prevzatý, naložený na vlastný dopravný prostriedok a odvezený k žalobcovi, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež musel žalobca informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol vystaviť v deň dodania tovaru aj príslušnú faktúru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o ich realizácii. Pochybnosti o realizácii uvedených obchodov zakladá aj skutočnosť, že tovar (smreková guľatina) bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici, nie u žalobcu, a keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom žalobcu je len cca. 18 km. Taktiež je nejasné, prečo dodávateľ nebol prítomný pri premeriavaní a stanovení kvality tovaru (smrekovej guľatiny) u žalobcu ako odberateľa. Nejasná je aj skutočnosť, odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa vyjadrenia G. K. J. bolo nakupované drevo ciachované. Subjekt však nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Daný údaj sa uvádza napr. na doklade o pôvode dreva. Takýmto dokladom mal žalobca disponovať. Z informačného systému Finančnej správy SR bolo zistené, že spoločnosť MESAX s.r.o. za zdaňovacie obdobia 01-06/2016 podala nulové daňové priznania na DPH, od zdaňovacieho obdobia 07/2016 spoločnosť v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až do cca. 1,75 mil. eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako cca. 200,00 eur). Posledné ročné vyhlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov podala naposledy za rok 2014, posledné daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných plnení a vykázanou výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie spoločnosti MESAX s.r.o, čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Spoločnosť MESAX s.r.o. navyše od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. V odvolaní žalobca uviedol, že si spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok. V takom prípade musel zistiť, že spoločnosť MESAX s.r.o. za rok 2015 nevykázala žiadne tržby.
4. Správca dane vykonal úkony ohľadom preverenia dodávok tovaru aj u spoločnosti MESAX s.r.o., pričom zistil, že dňa 8. septembra 2017 bola spoločnosť MESAX s.r.o. dobrovoľne vymazaná. Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Posledný konateľ spoločnosti MESAX s.r.o. bol G. A. H., ktorý je aj jediným konateľom spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. G. A. H. v rámci svedeckej výpovede síce potvrdil realizáciu obchodov medzi spoločnosťou MESAX s.r.o. a A. B. v roku 2016 a 2017, ale dostatočne nekonkretizoval aspekty realizovaného obchodu a nepredložil žiadne doklady a dôkazy, nakoľko ich nemá (mali sa stratiť pri sťahovaní). G. A. H. do Zápisnice uviedol, že nemal stroje ani zamestnancov, len to celé sprostredkoval. V predloženom administratívnom spise sa však nenachádzala žiadna faktúra za sprostredkovanie. Nebolo preto možné preveriť fakturované plnenia v spoločnosti uvedenej na faktúrach a ani u jeho právneho nástupcu. Z dôkazov v administratívnom spise vyplynulo aj to, že žalobcovi mal zavolať dodávateľ tovaru a ponukou určitého objemu tovaru. O predmetnej ponuke nebol žalobcom predložený žiadny dôkaz. Nie je preukázaná ani skutočnosť, že so žalobcom komunikovala osoba oprávnená konať za spoločnosť uvedenú na predmetných faktúrach. Tovar (smreková guľatina) mal byť spoločnosťou uvedenou na faktúrach odovzdaný žalobcovi na odbernom mieste Oravská Jasenica. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto za spoločnosť mal odovzdať tovar na odbernom mieste. Nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade. Zo strany žalobcu mala byť preverovaná skutočnosť, či je spoločnosť platcom DPH, a to na základe Osvedčenia o registrácii
a pridelení daňové identifikačného čísla. Takéto preverenie dodávateľa fakturovaného plnenia však žalobca nepreukázal. Podľa výpovede G. K. J. sa nezisťovalo, kde predmetný tovar nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva, a či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Došlo tak k ďalšiemu spochybneniu skutočnosti, či dodávateľom tovaru (smrekovej guľatiny) bola spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť za rok 2015 nevykázala žiadne výnosy, keď nebolo zrejmé, odkiaľ smreková guľatina pochádza a keď dodávateľská spoločnosť zmenila žalobcom navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný. Žalovaný ako odvolací orgán mal za preukázané, že žalobca podniká s drevom od roku 1992. Musia mu byť preto známe predpisy, ktoré upravujú toto podnikanie a musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti. Bolo preto dôvodné očakávať, že o svojho dodávateľa a predmet plnenia sa bude intenzívnejšie zaujímať (napr. dostupné informácie o dodávateľovi vrátane jeho referencií, informácie o tom, či dodávateľ je vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesa, informácie o pôvode dreva a pod.) a neuspokojí sa len s tým, že mu bol tovar dodaný. Žalovaný tiež zistil, že sa u žalobcu nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou (smreková guľatina). V januári 2015 a februári 2015 mal takto obchodovať so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o., Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava, v apríli 2015, máji 2015, júli 2015, auguste 2015 a septembri 2015 so spoločnosťou TRIPOSTAV, s.r.o., Zámocká 34, 811 04 Bratislava, v októbri 2015, novembri 2015, decembri 2015, januári 2016, februári 2016, marci 2016 a apríli 2016 so spoločnosťou BKB holding, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, v júli 2016, septembri 2016, novembri 2016, februári 2017, marci 2017, máji 2017, júni 2017 a júli 2017 so spoločnosťou MESAX, s.r.o., Sládkovičova 5, 934 01 Levice, v novembri 2017 so spoločnosťou PPKM, s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, v decembri 2017 a februári 2018 so spoločnosťou DREVOKOV Trade s.r.o., Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava. Žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťou MESAX s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. Žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, čo znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázania skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, podľa ktorého ak daňový subjekt disponuje existenciu materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, žalovaný uviedol. že pri aplikácii záverov tohto rozsudku je potrebné dôsledne prihliadať na zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Žalobca v prípade daňového subjektu uvedeného na predmetných faktúrach nepostupoval s primeranou odbornou starostlivosťou, preto považoval danú odvolaciu námietku za neopodstatnenú. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom podvodného konania žalovaný uviedol, že správca dane neposúdil konanie žalobcu ako podvodné konanie. Preto považoval námietku týkajúcu sa podvodného konania za neopodstatnenú. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakov v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr od spoločnosti MESAX s.r.o., keďže žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vo väzbe na § 49 ods. 2 písm. a) a nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.,
pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti MESAX s.r.o. uvedenej na predmetných faktúrach.
