Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-137-2012.pdf
PDF · 108.86 KB
Case nature
Subarea
9C/137/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. D. Y., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXXX/ XX, D. T. U., 2. D. Y., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXXX/XX, D. T. U. o zaplatenie 1.419,63 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 23.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.419,63 eur, úroku z omeškania 400,37 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.419,63 eur od 26.11.2009 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2006 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 20.12.2003 bola so žalovaným v 1. rade uzatvorená Zmluva č. 6308257241 (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1.419,63 eur. Žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili dňa 25.11.2009 sumu 10 eur. Na záver uviedol, že dlžná suma 1.419,63 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.419,63 eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu o úvere zo dňa 20.12.2003 podpísal on. Išlo o zmluvu na kúpu spotrebiteľského tovaru. Nie je si vedomý toho, že by bol niečo dlžný. Po preštudovaní papierov, ktoré má doma, si myslel, že je všetko uhradené. Okrem toho sa žalobca dlhodobo neozval, nakoľko zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2003.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku so spoločnosťou Quatro, a.s. zo dňa 22.8.2009 podpísala ona, avšak nevedela o tom, že v čase jej podpisu bola pohľadávka žalobcu už premlčaná. Vzhľadom na toto obdobie, ktoré je dosť dlhé, namietala aj premlčanie uvedenej pohľadávky.
Spoločnosť Quatro, a.s. ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako nájomca uzavreli dňa 15.12.2003 zmluvu o prenájme 6308257241, ktorou sa prenajímateľ zaviazal, že nájomcovi poskytne do prenájmu predmety prenájmu podľa zmluvy a žalovaný v 1. rade sa zaviazal cenu predmetu prenájmu v sume 43.069,-Sk uhradiť v 20 pravidelných mesačných splátkach po 2.154,-Sk. Žalovaný neuhradil žiadnu počiatočnú platbu.
Podľa čl. I. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spoločnosťou Quatro, a.s., obsah Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „Obchodné podmienky“) vymedzuje vzťahy medzi nájomcom a Quatro, a.s. (ďalej len „prenajímateľ“) k predmetu, alebo súboru predmetov prenájmu (ďalej len „predmet prenájmu“) a vzťahy medzi nájomcom a obchodným zástupcom prenajímateľa (ďalej len „zástupca“).
Podľa čl. III písm. a) Obchodných podmienok, nájomca sa okrem iných záväzkov uvedených v zmluve ďalej zaväzuje zaplatiť počiatočnú platbu vo výške vypočítanej podľa spôsobu splácania určeného na prednej strane zmluvy a platnej tabuľky koeficientov predloženej obchodným zástupcom. Ďalej mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára, ktorý nie je daňovým dokladom. Prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy. Splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci. Prenajímateľ môže na žiadosť nájomcu odložiť splátky alebo mu poskytnúť zálohu na splátky.
Podľa čl. V písm. b) Obchodných podmienok nájomca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške počiatočnej platby v prípade, že vedome uviedol v zmluve o prenájme nepravdivé údaje, alebo pri odobratí predmetu prenájmu z dôvodu porušenia zmluvy.
Podľa čl. VI písm. a) Obchodných podmienok prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať, ak nie sú splátky poukazované riadne a včas a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom v upomienke, alebo ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorú má z tejto zmluvy.
Výpoveď je účinná dňom doručenia písomnej výpovede nájomcovi. Výpoveď je účinne doručená tiež dňom, ktorým márne uplynie úschovná doba výpovede na pošte ( čl. VI. písm. c), d) Obchodných podmienok ).
Ukončenie zmluvy o prenájme prenajímateľom nezbavuje nájomcu povinnosti uhradiť prenajímateľovi všetky neuhradené mesačné splátky po dobu, počas ktorej predmet prenájmu užíval, výdaje prenajímateľa spojené s ukončením zmluvy o prenájme, zmluvné pokuty a náhradu škody (čl. VI písm. f) Obchodných podmienok).
Pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných podmienkach inak, použijú sa na tento zmluvný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomca prehlasuje, že so všeobecnými podmienkami sa oboznámil pred podpísaním zmluvy a s ich obsahom súhlasí ( čl. X písm. b) Obchodných podmienok ).
Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 11.6.2012 adresovanými žalovaným týchto vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2.997,56 eur, a to najneskôr do 18.6.2012.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.8.2009 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 je uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaná v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1.429,63 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 149,37 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a/ alebo 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 40 eur, vždy k 28. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 28.9.2009. Osoby uvedené v bode 1.2 a 13 zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 15.12.2003.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o prenájme, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa ňou vysporiadať.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej v 2. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná v 2. rade uznala dňa 22.8.2009. Jedná sa o pasívnu solidaritu na strane žalovaných, nakoľko žalovaná v 2. rade podpisom predmetnej dohody pristúpila k záväzku dlžníka podľa ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom dlžníkom bol žalovaný v 1. rade. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou v 2. rade došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 21.8.2005, teda dňom, kedy sa stala splatnou posledná z dvadsiatich dojednaných splátok v zmysle zmluvy o prenájme a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 21.8.2008 a uznanie bolo vykonané až dňa 22.8.2009. Aj keď námietku premlčania vzniesla len žalovaná v 2. rade, má tento jej úkon právne účinky aj voči žalovanému v 1. rade.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Uznanie záväzku bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovanej v 2. rade, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku síce podpísala, ale nevedela, že v čase podpisu dohody bola už pohľadávka
žalobcu premlčaná, má súd za to, že prehlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.8.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.8.2005, ktorá uplynula dňa 21.8.2008, no žalobca podal žalobu až dňa 23.7.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, s právnymi účinkami aj pre žalovaného v 1. rade, keďže sa jedná o pasívnu solidaritu na strane žalovaných v zmysle citovaného ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka a súd tento jej úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadali a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.