Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (147)Rozsudok_6Co-126-2012.pdf
PDF · 124.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ivetou Martinákovou, v právnej veci navrhovateľky Ing. N. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom K. č. XXX, zastúpenej JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Čsl. armády č. 25, proti odporcovi D. odborná škola I. O. J. nad J., IČO: XXXXXXXX, G. cesta č. XX, J. nad J., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. mája 2012, č. k. 4C/120/2011-326, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 66,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. mája 2012, č. k. 4C/120/2011-326, bolo rozhodnuté tak, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 29.03.2011, a to listom zo dňa 29.03.2011, označeným ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, je neplatná, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 363,14 eur k rukám JUDr. Dušana Kazára, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Čsl. armády č. 25, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a odporca je povinný zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2011 sa navrhovateľka domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 29.03.2011, doručenou navrhovateľke toho istého dňa, z dôvodu podľa § 63 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť je neplatná. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku podrobne poukázal na vyjadrenia účastníkov, obsah vykonaných dôkazov a na znenie ustanovení § 61 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 74 a § 77 Zákonníka práce.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že medzi účastníkmi konania existoval od 24.08.1998 pracovnoprávny vzťah, za základe ktorého navrhovateľka pracovala u odporcu
na pracovnej pozícii učiteľ, konkrétne učiteľ ekonomických predmetov. Odporca dňa 28.02.2011 Rozhodnutím č. 1/2011 o organizačnej zmene, ktorá mala byť účinná od 01.07.2011, zrušil na úseku výchovy a vzdelávania okrem iného aj dve funkčné miesta učiteľov odborných predmetov ekonomického zamerania. Na základe tohto rozhodnutia odporcu bola navrhovateľke z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná výpoveď listom, označeným ako Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.03.2011, ktorú odporca dňa 29.03.2011 o 12.30 hod doručil navrhovateľke. V zmysle tohto Skončenia pracovného pomeru výpoveďou i v zmysle Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.04.2002 je výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť dňom 01.04.2011. Uznesením Zastupiteľstva P. samosprávneho kraja číslo 199/2011 zo dňa 27.04.2011 Zastupiteľstvo P. samosprávneho kraja s účinnosťou od 01.05.2011 schválilo dodatok č. 2 k Organizačnému poriadku odporcu , podľa ktorého (bod 3 dodatku) v Prílohe č. 1 (v Organizačnej štruktúre) za textom „Úsek výchovy a vzdelávania“ sa číslovka „76“ nahrádza číslovkou „52,9“ a text „Počet zamestnancov: 97“ sa nahrádza textom „Počet zamestnancov prepočítaný: 68,4." Listom zo dňa 28.06.2011 navrhovateľka oznámila odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.1998. Dňa 19.08.2011 navrhovateľka doručila súdu návrh o určenie neplatnosti tejto výpovede. Z Organizačnej štruktúry školy platnej a účinnej v čase dania výpovede navrhovateľke (v zmysle dodatku č. 1 k Organizačnému poriadku a teda pred Rozhodnutím odporcu č. 1/2011 o organizačnej zmene) okresný súd zistil, že odporca mal evidovaných celkom 97 pracovných miest, pričom na úseku výchovy a vzdelávania 76. Z ďalších listín predložených odporcom - Funkčné miesta v organizačnej štruktúre školy k 01.07.2010 (čl.107) , Funkčné miesta v organizačnej štruktúre školy k 01.07.2009 (čl. 114), Funkčné miesta v