Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-26-2023.pdf
PDF · 100.61 KB
No categories available
10C/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 4 -
- 2 -
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 359 107 39, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX o zaplatenie 524,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
- 4 -
- 2 -
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 524,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 524,84 eur od 01.12.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
.
odôvodnenie:
- 4 -
- 6 -
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 524,84 eur s príslušenstvom titulom náhradu škody z neoprávneného odberu zemného plynu.
2. Žalovaný vo veci samej nezaujal žiadne stanovisko.
3. Na pojednávanie konané dňa 18.09.2023 sa strany sporu nedostavili, dostavil sa právny zástupca žalobcu. Žalovaný podaním zo dňa 11.08.2023 požiadal predsedu Okresného súdu Nové Zámky o odročenie pojednávania z dôvodu nezákonného konania inštitúcií menovaných v konaniach Okresného súdu Nové Zámky 8P/44/2021 a 4Nt/1/2023, v ktorých majú byť uvedené dôvody aktuálneho ohrozenia jeho zdravia a osobnej slobody. Uvedené dôvody žalovaného na odročenie pojednávania súd vyhodnotil podľa § 183 ods. 1 C.s.p. so záverom, že sa nejedná o vážne dôvody, pre ktoré by
nemohlo prebehnúť pojednávanie; existenciu iných súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalovaný, nie je totiž možné považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v tejto sporovej veci. Z vyššie uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, referenčnej ceny, zápisu, montážneho listu meradla, výpočtu škody, vyúčtovania škody, faktúry, cenníka, externých služieb SPP- distribúcia a.s. a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
4.1 Dňa 20.07.2021 bol vykonaný zápis žalobcu v súvislosti s prerušením dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa A. B., teda žalovaného v odbernom mieste C. D. XXX. Za žalobcu v zápise vystupoval jeho zamestnanec A. E., ktorý zápis aj vlastnoručne podpísal a uviedol, že odberateľ nebol pri zápise prítomný, meradlo bolo neprístupné a zanechaný bol oznam. Jednalo sa o plynomer s rokom výroby 2014, výrobného čísla 7348911. V súvislosti s vykonaním zápisu bola zhotovená fotodokumentácia.
4.2 Podľa montážneho listu meradla č. 1104044737 zo dňa 25.08.2021 bola v uvedený deň vykonaná demontáž plynového meradla z dôvodu ukončenia odberu. Jednalo sa o plynomer s rokom výroby 2014, výrobného č. 7348911 a stavom počítadla 23832. V montážnom liste meradla je pri dodávateľovi uvedený žalobca, za ktorého konal montážny technik F. D. a za odberateľa je uvedené meno a vlastnoručný podpis žalovaného.
4.3 Žalobca pripojil k žalobe potvrdenie o referenčnej cene plynu pre účely vyvažovania (eur/MWh), podľa ktorého sa referenčná cena plynu v období mesiaca august 2021 pohybovala od 40,565 eur/MWh do 48,055 eur/MWh.
4.4 Listom zo dňa 31.08.2021 žalobca oznámil žalovanému, že mu zasiela vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste C. D. XXX, v období od 29.07.2021 do 25.08.2021 s odôvodnením, že dodávateľ zemného plynu požiadal žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného a vzhľadom k tomu, že fyzické prerušenie nebolo možné, bola dodávka zemného plynu považovaná za prerušenú uplynutím desiateho dňa od požadovaného termínu prerušenia zo strany dodávateľa zemného plynu podľa § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., teda dňom 29.07.2021. Zákon o energetike ukladá odberateľovi plynu povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Výška spôsobenej škody bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. na sumu 524,84 eur a predstavuje cenu skutočne odobratého množstva zemného plynu. K tomuto listu bol pripojený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu po prerušení distribúcie podľa § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., podľa ktorého počiatok neoprávneného odberu zemného plynu nastal od 29.07.2021 pri stave na meradle 23 210 m3, pri ukončení neoprávneného odberu zemného plynu dňa 25.08.2021 a stave meradla 23 832 m3. Výška škody za neoprávnene odobratý plyn predstavuje 455,65 eur za spotrebovaných 622 m3 zemného plynu, k čomu boli prirátané náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 69,19 eur, čo je celkovo 524,84 eur. K žalobe bola pripojená aj faktúra č. 9000408734 zo dňa 31.08.2021, splatná 17.09.2021, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému celkovú čiastku 524,84 eur ktorá pozostáva z hodnoty zemného plynu neoprávnene odobratého za obdobie od 29.07.2021 do 25.08.2021 vo výške 455,65 eur a z nákladov zisťovania vo výške 69,19 eur.
4.5 Súdu je zo svojej rozhodovacej činnosti všeobecne známe, že v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III je žalobca zapísaný od 10.12.2004 a do predmetu jeho podnikania (činnosti) patrí aj distribúcia plynu, overovanie určených meradiel, opravy a montáž určených meradiel.
4.6 Cenník externých služieb žalobcu účinný od 01.02.2021 obsahuje poplatok za prerušenie distribúcie zemného plynu (fyzické aj systémové, malé aj veľké meradlá) vo výške 69,19 eur.
5. Podľa § 3 písm. c) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona.
Podľa § 3 písm. c) bod 6 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, alebo komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov, ak dodáva plyn inej osobe.
Podľa § 3 písm. c) bod 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.
Podľa § 72 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.
Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prepravnej siete alebo o pripojení do distribučnej siete, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie plynu, alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať plyn, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa § 82 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
Podľa § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v znení neskorších predpisov, v prípade neoprávneného odberu plynu pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu v znení neskorších predpisov sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
Podľa § 50 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ distribučnej siete vykoná na žiadosť dodávateľa plynu prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu do odberného miesta odberateľa plynu, pre ktorého tento dodávateľ plynu uzatvoril zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu s prevádzkovateľom distribučnej siete a) pri odbernom mieste s meraním typu A a meraním typu B do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti v prípade, že dodávateľ plynu informoval prevádzkovateľa distribučnej siete o zámere prerušiť alebo obmedziť distribúciu plynu najmenej tri pracovné dni pred doručením žiadosti o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu, b) pri odbernom mieste s meraním typu C do troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu.
Podľa § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov voči dodávateľovi plynu je distribúcia plynu považovaná za prerušenú alebo obmedzenú vykonaním prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu podľa odseku 10, najneskôr uplynutím 10. dňa po doručení žiadosti dodávateľa plynu o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu. K dátumu prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu prevádzkovateľ distribučnej siete určí stav určeného meradla na príslušnom odbernom mieste a tento stav odovzdá príslušnému dodávateľovi plynu, a to do siedmich dní od prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu.
6. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a bližšie vymedzených v predchádzajúcej časti odôvodnenia bolo zistené, že dodávateľ zemného plynu, spoločnosť SPP a.s., Bratislava požiadala distribútora zemného plynu,
ktorým je žalobca, o prerušenie dodávky zemného plynu na odberné miesto žalovaného C. D. XXX. Vzhľadom k tomu, že dňa 20.07.2021 (zápis zo dňa 20.07.2021) pre neprístupnosť nebolo možné technicky vykonať prerušenie dodávky zemného plynu, podľa § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. došlo k administratívnemu prerušeniu dodávky zemného plynu dňom 29.07.2021, kedy bol stav meradla plynu 23 210 m3. K reálnej demontáži meradla na uvedenom odbernom mieste žalovaného došlo dňa 25.08.2021 so stavom meradla 23 832 m3. Neoprávnene tak za žalované obdobie od 29.07.201 do 25.08.2021 bol odobratý plyn v množstve 622 m3 (23 832 m3 – 23 210 m3). Objem plynu 622 m3 pri prepočte predstavuje 6 695,83 kWh (t.j. 622 m3 x 10,765 kWh/m3), čo znamená výsledných 6 695,83 kWh. Pri sadzbe 0,06805 eur za 1 kWh zemného plynu tak celková výška škody za neoprávnene odobratý plyn činí 455,65 eur (6 695,83 kWh x 0,06805 eur). Okrem sumy 455,65 eur za neoprávnene odobratý plyn boli žalobcom dôvodne uplatnené aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu za účelom zistenia údajov zaznamenaných montážnom liste meradla zo dňa 25.08.2021 vo výške 69,19 eur v súlade s cenníkom externých služieb žalobcu. Celková výška spôsobenej škody tak bola stanovená na výsledných 524,84 eur. K týmto záverom súd ešte poznamenáva, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom zodpovedá odberateľ za stav meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie a teda pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti prípadnej neoprávnenej manipulácii porušil alebo zavinil sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa plynu, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy.
7. Podľa § 517 ods. 2 OZ bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania, pretože sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu prvého dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúry za neoprávnený odber zemného plynu. Znamená to, že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 18.09.2021, žalobca požaduje úrok z omeškania až od 01.12.2022 a preto mu úrok z omeškania bol priznaný od ním navrhovaného obdobia. Výška úroku z omeškania bola stanovená podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015.
8. Súd v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vo veci mal plný úspech a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
9. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
10. Doslovný gramatický výklad § 274 C.s.p. naznačuje, že ak sú splnené formálne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd je povinný takýto rozsudok vydať, a to bez možnosti zváženia individuálnych okolností prípadu a procesnej situácie v konaní („Na pojednávaní rozhodne súd...“). Táto formulácia je v kontraste so znením § 273 C.s.p., kde zákon výslovne priznáva súdu právo voľnej úvahy („súd môže... rozhodnúť“). S tým súvisí otázka, či má žalobca pri splnení formálnych podmienok právny nárok na to, aby súd rozhodol kontumačným rozsudkom, a teda či môže namietať porušenie svojich procesných práv, ak sa súd rozhodne nevyhovieť návrhu na vydanie kontumačného rozsudku (alebo ak je takýto rozsudok vydaný, ale následne zrušený na základe opravných prostriedkov). Napriek tomuto zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické vydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať. (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021).
11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.09.2023 navrhol rozhodnúť vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p.. Ako vyplýva z citácie tohto ustanovenia a z jeho výkladu uvedeného vyššie, súd ani v tomto prípade nemôže automaticky pri splnení predpokladov rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ale musí prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu. Žalovaný sa síce vo veci samej nevyjadril, no na druhej strane uvádzal dôvody, pre ktoré sa nemôže zúčastniť súdneho pojednávania, čím nie je možné konštatovať, že by bol vo veci úplne pasívny, a to bez ohľadu na to, že ním uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nie sú vážne. Aby súd predišiel prípadnému porušeniu práv žalovaného, nerozhodol vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie, ale rozsudkom po vykonanom dokazovaní.
Poučenie:
- 4 -
- 2 -
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona