Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/44/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., Vysoká 16, Bratislava, IČO: 35 951 796, zastúpený: Vivid Legal, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: UniCredit Bank Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, zastúpený: Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., J. M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o určenie, že uzneseniami dozornej rady žalovaného nedošlo k voľbe nových členov predstavenstva žalovaného, a že uznesenia dozornej rady žalovaného sú neplatné, rozhodol

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 550,23 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 17.09.2010 doručenou súdu e-mailom a doplnenou písomne dňa 20.09.2010 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že pôvodne označení žalovaní v II. - III. rade (L. R., U.. A. D.) nie sú členmi predstavenstva žalovaného a ďalej, aby súd rozhodol, že uznesenia dozornej rady žalovaného v I. rade, t.j. spoločnosti UniCredit bank Slovakia, a.s. č. 18/2.10 prijaté dňa 10.03.2010 na 18. zasadnutí dozornej rady a č. 19/5 prijaté dňa 04.05.2010 na 19. zasadnutí dozornej rady, ktorými dozorná rada žalovaného v I. rade zvolila žalovaných v II. - III. rade do funkcie člena predstavenstva, sú neplatné.

Žalobu odôvodnil tým, že nedošlo k platnej delegácii voľby a odvolávania členov predstavenstva z valného zhromaždenia na dozornú radu v stanovách spoločnosti a preto dozorná rada žalovaného v I. rade rozhodla o voľbe žalovaných v II. - III. rade za členov predstavenstva žalovaného v I. rade napriek absencii kompetencie voliť a odvolávať členov predstavenstva, ktorá ex lege patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v I. rade. Ďalším dôvodom neplatnosti označených uznesení podľa názoru žalobcu je neplatnosť stanov žalovaného v I. rade v časti určenia počtu členov predstavenstva dozornou radou, keďže podľa počet členov predstavenstva musí vyplývať zo stanov, ale stanovy žalovaného v I. rade v čl. 8.3 určujú len horný a dolný počet členov predstavenstva (3 - 6 členov) a teda z nich presný počet členov predstavenstva nevyplýva a ďalej určujú, že presný počet členov predstavenstva určí dozorná rada vo svojom rozhodnutí a preto sú stanovy v tejto časti pre rozpor s ust. absolútne neplatné podľa .

Žalovaní v II. - III. rade vo svojich písomných vyjadreniach zhodne uviedli, že medzi nimi a žalobcom neexistuje žiaden hmotnoprávny vzťah, ktorý by bol založený zákonom alebo zmluvou, platná právna

úprava neumožňuje, aby žalobca napadol status člena obchodnej spoločnosti žalobou nasmerovanou priamo proti zvolenému členovi orgánu spoločnosti. Platná právna úprava umožňuje, aby žalobca z titulu svojho postavenia ako akcionára spoločnosti napadol platnosť uznesenia VZ, ktorými boli zvolení / odvolaní členovia orgánov spoločnosti a v prípade, ak súd za podmienok upravených v ustanovení § a 131 určí jeho neplatnosť, tieto osoby sa nepovažujú za členov orgánov spoločnosti. Žalobca navyše nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacom výroku vo vzťahu k žalovaným v II. - III. rade.

Žalovaný v I. rade vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že žalobca uvádza v podanej žalobe dva odlišné a samostatné predmety konania - určovaciu žalobu podľa namierenú adresne proti osobám, ktoré boli napadnutými uzneseniami dozornej rady zvolené do funkcie členov predstavenstva a žalobu o určenie neplatnosti uznesení dozornej rady namierenú proti spoločnosti UniCredit bank Slovakia, a.s.

Pokiaľ ide o určovaciu žalobu, nevyhnutnou podmienkou jej prípustnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Medzi žalobcom a žalovanými v II. - III. rade neexistuje žiaden hmotnoprávny vzťah, ktorý by bol založený zákonom alebo zmluvou. priamo v ust. 183 ods. 1 (v korelácii s ) zakotvuje priamy procesný nástroj ochrany práv akcionára, ktorým je žaloba o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, ktorá sa môže primerane aplikovať aj na vymedzené uznesenia dozornej rady akciovej spoločnosti. Existencia tohto osobitného právneho postupu slúžiacemu k odstráneniu právnej neistoty akcionára vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že žalovaní v II. - III. rade nie sú členmi predstavenstva.