organizačnej štruktúre školy k 01.09.2010 (čl.116) - okresný súd zistil, že z určeného počtu zamestnancov na úseku výchovy a vzdelávania 6 (ale aj 7 alebo 5) miest predstavovalo voľné miesta na pozícii učiteľ, ktoré neboli obsadené zamestnancami (označované ako "učiteľ neplnenie"). Zo zoznamu pracovných miest k 29.03.2011 (čl. 202) okresný súd zistil, že zo zamestnancov na úseku výchovy a vzdelávania bolo obsadených 61 pracovných miest a 6 miest na úseku výchovy a vzdelávania predstavovalo 6 voľných miest na úseku výchovy a vzdelávania, označené ako "neplnenie - prechodná potreba rozvrhu práce nadčasmi", ktoré neboli obsadené konkrétnymi zamestnancami. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že v čase doručovania výpovede navrhovateľke zo 76 určených miest na úseku výchovy a vzdelávania mal odporca preukázateľne neobsadených 6 miest na pozícii učiteľ. Z listinného dôkazu, Organizačnej štruktúry odporcu platnej a účinnej ku dňu 01.05.2011 v zmysle dodatku č. 2 k Organizačnému poriadku a teda po Rozhodnutí č. 1/2011 o organizačnej zmene vyplynulo, že u odporcu bolo evidovaných celkom 68,4 pracovných miest, pričom na úseku výchovy a vzdelávania bolo 52,9 pracovných miest. Zo zoznamu pracovných miest k 01.07.2011 (čl. 203) okresný súd zistil, že odporca mal z tohto počtu miest l miesto, ktoré nebolo obsadené konkrétnou fyzickou osobou - zamestnancom a bolo označené ako neplnenie - prechodná potreba rozvrhu práce nadčasmi.
Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd považoval písomnú výpoveď, Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.03.2011, za neplatnú. Poukázal na to, že predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Zákonník práce nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď, o organizačnej zmene však musí byť určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v primeranej dobe v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Rozhodnutím o organizačnej zmene zamestnávateľa sa súd zaoberá ako s jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. V zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce i v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné, aby o uvedenej zmene bolo náležitým spôsobom rozhodnuté. V konaní bolo preukázané, že riaditeľ školy, ako štatutárny zástupca, vydal dňa 28.02.2011 Rozhodnutie č. 1/2011 o organizačnej zmene, na základe ktorého s účinnosťou od 01.07.2011 dochádza k zmene v organizačnej štruktúre odporcu. Výpoveď bola navrhovateľke doručovaná dňa 29.3.2011. Podľa záveru okresného súdu toto rozhodnutie v čase doručovania výpovede nenadobudlo platnosť a ani účinnosť, nakoľko v zmysle platného Organizačného poriadku odporcu (čl. XI ods. 2 Záverečných ustanovení) na platnosť a účinnosť zmien a doplnkov organizačného poriadku, ako aj jeho príloh, teda aj zmeny Organizačnej štruktúry, sa vyžadovalo ich predchádzajúce schválenie zastupiteľstvom P. samosprávneho kraja. Keďže
organizačná štruktúra tvorí súčasť organizačného poriadku, podľa názoru okresného súdu i na platnosť a účinnosť rozhodnutia o jej zmene je potrebné schválenie zriaďovateľa odporcu. Z Uznesenia číslo 199/2011 X. P. samosprávneho kraja vyplýva, že až dňa 27.04.2011, teda až po doručení výpovede navrhovateľke, na svojom zasadnutí zriaďovateľ toto rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry schválil. Na základe týchto skutočností okresný súd ustálil, že v čase dania výpovede ešte nebolo o organizačnej zmene náležitým spôsobom rozhodnuté, a to takým spôsobom, ktorý spôsob vyplýva zo základného dokumentu odporcu, a to z Článku V Zriaďovateľskej listiny (čl. 157), podľa ktorého organizačnú štruktúru, náplň činnosti jednotlivých pracovísk a vzájomné vzťahy medzi nimi, upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva štatutárny orgán po predchádzajúcom schválení Zastupiteľstvom P. samosprávneho kraja.