Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-313-2012.pdf
PDF · 95.57 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/313/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. W., N.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky M. W. Y. N. Č. Á. K. Y. M. Z. Q., N.. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, Ďumbierska 15, zastúpenej JUDr. Gabrielou Verešpejovou, advokátkou so sídlom Požiarnická 17, Prešov a otca H. W. Y. N. Č. Á. K. P., N.. XX.X.XXXX, bytom Prešov, A. X, v konaní o úpravy rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. M. W., N.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M.T., N.. X.X.XXXX sumou vo výške 70 Eur, ktoré bude poukazovať k rukám, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 22.10.2012, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 22.10.2012 do 30.11.2012 vo výške 0 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 22.10.2012 domáhala zverenia mal. M. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určenia výživného vo výške 100 Eur, počnúc dňom 1.6.2012. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželia, avšak od 9.9.2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že otec na výživu dieťaťa matke ničím neprispieval. Z dôvodu manželských nezhôd matka podala návrh na rozvod manželstva. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a jej príjem je nepostačujúci na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa.
Otec vo svojom vyjadrení, ktorý bol doručený súdu 12.11.2012 uviedol, že na domácnosť prispieval podľa svojich možností. Je zadlžený. Najskôr splácal leasing na auto M. X., W. N. E., s ktorým zapríčinil dopravnú nehodu, pričom auto nemal prihlásené, ani poistené. Z uvedeného dôvodu škodu vo výške 270.000 Sk za neho zaplatila Asociácia slovenských poisťovateľov. Následne si zobral tretie auto na
leasing. Spláca úver na osobné motorové vozidlo E., Š. Y. a dlh Asociácii slovenských poisťovateľov. Zároveň je voči nemu vedené exekučné konanie. Pracuje v spoločnosti B. B..T..Y.., práca je sezónna a závislá od počasia. Sedem, osem mesiacov v roku pracuje, v zime má minimálny príjem. Uviedol, že nie sú mu známe nezhody v manželstve, nakoľko manželka s ním odmietla komunikovať, navrhoval jej návštevu manželskej poradne a psychológa. V októbri prispel na výživu dieťaťa 70 Eur. Je ochotný platiť na dieťa. Spoločnosť v ktorej je zamestnaný sa podieľa na výstavbe diaľnic a rekonštrukcie ciest na východnom Slovensku, čo zahŕňa práce aj počas víkendu, prípadne týždenné pracovné turnusy. Z uvedeného dôvodu má výdavky 200 Eur mesačne. Navrhol určiť výživné 35 Eur mesačne, kým sa nezbaví dlhov. Zároveň navrhol upraviť stretávanie sa s dieťaťom.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné primerané podľa jeho zárobkových možností a schopností s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Mal. Viktória pochádza z manželského vzťahu rodičov M. W., N.. XX.XX.XXXX P. H. W., N.. XX.X.XXXX. Rodičia žili v spoločnej domácnosti, po nezhodách sa zo spoločnej domácnosti dňa 8.9.2012 odsťahoval otec maloletého dieťaťa.
Mal. M.Ó. má v súčasnosti 6 mesiacov, je zdravým dieťaťom a jeho celodennú starostlivosť zabezpečuje jeho matka. Matka s dieťaťom bývajú u svojich rodičov J. A. P. P. A. v 3-izbovom byte, kde má matka s dieťaťom k dispozícii izbu. Matka na nájom a stravu svojim rodičom prispieva sumou 100 Eur mesačne. V súvislosti so starostlivosťou o dieťa má matka výdavky na nákup mlieka N. XX Z., plienky 18 Eur, vzhľadom na kožné problémy dieťaťa na nákup potrebnej kozmetiky 30 Eur a aj nákup potrebného oblečenia. Od podania návrhu otec prispel na výživu dieťaťa celkovo sumou 110 Eur mesačne.
Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že o dcéru sa riadne staral a na výživu matke prispieval. V súčasnosti má dlhy a exekúcie, o ktorých matka dieťaťa ešte pred uzavretím manželstva vedela. Tieto dlhy spláca v mesačných splátkach 500 až 800 Eur. Pracuje v spoločnosti B. B..T..Y.. K., kde počas letných mesiacov dosahuje príjem okolo 1.400 Eur. V zimných mesiacoch dosahuje príjem iba 40 % z uvedenej sumy. V súčasnosti býva u svojich rodičov Z. W. P. H. W. v 2 a pol izbovom byte, spolu so súrodencom. Na nájom a stravu prispieva svojim rodičom podľa možností sumou 50 Eur mesačne. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasí, vzhľadom na dlhy nie je schopný platiť vyššie výživné ako 50 Eur mesačne. S dieťaťom sa chce stretávať.
Z opisu mzdových listov otca maloletého dieťaťa v spoločnosti B. B..T..Y.., vyplýva, že jeho čistá mzda za obdobie od apríla do septembra 2012 predstavuje sumu 698,64 Eura. Od 11.1.2012 do 3.4.2012 bol otec dieťaťa práceneschopný a poberal nemocenské dávky, ktoré mu vyplácala sociálna poisťovňa. Zároveň mu sú vykonávané zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu.
