Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-122-2012.pdf
PDF · 122.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v obchodno-právnej veci žalobcu: Pavol Černek - STAVEBNO MONTÁŽNE PRÁCE, s miestom podnikania Jozefa Kronera 3945/1, 036 01 Martin, IČO: 30 499 445, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom, so sídlom ul. P. P. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Peter Púček TECHNOKOV, s miestom podnikania Železničná 3, 038 61 Vrútky, IČO: 30 498 996, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom O. XX, XXX XX P., v konaní o odstránenie vád dodaním náhradného tovaru a o náhrade škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/123/2009-183 zo dňa 09.02.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/123/2009-183 zo dňa 09.02.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného dodať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradný tovar a to: rúra pozinkovaná 1" o dĺžke 81,04m, rúra pozinkovaná 5/4" o dĺžke 442,2m, rúra pozinkovaná 3/4" o dĺžke 333,5m, rúra pozinkovaná 2" o dĺžke 59,2m, rúra pozinkovaná 6/4" o dĺžke 182,3m, zodpovedajúce norme STN 10255+A1, kde A1 je kvalita povlaku zinku definovaná v norme STN EN 10240, v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 2.262,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku vo vzťahu k trovám prvostupňového konania p o t v r d z u j e , s tým, že sa dopĺňa IČO žalovaného v záhlaví rozsudku, ktoré znie: „30 498 996 “.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti (o zaplatenie) 688,65 Eur titulom náhrady škody zastavil. Žalovanému uložil povinnosť 1/ dodať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradný tovar a to: rúra pozinkovaná 1" o dĺžke 81,04m, rúra pozinkovaná 5/4" o dĺžke 442,2m, rúra pozinkovaná 3/4" o dĺžke 333,5m, rúra pozinkovaná 2" o dĺžke 59,2m, rúra pozinkovaná 6/4" o dĺžke 182,3m, zodpovedajúce norme STN 10255+A1, kde A1 je kvalita povlaku zinku definovaná v norme STN EN 10240, 2/ nahradiť žalobcovi titulom náhrady škody 2.262,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd ponechal na dobu 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 409 ods. 1 OBZ, § 420 ods. 1 OBZ, § 420 ods. 2 OBZ, § 422 ods. 1 OBZ, § 436 ods. 1 písm. a) OBZ, § 436 ods. 2 OBZ, § 436 ods. 4 OBZ, § 440 ods. 1 OBZ, § 440 ods. 2 OBZ, § 373 OBZ, okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bola dodávka pozinkovaných rúr za kúpnu cenu uvedenú v jednotlivých pokladničných blokoch. To, že išlo o dodávku tohto konkrétneho druhu tovaru, vyplývalo z pokladničných bločkov, ktoré pri predaji vystavil žalovaný. Zakúpený tovar žalobca použil pri zhotovení diela - rozvodov vody „do bytových domov na uliciach H. Y. X, X, X, X., M. X až X, X. X, X, O. XX až XX, S. X, X a X“. Po dokončení diela sa na dodanom tovare prejavili vady, spočívajúce v presakovaní vody cez jednotlivé rúry. Tieto vady reklamoval žalobca u žalovaného listom zo dňa 29.12.2008, v ktorom žiadal dodanie nového potrubia vrátane demontážnych a montážnych prác. Následne sa začali prejavovať vady aj na iných častiach potrubia, a tak žalobca požiadal žalovaného listom zo dňa 28.07.2009 o dodanie náhradného tovaru v lehote do 05.08.2009. K dodaniu náhradného tovaru zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca zakúpil predmetné rúry za účelom ich použitia na rekonštrukciu rozvodov vody v Martine na uliciach X., M., S., H. Y.. To, že na túto rekonštrukciu boli použité práve rúry zakúpené u žalovaného, bolo preukázané ohliadkou nehnuteľností, kde boli uvedené rúry použité a tiež ohliadkou demontovaných vadných rúr uložených v sídle žalobcu, ako aj svedeckými výpoveďami U. O. a P. J.. Skutočnosť, že dodaný tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, vykazoval vady akosti, vyplývala aj zo znaleckého posudku vypracovaného Doc. Ing. Q. P., znalcom z odboru strojárstva, ako aj z odborného vyjadrenia Žilinskej univerzity, Ústav súdneho inžinierstva Žilina, z výpovede žalobcu a svedkov U. O. a P. J..