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že je tu i ďalší dôvod, pre ktorý je výpoveď neplatná, a to nesplnenie základnej hmotnoprávnej povinnosti odporcu ako zamestnávateľa, teda ponukovej povinnosti, vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. Súd preskúmaním predložených organizačných zmien a pripojených menných zoznamov zamestnancov, ktorí v čase doručovania výpovede navrhovateľke u odporcu pracovali, zistil, že podľa platnej a účinnej Organizačnej štruktúry (podľa Dodatku č. 1 k Organizačnému poriadku odporcu) na úseku vzdelávania a výchovy mal odporca ako zamestnávateľ 76 pracovných miest (z celkového počtu 97) a že k 29.03.2011 z tohto celkového počtu určeného bolo u odporcu zamestnaných 85 zamestnancov, pričom na úseku výchovy a vzdelávania bolo zamestnaných 61 a 6 miest na pozícii "učiteľ" na úseku výchovy a vzdelávania odporca evidoval ako 6 voľných miest, označovaných ako učiteľ - neplnenie. Uvedené skutočnosti nielen vyplývali z predložených menných zoznamov zamestnancov ku dňu 29.03.2011, ale aj z výpovede svedka RNDr. C. T., ktorý uviedol, že v organizačnej štruktúre odporcu bolo ku dňu 29.03.2011 vedené miesto "učiteľ neplnenie". Odporca toto miesto navrhovateľke neponúkol a tým si voči navrhovateľke nesplnil ponukovú povinnosť. Preto okresný súd považoval výpoveď, doručenú navrhovateľke dňa 29.03.2011, za neplatnú. Obrana odporcu v tom smere, že tieto miesta (učiteľ - neplnenie) nie sú žiadne pracovné miesta, obsadené zamestnancami, že uvedená položka má len evidenčný charakter, je zahrnutá do zoznamu z dôvodu predpokladaného počtu nadčasových hodín, ktoré sú však vykonávané ostatnými zamestnancami odporcu a uvedený spôsob rátania funkčných pracovných miest aj s miestami pre neplnenie je pre školy obvyklý a vychádza z pokynov zriaďovateľa škôl, neobstojí. Pri posudzovaní tejto obrany okresný súd vychádzal z vyjadrenia samotného P. samosprávneho kraja zo dňa 26.03.2012, z ktorého je zrejmé, že P. samosprávny kraj nevydal žiadny pokyn pre odporcu, ktorý upravuje spôsob rátania funkčných pracovných miest a "miest pre neplnenie", pričom záväzným dokumentom zriaďovateľa pre odporcu je organizačný poriadok s prílohami, vrátane všetkých zmien, ktoré schvaľuje uznesením Zastupiteľstvo P. samosprávneho kraja. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na inštitút nadčasovej práce, upravený Zákonníkom práce, podľa ktorého sa práca nadčas vykonáva v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, ktorá nevykazuje znaky dlhodobosti alebo dokonca trvalosti, prípadne pravidelnosti. V takom prípade je zamestnávateľ povinný problém riešiť iným spôsobom. Z tohto dôvodu okresný súd posúdil vyššie uvedenú obranu odporcu ako účelovú, ktorá v tomto konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou neobstojí. Okresný súd nepovažoval za podstatnú ani skutočnosť o vyplatených nadčasoch v roku 2011 a odporcom evidovaný počet nadčasových hodín v tom ktorom vyučovacom predmete u učiteľov teoretického vyučovania po udelení výpovede zamestnancom z dôvodu nadbytočnosti. Podstatnou skutočnosťou je to, že tieto miesta, učiteľ v organizačnej štruktúre, platnej ku dňu dania výpovede, t.j. ku dňu 29.03.2011, odporca evidoval ako voľné, neobsadené zamestnancom, boli to miesta na úseku výchovy a vzdelávania a na pozícii učiteľ, teda miesta, ktoré spĺňali predpoklady potrebné na splnenie ponukovej povinnosti z hľadiska kvalifikácie a pracovného zaradenia navrhovateľky. A ani jedno z takýchto voľných pracovných miest (prípadne i na kratší pracovný čas) odporca navrhovateľke preukázateľne pred výpoveďou neponúkol.
Okresný súd sa v konaní zaoberal i námietkami navrhovateľky, podľa ktorých výpoveď nebola prerokovaná náležitým spôsobom so zástupcami zamestnancov ako i tým, že navrhovateľke neponúkli voľné miesto zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie a voľné miesto vrátnika. Tieto tvrdenia neboli v priebehu konania navrhovateľkou preukázané. Z výpovede svedkyne S. E. vyplýva, že návrh výpovede navrhovateľky bol so zástupcami riadne prerokovaný a odporca predloženými listinami vyvrátil tvrdenia
navrhovateľky o voľnom pracovnom mieste zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie a o voľnom pracovnom mieste vrátnika. Z odporcom predložených listín vyplýva, že pracovné miesto vrátnik - informátor bolo v čase doručovania výpovede obsadené.
Vo vzťahu k nevyhoveniu návrhom na doplnenie dokazovania okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom Ing. K. Y. k pokynom zriaďovateľa o rátaní funkčných pracovných miest z dôvodu jednoznačného vyjadrenia sa zriaďovateľa P. samosprávneho kraja zo dňa 26.03.2012. Rovnako nevykonal odporcom navrhnuté dokazovanie dopytom na inšpekciu školstva, akým spôsobom sa majú tvoriť úväzky za účelom zabezpečenia odbornosti vyučovania v zmysle zákona o pedagogických zamestnancov. Dokazovanie, navrhnuté navrhovateľkou, a to pracovnými zmluvami C. T., Bc. Y. T., Ing. S. G., I. C. za účelom posúdenia, či podľa zák. č. 552/2003 Z.z. a 317/2009 Z.z. uvedené osoby na miesta spĺňajú kvalifikačné predpoklady a či sa teda na tieto miesta nemohla vzťahovať ponuková povinnosť, okresný súd nevykonal preto, že uvedené dôkazy považoval za nadbytočné vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody neplatnosti výpovede.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspešnosti v konaní. Navrhovateľke priznal trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb na základe vyčíslenia advokátom, ktoré vyčíslenie považoval za správne.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok okresný súd rozhodol podľa § 2 prvej vety, § 4 ods.2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého je súdny poplatok z návrhu na začatie konania 99,50 eur, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola od súdnych poplatkov v tomto konaní oslobodená, podľa § 4 ods.2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch, prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na odporcu. Preto okresný súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur a lehotu na splnenie povinnosti určil podľa § 160 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Okresnému súdu vytkol aj to, že pri vedení konania konal v rozpore s § 118 ods. 1 a 2 O.s.p., Zo zápisníc o pojednávaní dňa 16.02.2012 a 18.04.2012 po začatí pojednávaní zákonný sudca neoznámil ani v jednom prípade výsledky prípravy pojednávania a taktiež ani v jednom prípade neuviedol, ktoré významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Odporca sa v odvolaní nestotožnil s právnym názorom okresného, podľa ktorého na platnosť a účinnosť rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry odporcu je potrebné schválenie zriaďovateľa, lebo podľa jeho názoru takýto názor nemá oporu v platnej legislatíve. V tejto súvislosti odporca poukázal na znenie § 5 ods. 1, § 9 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z., § 11 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou platnosti a účinnosti organizačnej zmeny nie je v zmysle zákona jej schválenie zriaďovateľom, ale je plne v kompetencii školy, ako samostatného subjektu, spôsobilého konať vo vlastnom mene prostredníctvom riaditeľa školy. Zákon v žiadnom prípade neukladá škole povinnosť vopred si dať schváliť rozhodnutie o organizačnej zmene a už vôbec nie pod sankciou neplatnosti. Podľa názoru odporcu čl. XI ods. 2 Záverečných ustanovení organizačného poriadku nemá oporu v žiadnom predpise a je v rozpore so zákonom, keďže zákon výslovne hovorí iba o prerokovaní. Preto rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene č. 1/2011 bolo vydané oprávnenou osobou. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 102/2009 a na to, že obmedzenie štatutárnych orgánov, dohodnuté vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo štatútoch, či spoločenských zmluvách nie je účinné voči tretím osobám, odporca vyvodil, že záver okresného súdu o absencii rozhodnutia o organizačnej zmene v čase dania výpovede nie je v súlade so zákonom.