Matka poberá rodičovský príspevok 197 Eur a prídavok na dieťa v sume 22,54 Eura.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1,3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z výsluchov rodičov má súd za preukázané, že spoločnú domácnosť nevedú od 8.9.2012, od tejto doby otec do pôvodného spoločného bydliska iba dochádza. Matka nevidí nádej na zachovaní manželstva. Spolužitie obnoviť nehodlá a chce daný stav riešiť rozvodom. Na tunajšom súde s vedie konanie o rozvod. Po zrušení spoločnej domácnosti ostala mal. Viktória v starostlivosti matky, ktorá je s ňou na materskej dovolenke, je odkázaná na dávky v sociálnej starostlivosti. Matka sa o dieťa riadne stará.
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že otec maloletej je v pracovnom pomere v spoločnosti B. B..T..Y.. K.. Z jeho výpovede súd zistil, že jeho čistý mesačný príjem v letných mesiacoch je 1.400 Eur, pričom v zimných mesiacoch dosahuje len 40 % z uvedenej sumy. Matka je s dieťaťom na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 197 Eur a prídavok na dieťa v sume 22,54 Eura.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd upravil práva a povinnosti k mal. M. tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko po zrušení spoločnej domácnosti ostalo maloleté dieťa v starostlivosti
matky, ktorá jeho výchovu po všetkých stránkach riadne zabezpečuje. Preto súd v súlade so vzájomnom dohodou rodičov v tejto časti a stanoviskom kolízneho opatrovníka zveril maloletú do výchovy matky. Bolo zistené, že v súčasnosti manželstvo neplní svoju funkciu. Rodičia nevedú spoločnú domácnosť od 8.9.2012 a daný stav matka hodlá riešiť rozvodom.
Výška výživného ku ktorej sa otec zaviazal spĺňa podmienky ustanovenia § 62 ods.1 až 5 ZR. Súd pritom vychádzal z odôvodnených životných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú úmerné jeho veku a zárobkových možností oboch rodičov. Otec má stabilný príjem s pracovného pomeru, matka je doposiaľ s maloletou na materskej dovolenke odkázaná na dávky sociálnej starostlivosti. Výživné na maloletú matka dopĺňa aj osobnou starostlivosťou s ohľadom na útly vek dieťaťa. Súd zvážil možnosti, schopnosti, majetkové pomery otca ako aj odôvodnené potreby maloletej M., pričom dospel k záveru, že je dôvodné určiť výživné vo výške 70 Eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá zákonným kritériám pre určenie rozsahu výživného, prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti pre jeho určenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec disponuje s takým množstvom peňazí, aby mohol platiť výživné na mal. dieťa v určenej výške o čom svedčia predložené listinné doklady. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že jeho príjem je niekoľkonásobne vyšší ako príjem matky. Náklady na výživu maloletého dieťaťa boli preukázané, sú opodstatnené a zodpovedajú jeho veku. Bolo preukázané, že otec má dlhy a sú mu vykonávané zrážky formou exekúcie, výživné je však prednostná pohľadávka pred všetkými osobitnými pohľadávkami.
Pri určovaní rozhodujúceho dňa od kedy maloletému dieťaťu patrí zvýšené výživné súd nevyhovel návrhu matky a priznal výživné od 22.10.2012, teda dňom podania návrhu. Matka žiadala zvýšiť výživné od 1.6.2012. V súvislosti s ustanovením § 77 ods.1 Zákona o rodine, súd poukazuje na to že v prípade zvýšenia výživného spätne je matka povinná preukázať hodnoverné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného zo spätnou platnosťou, teda od doby kedy matka v návrhu podanom dňa 22.10.2012 žiadala zvýšiť výživné a to spätne počnú dňom 1.6.2012 do budúcna. Súd skúmal dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok hneď potom ako došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmeny výživného.
Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní matka dostatočne nepreukázala a zo spisu nevyplývajú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili si uplatniť na súde v čase zmeny pomerov, súd preto tento návrh v časti priznania výživného spätne ako aj vo výške prevyšujúce v 70 Eur s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a preukázané pomery na strane otca mal. dieťaťa zamietol.
Súd zohľadnil skutočnosť, že počas obdobia od 22.10.2012 do 30.11.2012 otec prispel na výživu dieťaťa sumou 110 Eur. Určením vyživovacej povinnosti od 22.10.2012 do 30.11.2012 otcovi dlh na výživnom teda nevznikol, nakoľko za uvedené obdobie mal. uhradiť výživné vo výške 92,58 Eura (pomerná časť za mesiac október 2012 vo výške 22,58 Eura plus 70 Eur za november 2012). Keďže súd vyhlásil na pojednávaní, že dlžné výživné za obdobie od 22.10.2012 do 30.11.2012 vo výške, ktorá bude v písomnom vyhotovení rozsudku povoľuje súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu, pričom pri výpočte bolo zistené že došlo k chybe v počítaní a otec dieťaťa nemá za uvedené obdobie dlh na výživnom, súd preto rozhodol v súlade s ust. §156 ods. 4 O.s.p. o dlžnom výživnom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.