Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-31-2012.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, zastúpená: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, so sídlom Šancova 56, Bratislava, p r o t i žalovaným: 1. T. A., nar. X.X.XXXX, bytom C., T. XX, 2. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom posledne C., T. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou L.. C. M., súdnou tajomníčkou Okresného súdu v Prešove, 3. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, o zaplatenie 394,88 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny 394,88 Eur.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.11.2011 domáhala zaplatenia istiny vo výške 394,88 Eur, úrokov z úveru, ktoré kapitalizovala ku dňu 25.8.2011 vo výške 123,78 Eur a k tomu istému dňu kapitalizovala úroky z omeškania vo výške 254,33 Eur a do budúcna od uvedeného dátumu až do zaplatenia si uplatnila nárok na priznanie úroku 11,8% ročne zo sumy 394,88 Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne od 26.8.2011 do zaplatenia. Nárok uplatnila zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 23.11.2004 a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom.
Pred začatím konania vo veci samej zobrala žalobkyňa v dôsledku zaplatenia istiny dňa 8.10.2012 žalobu v časti o zaplatenie sumy 394,88 Eur späť. Trvala však na zaplatení úrokov z úveru, ktoré za obdobie od 26.8.2011 do 8.10.2012 vyčíslila na sumu 52,21 Eur a úrokov z omeškania za to isté obdobie vo výške 35,40 Eur. Trvala aj na pôvodne uplatnených dlžných úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré kapitalizovala ku dňu 25.8.2011.
Žalovaný v 1. a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili. Žalovanej v 2. rade, keďže sa zdržiava na neznámom mieste bol ustanovený v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník, ktorý žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu premlčania. Keďže účastníci sa napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavili, súd s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. konal v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie aktuálnym stavom úveru, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2004, dohodou o ručení zo dňa 23.11.2004, písomným vyjadrením žalobcu z č.l. 82, vyjadrením opatrovníčky z č.l. 84 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 23.11.2004 bola uzavretá písomná úverová zmluva medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi pod č. 0620784424. Zmluvou bol žalovaným poskytnutý spotrebný úver 50.000,-Sk s úrokmi 11,80% p.a. Úver sa mal splatiť splátkami po 1.411,- Sk mesačne, prvá bola splatná 20.12.2004 a posledná 20.9.2008. V čl. IV. bode 5 zmluvy je uvedené RMPN 16,31 %.
Dňa 23.11.2004 bola uzavretá osobitne aj písomná zmluva o ručení medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne z vyššie uvedenej úverovej zmluvy.
Podľa bankového informačného systému žalobkyňa vyčíslila nedoplatok na istine vo výške 394,88 Eur a ku dňu 25.8.2011 kapitalizovala zmluvný úrok na 123,78 Eur a úrok z omeškania na 254,33 Eur.
Splatnosť úveru podľa vyjadrenia žalobkyne z 12.9.2012 (č.l. 82) nastala dňa 20.9.2008, čo bol deň poslednej dohodnutej splátky, hoci toto tvrdenie bolo v rozpore s údajmi v žalobe o bližšie nekonkretizovanej predčasnej splatnosti úveru.
Žalovaný v 1. rade zaplatil priamo u žalobkyne dňa 8.10.2012 istinu, teda 394,88 Eur (č.l. 90).
Úročenie predmetného úveru je upravené v čl. 7 bod. 4 VOP žalobkyne. Podľa bodu 7.4.1 zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.. sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia.
Podľa 7.4.2 úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru.
Vzhľadom na to, že opatrovníčka žalovanej v 2. rade vzniesla námietku premlčania, súd sa musel predovšetkým vysporiadať s touto námietkou a ustáliť, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné ju vyhodnocovať, teda či podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. O vznesenej námietke premlčania bol informovaný žalobca prípisom súdu zo dňa 16.10.2012, na námietku premlčania však žiadnym spôsobom nereagoval.
Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade je zmluvou spotrebiteľskou ako tzv. typová zmluva v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa - zákona č. 635/1992 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Konkrétne podľa § 23 a ods. 1 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Do Občianskeho zákonníka bol zavedený inštitút spotrebiteľských zmlúv novelou č. 150/2004 Z.z. účinnou od 1.4.2004. Uvedený zákon stanovil určité zásady pri spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V súvislosti s premlčaním je nepochybné, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je nevýhodnejšia úprava premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu, ako úprava v Občianskom zákonníku, ktorý zakotvuje len trojročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na už citovaný § 54 ods. 1 OZ (v znení novely č. 150/2004 Z.z.) preto platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava, teda úprava v Občianskom zákonníku a to aj keď si účastníci v zmluve dohodli použitie Obchodného zákonníka. Takéto dojednanie je totiž v rozpore so zákonom a teda absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danom prípade došlo k prirodzenej splatnosti úveru dňa 20.9.2008, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu z č.l. 82. Preto od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota a tá uplynula 21.9.2011. Keďže žaloba bola podaná na súd až 10.11.2011, bolo to po uplynutí premlčacej lehoty.
Súd poznamenáva, že k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011 a poukázať možno aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co 167/2011-73 zo dňa 23.11.2011.
Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Ak dôjde k premlčaniu istiny, premlčí sa aj jej príslušenstvo (napr. rozsudok NS ČR 21Cdo 4748/2007).
Žaloba o zaplatenie istiny bola pred začatím konania vo veci samej zobratá späť z dôvodu úhrady istiny po podaní žaloby. Súd preto konanie v tejto časti zastavil s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. Keďže však žalobkyňa vo zvyšku trvala na žalobe, teda v časti o zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, s poukazom na vyššie uvedený záver o premlčaní tohto nároku žaloba v tejto časti bola zamietnutá. Súd sa teda už nezaoberal správnosťou a zákonnosťou žalovanej výšky príslušenstva pohľadávky. Zároveň však poukazuje súd na to, že úroky z úveru môže veriteľ požadovať len do dohodnutej doby splatnosti úveru, v danom prípade do 20.9.2008. Po uvedenej dobe splatnosti totiž úverová zmluva už nebola účinná. Úrok z úveru je pritom charakteristickým znakom úverovej zmluvy a preto úrok z úveru sa má platiť len počas trvania úverového vzťahu. Ten v danom prípade bol časovo vymedzený a to do splatnosti poslednej splátky teda 20.9.2008. Pokiaľ žalobca zmluvný úrok požaduje aj po dohodnutej doby splatnosti úveru a to až do doby skutočného splatenia úveru, nadobúda tým zmluvný úrok sankčný charakter, čo je v rozpore so zákonom. Sankčný charakter totiž v zmysle zákona plnia len úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Zmluvný úrok je potrebné považovať za cenu úveru a cena úveru musí byť dohodnutá v zmluve, v danom prípade vymedzením časového obdobia a dohodnutou úrokovou sadzbou, inak by zmluva nenapĺňala atribút určitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ, ak by cena úveru sa mohla predlžovať o neurčenú dobu splatenia úveru po dohodnutej dobe splatnosti.
Keďže súd dospel k záveru o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, súd nemohol priznať žalobkyni uplatnenú náhradu trov konania vzhľadom na to, že konanie o istinu bolo zastavené, ale nebolo možné aplikovať § 146 ods. 2 vetu druhú O.s.p., keďže žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a teda nebola podaná dôvodne. Ohľadom uplatneného nároku na príslušenstvo pohľadávky bola žaloba zamietnutá, takže výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešní žalovaní si neuplatnili nárok na náhradu trov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.