Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/72/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Ivana Kochanská, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovanej v 1. rade: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, zast.: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, žalovanému v 2. rade: EOS KSI Slovensko so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast.: Advokátska kancelária REMEDIUM LEGAL, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach nie je (neviazne) takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec Jelenec, zapísaných v katastri nehnuteľností Okresný úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. X na 2. p. vo vchode o č. 0 bytového domu súp. č. XXX postavenom na pozemku par. č. 1800/31 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX o veľkosti 9463/39041 k celku, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku nie je (neviazne).

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Súd žalobu voči žalovanej v l. rade zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 25.08.2020 domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2015 uzavrela kúpno-predajnú zmluvu s pánom D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX. Cena bola dohodnutá vo výške 40.000 eur. K podpísaniu a zavkladovaniu zmluvy došlo zrýchleným spôsobom. Následne žalobkyni mal pán D. pri podpise vyplatiť sumu 40.000 eur prevodom na jej bankový účet. Napriek viacerým urgenciám ústnych i písomných, k vyplateniu sumy 40.000 eur nikdy nedošlo. Od kúpnej zmluvy odstúpila, následne bola nehnuteľnosť zapísaná ako jej vlastníctvo, avšak bola ponechaná ťarcha úveru na jej nehnuteľnosť.

2. Súd uznesením -142, zo dňa 12.01.2022 pripustil zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil, že záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresný úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. X na 2. p. vo vchode o č. 0 bytového domu súp. č. XXX postavenom na pozemku par. č. XXXX/XX a podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX o veľkosti 9463/39041 k celku, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1 k celku nie je (neviazne).

3. Súd rozhodol rozsudkom č.k.18C/72/2020-190, zo dňa 07.04.2022 tak, súd žalobu žalobkyne zamietol. Zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -238 zo dňa 09.11.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Na pojednávaní dňa 29.06.2023 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd rozhodol o pristúpení ďalšieho účastníka na strane žalovaného a to spoločnosti EOS KSI Slovensko so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5.

5. Súd uznesením č. k. -313 zo dňa 18.07.2023 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2.rade EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava.

6. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaní, súd podľa pojednával v ich neprítomnosti.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že bolo preukázané, že dňa 05.10.2015 bola uzatvorená kúpna zmluva. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy prišlo dňa 09.07.2017, odstúpenie je platné. Poukázal na § 48 ods. 1,2 Obč. zákonníka, pričom pri odstúpení ide o jednostranný právny úkon. Keďže zmluva od samého začiatku neexistuje, tak v tomto smere odkázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 20.07.2011 ako aj R 81/2014. Došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, bolo navrátené vlastnícke právo žalobkyni. V tomto smere odkázal na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a keďže kúpna zmluva od začiatku neexistovala, tak mal za to, že následne tento vzťah ako keby ani nebol vznikol. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobe vyhovel tak ako bola pripustená zmena žaloby.