Žaloba
5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prípadne aj rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie júl 2017 a žiadal vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe poukázal na závery, z ktorých vychádzal správca dane i žalovaný, podľa ktorých v preskúmavanej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej guľatiny od dodávateľa MESAX s.r.o.. Žalobca poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia správcu dane, na podané odvolanie a dôvody, na ktorých bolo založené rozhodnutie žalovaného. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pretože toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že správca dane neposúdil konanie žalobcu ako podvodné konanie, a preto považoval námietku týkajúcu sa podvodného konania za neopodstatnenú, žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia práva. Z judikatúry vyplýva, že pojem daňový podvod sa stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia. Argumentoval, že prvým základným pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov je preukázanie existencie úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 a 1 Sžf/31/2016, z ktorých vyplýva, že zo zistení správcu dane musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kde v reťazci spoločnosti došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom v postavení daňového subjektu. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/97/2016, z ktorého vyplýva, že ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, resp. jeho konanie vykazuje znaky daňového podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, t. j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom a tento o záver zároveň dostatočne odôvodniť. Správca dane ani žalovaný skutkové zistenia, ktoré indikujú existenciu daňového úniku v rozpore s § 3 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku nikde podrobne neuvádzajú, čím sa toto zistenie pre výsledok dokazovania a pre právne a správne posúdenie veci javí podľa žalobcu nepodstatným. Druhým základným pojmovým znakom daňového podvodu je to, že zdaniteľná osoba, ktorej obchody boli s podvodným konaním spojené vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-/440/04 Kittel a Recolta Recycling, C-80/11 a C 142/11 Mahagében Kft. a K. L.. Zdôraznil, že judikatúra Súdneho dvora i Najvyššieho súdu SR ohľadne rozloženia dôkazného bremena v situácii, keď sa daňový subjekt zúčastnil plnenia poznačeného daňovým podvodom je ustálená a vyplýva z nej, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým unikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Tohto dôkazného bremena nie je možné zbaviť sa nekompetentným tvrdením žalovaného, že správca dane neposúdil konanie žalobcu ako podvodné konanie. Podľa žalobcu daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach, z čoho vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne, pretože pri zistení, že dodávateľ žalobcu MESAX s.r.o. fakturovanú a splatnú daň z dodávok dreva pre žalobcu neodviedol, namiesto tohto, aby vyriešili právnu otázku možného daňového podvodu a zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na tomto daňovom úniku ustálili, že žalobca nesplnil svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávateľ mu dodal tovar uvedený na faktúrach. Námietka žalobcu, že správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo, bola podľa žalobcu plne oprávnená.
