Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-62-2023.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/62/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 45272956 konajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, o zaplatenie sumy 2.735,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.1.2023 č.k. 42C/4/2019-459 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 60 %.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.207,20 eur od 3.2.2019 do 4.3.2019. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,74 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorý pôvodne uplatnil voči žalovanému vo výške 18.702,- eur s prísl.
3. Skorším rozsudkom zo dňa 21.5.2021 súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že konanie o zaplatenie 15.966,04 eur s prísl. zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.619,17 eur od 3.2.2019 do 6.3.2019. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol o trovách konaniach, pričom v tejto časti bol rozsudok zrušený odvolacím súdom a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o náhradu škody na zdraví, v časti nároku o zaplatenie 15.966,04 eur s prísl. zobral žalobca žalobu späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť z toho dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi týmto titulom sumu 13.297,- eur a v zostávajúcej časti nároku na ňom netrval z dôvodu, že v konaní bol vyhotovený znalecký posudok, ktorým bola nanovo ustálená výška bodového ohodnotenia bolestného, z ktorej pri úprave petitu vychádzal.
4. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej súd prvej inštancie ustálil, že základ uplatneného nároku žalobcu je daný v rozsahu 80 %, pričom k tomu záveru dospel tak, že stanovil mieru účasti žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 20 %, preto uzavrel, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú
škodu žalobcovi v rozsahu 80 %. Keďže znalecká organizácia ohodnotila bolestné v počte 879 bodov, čo pri hodnote bodu vo výške 18,24 eur činí 16.032,96 eur, po zohľadnení spoluzavinenia žalobcu tak ustálil, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie 12.826,37 eur. V priebehu konania žalovaný žalobcovi uhradil sumu 13.297,- eur, ktorá suma prevyšuje žalobcovi priznaný nárok vo výške 12.826,37 eur. Preto žalobcovi priznal (len) nárok na úroky z omeškania, ktoré konkrétne vyčíslil vo výroku II napadnutého rozsudku.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1.2 C.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspechu v spore priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,74 %. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu závisel od výsledku znaleckého dokazovania a tiež od posúdenia miery spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode zo strany súdu. Žalobca pôvodne žiadal 18.702,- eur s prísl., pričom úspešný bol pokiaľ ide o zaplatenie sumy 13.347,96 eur (13.297,- eur, v ktorej časti súd zastavil konanie + 38.22 eur paušalizovaný úrok z omeškania). Úspech žalobcu tak predstavuje 71,37 % a neúspech 28,63 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu 42,74 %. Uviedol, že nevzhliadol dôvody vhodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania.
6. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v tomto výroku zmenil tak, že mu prizná plnú náhradu trov konania voči žalovanému alebo mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,50 %. Vytkol súdu prvej inštancie, že aj napriek konštatovaniu, že výrok o trovách konania je závislý od výsledkov znaleckého dokazovania a tiež od úvahy súdu, tieto skutočnosti nezohľadnil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vychádzajúc výlučne len z pomeru úspechu v konaní. Takýto postup považuje za nesprávny. Žalobcovi mala byť priznaná plná náhrada trov konania alebo mu mal súd priznať 66,50 % náhrady trov konania vychádzajúc z tej skutočnosti, že v konaní ustálil mieru jeho spoluúčasti na vzniknutej škode v rozsahu 20 %. Žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisí od výsledkov znaleckého posudku. Úspech žalobcu predstavuje 83,25 % .
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Odvolacie námietky žalobcu smerujú k spochybneniu záveru súdu prvej inštancie o tom, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 42,74 %, vychádzajúc z pomeru jeho úspechu v konaní.
9. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Zásada úspechu v spore sa podľa právnej teórie premieta v ust. § 255 C.s.p. ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Úspech žalobcu je v takom prípade potrebné skúmať čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobcovi pritom vznikne právo na náhradu trov konania, avšak výlučne z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).
12. K rovnakým záverom dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze III.ÚS 475/2018 zo dňa 4. februára 2021, keď uzavrel, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitne režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 C.s.p. súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
13. Vychádzajúc z výkladu cit. ust. § 255 ods. 1 C.s.p. na daný prípad je potrebné dôjsť k záveru, že žalobca bol procesne úspešný čo do základu uplatneného nároku v rozsahu 80 % zohľadňujúc skutočnosť, že súd prvej inštancie ustálil jeho mieru spoluúčasti na vzniknutej škode v rozsahu 20 %. Pokiaľ ide o výšku samotného nároku, žalobca pri ustálení petitu žalobného návrhu vychádzal zo znaleckého posudku č. 73/2017 znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka PhD., pomocou ktorého ustálil výšku vzniknutej škody. V priebehu konania v dôsledku doplnenia dokazovania novým znaleckým skúmaním došlo k zmene ustálenia výšky vzniknutej škody žalobcu, pričom sa tomu tak stalo v súvislosti so závermi znaleckého posudku vyhotoveného v konaní. V danom prípade výška plnenia závisela od výsledkov znaleckého skúmania vykonaného v konaní, preto nesprávny je názor súdu prvej inštancie o tom, že pri priznaní nároku na náhradu trov konania bolo potrebné vychádzať z číselného vyjadrenia priznaného nároku oproti nároku uplatnenému.
14. Pri určení nároku žalobcu na náhradu trov konania však nemožno prihliadnuť, že súd prvej inštancie ustálil spoluúčasť žalobcu na jemu vzniknutej škode na zdraví v rozsahu 20 %, preto za spravodlivé považoval odvolací súd, aby pri určení výšky náhrady trov prvoinštančného konania bola táto skutočnosť zohľadnená a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % ( úspech v pomere 80 % - neúspech v pomere 20 %).
15. Na základe týchto úvah rozhodol odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže vychádzajúc z jeho odvolacej argumentácie bol v odvolacom konaní úspešný.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).