Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-19-2023.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX/XX, proti žalovanému HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ PLESO, a. s., so sídlom Štrbské Pleso, Szentiványho 4078/11, zastúpený JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 17, IČO: 36 848 654, v spore o určenie pracovného úrazu s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni dňa 2.1.2023 o 16:34 hod. v kaviarni Hotela Crocus, D. XXXX/XX, E. B., je úrazom pracovným. Žalobu odôvodnila tak, že dňa 25.12.2022 som sa s manažérkou žalovaného, na osobnom stretnutí v sídle žalovaného ústne dohodla, že 2.1.2023 uzatvorí pracovný pomer s dohodnutým druhom práce čašníčka. Dňa 2.1.2023 som sa za týmto účelom dostavila do sídla žalobcu, kde som spoločne s manažérkou navštívila ekonomické oddelenie, konkrétne pani F. B. a po dohodnutí všetkých podmienok vzniku pracovného pomeru jej bolo povedané, aby som sa išla ubytovať a prezliecť a aby okamžite nastúpila na pracovisko. Podľa vyjadrenia žalovaného mala prvý týždeň pracovať na základe dohody o vykonaní práce a následne mali uzatvoriť pracovnú zmluvu. Prácu začala vykonávať približne o 13:00 hod. Už po začatí vykonávania práce jej bola predložená na podpis pracovná zmluva s tým, že nástup do zamestnania je dohodnutý na deň 3.1.2023. Na jej výhradu, že pracuje od 2.1.2023 jej bolo povedané, že systém ich už nepustil zaregistrovať vznik pracovného pomeru dňom 2.1.2023. Dňa 2.1.2023 o 16:34 hod. žalobkyňa pri obsluhovaní v priestoroch kaviarne Hotela Crocus zakopla o schod, ktorý vedie ku každému zo stolov a pri páde si poranila obe kolená. Úraz nahlásila manažérke s tým, že jej opuch a bolesť nedovoľuje pokračovať v práci. Napriek tomu sa o žalobkyňu nikto nezaujímal a nezabezpečil jej potrebné ošetrenie. Uviedla, že na druhý deň ráno, tj. dňa 3.1.2023 spoločne s konateľom žalobcu G. H. G. F., ekonómkou F. B. a manažérkou prezreli kamerový záznam, ktorý zachytával vznik úrazu a ktorý sa stal presne tak, ako ho žalobkyňa opísala. Následne v sprievode pani F. B. žalobkyňa navštívila ambulanciu úrazovej chirurgie v Nemocnici Poprad a po návrate spísali záznam o pracovnom úraze. Keďže žalobkyňa nebola schopná výkonu práce, odcestovala do miesta svojho trvalého bydliska, kde jej ošetrujúca lekárka vystavila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 3.1.2023 do 22.1.2023. Listom zo dňa 5.1.2023 žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a listom zo dňa 17.2.2023 žalobkyni oznámil, že odmieta svoju zodpovednosť, nakoľko sa úraz nestal pri plnení pracovných úloh ani v priamej súvislosti s ním. Podľa žalobkyne, keďže dňa 2.1.2023 začala vykonávať pre žalovaného, s jeho vedomím a podľa jeho pokynov závislú prácu čašníčky bez toho, aby už bola účinná pracovná zmluva z toho istého dňa, vznikol medzi stranami tzv. faktický pracovný pomer, a teda za vzniknutý úraz zodpovedá žalovaný.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa údajného vzniku pracovného pomeru dňa 2.1.2023, ako aj vzniku a okolností, za ktorých došlo k predmetnému úrazu. Potvrdil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 2.1.2023 podpísaná pracovná zmluva, pričom ako deň nástupu do práce ako aj deň vzniku pracovného pomeru bol dohodnutý nasledujúci pracovný deň, t. j. dňa 3.1.2023. Predmetný úraz vnikol dňa 2.1.2023 budúcemu zamestnancovi ešte pred vznikom pracovného pomeru, nie pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, ale pri ukazovaní budúceho pracoviska budúcemu zamestnancovi. Pokiaľ zamestnanec žalovaného ekonóm F. B. (tak ako to uvádza žalobkyňa) pomáhal žalobkyni pri lekárskom ošetrení a poskytoval jej potrebnú súčinnosť, robil tak preto, že sa jednalo o budúceho zamestnanca, pričom bolo morálne a ľudské žalobkyni pomôcť. Rovnako tak pečiatka a podpis žalovaného na rukou písanom zázname, ktorý bol spísaný žalobkyňou nepotvrdzujú pravdivosť týchto tvrdení, ale len prevzatie tohto dokladu, ktorý vyhotovila žalobkyňa. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.2023 súd zistil, že odo dňa 3.1.2023 (deň nástupu do práce) mala žalobkyňa u žalovaného pracovať ako čašník.
5. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.2.2023 súd zistil, že žalovaný poprel svoju zodpovednosť za úraz, ktorý žalobkyňa utrpela a odmietol tiež svoju zodpovednosť zamestnávateľa.
6. Z rukou písaného záznamu bez uvedenia dátumu súd zistil, že žalobkyňa uviedla, že dňa 2.1.2023 o 16:34 hod. pri výkone práce zakopla a spadla, pričom si udrela obe kolená. Po vyšetrení bol konštatovaný opuch as doba liečenia bola stanovená na 3 dni. Pod podpisom žalobkyne je odtlačok pečiatky žalovaného a nečitateľný podpis, avšak bez akéhokoľvek vyjadrenia.
7. Z lekárskej správy súd zistil, že dňa 3.1.2023 lekár oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a.s. A. G. I. konštatoval u žalobkyne povrchové kontúzie a hematóm kolien a oderky dlane.
8. Z lekárskej správy zo dňa 11.1.2023 a 18.1.2023 súd zistil, že lekár Chirurgickej ambulancie v Partizánskom MUDR. H. B. konštatoval u žalobkyne pretrvávajúcu bolestivosť kolien a odporučil používanie bandáže a analgetických gélov.
9. Z oznámenia zo dňa 5.1.2023 súd zistil, že žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 5.1.2023.
10. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
11. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
12. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
16. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
17. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020)“
18. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity strán.
19. V konaní nebolo sporné, že dňa 2.1.2023 bola medzi sporovnými stranami uzavretá pracovná zmluva, v zmysle ktorej mala žalobkyňa odo dňa 3.1.2023 nastúpiť do práce na pracovnej pozícii čašník. Nebolo rovnako sporné, že dňa 2.1.2023 žalobkyňa v prevádzke žalovaného utrpela úraz. Spornou ostala otázka, či dňa 2.1.2023 bola žalobkyňa zamestnancom žalovaného, resp. plnila už pracovné úlohy, a teda či dňa 2.1.2023 utrpela úraz pracovný.
20. Pred vecným a právnym preskúmaním dôvodnosti žaloby sa súd primárne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky konania, keď dospel k záveru, že podmienky konania sú splnené. Právomoc súdu na prejednanie sporu je daná § 3 C.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Ak je teda medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, či išlo o pracovný úraz, resp. chorobu z povolania, alebo ak išlo o pracovný úraz alebo chorobu z povolania a zamestnávateľ tvrdí, že sa čiastočne, alebo úplne zbavil zodpovednosti za škodu, je povinný riešiť sporné otázky medzi nimi súd. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že žaloba v prejednávanom spore je žalobou svojho druhu, pričom podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov (ktorú možno aplikovať aj po nadobudnutí účinnosti C.s.p.) žalobu o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nemožno podriadiť pod ustanovenie § 137 C.s.p., a preto nie je potrebné, aby sa preukazoval naliehavý právny záujem na tomto určení.
21. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa, a teda jej predpokladom nie je zavinenie. Predpokladom zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze je vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom zodpovednosti je, že sa musí jednať o zamestnanca v pracovnom pomere, a aby k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela úraz, avšak bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že úraz utrpela pri plnení pracovných povinností podľa pokynu zamestnávateľa. Jedine pri preukázaní existencie pracovného pomeru a plnenia pracovných povinností za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu zodpovedá zo zákona zamestnávateľ zamestnanca, pokiaľ neexistujú liberačné dôvody.
Zákonník práce pripúšťa, aby sa zamestnávateľ zbavil svojej zákonnej zodpovednosti, ak súd pre toto obmedzenie zodpovednosti alebo pre úplné zbavenie sa zodpovednosti splnené zákonné podmienky. Zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa zamestnávateľ môže zbaviť úplne, ak v konaní preukáže, že jedinou príčinou škody boli skutočnosti prezumované v § 196 ods. 1 Zákonníka práce, prípadne sa zodpovednosti zbaví z časti, ak preukáže skutočnosti prezumované § 196 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa Zákonníka práce teda nestačí, aby pri zbavení sa zodpovednosti za škodu zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis, ale musí súčasne preukázať, že si ako zamestnávateľ splnil povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd, zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu pre určenie úrazu za pracovný, a to existenciu pracovného pomeru v čase vzniku úrazu a vznik úrazu v súvislosti s plnením pracovných povinností. Pre svoje tvrdenie, že už dňa 2.1.2023 plnila na základe pokynu nadriadeného pracovné úlohy nepredložila ani neoznačila žalobkyňa žiaden dôkaz. Uviedla síce, že existoval video záznam z predmetného dňa, avšak zástupca žalovaného jeho existenciu poprel a žalobkyňa zase poprela, že by záznam v nasledujúci deň sledovala so štatutárnym zástupcom žalovaného, i keď to v žalobe sama uviedla. Za týchto okolností mal súd za to, že nebolo v konaní preukázané, že by uvedeného dňa 2.1.2023 bola žalobkyňa zamestnancom žalovaného, a teda že utrpela úraz pri plnení svojich pracovných povinností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno určiť akúkoľvek zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa z titulu zodpovednosti za pracovný úraz, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu, a to s prihliadnutím na charakter sporu a skutočnosť, že žalobkyňa je matka samoživiteľka bez pravidelného príjmu a zabezpečuje životné potreby maloletému dieťaťu so špeciálnymi potrebami.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.