Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/157/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kováč, konateľ a advokát, proti povinnému: L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, o vymoženie sumy 1.251,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 06. 2011 č. k. -13, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, exekútora so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, Ul. 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.251,27 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 02. 08. 2010 sp. zn. , vydaného JUDr. Michaelom Krnáčom, rozhodcom so sídlom v Žiline. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000071634 zo dňa 18. 05. 2007, ktorou sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 696,67 eura. Opierajúc sa o ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , , o spotrebiteľských úveroch v spojení s , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a aplikoval naň ust. -4, , , a , , ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko táto nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ tak ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, pričom rozhodcovskú doložku si osobne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ má len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou zmluvy. Uviedol, že doložka výber spôsobu

riešenia sporov zo zmluvy a rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže podať žalobu. Ako osoba podávajúca žalobu, či už dlžník alebo veriteľ sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo súdom rozhodcovským. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, z čoho je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. V čl. 18 ods. 1, 2 zmluvy je upravené rozhodcovské konanie ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve. Zákonné ustanovenie rozhodcovskej doložky zakazuje výlučne také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľa nútilo pri podávaní žaloby postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní. Ako právny následok porušenia takéhoto zákazu zákon zakotvuje neprijateľnosť výlučne len tohto ustanovenia v rozhodcovskej doložke, nie celej rozhodcovskej doložky. Vychádzajúc z ust. rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Ďalej uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je vymedzený ako preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného alebo v súlade s dobrými mravmi. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v odôvodnení svojho rozhodnutia C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. V tomto smere poukázal na to, že spotrebiteľ mal možnosť podať proti rozhodcovskému rozsudku žalobu o jeho zrušenie v lehote, ktorá je na tento účel stanovená. Jeho pasívny postoj tým, že žalobu nepodal, nemôže naprávať vnútroštátny súd v exekučnom konaní. S ohľadom na uvedené mal za to, že exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom Európskej únie, z ktorého obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Okresný súd mal vychádzať z ust. Exekučného poriadku, čo neurobil.

Povinný ani súdny exekútor k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, exekútora so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, Ul. 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 31. 05. 2011. Spolu s ňou bol predložený návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.251,27 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK 1066/10-MK z 02. 08. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 28. 02. 2011. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere z 18. 05. 2007 a zmluvné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle vyššie uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je nesporné, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 18. 05. 2007 pod č. 8000071634. Nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktoré závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. V uznesení zo dňa 09. 02. 2012 sp.zn. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so

zákonom (uznesenie NS SR z 21. 03. 2012 sp.zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie, exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (uznesenie NS SR z 31. 01. 2012, sp.zn. ).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci je nepochybne preukázané, že účastníci konania dňa 18. 05. 2007 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000071634, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i zmluvné dojednania zmluvy. Podľa bodu 18 sa účastníci zmluvy dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto zmluvy výber jednej z alternatív riešenia sporov tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 18.2 rozhodcovskej doložky akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným v zmluve vymenovaným rozhodcom. Podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou zmluvy a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto na mieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokáže náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkami poskytovania úveru a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.