Podľa názoru odporcu okresným súdom uvádzané skutočnosti o počte pracovných miest nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že položky „učiteľ neplnenie“ neboli pracovnými miestami a nikdy neboli zaradené do organizačnej štruktúry odporcu, ako aj na to, že organizačná zmena č. 1/2010 nebola nikdy zriaďovateľom schválená. Preto záver súdu o šiestich voľných pracovných miestach nemá oporu v skutkovom stave. Je preto namieste poukázať na rozdielnosť v posudzovaní platnosti právnych aktov okresným súdom, keď považoval za platnú predchádzajúcu zmenu v organizačnej štruktúre, ktorá nikdy nebola schválená zriaďovateľom.
Odporca v odvolaní ďalej zopakoval svoju obranu v súvislosti s posudzovaním miesta „učiteľ neplnenie“ v organizačnej štruktúre ako pozície, ktorá nepredstavovala voľné pracovné miesta. Poukázal na výpoveď riaditeľa odporcu, svedka RNDr. T. a vysvetlenie odporcu zo dňa 13.03.2012. Nakoľko položka „učiteľ neplnenie“ má iba evidenčný charakter, odporca považuje záver okresného súdu, ako aj jeho postup, ktorým zamietol návrh odporcu na doplnenie dokazovania v tejto otázke, za nesprávny Podľa názoru odporcu navrhovateľka nespĺňala ani v prípade existencie voľného pracovného miesta požiadavky, stanovené zákonom č. 317/2009 Z. z. a vykonávacími predpismi na tieto pracovné miesta.
Odporca v závere odvolania skonštatoval, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil rozhodnutie riaditeľa školy č. 1/2011 o organizačnej zmene, nesprávne vyhodnotil, či v čase podania výpovede navrhovateľke mal odporca voľné pracovné miesta a v rozpore so zákonom č. 317/2009 Z. z. spochybnil organizáciu vyučovacieho procesu odporcom, vrátane nadčasových hodín. S poukazom na dôvody odvolania odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľky zamietne a navrhovateľku zaviaže k náhrade trov konania v celkovej výške 713,27 eur.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že zriaďovateľ si vymienil svoju kompetenciu schvaľovať organizačnú štruktúru odporcu a odporca si sám prijal túto podmienku v organizačnom poriadku. V čase rozhodnutia o organizačnej zmene odporca iba odhadoval situáciu do budúcnosti, ktorá sa v skutočnosti nepotvrdila. K otázke voľných pracovných miest navrhovateľka poukázala na to, že dodatok č. 2 k organizačnému poriadku, ktorý mal byť schválený uznesením zriaďovateľa zo dňa 27.04.2011, teda po doručení výpovede a s účinnosťou od 01.05.2011. Podľa názoru navrhovateľky aj predmetná organizačná zmena je nejasná, neurčitá a teda aj neplatným právnym úkonom, ktorý nesleduje skutočnú potrebu, ale iba konvalidáciu predchádzajúceho právneho úkonu, neplatnej organizačnej zmeny z roku 2010. Navrhovateľka sa nestotožnila s názorom odporcu, podľa ktorého nespĺňala kvalifikačné predpoklady. Poukázala na to, že zamestnanci odporcu v rámci nadčasov vyučujú predmety, ktoré by mohla učiť navrhovateľka prípadne aj na kratší pracovný čas. Podľa jej názoru rozsudok okresného súdu je správny a vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a odporcu zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške 66,32 eur ku dňu podania vyjadrenia.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil vo vzťahu k platnosti a účinnosti rozhodnutia o zmene organizačného poriadku odporcu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
Z hľadiska dôvodov odvolania odporcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru okresný súd v danom prípade správne a v súlade s právnymi predpismi vyvodil záver, podľa ktorého v čase doručovania výpovede navrhovateľke z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neexistovalo platné písomné rozhodnutie, na základe ktorého by sa stala navrhovateľka nadbytočnou.
