Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/70/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom U. Z., R. XXXX/XX, proti odporcom: 1/ F. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S., V. XXX/ XX, v konaní právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom C., Z. II č. XXX, 2/ L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, 3/ F. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právu cesty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. -208 zo dňa 3. októbra 2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v rade 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 € do 3 dní na účet právneho zástupcu - advokáta Mgr. Igora Palidera.

Odporcom v rade 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia vecného bremena - práva cesty pešo, vozom a motorovým vozidlom po pozemku zobrazenom ako C KN parc. č. 5703/6, v časti ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a v časti ako trvalé trávne porasty o výmere 216 m2, ktorý sa podľa geometrického plánu č. 218/2001 zo dňa 27.9.2001 skladá z dielu 1,2,3,4 k. ú. a obec S. v prospech vlastníka pozemku zobrazeného ako C KN parc. č. 5704/2 zastavené plochy a nádvoria o výmere 175 m2 a stavby - rodinného domu so s. č. XXX postavenom na pozemku C KN parcele č. 5704/2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. a obec S., vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Námestovo. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 430,81 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu 1/ Mgr. Igora Palidera. Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ v tomto konaní odvodzoval vydržanie práva cesty od kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1963, ktorou jeho rodičia odkúpili predmetné parcely od Z. Z., čím podľa tvrdení jeho právneho zástupcu sa chopili v dobrej viere držby daných pozemkov a zároveň aj dobromyseľného výkonu vecného bremena - práva cesty, keď legálne po týchto pozemkoch chodili až k ich starému domu - drevenici. Podľa názoru okresného súdu však z tohto titulu nemohli byť rodičia navrhovateľa a následne ani navrhovateľ sám vzhľadom na okolnosti objektívne presvedčení, že vykonávajú právo k cudzej veci - právo prechodu po odkúpených pozemkoch. Kúpna

zmluva v rodičoch navrhovateľa nemohla vzbudiť presvedčenie, že prechádzajú po cudzích pozemkoch, že teda vykonávajú právo cesty po pozemkoch inej osoby vzhľadom na to, že kúpnou zmluvou tieto pozemky nadobúdali do svojho vlastníctva. Je síce pravdou, že zmluva sa nestala perfektnou, keďže na prevod pozemkov nebolo vydané privolenie príslušného okresného národného výboru, ktoré sa vyžadovalo podľa vtedy platného z. č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností (vzhľadom na v tom čase modifikovaný konsenzuálny princíp prevodu nehnuteľností obsiahnutý v ust. § 111 ods. 1 z. č. 141/1950 Sb. sa registrácia zmluvy ešte nevyžadovala) no táto neperfektnosť kúpnej zmluvy nezaložila ani nemohla založiť presvedčenie právnych predchodcov navrhovateľa o tom, že chodia ku svojej drevenici po cudzích pozemkoch. Opak je pravdou, ako vyplynulo z výpovede samotného navrhovateľa, tak on ako aj jeho rodičia prechádzali po postavení nového domu ku starému domu v presvedčení, že chodia po vlastných, prv odkúpených pozemkoch. Na to, aby moli byť rodičia navrhovateľa dobromyseľní v tom, že vykonávajú vecné bremeno v podobe práva cesty by namiesto kúpnej zmluvy musela byť uzavretá iná zmluva, ktorou by sa dané právo cesty zriadilo. Samotný výkon tvrdeného práva cesty bez aspoň domnelého titulu nemôže založiť dobromyseľnosť vydržiteľa o tom, že mu právo cesty prislúcha. Z logiky veci je vylúčené, aby na základe vstupu do držby pozemkov z titulu kúpnej zmluvy rodičia navrhovateľa mohli držať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je právom k cudzej veci, k cudziemu pozemku. Ich dobromyseľnosť nemožno založiť ani na poznámke v pk protokoloch č. 189 a č. 188, pretože aj v prípade cesty pk parcely č. 5703/3 ( ktorá navyše nebola ani zakreslená v pozemkovej mape) sa jednalo o vlastnícke právo, nie o právo k cudzej veci. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal ani domnelý právny titul, na základe ktorého jeho rodičia mali vstúpiť do dobromyseľnej držby práva cesty, okresný súd návrh zamietol. Vzhľadom na neexistenciu takéhoto titulu nebolo potrebné sa zaoberať ani samotným priebehom tvrdenej cesty, či táto zodpovedá zakresleniu v geometrickom pláne č. 218/2001 zo dňa 17.9.2001 ani tým pádom vykonávať ohliadku na mieste samom. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. . Odporcovi 1/ priznal náhradu účelne vynaložených trov konania spolu vo výške 430, €. Odporcovia 2/ a / si náhradu trov konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslili a zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú a preto im náhradu trov konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Bol toho názoru, že okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.2.2001 sp. zn. , podľa ktorého v prípade ak účastník konania sám podmienky vydržania nesplní, je na mieste zaoberať sa tým, či aj držba jeho právnych predchodcov bola kvalifikovaná, prípadne či už títo predchodcovia vec nevydržali. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.6.2001 sp. zn. , podľa ktorého k podmienke vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu prináleží, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym ubezpečením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu (v danom prípade užívania cesty), pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľností a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo prináleží, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú možno po ňom požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu ktorý mal za následok jeho vznik, overil. Iná situácia môže nastať, pokiaľ informáciu o existencii práva dostane nadobúdateľ, ktorý vie o tom, že jeho právni predchodcovia cestu dlhodobo a nerušene užívajú a súčasne tu nie sú okolnosti, za ktorých vyplýva, že cesta je užívaná na základe iného právneho titulu. Navrhovateľ bol toho názoru, že okresný súd uvedené skutočnosti opomenul Navrhovateľ v samotnom žalobnom návrhu aj v predchádzajúcom konaní NO - tvrdil nerušené užívanie prístupovej cesty aj jeho právnymi predchodcami, ktorá cesta slúžila pre ich rodinu ako prístup k pôvodnému rodinnému domu - drevenici, ktorú v súčasnej dobe vlastní práve navrhovateľ. Okresný súd sa mal zaoberať skutočnosťou, či ešte právni predchodcovia navrhovateľa toto vecné bremeno nevydržali, keďže tento prístup užívali. Uvedené okresný súd nevykonal a bez ďalšieho zamietol navrhovateľom navrhovaný dôkaz - ohliadku na mieste samom s vypočutím svedkov - právnych nástupcov po pôvodných pk vlastníkoch, ktorí by sa vyjadrili k prípadnému užívaniu cesty právnymi predchodcami v minulosti, prípadne aj pred rokom 1950. Vo vzťahu k argumentu, že vecné bremeno je právom k cudzej veci a teda tituly uvádzané navrhovateľom svedčia o tom, že navrhovateľ nemohol byť v presvedčení, že mu svedčí právo k cudzej veci uviedol navrhovateľ, že výkonom tohto práva jeho právnymi predchodcami, kúpnou zmluvou z 29.10.1963 nadobudli rodičia navrhovateľa do vlastníctva pozemok, po ktorého časti predtým chodili