K žalobe o určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady č. 18/2.10 - 19/5 uviedol žalovaný v I. rade nasledovné:

- delegácia voľby členov predstavenstva z VZ na dozornú radu je upravená v , podľa ktorého v prípade, ak stanovy určia, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada, musia stanovy upravovať spôsob voľby a odvolania členov predstavenstva. Spôsob voľby a odvolania členov predstavenstva je upravený v bodoch 8.6 - 8.10 stanov žalovaného v I. rade. Žalobca neuvádza, čo konkrétne považuje na úprave stanov žalovaného v I. rade za nedostačujúce, obmedzuje sa iba na konštatovanie, že vzhľadom na to, že do procesu voľby a odvolávania členov predstavenstva nie sú zainteresovaní akcionári, je táto úprava nedostačujúca. Žalovaný v I. rade má za to, že úprava voľby a odvolania členov predstavenstva dozornou radou v stanovách žalovaného v I. rade je komplexná, určitá a zrozumiteľná a tým, že akcionári v stanovách schválili spôsob navrhovania kandidátov na členov predstavenstva tým spôsobom, že ich môže nominovať každý člen dozornej rady, súhlasili s takýmto spôsobom voľby práve v záujme hospodárnosti voľby členov predstavenstva. Jedným z dôvodom presunu kompetencie voliť a odvolávať členov predstavenstva z VZ na dozornú radu spoločnosti je osobitná práva úprava podnikania v bankovom sektore, podľa ktorého za člena predstavenstva žalovaného v I. rade nemôže byť zvolená akákoľvek osoba, ale iba taká, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone o bankách (§, 25 Zákona o bankách). Zvoleným spôsobom nominácií kandidátov na členov predstavenstva žalovaným v I. rade predchádza situácii, keď by akcionármi boli nominované osoby bez príslušnej spôsobilosti, v dôsledku čoho by spoločnosť nemala riadne a včas zvolené predstavenstvo spoločnosti.

- pokiaľ ide o určenie počtu členov predstavenstva v stanovách spoločnosti, tak stanovy žalovaného v I. rade obsahujú v čl. 8 bod 8.3 ustanovenie, podľa ktorého je „predstavenstvo zložené z 3 - 6 členov“ presný počet určí dozorná rada vo svojom rozhodnutí. Podľa čl. 9 bod 9.2 písm. a) stanov dozorná rada najmä určuje presný počet členov predstavenstva, volí a odvoláva členov predstavenstva, volí z nich predsedu a podpredsedu.

neustanovuje pri určení počtu členov predstavenstva žiadne obmedzenie týkajúce sa počtu členov, ktoré by spočívali v ustanovení ich minimálneho alebo maximálneho počtu. Rozhodnutie o počte členov necháva výlučne na vôli spoločnosti, určenie počtu členov v stanovách najnižším a najvyšším počtom je platným určením a neodporuje žiadnemu ustanoveniu , a umožňuje, aby spoločnosť reagovala na aktuálny stav vývoja svojej podnikateľskej činnosti a v prípade

potreby ustanovila nového člena predstavenstva, ktorý je pre určitú oblasť odborne kvalifikovaný. Žalobca v tomto prípade namieta rozpor stanov so zákonom a z toho odvodzuje neplatnosť voľby členov predstavenstva, ale neuvádza bližšie dôvody, v ktorých spočíva neurčitosť ustanovenia stanov. Za neurčitý výkon sa považuje taký prejav vôle, pri ktorom nie je možné spoľahlivo a presne zistiť jeho obsah a túto neurčitosť nie je možné odstrániť ani výkladom prejavu a ani aplikáciou dispozitívnych ustanovení zákona, čo však nie je dané v prejednávanej veci.