6. Žalobca ďalej v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, pričom poukázal na Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/108/2009 z 18.05.2010 a sp. zn. 5 Sžf/22/2016 z 26.04.2018. S námietkami žalobcu ohľadne rozloženia dôkazného bremena, s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ a ani s inými námietkami sa žalovaný nevysporiadal vôbec, len formálne a nekvalifikovane, ktorým postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré z uvedených dôvodov je podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný neuviedol, na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol dodať tovar iný dodávateľ. Uvedenú zásadnú námietku žalovaný v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku nechal bez povšimnutia. Žalobca uviedol, že v odvolaní namietal, že všetky došlé faktúry boli uhradené prevodom z účtu alebo v hotovosti a ak na niektorých faktúrach nebol uvedený bankový účet dodávateľa k platbe v hotovosti, bol vždy priložený doklad registračnej pokladne; ďalej že dodávateľ sa vždy preukázal „kartičkou DIČ“, t. j. osvedčením o registrácií a pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane s dokladmi z registračnej pokladne. V tejto časti žalobca poukázal na právnu úpravu uvedenú v zák. č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 289/2008 Z. z.), konkrétne na ustanovenia § 7 ods. 3 a § 8 ods. 1 a 2 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že evidencia z registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových orgánov, a teda správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registračná pokladnica, z ktorej bola faktúra uhradená registrovaná. Žalobca spochybnil taký postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným účelom zák. č. 289/2008 Z. z.. Pri bezhotovostných platbách správca dane podľa § 26 ods. 3 Daňového poriadku mohol požiadať banku o oznámenia majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná. Uvedenú námietku žalovaný ponechal bez povšimnutia. Podľa žalobcu ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., keď nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva, pretože uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH. Úprava podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH takúto podmienku neupravuje. Uvedený záver žalovaného je podľa názoru žalobcu preto svojvoľný. Žalobca zároveň poukázal na výpoveď G. H., ktorý potvrdil, že žalobcovi dodal smrekovú guľatinu vo výpovediach dňa 17. 05. 2018 a 12. 06. 2018. Správca dane uvedenú výpoveď neakceptoval s tým, že tento svedok neposkytol žiaden dôkazy, nevyhodnotil vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje alebo naopak, či dôkazy sa vzájomne dopĺňajú. Správca dane bez ďalšieho vyhodnotil uvedenú výpoveď ako nepravdivú. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreveroval, či je spoločnosť platcom DHP, je v rozpore s obsahom spisov, pretože G. J., ktorá bola prítomná pri preberaní dreva okrem iného uviedla, že v rámci dostupných možností preverovala obchodných partnerov. V čase obchodov boli všetci dodávatelia platiteľmi DPH a žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Smreková guľatina bola dopravená dodávateľom na odberné miesto v Oravskej Jasenici dopravnými prostriedkami a žalobca nevidel dôvod zisťovať, či sú majetkom dodávateľa alebo sú prenajaté. Žalobcovi nie je známe, ako mal preukázať, aká ciacha bola na dreve uvedená. Žalobca k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, na ktorý poukazoval žalovaný uviedol, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov, na ktorú skutočnosť daňový subjekt nemá vplyv, k čomu sa žalovaný nevyjadril. K námietke žalobcu, že z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH nevyplýva, že podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane je, že dodávateľ dodanie uviedol vo svojej evidencii a daň odviedol, sa žalovaný vysporiadal v závere rozhodnutia len formálnym konštatovaním a k tvrdeniu žalobcu, že za daných okolností odopretím nároku na odpočítanie dane ide o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, sa nevyjadril vôbec. Nie je zrejmé, ani na základe akých skutkových zistení správca dane dospel k záveru, že spoločnosť MESAX s.r.o. fungovala nanajvýš neštandardným spôsobom, so zámerom znemožnenia akejkoľvek kontroly. Z uvedených zistení nijako nevyplýva, že na takomto spôsobe fungovania tejto spoločnosti sa podieľal žalobca alebo osoby konajúce v jeho záujme, napriek tomu však žalovaný dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že tovar podľa spojených faktúr mu dodala práve uvedená spoločnosť. Žalovaný podľa žalobcu dospel k skutkovým záverom, o ktoré oprel výrok svojho rozhodnutia, na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov a záver, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach, založil najmä na zisteniach o neštandardných vnútorných pomeroch dodávateľa tovaru. Žalobca poukázal v žalobe na úpravu podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku a zdôraznil povinnosť správcu dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu, na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 z 30. 01.2018. Podľa žalobcu daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom došlo podľa žalobcu v danom prípade o najjednoduchší spôsob ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu MESAX s.r.o. a zaručiť daňový výnos.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zopakoval zistenia správcu dane tak, ako sú uvedené v rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Poukázal na to, že správca dane zistil, že spoločnosť MESAX, s.r.o. zanikla a jej právnym nástupcom sa stala od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom Konateľom spoločnosti MESAX s.r.o. i konateľom nástupníckej spoločnosti je G. H., ktorý vo výpovedi ako svedok potvrdil, že žalobcovi dodal smrekovú guľatinu, nepredložil však žiadne dôkazy, pričom uviedol, že žiadne doklady nemá. Správca dane poukázal na to, že spoločnosť MESAX s. r. o. nemala zamestnancov, účtovníctvo spoločnosti sa malo stratiť pri sťahovaní, pričom G. A. H. je bezdomovec, so správcom dane nespolupracoval a správcom zistené údaje nebolo možné preveriť. Žalovaný ďalej poukázal na obsah výpovede svedkyne G. K. J. (dcéra žalobcu), ktorá opísala priebeh obchodovania, avšak nepredložila ani neuviedla žiadne relevantné dôkazy jednoznačne preukazujúce, že guľatina v objeme podľa sporných faktúr bola fyzicky