8. Žalobkyňa uviedla, že bola si vedomá toho, že predáva byt svedkovi D., bola si vedomá toho, že stráca vlastnícke právo k predmetnému bytu, vedela o tom, že svedok si berie úver zo strany žalovanej a vedela o tom, že predmetom zálohu je byt číslo 3. Svedok kúpnu zmluvu nepodpísal, ale o kúpnej zmluve vedel. So svedkom nežila v partnerskom vzťahu. Keď sa do bytu číslo 3 presťahovala, pán svedok sa ku nej mal, pomáhal jej. Je pravdou, že pracovala v jeho firme, avšak výplatu jej nedával. Svedok mal dlhy vo firme, nemal zaplatené faktúry, nájom. Zvažovala v tomto období, že byt predá a vtedy sa jej pán D. ponúkol, že on tento byt odkúpi. Je pravdou, že v tomto období potrebovala peniaze, pán D. išiel od úveru k úveru. Vedela o tom, že bral úver od žalovanej, avšak sčasti poskytnutých finančných prostriedkov boli vyplatené jeho ďalšie úvery a následne potom byt číslo 2 predal svojmu synovi. Chcela sa so žalovanou dohodnúť, resp. danú vec konzultovať a to v tom smere, že akým spôsobom by sa dalo v takomto prípade postupovať. Nemá vyplatenú kúpnu cenu, ani ju nemala. Peniaze vôbec neboli použité na kotolňu, z finančných prostriedkov nevidela ani euro. 9. Právny zástupca žalovanej v l. rade na pojednávaní žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mal za to, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, odkázal na rozhodnutie NS SR . Zároveň uviedol, že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť EOS KSI od 08.12.2021. Žalobkyňa opiera svoju žalobu o nemožnosť postúpenia pohľadávky, on však poukázal na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanej zakázané nakladať s nehnuteľnosťou, poukázal na komentár k , čo je obsahom neodkladného opatrenia, pričom žalovaná nemá dispozičné právo k nehnuteľnosti. Mal za to, že mohlo prísť k postúpeniu pohľadávky. Ako vyplýva z výpisu LV číslo XXXX Okresný úrad Nitra akceptoval postúpenie pohľadávky, vyhodnotil, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s vydaným neodkladným opatrením a na LV zapísal ako záložného veriteľa spoločnosť EOS KSI Slovensko. Neodkladným opatrením bolo žalovanej uložená povinnosť len nenakladať s nehnuteľnosťou, nebolo jej však uložené, že by nemohlo prísť k postúpeniu pohľadávky. Žalobkyňa uviedla, že k situácii došlo omylom pána D. D., tak v tom prípade mal za to, že na strane žalovanej mal vystupovať aj pán D. D. a odkázal na obdobnú vec rozhodnutie NS SR . Žalobkyňa mala postupovať v zmysle Obč. zákonníka a domáhať sa svojho prípadného nároku voči D. D.. Žalobkyňa mala vedomosť o prevode nehnuteľnosti, musela si byť vedomá aj určitých rizík, ktoré s uvedeným súvisia, nepostupovala s dostatočnou opatrnosťou, čo však nemôže byť vyhodnotené negatívne vo vzťahu k žalovanej. Žalovaná postupovala v zmysle zákona, dodržala všetky zákonné podmienky ako aj v zmysle kat. zákona.

10. Právny zástupca žalovaného v 2.rade mal za to, že žaloba je nedôvodná, odkázal na ich vyjadrenie, nad rámec uvedeného poukázal na rozhodnutie ÚS ČR II. ÚS/77/2000 z 23.02.2001, kde sa ústavný súd vyjadruje k totožnej otázke aká je predmetom tohto sporu, keď účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy nemajú vplyv na záložného veriteľa, ktorý sa stal záložným veriteľom legitímnym zákonným spôsobom. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania.