Písomným podaním zo dňa 09.11.2011 žalobca zobral žalobu späť voči žalovaným v II. - III. rade a zároveň podal návrh na zmenu žaloby, keď žiadal, aby súd určil, že uznesenia dozornej rady žalovaného v I. rade č. a 19/5, ktorými boli pôvodne označení žalovaní v II. - III. rade zvolení do funkcie členov predstavenstva nemajú žiadne právne účinky a nedošlo nimi k voľbe žalovaných v II. - III. rade za členov predstavenstva. Pre prípade, že súd bude mať za to, že došlo k platnej delegácii kompetencie voliť a odvolávať členov predstavenstva žalovaného v I. rade z VZ na dozornú radu, žalobca žiadal, aby súd rozhodol o neplatnosti uznesení dozornej rady žalovaného v I. rade č. a 19/5. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že napadnuté uznesenia dozornej rady sú ničotné a teda nemajú žiadne právne účinky, keďže dozorná rada rozhodla o veci nepatriacej do jej pôsobnosti v dôsledku neplatného transferu oprávnenia voliť a odvolávať členov predstavenstva žalovaného v I. rade z VZ žalovaného v I. rade na dozornú radu žalovaného v I. rade. Žalobca je toho názoru, že je síce možné z dôvodu hospodárnosti delegovať na dozornú radu akciovej spoločnosti oprávnenie voliť a odvolávať členov predstavenstva, avšak nie je možné absolútne vylúčiť z procesu voľby a odvolania členov predstavenstva akciovej spoločnosti akcionárov. Svoj názor žalobca oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.02.1998 sp. zn. Obdo V. 23/97. Úlohou súdu bude posúdiť ako predbežnú otázku platnosť stanov žalovaného v I. rade v časti upravujúcej voľbu a odvolanie členov predstavenstva. Žalobca naliehavý právny záujem na takomto rozhodnutí odôvodňoval tým, že jedine prostredníctvom určovacej žaloby je možné eliminovať stav právnej neistoty v rámci vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v I. rade, v mene ktorého koná predstavenstvo, ktoré bolo zvolené na základe ničotných uznesení. Len takýmto určením je možné zamedziť ďalšiemu porušovaniu práva žalobcu na riadne fungovanie žalovaného v I. rade, ktoré v sebe nepochybne zahŕňa i to, aby funkciu členov predstavenstva žalovaného v I. rade vykonávali osoby zvolené v súlade so zákonom a stanovami žalovaného v I. rade. Výsledkom konania bude vytvorenie právneho rámca, ktorý bude zárukou predchádzania ďalších sporov, lebo v prípade, ak by žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti stanov žalovaného v I. rade v časti upravujúcej delegáciu kompetencie voliť a odvolávať členov predstavenstva žalovaného v I. rade z VZ na dozornú radu, došlo by k odstráneniu žalobcovej právnej neistoty iba vo vzťahu k stanovám žalovaného v I. rade, ale nie vo vzťahu k žalovaným v II. - III. rade, ktorí by i naďalej vykonávali funkciu členov predstavenstva žalovaného v I. rade. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu je potrebné vnímať aj z hľadiska posilnenej ochrany, dobrej viery tretích osôb, v správnosť zápisu údajov o štatutárnom orgáne zapísanej osoby, keďže skutočnosť, že žalovaní v II. - III. rade nie sú členmi predstavenstva žalovaného v I. rade, je potrebné čo najskôr zapísať do obchodného registra. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti napadnutých uznesení dozornej rady tieto boli totožné, ako už boli uvedené v pôvodnom návrhu. Žalobca oprel svoje tvrdenia o množstvo rozhodnutí súdov všetkých stupňov, poukázal tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2011 sp. zn. , z obsahu ktorého vyplýva, že ak sa určité uznesenie VZ akciovej spoločnosti dotýka akéhokoľvek práva akcionára a súčasne toto uznesenie bolo prijaté v rozpore so zákonom alebo stanovami akciovej spoločnosti, tak v takomto prípade bude platiť, že prijatím takého uznesenia mohlo dôjsť k obmedzeniu predmetného práva akcionára, čiže podmienka uvedená v je splnená bez toho, aby dotknutý akcionár musel osobitnými dôkaznými prostriedkami preukazovať ako boli alebo mohli byť jeho práva predmetným uznesením VZ dotknuté.

