Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5P-30-2023.pdf
PDF · 94.1 KB
Case nature
Subarea
5P/30/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Z., otec - W.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. námestie XX, B., v konaní zastúpený: doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD., advokátka, so sídlom Grösslingova 6 - 8, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/30/2023, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B3-40P/97/2020, súd zveril maloletého Y. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia by boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; otec by bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň, vždy v piatok od 12.00 do 18.00, v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 do 13.00 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko matky; matka by bola povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že otec maloletého v roku 2023 videl iba 18 - krát, v roku 2022 ho videl iba 27
- krát. Za maloletým otec dochádza buď do Bratislavy alebo do Sniny, podľa toho, kde sa matka aktuálne nachádza v čase, keď mu stretnutie umožnila. Obdobie, v akom vôbec dieťa nevidí, je často mesiac až tri mesiace, čo je pre otca neúnosné. Takýto stav otec považuje za stav v rozpore so záujmami maloletého, ktorý je tak ukracovaný o možnosť mať plnohodnotný vzťah s otcom. Aj z e-mailovej komunikácie rodičov maloletého, ktorú otec spísal do prehľadného textového súboru, jasne vyplýva, že je odkázaný na vôľu matky, musí o stretnutia s maloletým prosiť a je odkázaný výlučne na jej rozhodnutie. Aj preto je nevyhnutná ingerencia súdu, ktorý by svojím rozhodnutím stanovil pravidelný režim, ktorý neumožní matke vyčleňovať otca zo života maloletého, ale naopak, vytvorí mu možnosť stretávať sa s ním, tráviť s ním čas a podieľať sa na jeho výchove. Dôvody, pre ktoré považuje otec svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia za preukázaný, zhrnul do nasledovných záverov: Matka maloletého svojim negatívnym nastavením a postojom bráni otcovi pravidelne sa stretávať s maloletým, budovať si s ním vzťah a neumožňuje otcovi plnohodnotne realizovať jeho rodičovské práva; uprednostňuje svoj program, svoje záujmy a trávenie času so svojom rodinou a priateľmi pred tým, aby sa otec mohol s maloletým synom stretávať a otec je tak vydaný na milosť a nemilosť matky ohľadom toho, kedy sa s maloletým môže stretnúť a kde sa stretnutie bude realizovať či v Bratislave alebo v Snine; nie je ochotná v ničom vyjsť otcov v ústrety, svoj program (napr. festival Pohoda, detské plávanie) uprednostňuje pred tým, aby s maloletým trávil čas otec; matka maloletého sa vyjadrila, že ak maloletý povie, že sa s otcom nechce stretnúť, tak bude rešpektovať jeho rozhodnutie. Otec sa matke absolútne vo všetkom prispôsobuje a robí všetko preto, aby bol s maloletým čo najviac. Je preto zrejmé, že jediný spôsob, ako zabezpečiť to, aby mal maloletý možnosť tráviť čas s otcom pravidelne, je súdna ingerencia a stanovenie konkrétnych dní a časov, kedy sa otec s maloletým bude môcť stretávať tak, aby bola matka povinná sa tomu prispôsobiť a prispôsobiť tomu aj svoj program. Bez súdnej ingerencie bude otec naďalej odstrihnutý od reálnej možnosti tráviť čas so svojím synom, podieľať sa na jeho výchove a tento stratený čas nie je možné nijakým spôsobom vynahradiť, preto je nariadenie neodkladného opatrenia jedinou možnosťou, ako sa dá stretávanie otca s maloletým skutočne docieliť. Otec predložil k svojmu návrhu nasledovné listinné dôkazy: tabuľka stretnutí otca s maloletým, e-mailová komunikácia rodičov, fotografie otca s maloletým.
2. Rozsudkom v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B3-40P/97/2020; zo dňa 03.06.2021, súd zveril maloletého Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 180,- Eur, vždy do 15 - teho v každom mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým neurčil, ponechal ho na dohode rodičov s tým, že otca zaviazal povinnosťou matku dieťaťa týždeň vopred informovať o zámere stretnutia.
3. Odvolací súd svojím Uznesením zo dňa 16.11.2022, sp. zn. 20 CoP/176/2021-153, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zrušil a v rozsahu zrušenia ho vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súď môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane okrem iného uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ods. 2 písm. d) CSP).