Okresný súd dospel k záveru, že obrana žalovaného, v zmysle ktorej dodané rúry boli v požadovanej kvalite a boli vhodné, pretože prešli certifikáciou na území Slovenskej republiky, bola vyvrátená predovšetkým odborným vyjadrením a znaleckým posudkom. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca objednával len pozinkované rúry a tieto zrejme neboli vhodné na rozvod pitnej vody, tak okresný súd poukázal na to, že preukázaná vada akosti spočívala práve podľa odborného vyjadrenia v tom, že zinkový povlak neplnil svoju funkciu a podľa znaleckého posudku, pozinkované rúry sú vhodné na rozvod vody, avšak musí byť dodržaný technologický postup pri ich výrobe, ktorý dodržaný nebol, pričom pretekanie bolo spôsobené v dôsledku korózie a príčinou korózie pozinkovaných rúr bolo nevhodné chemické zloženie, výrazné poškodenie zinkovej vrstvy a nedodržanie technologických podmienok pri výrobe. Je teda zrejmé, že tovar vykazoval vady akosti, tieto vady boli riadne a včas reklamované žalobcom a boli uplatnené aj nároky z vád, spočívajúce v dodaní náhradného tovaru. Okresný súd ustálil, že oprávnenosť nároku žalobcu vyplývala z ust. § 436 ods. l písm. a) OBZ, avšak žalovaný žalobcovi náhradný tovar nedodal a reklamáciu opakovane odmietol ako neopodstatnenú. Vykonaným dokazovaním „však akostné vady tovaru preukázané boli“, a teda aj legitimita nároku žalobcu požadovať dodanie náhradného tovaru bola podľa okresného súdu daná, keďže bolo preukázané, že tovar vykazoval vady, v dôsledku ktorých dochádzalo k poškodzovaniu majetku tretích osôb, pričom rozsah škôd sa neustále zvyšoval a tieto škody boli spôsobené tým, že nekvalitné rúry prepúšťali vodu a dochádzalo k poškodzovaniu majetku tretích osôb vodou a tiež ku škodám, ktoré vznikali v súvislosti s tým, že nájomcovia bytov boli obmedzení v dodávkach pitnej a úžitkovej vody. Žalobca, plniac si svoju povinnosť v zmysle OZ (§ 420 a nasl.) predchádzať vzniku škody, vyzýval žalovaného na odstránenie vád dodaním náhradného tovaru a keďže sa svojho práva titulom nárokov z vád nedomohol, a to ani po poskytnutí primeranej lehoty žalovanému, bol nútený odstrániť uvedené vady na vlastné náklady, čím mu nepochybne vznikla škoda tak, ako to má na mysli ust. § 373 OBZ. Škoda vznikla tým, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a nedodal bezvadný tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, a to pozinkované rúry požadovanej akosti, porušil svoju zmluvnú povinnosť aj s poukazom na ust. § 422 OBZ. V príčinnej súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda, keďže musel vady odstraňovať na vlastné náklady. Výška škody, ktorú si žalobca uplatnil, spočívala v nákladoch na nákup náhradných vodovodných rúr za účelom ich výmeny na ulici v Martine, Severná 7 a 8 v hodnote 688,65 Eur s DPH (dôkazy na č.1. 134 až 136 spisu preukazovali nákupné ceny tovaru). Škoda ďalej spočívala v nákladoch na demontáž poškodeného potrubia, montáž nového potrubia v celkovej sume 1.874,25 Eur s DPH (č.1. 133 spisu) s tým, že škoda zahŕňala tiež náklady na výjazd za účelom opráv vodovodného potrubia pri odstraňovaní havarijného stavu v celkovej sume 388,28 Eur s DPH (faktúra na č.1. 140 spisu). Celková výška škody bola preukázaná v sume 2.851,18 Eur, k náhrade ktorej okresný súd zaviazal žalovaného. Pokiaľ žalobca časť nároku na náhradu škody uplatnil duplicitne, a to v rozsahu 688,65 Eur s DPH, tak v tejto časti zobral žalobca žalobu späť a okresný súd v tejto časti konanie zastavil. Okresný súd vyslovil, že o náhrade trov prvostupňového konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak tvrdil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným si žalobca v rámci špecifikácie predmetu kúpnej zmluvy od žalovaného vymienil dodávku pozinkovaných rúr, ktoré mali byť použité na rekonštrukciu rozvodov vody.