Žalovaný v I. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2012 v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a trval na tom, že posudzované stanovy ako zmluva sui generis sú aj v napadnutých častiach platné, poukázal v tejto súvislosti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2008 sp. zn. , podľa ktorého je potrebná pri posudzovaní platnosti zmlúv priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o účelové konanie v snahe dosiahnuť odpredaj svojich akcií žalovanému za neprimeranú cenu, ktorú za ne požaduje. Zdôraznil, že žalobca je minoritným akcionárok žalovaného vlastniacim 7788 ks akcií, čo predstavuje 0,0203% podiel na základnom imaní žalovaného v I. rade a jeho rozhodovanie ani na VZ spoločnosti žalovaného v I. rade nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť

hlasovanie väčšiny vlastníkov akcií. Súd by mal pri rozhodovaní vziať do úvahy zásadu vyjadrenú v , podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov v spojení s , v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Taktiež by sa mala v tomto prípade aplikovať v súlade s zásada, že dôsledky porušenia právnej povinnosti spoločnosti nemôžu byť v hrubom nepomere s dopadom, ktorý toto porušenie malo do právnych pomerov oprávnených osôb, tzn. právne pomery žalobcu ako minoritného akcionára by sa v prípade určenia neplatnosti uznesení dozornej rady žiadnym podstatným spôsobom nezmenili na rozdiel od zásahu do postavenia žalovaného, jej akcionárov a tretích osôb, ktorých by negatívne rozhodnutie o veci postihlo výrazným spôsobom.

Tunajší súd uznesením č.k. -464 zo dňa 02.04.2012 konanie voči žalovaným v II. - III. rade zastavil a uznesením č.k. -499 zo dňa 06.09.2012 pripustil zmenu žaloby, tak ako ju navrhol žalobca vo svojom podaní zo dňa 14.11.2011.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcov zúčastnených strán, oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - výpis žalobcu z účtu majiteľa cenných papierov, výpis z uznesení z 18. a 19. zasadnutia dozornej rady žalovaného v I. rade konaného dňa 10.03.2010, resp. 04.05.2010, Stanovy žalovaného v I. rade, rozhodnutia súdov všetkých stupňov, kópie článkov týkajúcich sa prejednávanej veci, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výpisu z obchodného registra žalovaného v I. rade súd zistil, že ide o akciovú spoločnosť, ktorej základné imanie vo výške 235 492 694,26 eur je rozvrhnuté na 38 353 859 ks kmeňových akcií na meno v zaknihovanej podobe s menovitou hodnotou jednej akcie 6,14 eur.

Žalobca je majiteľom celkovo 7 788 ks akcií, t.j. je akcionárom žalovaného v I. rade.

Z výpisu z uznesení z 18. zasadnutia Dozornej rady žalovaného v I. rade konaného dňa 10.03.2010 súd zistil, že uznesením č. 18/2.10 dozorná rada žalovaného v I. rade zvolila za člena predstavenstva a zároveň podpredsedu predstavenstva UniCredit Bank Slovakia, a.s. Franza R.. Uznesenie nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, najskôr však dňom 12.04.2010.

Z výpisu z uznesení z 19. zasadnutia Dozornej rady žalovaného v I. rade konaného dňa 04.05.2010 súd zistil, že uznesením č. 19/5 dozorná rada žalovaného v I. rade zvolila za člena predstavenstva UniCredit Bank Slovakia, a.s. U.. A. D.. Uznesenie nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, najskôr však dňom 04.05.2010.

Žalobca sa žalobou prioritne domáhal určenia, že napadnuté uznesenia dozornej rady 18/2.1 a 19/5 sú ničotné, pričom vyriešenie tejto otázky priamo závisí od posúdenia, či sú stanovy žalovaného v časti upravujúcej voľbu a odvolanie členov predstavenstva platné alebo nie.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Preukázanie existencia tzv. naliehavého právneho záujmu je procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z uvedeného vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo splnenie povinností. Určovacia žaloba má preventívny charakter a bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané možno spravidla žalovať priamo na plnenie. Aj v takýchto

prípadoch však bude daný naliehavý právny záujem vtedy, ak vytvorí pevný základ medzi účastníkmi a tak zabráni ďalším prípadným sporom medzi nimi.