dodaná žalobcovi práve spoločnosťou uvedenou na faktúrach, nemala vedomosť, kde dodávateľ predmetný tovar nadobudol a aký bol pôvod dreva, ani to, či mala spoločnosť dodávateľa dostatočné materiálne technické personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Žalovaný poukázal na právnu úpravu uplatnenia odpočítania dane podľa Zákona o DPH, pričom konštatoval, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Ďalej žalovaný poukázal na právnu úpravu obchodovania s drevom, pričom poukázal na § 4 - § 6 zákona č. 232/2006 Z. z. a § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. a zdôraznil, že z týchto ustanovení vyplýva, že obchodovať s drevom môžu právnické a fyzické osoby len v súlade s týmito zákonnými normami. U vyťaženého dreva, ktoré sa ďalej predáva a toto je prepravované, skladované alebo spracovávané nákupcami dreva, musí byť preukázaný jeho pôvod. Žalobca ako odberateľ dreva (smreková guľatina) nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na faktúrach. Správcovi dane nebola predložená ani žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami a ani predmetné faktúry sa na žiadnu zmluvu neodvolávajú. Popísaný spôsob realizácie obchodu medzi predmetnou spoločnosťou a žalobcom je založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Podľa predložených dokladov sa obchody realizovali vždy v intervale dvoch dní. Krátkosť času na všetky úkony vzbudzuje však pochybnosti o ich realizácii a pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar (smreková guľatina) bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u žalobcu, aj keď je medzi Oravskou Jasenicou a sídlom žalobcu len cca 18 km. Tiež je nejasné, prečo dodávateľ nebol prítomný pri premeriavaní a stanovení kvality tovaru u odberateľa. Nejasná je aj skutočnosť, odkiaľ smreková guľatina pochádza. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená a táto sa neuvádza ani na doklade o pôvode dreva, hoci uvedeným dokladom mal žalobca disponovať. Správca dane poukázal na to, že spoločnosť MESAX s.r.o. od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov a nevykázala žiadne tržby. G. A. H. v rámci svedeckej výpovede síce potvrdil realizáciu obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou MESAX s. r. o., ale dostatočne nekonkretizoval aspekty realizovaného obchodu a nepredložil žiadne doklady a dôkazy, nakoľko ich nemá, do zápisnice uviedol, že nemal stroje ani zamestnancov, len to celé sprostredkoval. Správcom dane však nebolo možné preveriť predmetné fakturované plnenia spoločnosti uvedenej na faktúrach (MESAX s. r. o.), ani u jej právneho nástupcu a nebolo možné preveriť ani úhrady predmetných faktúr v hotovosti. Z predložených dôkazov vyplynulo, že dodávateľ tovaru (smrekovej guľatiny) mal zavolať žalobcovi s ponukou tovaru, o tomto nebol predložený žiadny dôkaz, nie je preukázaná ani skutočnosť, že so žalobcom komunikovala ani osoba oprávnená konať za spoločnosť uvedenú na faktúrach. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto za spoločnosť uvedenú na faktúrach mal odovzdať tovar na odbernom mieste, nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade. Preverenie skutočností, či dodávateľ je spoločnosťou – platcom DPH žalobca nepreukázal, podľa výpovede svedkyne G. J. sa nezisťovalo, kde predmetný tovar spoločnosť nadobudla a aký bol pôvod dreva, či mala spoločnosť dostatočné materiálne technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Na základe vyššie uvedených skutočností došlo podľa žalovaného k ďalšiemu spochybneniu skutočností, či dodávateľom tovaru (smrekovej guľatiny) bola spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalovaný konštatoval, že ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberaná na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Každý poctivý obchodný styk vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu vykonávanej ekonomickej činnosti, ale aj o subjektoch s ktorými tak činí. Žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal, komunikácia prebiehala telefonicky,
keď zistil, že spoločnosť za rok 2015 nevykázala žiadne výnosy, nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza, keď dodávateľská spoločnosť zmenila žalobcu navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný. Žalovaný mal preukázané, že žalobca podniká s drevom od roku 1992, a preto mu musia byť známe predpisy upravujúce toto podnikanie a musí už disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v uvedenej oblasti. Bolo preto dôvodné očakávať, že o svojho dodávateľa a predmet plnenia sa bude intenzívne zaujímať. Žalovaný zistil, že sa u žalobcu nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou (smreková guľatina).
8. Žalovaný s poukazom na podmienky stanovené v § 49 ods. 1 Zákona o DPH a na dôkazné bremeno žalobcu konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že spoločnosťou MESAX s. r. o. boli dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. Správca dane ani žalovaný neboli povinní dokazovať, ktorá iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia uvedené na faktúrach. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať tak môže len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. K námietke žalobcu ohľadne rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný uviedol, že pri aplikácii záverov tohto rozsudku je potrebné dôsledne prihliadať na zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Žalobca v prípade daňového subjektu uvedeného na predmetných faktúrach nepostupoval s primeranou odbornou starostlivosťou. K námietke žalobcu ohľadne podvodného konania žalovaný uviedol, že správca dane neposúdil konanie žalobcu ako podvodné konanie. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalobca vo svojej žalobe vytvoril rámec podvodného konania, ku ktorému malo dôjsť zo strany spoločnosti MESAX s. r. o. a to na tom základe, že spoločnosť MESAX s. r. o. fakturovanú a splatnú daň z dodávok dreva pre žalobcu neodviedla. Uvedená konštrukcia je konštrukciou žalobcu. K námietke žalobcu ohľadne § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH žalovaný uviedol, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j., že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, nepostačuje na vznik nároku na odpočet len samotná existencia dokladu. K námietke žalobcu ohľade porušenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že porušenie uvedenej vyhlášky nespojil priamo so záverom ohľadne nepriznania práva na odpočítanie DPH. Na uvedenú vyhlášku poukázal žalovaný z dôvodu, že na základe uvedených právnych predpisov mal žalobca disponovať dôkazom o pôvode dreva uvedeného na faktúrach. K námietke, že nebola predložená zmluva v písomnej forme uviedol, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzal žiadny dôkaz o predložení zmluvy obsahujúcej obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani predmetné faktúry sa na žiadnu zmluvu neodvolávajú. Žiadna takáto zmluva nebola predložená ani bližšie konkretizovaná žalobcom. K námietke ohľadne objednávky žalovaný viedol, že objednávku uvádzal len v súvislosti s poukázaním na časovú nereálnosť uskutočnenia fakturovaných obchodov. Námietka, že nie je možné dôkazné bremeno žalobcu rozširovať nad rámec jeho možností žalovaný uviedol, že poukazoval na bežné obchodné zvyklosti pri obchodovaní s drevom, keď sa žalovaný s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť za rok 2015 nevykázala žiadne výnosy, nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza, došlo k zmene žalobcom navrhnutým spôsobom úhrady, je neopodstatnená. K námietke ohľadne tvrdenia svedka G. A. H., že žalobcovi dodal fakturované plnenie žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nebolo možné považovať za hodnoverné vzhľadom k jeho ostatným tvrdeniam a skutkovým zisteniam. K námietke, že žalobca nepreveroval, či dodávateľ je platcom DPH žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí reagoval na tvrdenie žalobcu, že zo strany žalobcu mala byť preverovaná táto skutočnosť a to na základe Osvedčenia o registrácii a pridelení DIČ. Takého preverenie dodávateľa však žalobca nepreukázal. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr od spoločnosti MESAX s. r. o., pretože žalobca porušil § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 Zákona o DPH, keďže nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti
MESAX s. r. o. uvedenej na predmetných faktúrach. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Replika žalobcu
9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je potrebné primárne objasniť, čo je hmotno- právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo z ktorej jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane nie je to, že tovar musí byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, ale to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predložiť doklady a dôkazy, že prijaté plnenie použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcii. Ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak boli hmotnoprávne podmienky splnené, tak právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Uviedol, že výklad práva Spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ je záväzným prameňom práva a aj orgány verejnej správy aj súdy majú povinnosť ex offo aplikovať výklad komunitárneho práva podaný Súdnym dvorom EÚ. Ak by sa aj preukázalo, že tovar nedodala spoločnosť MESAX s.r.o., nepriznanie práva na odpočítanie dane by bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/2019 Vikingo a vychádzalo by z nesprávneho právneho posúdenia veci. Následne sa žalobca vyjadril ku tvrdeniam uvedeným žalovaným v písomnom vyjadrení k žalobe s argumentáciou zhodnou, ako uviedol v správnej žalobe.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnym argumentov
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) cit. zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/159/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/159/2022.
11. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
12. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedených v správnej žalobe a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k správnej žalobe a na tom, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného sú v súlade so zákonom. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní vo veci ZA-30S/124/2020. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.
14. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2017 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1)Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2)Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
18. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1)Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
20. Podľa § 3 ods. 1, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6)Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
21. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
22. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
23. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
24. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b)číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
26. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutie o nepriznaní uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty na závere, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane v zmysle § 49 a § 51 Zákona o DPH z faktúr od dodávateľa MESAX s.r.o. za deklarované dodanie tovaru (smrekovej guľatiny) v zdaňovacom období júl 2017 s odôvodnením, že žalobca síce predložil faktúry i doklady, avšak správca dane spochybnil tvrdenie žalobcu, že predmetný tovar mu bol dodaný osobou uvedenou na faktúre (faktúrach). Správca dane (i žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol, že nie je spochybnená materiálna existencia plnenia a teda, že deklarovaný tovar (smreková guľatina) bol žalobcovi dodaný, avšak správca dane spochybnil s poukazom na zistené konkrétne skutočnosti (nekontaktnosť dodávateľa a jeho právneho nástupcu, konateľ dodávateľa je bezdomovec, právny nástupca dodávateľa CINEMA NOVÉ MESTO s.r.o. podal daňové priznanie naposledy v júni 2016, žalobca nepredložil dôkaz o pôvode dreva, neexistencia písomnej zmluvy, neprítomnosť dodávateľa pri meraní a zisťovaní kvality dreva, nezrovnalosti vo faktúrach (spôsoby platby, miesto dodania dreva), dodávateľ MESAX s.r.o. nemal materiálne a technické podmienky na dodanie tovaru, žalobca nebol obozretný pri výbere obchodného
partnera), že tovar uvedený na faktúrach vystavených deklarovaným dodávateľom MESAX s.r.o. bol dodaný osobou uvedenou na faktúrach. Podľa správu dane i žalovaného žalobca nepreukázal, že tovar (smreková guľatina) bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre/faktúrach (MESAX s.r.o.). Materiálnu existenciu plnenia ani to, že žalobca tovar ďalej použil na účely svojich zdaniteľných plnení, správca dane ani žalovaný nespochybnili.
27. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy spočívajúce v závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH za kontrované zdaňovacie obdobie, pričom argumentoval, že v prípade, ak správca dane (ani žalovaný) nespochybnili materiálnu existenciu plnenia a poukázali len na existenciu konkrétnych skutočností, v dôsledku ktorých spochybnili, že tovar uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou MESAX s.r.o. bol dodaný žalobcovi práve týmto deklarovaným dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach, mohol byť odmietnutý odpočet DPH len v prípade, ak by správca dane kvalifikovane zistil a preukázal skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobca sa zúčastnil plnenia poznačeného daňovým podvodom, o ktorom vedel alebo mohol vedieť (a tieto skutočnosti mal správca dane riadne zistiť a odôvodniť v rozhodnutí) alebo došlo k zneužitiu práva. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno predložením dokladov osvedčujúcich splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH vyžadovaných Zákonom o DPH, dodávateľ uvedený na faktúrach MESAX s.r.o. bol platiteľom DPH a materiálna existencia plnenia nebola spochybnená. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR i Súdneho dvora EÚ.
28. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené v prípadoch, ak 1/ zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V zmysle ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 so spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ, hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp. pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú: a) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia), c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Žalobca dôvodne namietal, že predložením dokladov vyžadovaných Zákonom o DPH osvedčujúcich splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH svoje dôkazné bremeno uniesol. Pokiaľ správca dane (i žalovaný) svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane – dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre/faktúrach, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre totiž hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napr. v Rozsudku sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar, alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť....Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“
29. Žalobca v správnej žalobe (s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ) namietal nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena správcom dane, keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy so záverom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane (tým, že nepreukázal, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre) a to na základe skutočností zistených na strane dodávateľa
žalobcu, ktoré mohli indikovať, že prijatím plnenia sa žalobca zúčastnil plnenia poznačeného podvodom. V takomto prípade je však dôkazné bremeno na strane správcu dane, ktorý musí preukazovať relevantné skutočnosti (napr. či došlo k daňovému úniku a na ktorom stupni reťazca, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a pod.). Správny súd v súvislosti s problematikou rozloženia dôkazného bremena poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11. 2018, bod 21vyplýva, že „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR, napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/76/2020 z 26.10.2022), predpoklady pre posúdenie vecí, ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu a boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta, Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena 1/ preukázať existenciu podvodu na daň z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný dňový subjekt o podvode na prechádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
30. V preskúmavanej veci nebolo žalobcovi odopreté odpočítanie dane z dôvodu, že by bol zo strany správcu dane identifikovaný daňový podvod alebo zneužitie práva, ale z dôvodu, že správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, keď nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Tak ako už bolo uvedené v bode 28 tohto rozsudku, takýto záver o nesplnení hmotno-právnych podmienok je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže hmotno-právnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byt zdaniteľnou osobou. Ostatné dve hmotnoprávne podmienky (materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia príjemcom v rámci jeho ekonomickej činnosti) neboli zo strany správcu dane spochybnené. Vo vzťahu k namietanej otázke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena správny súd uvádza, že správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu zaťažený povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom (súčasne povinnosťou tieto skutočnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia). Dôkazná situácia tak, ako vyplýva z administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti. Tak, ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, dôkazná situácia nenasvedčuje ani nesplneniu hmotnoprávnych podmienok uplatnenia odpočtu dane. Správca dane i žalovaný za spornú označil osobu dodávateľa,
pričom hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status (musí byť platiteľom dane). Status dodávateľa však v preskúmavanom konaní nebol nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani skutočnosti, na ktoré správca dane (i žalovaný) poukazujú vo svojich rozhodnutiach, a na základe ktorých nadobudol správca dane (i žalovaný) pochybnosti o tom, že dodávateľ deklarovaný na faktúre/faktúrach (MESAX s.r.o.) dodal žalobcovi deklarovaný tovar (smrekovú guľatinu), ktorej cena bola vyfakturovaná predmetnými kontrolovanými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane.