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne konštatoval, že to, že išlo o dodávku tohto konkrétneho druhu tovaru, vyplývalo z pokladničných bločkov, ktoré pri predaji vystavil žalovaný žalobcovi, avšak v pokladničných bločkoch nie je uvedené, že by sa malo jednať o pozinkované rúry, ktoré by mali byť akosťou vhodné na rozvod teplej a studenej vody. Žalovaný žalobcovi dodal rúry, ktoré boli špecifikované ako pozinkované rúry a reálne aj pozinkované boli. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebolo žalobcom vymienené, že sa má jednať o rúry zodpovedajúce norme STN 10255+A1, kde Al je kvalita povlaku zinku definovaná v norme STN EN 10240, prípadne, že predmetom kúpnej zmluvy majú byť pozinkované rúry, ktoré by akosťou mali byť vhodné na rozvod teplej a studenej vody. V pokladničných bločkoch a aj pri uzatváraní ústnej kúpnej zmluvy bol predmet kúpy špecifikovaný ako pozinkované rúry a ten aj žalovaný žalobcovi dodal. Pokiaľ žalobca od žalovaného požadoval rúry na rozvod teplej a studenej vody, mal si to vymieniť v kúpnej zmluve, a teda, že rúry ktoré kupuje, musia zodpovedať konkrétnej STN. Ak okresný súd konštatoval, že vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania tovar vykazoval vady akosti, ktoré boli žalobcom riadne a včas reklamované, tak potom podľa žalovaného akosť zakúpených rúr bola posudzovaná len z pohľadu, či uvedené rúry spĺňajú alebo nespĺňajú technické normy na rozvod teplej a studenej vody. Aj v znaleckom posudku na otázku okresného súdu, či zakúpené rúry sú v súlade s príslušnými technickými normami platnými na území Slovenskej republiky, resp. Európskej únie, znalec Ing. Q. P. (ďalej len „znalec“) odpovedal, že v spise sa nenašla objednávka s presnou špecifikáciou rúr a ďalej na otázku, či rúry, ktoré sú predmetom konania, sú spôsobilé na rozvody teplej a studenej vody a cirkuláciu vody v bytových domoch odpovedal, že rúrky, ktoré sú predmetom konania, nie sú spôsobilé na rozvod teplej a studenej vody a na cirkuláciu vody. Žalovaný poukázal na to, že znalec sa pri výsluchu na pojednávaní vyjadril, že materiál, ktorý má byť použitý na rozvod teplej a studenej vody, musí zodpovedať výrobnej norme STN 10255+A1, kde A1 je kvalita povlaku zinku definovaná v norme STN EN 10240. Je teda otázne, či by rúry, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vykazovali vady akosti, aj keby boli použité na iný účel ako na rozvod a cirkuláciu vody. Vhodnosť posúdenia kvality rúry na konkrétnu zákazku je vecou, resp. bolo vecou žalobcu. Okrem akosti tovaru žalovaný namietal množstvo reklamovaného tovaru. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je zrejmé, ako okresný súd posúdil množstvo rúr, ktoré žalobca u žalovaného reklamoval, rozsah skutočne poškodených rúr a množstvo rúr, ktorých náhrady sa žalobca domáhal žalobným návrhom. Žalobou zo dňa 02.10.2009 sa žalobca od žalovaného domáhal dodania náhradného tovaru, a to pozinkovanej rúry 1“ o dĺžke 57,4m a pozinkovanej rúry 5/4“ o dĺžke 439,4 m. Návrhom na zmenu žaloby zo dňa 27.05.2010 v časti požadovanej náhrady tovaru pozinkovanej rúry 1“ svoju pôvodnú žalobu rozšíril z 57,4 m na 81,4m a pozinkovanej rúry 5/4“ z 439,4 m na 442,2 m. Z pokladničných dokladov, ktoré žalobca predložil ako dôkaz, že došlo ku kúpe, odovzdaniu a prevzatiu tovaru, však nevyplývalo, že žalobca od žalovaného kúpil pozinkované rúry 1“ o dĺžke viac ako 57,4 m a rúry 5/4“ o dĺžke viac ako 439,4 m. Okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, z akého dôvodu žalobcovi priznal právo na dodanie náhradného tovaru vo väčšom množstve, než v akom ho žalobca od žalovaného zakúpil a taktiež, ako dospel k záveru, že všetky zakúpené rúry boli vadné, pretože do dnešného dňa je podľa zistení žalovaného, časť rúr namontovaná a nie je preukázané, že by tiekli. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, ktorej sa žalobca domáhal, z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako okresný súd posúdil výšku škody, ktorej právo na náhradu žalovanému priznal, keďže sa nezaoberal posúdením, či náhrada škody, ktorej sa žalobca domáhal, je obvyklou cenou za výmenu poškodeného potrubia.