Súd je toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, lebo ani prípadné rozhodnutie súdu o tom, že napadnuté uznesenia dozornej rady sú ničotné a teda nemajú žiadne právne účinky neprivodí právnu istotu do vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania. Takéto rozhodnutie by sa týkalo konkrétnych osôb, ktoré boli dozornou radou zvolení za členov predstavenstva žalovaného, avšak nedošlo by k odstráneniu mechanizmu, na základe ktorého sú členovia predstavenstva žalovaného volení a odvolávaní, keďže súd by vo výroku rozhodnutia neurčil neplatnosť tej časti stanov, ktorá napadnutý spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva upravuje. Nedošlo by tak k zabráneniu ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi konania, keďže na základe znenia stanov by opätovne mohlo dôjsť k voľbe a odvolaniu členov predstavenstva spôsobom, ktorý je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. ods. . Určovacia žaloba v danom prípade taktiež nespĺňa preventívny charakter, keďže podľa tvrdení žalobcu už k porušeniu jeho práva došlo.

Súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že napadnuté uznesenia dozornej rady žalovaného sú ničotné, je súd toho názoru, že uznesenia boli prijaté na základe znenia stanov, ktoré nie sú v rozpore so zákonom.

Podľa , členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedených.

Stanovy žalovaného obsahujú v súvislosti s delegáciou a spôsobom voľby a odvolania členov predstavenstva dozornou radou nasledovné ustanovenia:

- čl. 8 bod 8.3 Stanov. Predstavenstvo je zložené z (3-6) troch až šiestich členov. Presný počet členov predstavenstva určí dozorná rada vo svojom rozhodnutí. Členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada. Dozorná rada zároveň volí predsedu a podpredsedu predstavenstva. Členstvo v predstavenstve je nezastupiteľné s výnimkou zastúpenia podľa ods. 8.13 týchto stanov.

- čl. 8 bod 8.6 Stanov. Návrh na voľbu a odvolanie člena predstavenstva môže podať ktorýkoľvek člen dozornej rady. Člen dozornej rady, ktorý predniesol návrh podľa predchádzajúcej vety je zodpovedný za včasné dodanie podkladov alebo informácií potrebných podľa právnych predpisov pre prijatie rozhodnutia o jeho alebo jej návrhu.

- čl. 8 bod 8.7 Stanov. Pri voľbe alebo odvolaní členov predstavenstva sa hlasuje o každom kandidátovi samostatne. Ak je kandidátov viac, členom predstavenstva sa stáva ten kandidát, ktorý získal najviac hlasov. Ak sa podľa právnych predpisov na voľbu alebo odvolania člena predstavenstva vyžaduje predchádzajúcich súhlas Národnej banky Slovenska, môže dozorná rada o voľbe alebo odvolaní rozhodovať, len ak bol takýto súhlas udelený alebo účinnosť rozhodnutia dozornej rady bude podmienená získaním takéhoto súhlasu.

Podľa čl. 4 bod 4.2 Stanov, akcionár má v zmysle ods. 4.3 právo podieľať sa na riadení spoločnosti.

Podľa čl. 4 bod 4.3 Stanov, právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti akcionár zásadne uplatňuje hlasovaním na valnom zhromaždení.

Rozhodnutím akcionárov žalovaného v stanovách bola zverená kompetencia voľby a odvolávania predstavenstva dozornej rade, čím majorita akcionárov vyslovila súhlas s takýmto spôsobom voľby a odvolávania členov predstavenstva. V prípade, že ak by sa takýto spôsob voľby a odvolávania v spoločnosti neosvedčil, môžu akcionári rozhodnúť o zmene stanov v časti navrhovania nominácií na