31. Status dodávateľa nemohli spochybniť ani správcom dane i žalovaným identifikované nasledovné skutočnosti: a) nekontaktnosť dodávateľa a jeho právnych nástupcov, ktorí sídlili na fiktívnych sídlach, resp. ich konateľmi boli bezdomovci, pretože nekontaktnosť dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly, ktorá prebieha s časovým odstupom po uskutočnení predmetných zdaniteľných plnení, nie je dostatočným spochybnením žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca nie je objektívne schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa, ani budúce rozhodnutia spoločníka týkajúce sa zániku spoločnosti výmazom, či zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou. Vo vzťahu k nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), ako aj Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2 Sfk/122/2022 zo dňa 31.07.2023), v zmysle záverov ktorých konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. Okolnosti ako fiktívne sídla a konatelia, ktorí boli bezdomovcami, možno pričítať na ťarchu žalobcu v kontexte s požiadavkou na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, nie však v súvislosti s preukazovaním hmotno-právnych podmienok. Tak ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. Rozsudok sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28.04.2023) odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nemôžu popri sebe obstáť a nie je možné ich kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. b) skutočnosť, že spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO s.r.o. (právny nástupca deklarovaného dodávateľa) podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2016 a ku dňu 30. 09.2016 bola ukončené registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty, nie je spôsobilá spochybniť splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty, keďže predmetné zistenia sa týkajú právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa, nie dodávateľa samotného, c) žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva v súvislosti s ustanoveniami vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú označovanie ako i obchodovanie s drevom. Preukazovanie pôvodu dreva (smrekovej guľatiny), ktoré bolo predmetom deklarovaného plnenia, nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku odpočtu dane z pridanej hodnoty. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo nie je možné zamietnuť odpočet ani z dôvodu, že neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva. V súlade v názorom vysloveným v Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/122/2022 zo dňa 31.07.2023 analogicky je možné deklarované pravidlo aplikovať na nedodržanie vnútroštátnych predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom. Porušenie povinností ustanovených právnymi predpismi, ktoré neupravujú daňové povinnosti daňových subjektov nepochybne môže ústiť do vyvodenia zodpovednosti voči osobe, ktorá ich porušila, avšak nie do zamietnutia práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. d) neexistencia písomnej zmluvy medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorých komunikácia nebola v konaní preukázaná nie je spôsobilá spochybniť status dodávateľa, pretože existencia zmluvy nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty. Záver správcu dane i žalovaného o nepreukázaní komunikácie medzi žalobcom a dodávateľom je navyše v priamom rozpore s výpoveďou svedkyne G. K. J., ktorá opísala priebeh komunikácie žalobcu a dodávateľa, objasnila spôsob zadávania objednávok a mechanizmus dodania tovaru. e) neprítomnosť dodávateľa pri meraní a určovaní kvality dreva rovnako nie je skutočnosťou, ktorá by spochybnila či vyvrátila tvrdenia žalobcu o uskutočnení zdaniteľných plnení a navyše prítomnosť dodávateľa pri meraní a určovaní kvality dreva rovnako nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane.
f) nezrovnalosti medzi objednávkami a faktúrami v určení odberného miesta, spôsobu platby za dodávku tovaru a krátkosť času medzi objednávkou a dodaním tovaru rovnako nie sú dostatočne závažné pre spochybnenie či vyvrátenie tvrdení žalobcu o uskutočnení zdaniteľných plnení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že okrem hmotnoprávnych podmienok odpočtu sa pre priznanie odpočtu DPH vyžaduje aj splnenie podmienok formálnych, ktoré spočívajú v predložení faktúry s náležitosťami v zmysle Zákona o DPH. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 platí, že „pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH, , ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) Smernice o DPH stanovuje, že zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240 tejto Smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet C 281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná judikatúra). Obdobne, podľa § 51 ods.1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (ktorý upravuje obsahové náležitosti faktúry). Ak teda faktúra predložená žalobcom obsahuje zákonom predpísané náležitosti, nemožno odmietnuť odpočet dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že niektoré údaje uvedené na faktúre sa odlišujú od údajov uvedených v objednávke. Platí to aj v prípade, ak sa tieto odlišnosti týkajú správcom dane vytknutých „nezrovnalostí“ a to, že v objednávke nebolo špecifikované odberné miesto, resp. že na faktúre a objednávke sa líšil údaj o spôsobe platby (hotovostne alebo bezhotovostne). Keďže medzi objednávkou a dodaním tovaru dochádza k istému časovému posunu je možné, aby zmluvné strany po vystavení objednávky po vzájomnej dohode upresnili odberné miesto alebo spôsob platby. Nie je na mieste od žalobcu vyžadovať, aby sa striktne pridržiaval údajov uvedených na objednávke pod hrozbou zamietnutia uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty, najmä za situácie, keď formálnou podmienkou odpočtu je faktúra obsahujúca zákonom (Zákon o DPH) predpokladané náležitosti, a nie obsah dokladu označeného ako objednávka tovaru. g) deklarovaný dodávateľ MESAX, s.r.o. za zdaňovacie obdobia 01 – 06/2016 podal nulové daňové priznania na DPH, od zdaňovacieho obdobia 07/2016 v daňových priznaniach na DPH vykazoval pri značne vysokom objeme dodaných tovarov a služieb len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH, posledné ročné Vyhlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov podal naposledy za rok 2014, posledné daňové priznania na dani z príjmu právnickej osoby podal za rok 2015, správcom dane naznačené rizikové správanie spoločnosti MESAX, s.r.o., nemožnosť preveriť túto spoločnosť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti, skutočnosť, že spoločnosť MESAX, s.r.o. od roku 2016 nezamestnávala žiadnych zamestnancov rovnako nie sú skutočnosťami, ktoré by mohli spochybniť status platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty. Uvedené skutočnosti a zistenia možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, nie však v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Rovnako zistenie správcu dane, že deklarovaný dodávateľ v rozhodnom období nezamestnával žiadnych zamestnancov nie je samé o sebe dôvodom na spochybnenie statusu platiteľa dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2022 z 28.04.2023, v ktorom sa uvádza: „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaným dodávateľ zabezpečil dodanie pre nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojom na jeho strane,... K uvedenému kasačný súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože. I. osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, II. neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, III. dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený, IV. v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záver žalobcu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nesprávny a pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane teda v preskúmavanom prípade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade nedošlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Námietka žalobcu, že správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, je preto dôvodná.