Odvolací súd s poukazom na okresným súdom citované znenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v odôvodnení rozsudku zdôrazňuje, že pre platnosť výpovede zamestnancovi je nevyhnutná existencia platného písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu už v čase podania výpovede zamestnancovi. Z hľadiska posúdenia, či v čase podania výpovede navrhovateľke existovalo platné písomné rozhodnutie v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je podľa názoru odvolacieho súdu podstatné a medzi účastníkmi nie sporné, že odporca je subjektom, zriadeným zriaďovateľom, P. samosprávnym krajom, na základe zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 596/2003 Z. z..), ktorý zákon v zmysle jeho § 1 upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky (ďalej len "sieť"), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu v odvolaní, podľa ktorého by podmienkou platnosti a účinnosti organizačnej štruktúry strednej školy, zriadenej P. samosprávnym krajom podľa zákona č. 596/2003, nemalo byť schválenie zriaďovateľom a že by takáto podmienka platnosti a účinnosti rozhodnutia o organizačnej zmene bola v rozpore so zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje podľa siete
a) stredné školy
b) strediská praktického vyučovania.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. samosprávny kraj vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky v stredných školách, podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom.
Podľa § 9 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. zriaďovateľskou pôsobnosťou samosprávneho kraja v prenesenom výkone štátnej správy vo vzťahu ku školám podľa odseku 1 sa rozumie finančné, personálne, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. Starostlivosť o budovy, v ktorých tieto školy sídlia, je predmetom samosprávnej pôsobnosti samosprávneho kraja.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že samosprávny kraj vykonáva jednu z funkcií štátu, prenesený výkon štátnej správy v oblasti školstva, v rámci ktorého výkonu je jeho zákonnou povinnosťou realizovať aj personálne a finančné zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky ním zriadených stredných škôl. Preto sa nemôže priečiť ustanoveniu § 9 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z., ak zriaďovateľ strednej školy na základe právomoci vykonávať prenesenú právomoc v oblasti štátnej správy vo vzťahu k školám, ktoré zriadil, stanoví podmienku platnosti a účinnosti organizačného poriadku a jeho zmien ním zriadenej školy, a to predchádzajúce schválenie zastupiteľstvom samosprávneho kraja. Podľa názoru odvolacieho súdu organizačný poriadok školy nepochybne priamo súvisí s personálnym zabezpečením výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky zriaďovateľom zriadenej školy a má tiež rozhodný vplyv na finančné zabezpečenie zákonom stanovených úloh samosprávneho kraja v rámci výkonu prenesenej štátnej správy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za právne významný argument odporcu v odvolaní, podľa ktorého je P. samosprávny kraj v uvedenom smere výnimkou. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by zákon vylučoval samosprávnemu kraju možnosť priamo participovať
na organizačnom poriadku ním zriadenej školy, ako základnej osnovy pre personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky školy, logicky by mu bolo znemožnené riadne priamo vykonávať zákonom prenesenú štátnu správu. Ak teda samosprávny kraj v rámci výkonu prenesenej štátnej správy vo vzťahu k ním zriadenej škole ustanoví, že na platnosť a účinnosť zmien a doplnkov organizačného poriadku školy sa vyžaduje predchádzajúce schválenie zastupiteľstvom samosprávneho kraja, je podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup samosprávneho kraja v úplnom súlade s ustanovením § 9 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. S poukazom na znenie uvedeného ustanovenia a s poukazom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, podľa ktorého záver okresného súdu o neplatnosti a neúčinnosti rozhodnutia riaditeľa odporcu o zmene organizačného poriadku v dobe doručenia výpovede navrhovateľke by bol v rozpore s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver okresného súdu o neexistencii platného a účinného písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ani v odporcom namietanom rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 302/2001 Z. z.). Odvolací súd poukazuje na to, že podľa písmena h) uvedeného ustanovenia je zastupiteľstvu vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to zriaďovať, zakladať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe. Podľa názoru odvolacieho súdu oprávnenie zastupiteľstva P. samosprávneho kraja schvaľovať zmeny a doplnky organizačného poriadku vyplýva práve z kontrolnej právomoci zastupiteľstva v zmysle § 11 ods. 2 písm. h) zákona č. 302/2001 Z. z v spojení s § 9 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odporcu, podľa ktorého by sa na rozhodnutie o organizačnej zmene malo aplikovať ustanovenie § 20 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene zamestnávateľa je vnútorným aktom riadenia a bez absencie právomoci vydať takýto platný a účinný akt riadenia ide o pakt, ktorý nemôže byť spôsobilým podkladom na jeho realizáciu a teda aj zákonným podkladom pre platné podanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého v čase doručenia výpovede navrhovateľke neexistovalo platné a účinné písomné rozhodnutie, na základe ktorého by sa navrhovateľka stala pre odporcu nadbytočnou.