Žalovaný v odvolaní namietal aj nesprávnosť právneho posúdenia okresným súdom, keď zaviazal žalovaného povinnosťou na náhradu škody vo výške 2.262,53 Eur, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a nedodal bezvadný tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, a to pozinkované rúry a pokiaľ žalovaný nedodal tovar požadovanej akosti, porušil tým svoju zmluvnú povinnosť aj s poukazom na ust. § 422 OBZ. V príčinnej súvislosti tak vznikla žalobcovi škoda, keďže musel odstraňovať vady na vlastné náklady. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa žalovaného tovar, ktorý dodal žalobcovi, nebol vadný, pretože žalovaný žalobcovi dodal požadované pozinkované rúry obvyklej akosti. Tieto rúry zodpovedali požiadavkám žalobcu, nakoľko tento si pri kúpe vymienil iba, že sa má jednať o pozinkované rúry v príslušných rozmeroch a požadovanom množstve. Žalobca si od žalovaného nevymienil akosť rúr v zmysle konkrétnej technickej normy, ani si nevymienil, že sa má jednať o rúry vhodné na rozvod a cirkuláciu vody, preto má žalovaný za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. To, že žalobca ako odborník vo svojej profesii použil nesprávny materiál na výkon pri svojej podnikateľskej činnosti, ktorý bol lacnejší ako iné pozinkované rúry, nemôže zakladať povinnosť nahradiť škodu tým spôsobenú, pretože tu nie je splnená základná podmienka, a to príčinná súvislosť. Dodané pozinkované rúry spĺňali príslušné technické normy platné v Slovenskej republike, všeobecne požadované na pozinkované rúry. Jednalo sa o rúry čínskej výroby, ktoré prešli certifikáciou na území Slovenskej republiky, avšak neboli použiteľné a ani nemali byť použité na rozvod a cirkuláciu vody. Vzhľadom k tomu, že žalobca si pri kúpnej zmluve nevymienil, že kupuje od žalovaného rúry, ktoré musia zodpovedať konkrétnej norme a ani rúry na rozvod a cirkuláciu vody, tak žalovaný neporušil svoju zmluvnú povinnosť, pretože žalobcovi dodal tovar obvyklej akosti. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasil s odvolacou námietkou žalovaného, že výrok rozsudku na dodanie náhradného tovaru znie vo väčšom rozsahu, ako žalovaný žalobcovi v skutočnosti dodal. Malo ísť o rúry priemeru 5/4“ a 1“. Nepravdivosť tohto tvrdenia bolo možné dokázať súčtom metráže namietaných priemerov rúr podľa jednotlivých pokladničných dokladov, ktorý presne korešponduje s petitom upravenej žaloby a s napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu. K tvrdeniu žalovaného, že nebol povinný žalobcovi dodať rúry, ktoré sa svojou akosťou a vyhotovením hodia na zhotovenie ležatých rozvodov vody, žalobca uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bolo ústne pri objednávaní tovaru ako aj pri jeho dodávke žalovaným na miesto realizácie diela ozrejmené, že žalobca mieni rúry použiť na zhotovenie vodovodného potrubia. Žalovaný neobchodoval so žalobcom poprvýkrát a aj z predchádzajúcich obchodných prípadov vedel, v akej oblasti žalobca podniká a za akým účelom u neho objednáva pozinkované rúry. V tomto smere bolo medzi zmluvnými stranami dostatočne vyšpecifikované, aké rúry a akej akosti a vyhotovenia majú byť predmetom dodávky. Žalovaný napriek tomu v rozpore s § 420 ods. 2 OBZ dodal žalobcovi rúry v nedostatočnej kvalite, čím porušil povinnosti predávajúceho, a preto bol okresným súdom zaviazaný dodať žalobcovi náhradné rúry titulom zodpovednosti za vady a nahradiť mu škodu titulom zodpovednosti za tento následok jeho protiprávneho konania. Rovnaké povinnosti by žalovanému vznikli aj v prípade, keby medzi účastníkmi nebola dohodnutá akosť a vyhotovenie predmetu kúpy, pretože ak nie je účel použitia tovaru dohodnutý, je predávajúci povinný dodať kupujúcemu tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Zo znaleckého dokazovania, ako aj zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že pozinkované rúry sú bežným materiálom na zhotovenie ležatých rozvodov vody a pozinkovaná povrchová úprava chráni samotnú rúru pred vonkajšími vplyvmi, ako je korózia a pod. Zároveň pokiaľ je vrstva zinku stabilná a odolná, je zdravotne nezávadná a rúry opatrené pozinkovaním môžu byť použité ako vodovodné potrubie. Taká je bežná prax v odvetví vodoinštalatérstva a takto sú aj pozinkované rúry ponúkané jednotlivými predajcami. Inak tomu nebolo ani v prejednávanom prípade, čo dokazovali aj predsúdne rokovania, ako aj priebeh celého konania a obhliadok bytových domov, v ktorých boli rozvody zhotovené. Žalovaný nikdy pred ale ani počas konania (s výnimkou posledného pojednávania) nenamietal, že žalobca použil rúry na iný účel, ako určil výrobca. Dôvodom tohto jeho rozporného konania je skutočnosť, že žalovaný si bol veľmi dobre vedomý, na čo sa ním predávané rúry bežne používajú, a teda, na aký účel sú určené. Až dôkazná núdza ho prinútila zmeniť doterajší postoj. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného dodať žalobcovi náhradný tovar a to: rúra pozinkovaná 1" o dĺžke 81,04m, rúra pozinkovaná 5/4" o dĺžke 442,2m, rúra pozinkovaná 3/4" o dĺžke 333,5m, rúra pozinkovaná 2" o dĺžke 59,2m, rúra pozinkovaná 6/4" o dĺžke 182,3m, zodpovedajúce norme STN 10255+A1, kde A1 je kvalita povlaku zinku definovaná v norme STN EN 10240, v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 2.262,53 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku vo vzťahu k trovám prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Za aplikácie ust. § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP bolo tiež opravené záhlavie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/122/2012-207 zo dňa 20.11.2012 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke krajského súdu i písomnosťou krajského súdu zo dňa 20.11.2012 na č.l. 208 spisu.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórnych výrokov, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť 1/ dodať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradný tovar a to: rúra pozinkovaná 1" o dĺžke 81,04m, rúra pozinkovaná 5/4" o dĺžke 442,2m, rúra pozinkovaná 3/4" o dĺžke 333,5m, rúra pozinkovaná 2" o dĺžke 59,2m, rúra pozinkovaná 6/4" o dĺžke 182,3m, zodpovedajúce norme STN 10255+A1, kde A1 je kvalita povlaku zinku definovaná v norme STN EN 10240, 2/ nahradiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 2.262,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Ako novo uvedenými tvrdeniami, námietkami v rovine obrany žalovaného, neprodukovanými žalovaným v prvostupňovom konaní, bola vyhodnotená námietka o množstve náhradného tovaru požadovaného žalobcom, tvrdenie, že časť rúr zostala namontovaná a nie je preukázané, že by tiekli, námietka, že nie je zrejmé, či náhrada škody, ktorej sa žalobca domáhal, je cenou obvyklou za výmenu poškodeného potrubia, že žalobca použil vo svojej profesii neprávny materiál na výkon podnikateľskej činnosti, ktorý bol lacnejší ako iné pozinkované rúry, čo nemôže zakladať povinnosť žalovaného nahradiť škodu, pretože nie je daná príčinná súvislosť. Za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 181 spisu), nebol naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v § 205a ods. 1 OSP, len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na novo tvrdené skutočnosti (i dôkazy), ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, potom krajský súd nemohol na novo tvrdenú obranu v rovine novo tvrdených skutočností, uvedenú až v odvolaní, prihliadať a zaoberať sa takouto obranou ako relevantným odvolacím dôvodom.
Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na skutkové a právne vymedzenie žalobou uplatneného nároku, ako žalobca produkoval v rámci podanej žaloby a v priebehu celého prvostupňového konania, kedy nárok uplatnil titulom zodpovednostných nárokov z vadného zmluvného plnenia a náhrady škody. Nesporným v konaní zostalo, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva. V rámci vymedzených tvrdení, uplatňovanej žaloby, v skutkovej i právnej rovine bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal dodania náhradného tovaru s poukazom na § 420 ods. 2 OBZ. V priebehu celého konania zotrval na tvrdení uvádzanom v žalobe, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebola dohodnutá osobitná (vymienená) akosť, domáhal sa dodania tovaru - pozinkovaných rúr, ktoré sú bežne používané v stavebníctve pre účely teplej a studenej vody do bytových domov. Ak žalovaný v odvolaní uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca si pri uzatváraní kúpnej zmluvy vymienil určité vlastnosti dodaného tovaru - rúr, tak toto tvrdenie nebolo možné stotožniť s výpoveďami žalobcu pred okresným súdom, keďže tento sa domáhal dodania náhradného tovaru podľa § 420 ods. 2 OBZ a neargumentoval vymienenými vlastnosťami predmetného tovaru. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na citáciu ust. § 420 ods. 2 OBZ i v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorú považuje za potrebné zopakovať. Podľa ust. § 420 ods. 2 OBZ, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
Ak žalovaný v konaní namietal, že ním dodané rúry zodpovedajú požiadavkám kladeným na pozinkované rúry, tak krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na konštatovania okresného súdu, predovšetkým na odborné vyjadrenie číslo 91/2010 (č.l. 37 spisu a nasl.), z ktorého jednoznačne z časti III.(č.l. 62 spisu) vyplývalo, že predmetné pozinkované rúry nemajú vhodné chemické zloženie pre žiarové nanášanie ochranného zinkového povlaku, že ich zinkový povrch neplnil svoju funkciu, zvárané rúrky s výronkom kovu na vnútornej strane nie sú vhodné pre transport kvapalín, nespĺňajú kritéria pre rozvod pitnej a úžitkovej vody (č.l. 62 spisu). V zmysle znaleckého posudku zo dňa 15.07.2011 (č.l. 120 spisu) v časti 5. na záver znalec uviedol, že inštalačný materiál použitý na rekonštrukciu ležatých rozvodov teplej a studenej vody nezodpovedá akosťou a vyhotovením uvedenému účelu. Technický stav pozinkovaných rúr je nevyhovujúci. Príčinou korózie pozinkovaných rúr bolo nevhodné chemické zloženie, výrazné poškodenie zinkovej vrstvy a nedodržanie technologických podmienok pri výrobe. Rúrky, ktoré sú predmetom konania nie sú spôsobilé na rozvod teplej a studenej vody a cirkuláciu vôd. Ak žalovaný v rámci obrany argumentoval tým, že pozinkované rúry nemali byť použité na rozvod a cirkuláciu vody, tak toto tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine tvrdení. Táto žalovaným tvrdená skutočnosť nevyplynula ani z vyhotoveného znaleckého posudku, ani z odborného vyjadrenia číslo 91/2010 (č.l. 37 a nasl.) a v konečnom dôsledku ani zo Stanoviska k reklamácií, ktoré vydala Ferona a.s., zo dňa 07.07.2009, ktoré predložil žalovaný (č.l. 29 spisu), ktorá napriek tomu, že žalovanému predmetné rúry dodala, tak na základe rozboru pozinkovanej rúry DN 20 neargumentovala nevhodnosťou použitých pozinkovaných rúrok na rozvody teplej a studenej vody; uviedla, že sa nepodarilo zistiť príčinu rýchleho korózneho poškodenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tovar dodaný žalovaným vykazoval vady a že zodpovednostné nároky z dodávky tovaru, ktorý mal vady, žalobca uplatnil riadne a včas. Uplatnenie zodpovednostných nárokov žalobcom riadne a včas napokon nebolo v konaní žalovaným spochybnené.