voľbu členov predstavenstva. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že mu nemôže byť daná na ťarchu skutočnosť, že žalobca je minoritným akcionárom žalovaného a teda nemôže iniciovať konanie valného zhromaždenia, na ktorom by bola prijatá zmena stanov podľa jeho predstáv. Spôsob voľby a odvolávania upravený stanovami je daný tým, že žalovaný je bankou a členom predstavenstva v zmysle § a 25 o bankách v znení neskorších predpisov môžu byť len osoby, ktoré spĺňajú zákonné kritériá a preto z dôvodu hospodárnosti bolo záujmom žalovaného zabrániť tomu, aby pri veľkom počte akcionárov boli navrhované osoby nespĺňajúce zákonné kritériá, v dôsledku čoho by spoločnosť nemala riadne a včas zvolené predstavenstvo spoločnosti. Žalobca sa opieral o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý sa zaoberal otázkou určenia spôsobu voľby členov predstavenstva akciovej spoločnosti dozornou radou a dospel k právnemu názoru, že v prípade delegovanej pôsobnosti voľby a odvolania člena predstavenstva na dozornú radu, ak stanovy neobsahujú spôsob voľby a odvolania člena predstavenstva tak sú v tejto časti v rozpore so zákonom a potom platí, že členovia predstavenstva akciovej spoločnosti sú volení a odvolávaní valným zhromaždením. Stanovy žalovaného v čl. 8 obsahujú komplexnú úpravu voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou, ktorá je určitá a zrozumiteľná, keďže obsahuje spôsob nominácie kandidátov do funkcie členov predstavenstva, spôsob hlasovania o jednotlivých kandidátoch ako i spôsob voľby a odvolania členov predstavenstva v prípade vzdania sa funkcie členov predstavenstva.

Keďže súd dospel k záveru, že stanovy žalovaného v napadnutej časti nie sú v rozpore so zákonom a preto napadnuté uznesenia dozornej rady boli prijaté v rámci jej pôsobnosti, zaoberal sa ďalej dôvodmi namietanej neplatnosti týchto uznesení, keďže podľa tvrdenia žalobcu prijaté uznesenia sú v rozpore s viacerými ustanoveniami a stanov žalovaného a to:

- dozorná rada žalovaného prijala uznesenia, ktorými zvolila L. R. a U.. A. D. do funkcie členov predstavenstva žalovaného, napriek tomu, že stanovy žalovaného neobsahujú platnú právu úpravu počtu členov predstavenstva žalovaného (podľa čl. 8 bod 8.3 stanov žalovaného pozostáva predstavenstvo žalovaného z 3 - 6 členov), takýmto postupom žalovaného došlo k porušeniu ust. druhá veta v spojení s ust. .

Podľa , o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobné ustanovenia . Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolené, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa , súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

V priebehu konania žalovaný spochybnil včasnosť podania žaloby vo vzťahu k uzneseniu č. , ktoré bolo prijaté dozornou radou žalovaného v I. rade na 18. zasadnutí konanom dňa 10.03.2010, keďže žalobca v inom konaní týkajúcich sa tých istých účastníkov vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. uviedol v žalobe, že dňa 21.04.2010 nahliadol do zápisnice z dozornej rady zo dňa 10.03.2010 a teda už v tento deň sa mohol dozvedieť o uznesení dozornej rady. Od uvedeného dňa teda začala plynúť 3 mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady č. , keďže žalobca sa na zasadnutí dozornej rady nezúčastňuje lehota, v zmysle § 131 ods. 1 druhá veta sa má počítať odo dňa, keď sa mohol žalobca o uznesení dozornej rady dozvedieť.

Žalobca k vznesenej námietke prekluzie uviedol, že o prijatí uznesenia dozornej rady č. sa mohol prvýkrát dozvedieť až dňa 17.06.2010, kedy bol zapísaný žalovaný v II. rade do obchodného registra. Žalobca sa dňa 21.04.2010 neoboznámil s celou zápisnicou zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 10.03.2010, ale iba s jej časťou, keďže mu bola daná na nahliadnutie iba listina obsahujúca tzv. výpisy z niektorých uznesení a to konkrétne výpis z uznesenia č. 18/2.1 - 18/2.8, výpis uznesenia č. , ktorého platnosť je napadnutá žalobou, žalobcovi poskytnutý nebol.

