Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-60-2022.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X XXXXX/XX/XXXX-XX D.: XXXXXXXXXX
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: KOVAL & spol. s r.o., IČO: 31 605 851, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H. I. E., štátny občan SR, o zaplatenie 1.175,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 4.5.2022 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2022 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 397,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 28,07 Eur od 20.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 91,99 Eur od 19.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 105,90 Eur od 19.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 87,00 Eur od 19.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 84,11 Eur od 19.12.2019 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 778,37 Eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Dňa 15.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „Zmluva“) zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 3083841103. Uvedenú skutočnosť zároveň Slovak Telekom oznámil v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanému. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva v znení Dodatku (v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že
bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.08.2019 uvedená pod VS 8239590454 vo výške 28,07 Eur s lehotou splatnosti 19.08.2019, Faktúra zo dňa 01.09.2019 uvedená pod VS 8241741148 vo výške 91,99 Eur s lehotou splatnosti 18.09.2019, Faktúra zo dňa 01.10.2019 uvedená pod VS 8243916537 vo výške 105,90 Eur s lehotou splatnosti 18.10.2019, Faktúra zo dňa 01.11.2019 uvedená pod VS 8246111384 vo výške 87,00 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2019, Faktúra zo dňa 01.12.2019 uvedená pod VS 8248315478 vo výške 84,11 Eur s lehotou splatnosti 18.12.2019. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 29Up/649/2022 zo dňa 27.5.2022, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a tak vec postúpil miestne príslušnému súdu na základe žiadosti žalobcu, a to dňa 23.11.2022.
4. Okresný súd Žilina žalobu s prílohami doručoval žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadril.
5. Následne okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na 18.9.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov. Právny zástupca žalobcu súdu doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlas s rozhodnutím v neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
8. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinný v rozhodnom čase, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
11. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: 1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 11.1.2019 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č.l. 27), ktorou sa Poskytovateľ zaviazal aktivovať žalovanému program služieb "ÁNO XXL“. Doba viazanosti v zmluve bola určená na 24 mesiacov. Žalovaný zároveň zakúpil dátumové zariadenie v sume 999,- Eur, s akciovou cenou za zariadenie 1,- Euro, pri základe zmluvnej pokuty vo výške 1.238,- Eur. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP a platným Cenníkom služieb.
24. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrami platby za služby: Faktúrou zo dňa 01.08.2019 uvedená pod VS 8239590454 vo výške 28,07 Eur s lehotou splatnosti 19.08.2019 (č.l. 14-15), Faktúrou zo dňa 01.09.2019 uvedená pod VS 8241741148 vo výške 91,99 Eur (súčasťou faktúry boli aj náklady vymáhania v sume 4,99 Eur) s lehotou splatnosti 18.09.2019 (č.l. 9-10), Faktúrou zo dňa 01.10.2019 uvedená pod VS 8243916537 vo výške 105,90 Eur (súčasťou fakútry boli aj náklady skorého vymáhania v sume 18,90 Eur) s lehotou
splatnosti 18.10.2019 (č.l. 10-11), Faktúrou zo dňa 01.11.2019 uvedená pod VS 8246111384 vo výške 87,00 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2019 (č.l. 11-12), Faktúrou zo dňa 01.12.2019 uvedená pod VS 8248315478 vo výške 84,11 Eur s lehotou splatnosti 18.12.2019 (č.l. 12-13) Osobitnou faktúrou zo dňa 1.7.2020 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému dve zmluvné pokuty, a to v sume 150,90 Eur a v sume 627,47 Eur, t.j. spolu 778,37 Eur, so splatnosťou dňa 20.7.2020 (č.l. 13-14). Zároveň si v konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 778,37 Eur.
25. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlhou, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného upomienkou zo dňa 28.2.2019 na úhradu sumy 60,94 Eur, následne upomienkou zo dňa 19.8.2019 vyzval na úhradu sumy 28,07 Eur (č.l. 18-19). Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.7.2020 odstúpil od zmluvy s účinnosťou od 31.7.2020 s tým, že dlžnú sumu vo výške 1.175,44 Eur je žalovaný povinný uhradiť na účet žalobcu s poučením o tom, že ak napriek písomnej výzve je dlhšie ako 90 dní v omeškaní, môže pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou aj bez súhlasu žalovaného (č.l.16).
26. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2022 (č.l. 17) právny predchodca žalobu oznámil žalovanému, že pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. titulom faktúr v celkovej sume 1.175,44 Eur s príslušenstvom bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2022 postúpená na žalobcu. Žalobca doručovanie tejto listiny preukázal e-podacím hárkom. Následne žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 4.3.2022 vyzval žalovaného na úhradu dlhu v sume 1.221,64 Eur.
27. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobcu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Za nepreukázané súd považoval základné hmotnoprávne podmienky konania, t.j. či je žalobca aktívne legitimovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (z rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009)
28. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 OZ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 OZ, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.
29. Zaoberajúc sa v prvom rade aktívnou legitimáciou žalobcu, súd skúmal, či boli splnené podmienky na postúpenie, pretože zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného – Slovak Telekom, a.s. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z. z., pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V danej veci žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. pre platné postúpenie pohľadávky. Bolo pritom povinnosťou
žalobcu preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a jej doručenie, prípadne odoslanie na poštovú prepravu žalovanému, t. j. skutočnosť, že sa predmetná výzva mohla dostať do jeho dispozičnej sféry. Súd v danej veci dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu tejto výzvy, ktorou má byť podľa názoru súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.7.2020, avšak žalobca žiadnym spôsobom doručenie tejto výzvy žalovanému nepreukázal (doručenkou, vrátenou zásielkou, dokonca ani podacím hárkom). Pokiaľ nebola preukázaná existencia výzvy v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a jej súčasné doručovanie žalovanému, je postúpenie podniku na inú spoločnosť neplatné. Ak potom žalobca nepreukázal, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom spore. Vzhľadom na uvedené, žalobca nenadobudol žalovanú pohľadávku, v dôsledku čoho nebol oprávnený na podanie predmetnej žaloby.
30. Okrem vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca súdu predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2022, avšak súdu nijakým spôsobom nepreukázal aj jeho relevantné doručenie žalovanému. Zo súdnej praxe a judikatúry súdov vyššieho stupňa je zrejmé, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi nebolo v konaní nepochybne preukázané, t.j. žalobca preukázal, že oznámenie doručoval, nie , že ho aj skutočne doručil, čo deklaroval elektronickým podacím hárkom. Súd teda nemal za preukázané, že by sa oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozície žalovaného. Následne potom súd s prihliadnutím na judikatúru súdov vyššieho stupňa konštatuje, že iba relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhania postúpenej pohľadávky, avšak v predmetnom prípade podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, pričom podľa názoru súdu tak bol aj v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný urobiť. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému spolu so žalobou v rámci postupu súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemožno podľa názoru súdu prihliadať, nakoľko v zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ má povinnosť oznámiť dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky postupca (Slovak Telekom, a.s.). Pokiaľ teda súd má odvodzovať aktívnu legitimáciu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky, je žalobca povinný preukázať súdu, že k predmetnému postúpeniu došlo. Súd v ďalšom poukazuje na závery prijaté v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorými sa stotožňuje: Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky voči žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle a súčasne uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 03. 2013 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 2 B. V. s registračným číslom XXXXXXXX), kým žalobca v žalobe tvrdil, že spornú
pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014. (z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/612/2015 zo dňa 26. 10. 2016). Súd v tomto smere zdôrazňuje, že aktívnu legitimáciu žalobca nepreukázal ani samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok, z ktorej nevyplývalo, že predmetom postúpenia je aj pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2022 je dokonca uvedené, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 12.11.2022 (t.j. po oznámení o postúpení pohľadávky).
31. Záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyplýva nielen z vyššie citovanej právnej úpravy, ale aj v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. v spore nebola preukázaná skutočnosť, že výzva v zmysle citovaného ustanovenia bola doručená žalovaanému a následne preto nebola ani preukázaná druhá podmienka, a to následné 90-dňové omeškanie žalovaného nasledujúce po písomnej výzve podniku. Zo strany Slovak Telekom, a.s. potom nebolo možné platne postúpiť pohľadávku, nakoľko jej postúpenie v dôsledku absencie vyššie uvedeného odporovalo zákonu a vzhľadom na to súd predmetný úkon postúpenia pohľadávky považoval za neplatný (v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka).
32. S ohľadom na uvedené skutočnosti, t.j. nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
33. Nad rámec vyššie uvedeného, súd v závere považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia služieb poskytnutých žalovanému, pričom zmluva odkazuje na cenník, ktorý žalobca súdu nepredložil. Súčasťou príloh je iba cenník programu Magenta I, no neobsahuje položky týkajúce sa uplatnenej pohľadávky, t.j. nákladov, ktoré si žalobca v konaní uplatnil. Z cenníka by mali tiež vyplývať nároky na úhradu nákladov vymáhania pohľadávky, ktoré rovnako súd preukázané nemal. Je povinnosťou žalobcu riadne preukázať, od čoho odvodzuje svoj žalobný nárok. Taktiež súd zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ako aj bremeno tvrdenia k nárokom na úhradu zmluvných pokút. V samotnej žalobe iba vo všeobecnosti žalobca uvádza, že „pokiaľ si uplatňuje zmluvnú pokutu je vypočítaná podľa nasledovného vzorca“. Samotný vzorec na výpočet nepostačuje, nakoľko súdu nie je zrejmý počet dní uplynulých z doby viazanosti, celkový počet dní viazanosti a spôsob ich výpočtu z vymeriavacieho základu. Navyše, žalobca si uplatňuje dve zmluvné pokuty, ktoré výslovne neodôvodnil a neodvodil od zmluvných dojendnaní. Nie je povinnosťou súdu zisťovať tieto údaje, úlohou súdu je posúdiť správnosť tvrdení žalobcu (t.j. overiť spôsob výpočtu so zadanými premennými). Žalobca v žalobe tieto skutočnosti neuviedol, a tak neuniesol bremeno tvrdenia, od ktorého je následne odvodené dôkazné bremeno. Žalobca ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania (účasť je právom, nie povinnosťou), a tak ani prípadné oboznámenie s predbežným právnym názorom súdu a konštatovanie spornosti týkajúcej sa vecnej legitimácie nemali možnosť odstrániť. Súd zdôrazňuje, že nemôže vyzývať stranu na odstránenie hmotnoprávnych nedostatkov žaloby, preto ani týmto spôsobom nepostupoval. Na tento účel súd nariadil pojednávanie, ktoré však realizoval v neprítomnosti strán.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: 1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní. S ohľadom na skutočnosť, že žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu je žalovaný. Nakoľko si žalovaný v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, v priebehu sporu bol pasívny, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.