32. Žalobca v časti III. správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. K tejto uplatnenej námietke správny súd vo všeobecnosti považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že pokiaľ žalobca formuluje námietku takým spôsobom, že poukáže na obsah jednotlivých námietok žalobcu uvedených v odvolaní, uvedie stanovisko žalovaného, resp. uvedie, že žalovaný sa s odvolacou námietkou vysporiadal formálne, nekvalifikovane, nedostatočne, nelogicky a následne uvedie svoje vlastné závery, takéto námietky predstavujú len polemiku žalobcu so závermi žalovaného, resp. vyjadrenie jeho nesúhlasu so skutkovými alebo právnymi závermi žalovaného, ktoré samé o sebe nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nespreskúmateľnosť. Uvedené sa vzťahuje na žalobcom namietanú nedostatočnú reakciu žalovaného na odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k otázke rozloženia dôkazného bremena (žalovaný sa k tejto otázke vyjadril na strane 11, na zistenie, ktorý iný dodávateľ mohol dodať žalobcovi tovar a na aký daňový subjekt je u správcu dane registrovaná registračná pokladňa, z ktorej boli faktúry uhradené, aj k otázke preukázania komunikácie žalobu s dodávateľom a pod. Pokiaľ žalobca namietal, že „žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ a s inými námietkami“, takúto námietku správny súd považoval za všeobecnú námietku. K námietke žalobcu, že žalovaný účelovo neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania správny súd uvádza, že v prípade, ak správca dane resp. žalovaný založí svoje rozhodnutie na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, účasť žalobcu na daňovom podvode ďalej neskúma a tieto skutočnosti ani neuvádza v odôvodnení rozhodnutia (viď. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/52/2021 z 15.11.2022). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pretože vo vzťahu k prijatému záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH bolo rozhodnutie žalovaného odôvodnené a obsahovalo náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, i keď takýto záver bol výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Z rovnakého dôvodu absencia podrobnej reakcie žalovaného na žalobcom v odvolaní označenú judikatúru Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa prípadov, v ktorých bol konštatovaný daňový podvod, nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa na strane 12 rozhodnutia vyjadril k poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, avšak správny súd pre úplnosť uvádza, že závery citovaného rozsudku sú podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 bod 54. odôvodnenia prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. K poukazu žalobcu na odvolaciu námietku, že všetky faktúry boli uhradené z účtu alebo v hotovosti, správny súd uvádza, že uvedená námietka smerovala k spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalovaným a predstavuje jeho nesúhlas s hodnotením dôkazov. Navyše zaplatenie faktúry nepatrí medzi hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný k svojmu tvrdeniu o nepredložení dôkazu žalobcom o pôvode dreva a o porušení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na odpočítanie DPH, správny súd uvádza, že žalovaný síce v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy o pôvode dreva, avšak netvrdil, že táto skutočnosť (preukázanie dôvodu dreva) predstavuje podmienku pre odpočet DPH. Túto skutočnosť žalovaný uviedol len ako okolnosť spochybňujúcu tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom, čo za situácie, keď správny súd s argumentáciou uvedenou v bode 31. písm. c) tohto rozsudku konštatoval, že táto skutočnosť nemôže spochybniť status dodávateľa, sama o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že „ak nebola predložená zmluva v písomnej forme, nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva“, správny súd uvádza, že ak nebola žalobcovi predložená písomná zmluva s dodávateľom, záver žalovaného, že „nebola predložená žiadna zmluva“ je logický (je pritom nesporné, že zmluva o dodaní tovaru nemusí mať písomnú formu). Pokiaľ žalobca poukázal na výpoveď svedka G. H., jeho formulácia uvedená v správnej žalobe predstavuje vo vzťahu k tejto výpovedi len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením samotnej výpovede správcom dane, resp. žalovaným. Predmetná výpoveď bola podľa názoru správneho súdu vyhodnotená v súlade s jej obsahom. Pokiaľ žalobca namietal, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreveroval, či je dodávateľ
MESAX, s.r.o. platiteľom dane je nepravdivé (s poukazom na výpoveď G. J.), správny súd uvádza, že takáto formulácia námietky predstavuje len polemiku žalobcu so záverom žalovaného, navyše, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol len to, že G. J. svoje tvrdenie o preverovaní dodávateľa nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Pre úplnosť je potrené poukázať na to, že žalovaný (ani správca dane) v rozhodnutí nespochybnili status deklarovaného dodávateľa uvedeného na faktúrach (MESAX s.r.o.), t. j. nespochybnili, že bol platiteľom DPH. Konštatovali len, že žalobca nepreukázal, že mu tovar dodal deklarovaný dodávateľ MESAX s.r.o. Správny súd teda nezistil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia nemajú za následok jeho nepreskúmateľnosť.
33. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa názoru Najvyššieho súdu SR je treba považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takého vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného takýmito vadami netrpí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje vo svojom odôvodnení všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, boli opísané a vyhodnotené dôkazy vykonané počas daňovej kontroly i daňového konania, pričom vyhodnotením dôkazov dospel správca dane i žalovaný k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, keď nepreukázal, že mu bol tovar dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. Uvedený záver bol síce výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak táto skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že hmotno-právnou podmienkou odpočtu DPH je status dodávateľa (platiteľ dane) a že v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok možno odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo ak bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť aj otázku zvládnutia dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom podvode a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na §493e SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.