Ustanovenie § 131 ods. 1 je kogentným ustanovením a márnym uplynutím 3 mesačnej lehoty právo zaniká. Lehota na podanie žaloby je lehotou hmotnoprávnou a preto musí byť žaloba doručená súdu najneskôr v jej posledný deň. Keďže žalobca ako akcionár sa zasadnutí dozornej rady nezúčastňuje, je potrebné posudzovať včasnosť jeho žaloby s ohľadom na jeho možnosť nadobudnutia vedomosti o uznesení dozornej rady, ktoré sa napáda.

Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby vo vzťahu k uzneseniu dozornej rady č. 18/2.10 prijatého dňa 10.03.2010 je súd toho názoru, že žalobca sa mohol o prijatí tohto uznesenia objektívne dozvedieť až dňa 17.06.2010, kedy boli do obchodného registra zapísané údaje o tom, že Franz R. sa stal členom predstavenstva žalovaného v I. rade, keďže nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že už dňa 21.04.2010 mal žalobca možnosť oboznámiť sa s uznesením č. , ktoré bolo prijaté v rovnaký deň ako uznesenia č. 18/2.1 a 18/2.8, s ktorými sa preukázateľne oboznámil žalobca dňa 21.04.2010, kedy nahliadol do zápisnice zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 10.03.2010. Súd pri konštatovaní včasnosti podania žaloby vychádza z toho, že výpisy z uznesení 18/2.1 - 18/2.8 sa nachádzali na samostatnej listine a výpisy z uznesení č. 18/2.9 - sa nachádzali na inej listine, preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že predložením výpisov z uznesení č. 18/2.1 - 18/2.8 sa automaticky mohol žalobca dozvedieť aj o prijatí uznesení č. 18/2.9 - 18/2.10.

Osoby vymedzené v nemusia preukazovať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Žalobca je osobou patriacou do okruhu taxatívne vymedzených osôb oprávnených podať žalobu podľa v spojení s . Žalobca sa nezúčastnil zasadnutia dozornej rady žalovaného konaného dňa 10.03.2010 a 04.05.2010 a preto nebolo potrebné, aby podal protest proti prijatému uzneseniu. O voľbe pôvodne označených žalovaných v II. - III. rade sa žalobca dozvedel 17.06.2010, kedy boli pôvodne označený žalovaný v II. - III. rade zapísaný do obchodného registra ako členovia predstavenstva žalovaného a preto bola žaloba podaná v rámci 3 mesačnej prekluzívnej lehoty, keďže žalobca podal žalobu e-mailom dňa 17.09.2010 a v súlade s ju doplnil písomne dňa 20.09.2010, t.j. v lehote 3 dní.

Žalobca namietal neplatnosť napadnutých uznesení dozornej rady z dôvodu, že sú v rozpore s ustanovením druhá veta v spojení s , keďže dozorná rada žalovaného zvolila dve osoby do funkcie členov predstavenstva žalovaného bez toho, aby v stanovách bol platným spôsobom určený počet členov predstavenstva žalovaného.

Podľa veta druhá , stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

Podľa , stanovy musia obsahovať počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania.

Podľa čl. 8 bod 8.3 stanov, predstavenstvo je zložené z (3-6) troch až šiestich členov. Presný počet členov predstavenstva určí dozorná rada vo svojom rozhodnutí.

Podľa čl. 9 bod 9.2 písm. a) stanov, dozorná rada určuje presný počet členov predstavenstva.