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa ods. 3, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 (CMP) zaradeného do časti Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu; neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 367 ods. 3, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
18. Podľa § 365 ods. 1 CMP, predmetné ustanovenie sa vzťahuje výlučne k neodkladnému opatreniu vo veciach ochrany maloletého, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. O návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 ods. 2 CMP). Pri ostatných neodkladným opatreniach týkajúcich sa maloletých detí, pokiaľ nie je v zákone výslovne uvedené inak, platí všeobecná lehota na rozhodnutie o návrhu na neodkladnú úpravu 30 dní (§ 328 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP).
19. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 234 CSP ods. 1, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Podľa ods. 2, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
21. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené neodkladné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
22. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).
23. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní o starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou takýchto opatrení v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladného opatrenia nariadeného v prebiehajúcom konaní. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením jeho navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štát, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
26. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
27. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
28. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05.12. 2013, sp. zn. 21CoP/12/2013 súd uvádza, že rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného povinný, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk, a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery.
29. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.03.2014, sp. zn. 5Co/305/2013, súd uvádza, že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súď vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti.
30. Z Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR z 30. 05.1967, sp. zn. 5 Cz 57/1967, R96/1967, súd uvádza, že v prípade bránenia styku rodiča s dieťaťom je povinnosťou súdu, aby najprv skúmal podrobným spôsobom motívy odporu rodiča, ktorý vychováva dieťa, k styku dieťaťa s druhým rodičom. Ak je konanie rodiča, ktorý vychováva dieťa, v rozpore so záujmom dieťaťa (a to je tomu aj vtedy, ak je uvedený odpor prejavom svojvôle a prehliadania významnej čiastočnej spoluúčasti druhého rodiča), uváži súď vždy, či nie sú splnené podmienky pre prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tej súvislosti nie je bez významu, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do výchovy, je pokladané za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti.
31. V danom prípade súd po oboznámení s návrhom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci bolo neodkladnou úpravou potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov, keďže neboli splnené základné predpoklady naliehavosti takejto dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému Y.. Otec v návrhu okrem uvedenia skutočnosti, že mu matka obmedzuje styk s maloletým, resp. nestretáva sa s ním dostatočne podľa svojich predstáv, neuviedol žiadne iné podstatné skutočnosti vedúce k osvedčeniu naliehavosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy. Súd bude môcť riadne vykonať dokazovanie až v rámci konania vo veci samej, kde vypočuje oboch rodičov a komplexne upraví práva a povinnosti k nim vo vzťahu k úprave styku s navrhovateľom, ktorý je doteraz súdom určený ako neupravený a na dohode rodičov. Rozhodnutie formou neodkladného opatrenia by bolo podľa súdu v tomto štádiu konania podľa súdu nekoncepčné a predčasné. Súd nemôže na platforme uznesenia, ktorým nariadi neodkladné opatrenie, rozhodnúť o vážnej zmene úpravy rodičovských práv a povinností bez náležite vykonaného dokazovania. Takáto forma rozhodnutia by nebola v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, kedy je na rozhodnutie pri odlišných tvrdeniach rodičov potrebné zabezpečiť všetky dostupné dôkazy, riadne ich vyhodnotiť a prijať rozhodnutie na základe výsledkov dokazovania. Súd rozumie otcovi, ktorý túži byť so svojím synom, tráviť s ním čas a rozvíjať svoj rodičovský vzťah, čo súd určite vyrieši v krátkej dobe v konaní vo veci samej na pojednávaní, ale procesnú formu neodkladného opatrenia v tomto prípade nemožno vzhľadom na nesplnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie použiť.
32. Napokon súd dodáva, že neodkladné opatrenie predstavuje predbežnú, t.j. provizórnu úpravu pomerov slúžiacu na ochranu ohrozeného a porušeného práva, pričom s prihliadnutím na ust. § 121 CMP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP má túto možnosť tak na návrh, ako aj z úradnej povinnosti pri zmene pomerov aj pred rozhodnutím vo veci samej zmeniť a prispôsobiť potrebám predovšetkým maloletého Lea, ktoré bude mať za dostatočne osvedčené dokazovaním vo veci samej. Vzhľadom na potrebu komplexnej úpravy prejednávanej veci, predpokladaného vykonania širšieho dokazovania a absencie osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, súd tento návrh ako predčasný zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (125 ods. 3 CSP).