ako po prístupovej ceste, však bol pred uzavretím tejto zmluvy vecou cudzou vo vlastníctve pôvodnej pk vlastníčky zapísanej v pk vložke č. 188 W. Z. rod. C.. Je teda zrejmé, že právni predchodcovia pred uzavretím tejto zmluvy vykonávali právo prechodu po časti pozemku, ktorý im vlastnícky nepatril, teda bol vecou cudzou. Z priložených geometrických plánov vyplýva, že prístupová cesta prechádzala po pk parcelách č. 5702/2 a 5703/1, ktoré boli zapísané práve v pkv č. 188 vo vlastníctve W. Z.. Podľa názoru navrhovateľa samotná kúpna zmluva zo dňa 29.10.1963 z objektívneho hľadiska nemohla spôsobiť zánik presvedčenia právnych predchodcov navrhovateľa, že vykonávajú vecné bremeno - právo prechodu po pk parcele č. 5702/2, keďže podľa práva platného v čase od 1.1.1951 do 31.3.1964, t. j. počas platnosti Stredného č. 141/1950 Sb. a v zmysle z. č. 65/1951 Sb. vyžadovalo k perfektnosti zmluvy o prevode vlastníctva súhlas príslušného ONV s navrhovaným prevodom vlastníctva. Vlastníctvo teda na právnych predchodcov navrhovateľa samotným podpisom kúpnej zmluvy neprešlo, keďže nebol daný súhlas ONV s prevodom a teda ďalšie užívanie predmetnej cesty bolo vykonávaním vecného bremena - práva prechodu po pozemku cudzom. Dôkazom toho je aj to, čo v konaní navrhovateľ uvádzal, že dedička pôvodnej pk vlastníčky W. Z., Z. P. rod. Z. tento pozemok previedla v roku 1988 Zelenine, štátnemu podniku. Otázka dobromyseľnosti podľa platnej judikatúry sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, t. j. nielen zo subjektívneho presvedčenia samotného účastníka. Tak mal podľa názoru navrhovateľa vykladať predmetnú zmluvu a prevod vlastníckeho práva aj prvostupňový súd, teda, že z objektívneho hľadiska kupujúci (právni predchodcovia navrhovateľa) neboli v dobrej viere, že vlastnícke právo na nich titulom tejto zmluvy prešlo. Tiež poukázal navrhovateľ na právne závery vyslovené Okresným súdom Námestovo v konaní sp. zn. v rozsudkoch zo dňa 14.7.2003 a 2.12.2005. Vzhľadom na uvedené bol navrhovateľ tohto názoru, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, nakoľko sa okresný súd nezaoberal držbou vecného bremena právnymi predchodcami navrhovateľa a následne nadobudnutím tohto práva vydržaním ešte týmito právnymi predchodcami. Zároveň mal navrhovateľ za to, že okresný súd si povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. nesplnil, vo veci boli dve ústne pojednávania, ani na jednom však samosudca neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne účastníci konania mohli upraviť ďalší procesný postup v konaní. Ani v jednej zo zápisnici z pojednávaní nie je uvedená skutočnosť zrejmá. Na základe uvedeného navrhoval navrhovateľ, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdi na ďalšie konanie a uložil okresnému súdu povinnosť rozhodnúť o trovách prvostupňového, ako aj druhostupňového konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že okresný súd vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver, keď žalobný návrh zamietol v celom rozsahu. V rámci konania neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienok, ktoré mali viesť k vydržaniu práva cesty. Fakticky v priebehu konania navrhovateľ uvádzal skutočnosti, ktoré boli v rozpore so skutočnosťami, z ktorých vychádzal žalobný návrh a tieto tvrdenia v celom rozsahu spochybnili aj jeho dobromyseľnosť tvrdenej držby. Samotnú dobromyseľnosť spochybnilo aj súdne konanie NO 7C-392/2001, kde tvrdil, že mu patrí uvedená prístupová cesta v 1 z titulu vlastníctva. Taktiež v priebehu konania bolo preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa vedome predali pozemky v rámci kúpnej zmluvy. V konaní bolo tiež preukázané, že zmluvou zo dňa 14.3.1988 predala Z. P. rod. Z. kupujúcemu Zelenina, podnikové riaditeľstvo Žilina pozemok parc. č. 5702/2 v stave ako bol zobrazený v GP -87 zo dňa 17.11.1987. Okresný súd v odôvodnení rozsudku aj správne ustálil, že nie je možné vyhovieť žalobe aj preto, lebo pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcu samotná poznámka uvedená v prot. č. 189, 188 k. ú . S. nemohla toto presvedčenie založiť. Uvedená poznámka sa týka vlastníctva a nie vecného bremena. Nie je ani pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nemá možnosť prístupu k svojmu rodinnému domu a priľahlým poľnohospodárskym pozemkom. Podľa odporcu 1/ obec Novoť vybudovala miestnu komunikáciu, ktorá vedie povyše sporných pozemkov a priamo ústí pri rodinnom dome navrhovateľa a jeho poľnohospodárskych pozemkoch Z uvedenej komunikácie má navrhovateľ priamy prístup k svojmu rodinnému domu, ako aj k jeho pozemkom. V tomto smere nie je odkázaný na získanie vecného bremena

- práva cesty a fakticky aj uskutočňuje prechod a prejazd cez miestnu komunikáciu. Z uvedených dôvodov navrhoval odporca 1/, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol a rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania odporcovi 1/ vo výške 77,29 € za úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 57,-€ + 7,41 € + 20% DPH.

Odporcovia 2/ a 3/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením a po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou, rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. v spojení s ust. ) v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa ust. , .

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a po vyhodnotení tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkový stav vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani domnelý právny titul, na základe ktorého jeho rodičia mali vstúpiť do dobromyseľnej držby práva cesty, keďže z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1963, ktorou rodičia navrhovateľa odkúpili predmetné pozemky od Z. Z., nemohli byť objektívne presvedčení, že vykonávajú právo k cudzej veci, keďže predmetnou kúpnou zmluvou nadobudli nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Zároveň pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu 1/ tieto nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, pričom so všetkými sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal v dostatočnom rozsahu okresný súd.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by bolo potrebné aplikovať ust. v spojení s ust. . V odvolacom konaní boli úspešní v plnom rozsahu odporcovia 1/ až 3/.

Odporca 1/ si vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 27.12.2011 uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu 57,-€+ režijný paušál 7,41 € + 20% DPH, spolu vo výške 77,29 €. Odvolací súd takto vyčíslené trovy odvolacieho konania vzniknuté odporcovi 1/ preskúmal a dospel k záveru, že sú vyčíslené v súlade s ust. , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto odporcovi 1/ priznal právo na ich náhradu v plnej uplatnenej výške. Navrhovateľ je podľa ust. povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 77, € na účet právneho zástupcu odporcu 1/ Mgr. Igora Palidera.

Odporcom v rade 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko im v súvislosti s odvolacím konaním ani žiadne nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.