iba uvádza, že stanovy musia obsahovať počet členov predstavenstva, ale sám neustanovuje pri určení počtu členov predstavenstva žiadne obmedzenia týkajúce sa napr. určenia minimálneho alebo maximálneho počtu, takéto rozhodnutie ponecháva výlučne na vôli spoločnosti. Stanovy žalovaného určili limit maximálneho a minimálneho počtu členov predstavenstva, dozorná rada v rámci tohto limitu určuje konkrétny počet členov predstavenstva. Podľa názoru súdu je takéto určenie dostatočne určité. Súčasná právna úprava akciovej spoločnosti možnosť určenia variabilného počtu členov predstavenstva nevylučuje a preto úprava obsiahnutá vo vyššie uvedených článkoch stanov nie je v rozpore so zákonom. Navyše v mene spoločnosti sú oprávnení konať všetci zvolení členovia predstavenstva a preto neexistuje pochybnosť o tom, kto je v konkrétnom prípade oprávnený konať v mene spoločnosti a teda ktoré osoby sa v ktorom konkrétnom čase podieľajú na obchodnom vedení spoločnosti. Pokiaľ akcionári nie sú spokojní so súčasnou úpravou kreovania predstavenstva a určovania počtu jeho členov, môžu hlasovaním na valnom zhromaždení rozhodnúť o zmene stanov. Nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného tá skutočnosť, že žalobca ako minoritný akcionár nedisponuje potrebným počtom akcií tak, aby sám mohol iniciovať zvolanie valného zhromaždenia za účelom rozhodovania o zmene stanov.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenia dozornej rady nie sú v rozpore so zákonom a ani so stanovami spoločnosti a preto sú platné. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k žiadnemu obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára žalovaného.

Na prejednávanú vec nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2011 sp. zn. , keďže týmto nálezom Ústavný súd rozhodol o absolútne odlišnej situácii, kedy mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané neoprávnenou osobou bez prítomnosti reálneho akcionára spoločnosti a žalobu podával akcionár, ktorého podiel na základnom imaní predstavoval 51%. Ústavný súd v danom prípade uviedol, že by bolo nadbytočné u takto dotknutého akcionára skúmať, či jeho práva boli reálne porušené. Nakoľko prejednávaná vec je diametrálne odlišná, bolo povinnosťou žalobcu v zmysle preukázať, akým spôsobom mohlo porušenie zákona alebo stanov obmedziť jeho práva ako akcionára. Keďže súd rozhodol, že uznesenia dozornej rady boli prijaté v súlade so zákonom a stanovami, ani nemohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu, ktorý sa neplatnosti uznesení domáhal. Navyše žalobca napriek rozsiahlym vyjadreniam nikdy konkrétne neuviedol aký negatívny dopad mali, resp. by mohli mať napadnuté uznesenia dozornej rady na jeho práva ako akcionára žalovaného, uvádzal iba všeobecné dôvody, ktorými mohli byť porušené jeho akcionárske práva ako napr. jeho právo na riadne fungovanie žalovaného, resp. právo ovplyvňovať personálnu štruktúru žalovaného.

Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zásadu upravenú v ust. , podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, ktorá je relevantná tak pre majoritných ako aj minoritných akcionárov. V prejednávanej veci by rozhodnutie súdu na základe žaloby podanej minoritným akcionárom, ktorého podiel na základnom imaní žalovaného predstavuje 0,0203% a ktorého rozhodovanie na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť hlasovanie väčšiny vlastníkov akcií znamenalo vážny zásad do vnútorných pomerov spoločnosti žalovaného, čo by mohlo viesť k vážnym škodám tak vo vzťahu k akcionárom spoločnosti ako aj vo vzťahu k tretím osobám.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 550,23 eur podľa nasledovnej špecifikácie:

- príprava a prevzatie zastúpenia 57,- eur + 20% DPH 11,40 eur, spolu

68,40 eur

- vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.08.2011 57,- eur + 20% DPH 11,40 eur, spolu 68,40 eur

- pojednávanie dňa 22.09.2011 57,- eur + 20% DPH 11,40 eur, spolu

68,40 eur

- vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.10.2012 58,69 eur + 20% DPH 11,74 eur, spolu 70,43 eur

- pojednávanie dňa 18.10.2012 58,69 eur + 20% DPH 11,74 eur, spolu 70,43 eur

- záverečné vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.11.2012 58,69 eur + 20% DPH 11,74 eur, spolu 70,43 eur

- pojednávanie dňa 22.11.2012 58,69 eur + 20% DPH 11,74 eur, spolu 70,43 eur

- 3 x režijný paušál po 7,41 eur + 20% DPH 1,48 eur, spolu 26,67 eur

- 4 x režijný paušál po 7,63 eur + 20% DPH 1,53 eur, spolu 36,64 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15

dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde

písomne, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom

sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu

súdu a čoho sa odvolateľ domáha.