11. Svedok D. D. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňu pozná, nakoľko voľakedy boli partneri. Partnermi boli asi tri roky do roku 2016. Mal vedomosť, že žalobkyňa dobrovoľne, nie pod nátlakom súhlasila, aby si zobral úver a aby sa založil byt. Čo sa týka bytu číslo X, nezaplatil kúpnu cenu žalobkyni, nakoľko žalobkyňa mala problémy so svojím manželom po finančnej stránke, mala nejaké exekúcie a preto nechcela, aby poukázal finančné prostriedky na jej bežný účet. Zobral si úver, nakoľko žalobkyňu chcel vyplatiť, peniaze sa spotrebovali na rekonštrukciu kotolne. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby jej ich ani dal osobne do ruky, pretože v tomto období spolu hospodárili a peniaze sa minuli. Byt číslo 2 predal svojmu synovi, pretože žalobkyňa mu narobila veľké problémy vo firme. Narobila mu dlhy. Po finančnej stránke toto nesledoval a keďže mu narobila pozdĺžnosť vo výške 25.000 eur, ďalší úver si už nemohol zobrať, pretože mal už úver aj na byt, tak to vyriešili tak, že úver si zobral jeho syn, ktorý úver vyplatil a byt prešiel na jeho syna. Teraz je zamestnaný, chcel ísť robiť do Bratislavy aj robil, aby mal vyšší príjem, aby to mohol zaplatiť, ale potom mu tento flek ušiel a peniaze nezarobil tak ako si predstavoval. Vedel aký mala žalobkyňa majetok, finančné prostriedky, že jej vždy chýbali peniaze. Žalobkyňa mala vedomosť, že uzatvoril Zmluvu s E. a doslovne ho v tomto podporovala. Žalobkyni kúpnu cenu nevyplatil, pretože peniaze sa minuli, mali byť použité na rekonštrukciu kotolne. Keď sa rozišli, chcela žalobkyňa byt naspäť z dôvodu, že jej nevyplatil kúpnu cenu, potom sa dohodli ich právnici. Byt sa žalobkyni vrátil, ale žalobkyňu upozorňoval, že je tam záložné právo, ona si bola toho vedomá, povedal jej, že tam je úver, ktorý nechcela riešiť, povedala mu, že je to jeho problém. Žalobkyňa odrazu byt prepísala na neho ani nevie ako, bol tam zrýchlený vklad. Zmluvu nepodpisoval, podpísala to žalobkyňa za neho. Bolo to v čase, keď žili spolu. Myslel si, že žalobkyňa prepísala byt na neho z dôvodu, že mala exekúciu. Kúpnu zmluvu si čítal, oboznámil sa s ňou, k článku 5 sa vyjadriť nevedel, ani ku kúpnej zmluve. Došla s hotovou vecou, že má byt na mene, bolo to bez jeho vedomia. V čase, keď uzatváral zmluvy zo žalovanou bol a cítil sa ako vlastník bytu, byt však užívala žalobkyňa a bol si vedomý toho, že predmetný byt je predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v jeho vlastníctve. Svedkovi bola daná k nahliadnutiu kúpna zmluva, ktorá je súčasťou spisu na čl. 7-9, pričom svedok uviedol, že podpis na čl. 9 nie je jeho. 12. Súd sa oboznámil s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, zápisnicou napísanou na Okresnej prokuratúre Nitra zo dňa 06.03.2019, Kúpnou zmluvou, výpisom LV č. XXXX, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením o začatí výkonu záložného práva, fotokópiou doručenky, listom žalobkyne, rozhodnutím OÚ Nitra katastrálny odbor, výzvou na zaplatenie kúpnej ceny, odstúpením od kúpnej zmluvy, zmluvou o zriadení záložného práva, fotokópiami spisom z F. G. H. I. XXXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXX/XX, zmluvou o postúpení pohľadávok, špecifikáciou zálohu - nehnuteľnosti a zistil nasledovný skutkový stav: 13. Dňa 05.10.2015 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a D. D. ako kupujúcim Kúpna zmluva podľa ust. a nasl. Na základe predmetnej zmluvy žalobkyňa ako predávajúca predala D. D. ako kupujúcemu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., zapísanú v katastri nehnuteľností Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, byt č.X na 2. p. vo vchode o.č.0, bytového domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/ XX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. 580 o veľkosti 9463/39041. Zároveň z kúpnej zmluvy vyplýva, že na LV č.XXXX je v časti C, ťarchy zapísané právo užívať parcelu č. XXXX/XX v prospech vlastníkov v J. H./XX. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu vo výške 40.000 eur, ktorá mala byť uhradená kupujúcim predávajúcej pri podpise Kúpnej zmluvy v deň podpisu Kúpnej zmluvy prevodom na účet predávajúcej. 14. Z rozhodnutia F. G. odbor katastrálny V 8040/15, zo dňa 07.10.2015 vyplýva, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na byt číslo X, X. E., súpisné číslo stavby 570 na pozemku registra C KN 1800/31 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9463/39041 na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu v prospech D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX a D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX.

15. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 30.11.2015 je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená medzi žalovanou v 1.rade ako záložným veriteľom a D. D. ako záložcom, pričom predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva

vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 2110723 2 09 a 2110723 1 10. Výška úveru poskytnutého predstavuje 33.200 eur. Záložca prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. C., byt č.X na 2. p. vo vchode o.č.0, bytového domu na Slnečnej ulici v C. s podielom priestoru 9463/39041na spoločných častiach, zariadeniach domu, bez pozemku.

16. Z podania zo dňa 09.03.2017 vyplýva, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.10.2015 v zmysle § 517 ods. l Obč. zákonníka. Žalobkyňa požiadala o zmenu zápisu do katastra nehnuteľností na základe odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2017. Žalobkyňa bola zapísaná ako vlastník nehnuteľností, pričom v ťarchách podľa LV č. XXXX je stále vedené záložné právo v prospech Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, P. O. BOX 48, 829 48 Bratislava, podľa I. zo dňa 09.12.2015.

17. Z rozhodnutia OÚ Nitra odbor katastrálny V 4642/2017, zo dňa 02.06.2017 je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na byt číslo 2, číslo vchodu 1.p, súpisné číslo stavby 580 na pozemku registra C KN 1800/31 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9979/39041 na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu v prospech K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX.

18. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.07.2020 je nesporné, že dlžník D. D. nevysporiadal dlh voči žalovanej v 1.rade na základe Zmluvy o úvere. Zároveň je uvedené, že výkon záložného práva sa uskutoční predajom nehnuteľností založených v prospech žalovanej v 1.rade. Predmetom zálohu je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, okres Nitra, kat. úz. C., vlastníkom je A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., L. XXX. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 01.07.2020 oznámila žalobkyni, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 2110723 2 09 zo dňa 27.11.2015. Žalobkyni bolo zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.04.2020, ktoré bolo adresované D. D. s upozornením, že ak D. D. ako dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, žalovaná v 1.rade pristúpi k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 24.07.2020 oznámila žalobkyni začatie výkonu záložného práva.

19. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

22. Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa pri prevode alebo prechode pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi , ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže

alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa na nadobúdateľa , voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ , voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

27. Podľa záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi , ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

28. Podľa záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu nadobúdateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

29. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

30. Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej v 1. rade a to s poukazom na postúpenie pohľadávky. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Vecnú legitimáciu má len tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zakladá nový záväzok medzi postupníkom a postupcom, obsahom ktorého je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka. K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Obč. zák.), avšak nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu.

31. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol. V danom spore bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanej v 1. rade uložené zákaz nakladať s nehnuteľnosťou a zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností. Žalovanej v 1. rade nebol neodkladným opatrením uložený zákaz, že by nemohla pohľadávku postúpiť. S poukazom na uvedené súd mal za to, že žalovaná v 1. rade po postúpení pohľadávok a všetkých práv s nimi spojených ( Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2021), nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom, keďže nie je nositeľom práv, nakoľko došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na nového záložného veriteľa.

32. Medzi základné náležitosti každého právneho úkonu (teda aj kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu), ktoré sú nevyhnutné na to, aby bol právny úkon platný, patrí najmä: urobenie právneho úkonu slobodne a vážne, v určitej a zrozumiteľnej forme; predmet plnenia právneho úkonu je možný; osoba, ktorá právny úkon robí, má spôsobilosť na právne úkony a nerobí ho v duševnej poruche; nejde o úžeru; právny úkon je urobený v predpísanej forme; právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom. Ak nemá právny úkon

jednu z uvedených základných náležitostí, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku.

33. Súd po vykonanom doplnenom dokazovaní, predovšetkým s poukazom na výsluch svedka D. D. mal za to, že bolo potrebné vyhodnotiť, či uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou a svedkom D. D. je platným právnym úkonom. Súd predmetnú kúpnu zmluvu preskúmal, či táto obsahuje všetky či už všeobecné alebo osobitné náležitosti zákonom predpísané pre tento typ zmluvy a dospel k záveru, že zmluva síce obsahuje všetky náležitosti tak ako to pre platnosť právneho úkonu predpokladá , avšak napriek uvedenému zmluva trpí vadou, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Keďže kúpna zmluva sa týkala prevodu nehnuteľností, musí byť splnená podmienka a to v tom smere, aby písomný právny úkon bol platný, musí byť podpísaný konajúcou osobou. Súd v tomto smere poukazuje na výpoveď svedka D. D., ktorý uviedol, že kúpnu zmluvu nepodpísal, uvedené potvrdil i po oboznámení sa s kúpnou zmluvou založenou v spise, pričom žalobkyňa potvrdila, že svedok kúpnu zmluvu nepodpísal, ale o kúpnej zmluve vedel. Keďže nedošlo k riadnemu podpísaniu kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho D. D., kúpna zmluva je absolútnym neplatným právnym úkonom, ktorý nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na uvedené nebolo možné odstúpiť od neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko neplatnosťou je postihnuté aj odstúpenie od kúpnej zmluvy. Je nesporné, že základe Zmluvy o úvere č. 2110723209 zo dňa 20.11.2015, uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade a D. D. bol D. D. poskytnutý medziúver v sume 33.200 eur. Poskytnutý úver mal byť zabezpečený zriadením záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 30.11.2015 uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom a D. D. ako záložcom. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy však záložca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko vlastnícke právo na základe neplatnej kúpnej zmluvy neprešlo na D. D. ako kupujúceho, keďže na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Aj keď žalovaná v1. rade udávala, že pri uzatváraní zmluvy vychádzala z údajov katastra, súd však poukazuje, že údaje katastra sú hodnoverné len, ak sa nepreukáže opak ( katastrálneho zákona). Vykonaným dokazovaním údaje uvedené v katastri nehnuteľnosti nemožno považovať ako údaje hodnoverné. D. D. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v čase uzatvorenia záložnej zmluvy a teda nemohli nastať právne skutočnosti vyžadované zákonom pre vznik záložného práva. S poukazom na uvedené na nehnuteľnosti žalobkyne záložné právo neviazne a preto súd žalobe žalobkyne vyhovel.

34. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len "CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Vzhľadom úspechu žalobkyni v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 38. Keďže súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobkyni, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.