Z hľadiska uvedených záverov odvolací súd nepovažoval za potrebné pre posúdenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zaoberať sa správnosťou aj iných, okresným súdom zistených dôvodov neplatnosti výpovede navrhovateľky, teda aj dôvodmi odvolania odporcu, vzťahujúcimi sa k týmto ďalším dôvodom.
Odvolací súd z hľadiska vecnej správnosti rozsudku okresného súdu nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu, podľa ktorej okresný súd pri vedení konania konal v rozpore s § 118 ods. 1 a 2 O.s.p. s poukazom na to, že zo zápisníc o pojednávaní dňa 16.02.2012 a 18.04.2012 po začatí pojednávaní zákonný sudca neoznámil ani v jednom prípade výsledky prípravy pojednávania a taktiež ani v jednom prípade neuviedol, ktoré významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle ustanovenia § 115 a § 119 ods. 1 O.s.p. tvorí pojednávanie pred súdom prvého stupňa jeden celok, aj keď sa uskutočňuje vo viacerých dňoch (podľa § 119 ods. 1 O.s.p. sa pojednávanie odročuje a nenariaďuje sa ďalšie pojednávanie). Preto na odročené pojednávanie, v danom prípade na pojednávanie dňa 18.04.2012, už nie je možné aplikovať ustanovenie 118 ods. 1 a 2 O.s.p. Pokiaľ ide o namietaný postup súdu vo vzťahu k pojednávaniu dňa 16.02.2012, odvolací dáva za pravdu námietke odvolateľa, podľa ktorej v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.02.2012 nie je uvedené, že by sudca oznámil výsledky prípravy pojednávania v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. a že by uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu oznámenie výsledkov prípravy pojednávania v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. je dôležité
pre posúdenie, či je z hľadiska § 114 O.s.p. možné po prednesení návrhov účastníkov pokračovať v pojednávaní v nariadenom termíne a pre možnosť účastníkov v tomto smere sa vyjadriť. Keďže zo spisového materiálu nevyplýva žiadna zákonná prekážka, brániaca pokračovaniu pojednávania dňa 16.02.2012 po prednesení návrhov účastníkov, odvolací súd nepovažoval tento nedostatok za takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Za vadu rovnakého charakteru odvolací súd považoval aj skutočnosť, že podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.02.2012 konajúci sudca okresného súdu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pred vyhlásením dokazovania za skončené umožnil účastníkom predniesť návrhy na doplnenie dokazovania a v odôvodnení rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, prečo nevykonal ďalšie dôkazy, navrhované účastníkmi. Uvedené skutočnosti preto podľa názoru odvolacieho súdu konvalidovali nedodržanie postupu okresného súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní dňa 16.02.2012.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná navrhovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 66,32 eur, pozostávajúcej z odmeny za jeden úkon (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 58,69 eur a k nemu prináležiacemu režijnému paušálu vo výške 7,63 eur. S poukazom na správne právne úvahy okresného súdu v súvislosti s výrokom o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu trov odvolacieho konania je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a preto jej uvedený nárok priznal v uplatnenom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .