Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1433-2010.pdf
PDF · 75.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1433/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnej t.č. neexistujúci právny subjekt Security - Alarm s.r.o. so sídlom Vyšné Fabriky 791, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 36 404 586, na vymoženie pohľadávky vo výške 7 736,24 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš pod sp. zn. EX 2250/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,19 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenej sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 13. 12. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2250/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 7 736,24 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím - platobným výmerom vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin číslo PV 501/04255/2010 zo dňa 07. 06. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 024482 zo dňa 29. 12. 2010, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.
Exekučný súd z výpisu z obchodného registra zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 66/2011-94 zo dňa 29.12.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť Security - Alarm s.r.o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom Security - Alarm s.r.o., so sídlom Vyšné Fabriky 791, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 404 586 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina vymazáva. Z uvedeného dôvodu bola povinná dňa 30. 05. 2012 vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinná nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinná, ktorá je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jej zrušenia bez likvidácie. Zánik povinnej a strata jej právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade dôsledkom jej nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jej zánikom. Ak teda príčinou zániku povinnej je nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 6 M Cdo/13/2012 zo dňa 15. 08. 2012).
Nakoľko povinná bola v priebehu exekúcie zrušená bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 49,19 eura. Oprávnená si trovy exekúcie neuplatnila.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenej uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu v určenej výške podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 7,80 eura za poštovné.
Na základe uvedeného exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie
súdneho exekútora vo výške 49,19 eura oprávnenú, z toho odmena predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 7,80 eura a 20% DPH (základ dane 40,99 eura) predstavuje 8,20 eura.
Nakoľko oprávnená si trovy exekúcie neuplatnila, súd o trovách exekúcie oprávnenej rozhodol tak, že ich náhrada sa oprávnenej nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.