Žalovaný v odvolaní namietal, že okresným súdom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď zaviazal žalovaného k náhrade škody vo výške 2.262,53 Eur, pretože ustálil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dodať žalobcovi tovar požadovanej akosti s poukazom na § 422 OBZ, keďže tovar, ktorý dodal žalovaný, podľa neho nebol vadný, s poukazom na konanie žalobcu, ktorý mal požiadavku len na pozinkované rúrky v príslušnom množstve a rozmeroch, nevymienil si tovar v príslušnej technickej norme. Podľa žalovaného nemožno konštatovať, že porušil zmluvnú povinnosť a že medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou je príčinná súvislosť. Zo záverov vykonaného dokazovania pred okresným súdom však podľa krajského súdu nevyplynula požiadavka žalobcu o vymienených vlastnostiach tovaru, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy; akosť dodaného tovaru mala byť v súlade s § 420 ods. 2 OBZ, teda aby tovar spĺňal požiadavky na účel, na ktorý sa obvykle, spravidla takýto tovar používa. Tak ako už bolo konštatované krajským súdom, žalovaný nepreukázal, že pozinkované rúry boli žalobcom použité nevhodným spôsobom a že ich nemal použiť na rozvod teplej a studenej vody. Naopak z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že technický stav pozinkovaných rúr bol nevyhovujúci, príčinou korózie pozinkovaných rúr bolo nevhodné chemické zloženie, výrazné poškodenie zinkovej vrstvy a nedodržanie technologických podmienok pri výrobe. Ak za tohto skutkového stavu, keď zo znaleckého posudku, z vyjadrenia Ferony a.s., ktoré predložil sám žalovaný, ale ani z odborného vyjadrenia, nevyplynula nesprávnosť postupu žalobcu pri použití zinkových rúrok na rozvody teplej a studenej vody a žalovaný zotrval na stanovisku o nevhodnosti predmetných pozinkovaných rúrok na rozvod teplej a studenej vody, tak bolo dôkazné bremeno na ňom, aby preukázal toto svoje tvrdenie.
Z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu vytvára jeden celok, tak nebolo potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery, vychádzajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkajú vyjadrených podmienok dôvodnosti žalobcovho nároku, okrem iného i v rovine splnenia zákonných atribútov náhrady škody konštatovaných okresným súdom, čo v podstate rieši zákonné ust. § 219 ods. 2 OSP.
V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody, však považuje krajský súd za potrebné pre úplnosť poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obo 135/2007 z 10. júna 2007, v zmysle ktorého, škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody, tzv. márne vynaložené náklady a nemožnosť vykonávať určité majetkové práva, alebo v podobe ušlého zisku, ktorým sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil.
Krajský súd zvýrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012)
V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením, v súlade s ust. § 132 OSP, podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.
Pre úplnosť odvolací súdu uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo opodstatnené v napadnutej časti žalobe vyhovieť. Nebolo v odvolacom konaní zistené, že rozhodnutím okresného súdu došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
Za aplikácie ust. § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP odvolací súd odstránil zrejmú nesprávnosť v absencii označenia IČO žalovaného v záhlaví rozsudku tak, že znie: „30 498 996“.
Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaného odvolania o veci samej, keďže v prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa § 151 ods. 1, 3 OSP. O trovách odvolacieho konania tak rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.