Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/58/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Degmovou Pospíšilovou, v právnej veci navrhovateľa: L.. N. G., N. N., F. XX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 19.4.2011 konvalidovaným na základe uznesenia súdu vydaného v zmysle dňa 8.7.2011 a dňa 27.7.2011, domáhal sa navrhovateľ proti odporcovi zaplatenia sumy 3.022, eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach so sp. zn. , , , , a .

Nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v uvedených súdnych konaniach videl v skutočnosti, že v súdnych konaniach sa vyskytli iné vady, keď na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorými bola potvrdená nedovolená činnosť správcu vo výkone správy, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda vypočítaná ako medzi ročný zostatok postupom, pri ktorom sa pre byt vstavby vychádza z ročného vyúčtovania nákladov za dom v príslušnom roku, z ktorých sú odpočítané náklady spotrebované na ústredné kúrenie a teplú úžitkovú vodu bytmi pod vstavbou domu. Prepočet navrhovateľa potvrdzuje podľa jeho udania bezdôvodné obohatenie vlastníkov bytov pod vstavbou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že nie je v danom prípade splnená podmienka o potrebe predbežného prerokovania nároku na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti navrhovateľa.

Reakciou navrhovateľa na vyjadrenie odporcu k návrhu bol list navrhovateľa zo dňa 8.7.2011 adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky cestou Okresného súdu Bratislava III, označený ako návrh na predbežné prerokovanie škody spôsobenej úmyslom orgánu štátu v zmysle v konaní č. podaného na Okresný súd Bratislava III.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ u odporcu podal dňa 27.7.2011.

Okresný súd Bratislava III rozhodol vo veci dňa 15.11.2011 rozsudkom, sp. zn. -114 tak, že návrh navrhovateľa zamietol ako podaný predčasne, keďže nedošlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky danej o potrebe návrhu na predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie u Ministerstva spravodlivosti SR pred podaním žaloby na súd. Zároveň návrh zamietol majúc za to, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne zhodnotil podmienky jeho vydania, nesprávne vec posúdil a teda že jeho rozhodnutie je nesprávne a nemalo byť vydané. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní môžu byť hodnotené len ako nezákonnosť rozhodnutia a z tohto titulu vyplývajúca zodpovednosť.

V dôsledku odvolania navrhovateľa zo dňa 2.1.2012 voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III vydal Krajský súd v Bratislave dňa 31.5.2012 uznesenie, č. k. -124, ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave uviedol, že nedostatok prerokovania nároku na náhradu škody príslušným orgánom je odstrániteľný nedostatok podmienky konania, o odstránenie ktorého bol súd povinný sa pokúsiť, keďže toto prerokovanie je obligatórne a pokiaľ k predbežnému prerokovaniu nedošlo, nemôže o nároku konať a rozhodovať súd, čiže ide o procesnú podmienku, ktorý nedostatok bráni konaniu na súde ( ). Bolo by preto povinnosťou súdu postupovať podľa a uložiť navrhovateľovi lehotu na podanie takéhoto návrhu pod následkom zastavenia súdneho konania. Keďže však v danej veci medzičasom k návrhu občana na predbežné prerokovanie došlo, nemal byť návrh navrhovateľa zamietnutý a v konaní mal súd pokračovať po skončení konania pred príslušným ústredným orgánom (Ministerstvo spravodlivosti SR).

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava III konanom dňa 20.11.2012 zmenil navrhovateľ právnu kvalifikáciu nároku s tým, že náhradu škody žiada titulom šiestich rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III, ktoré považuje za nezákonné, hoci nedisponuje zrušujúcimi rozhodnutiami o tomto, avšak s poukazom na považuje svoj nárok i v takom prípade za dôvodný.

V dôsledku procesného návrhu navrhovateľa súd na pojednávaní dňa 20.11.2012 za prítomnosti oboch procesných strán vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania, a to tak, že odporca mal byť povinný zaplatiť navrhovateľovi škodu v sume 4.335,70 eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vyhlásením uznesenia nadobudlo uznesenie právoplatnosť (, ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s obsahom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III vo veciach so sp. zn. , , , , , , s obsahom rozhodnutí KS v BA so sp. zn. a , ako i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. , ako i s obsahom ostatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (Návrh navrhovateľa zo dňa 8.7.2011 o predbežné prerokovanie nároku cestou Okresného súdu Bratislava III, podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 27.7.2011, Zmluva o výkone správy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov domu Račianska 47, 49, 51 a spoločnosťou NOVBYT, s. r. o. zo dňa 24.5.1999, pokladničné doklady navrhovateľa), pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

V označených súdnych konaniach Okresného súdu Bratislava III vystupoval navrhovateľ v pozícii účastníka konania, ktoré boli právoplatne skončené, s tým, že v konaniach so sp. zn. , došlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave, v konaní

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní navrhovateľa a konštatoval, že postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv dovolateľa, v ďalších konaniach navrhovateľ opravný prostriedok nepodal.

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že v uvedených súdnych konaniach bol odporcom i navrhovateľom, konania prvostupňové, odvolacie či dovolacie skončili v jeho neprospech, nedisponuje rozhodnutím o nezákonnosti týchto rozhodnutí, z ktorého dôvodu by boli tie rozhodnutia zrušené. Nezákonnosť vidí v nesprávnom zistení skutkového stavu.

V prípade rozhodnutia v sp. zn. ide o škodu vo výške 410,41 eur titulom jemu vzniknutých trov konania, v sp. zn. ide o škodu 273,90 eur titulom zexekvovanej istiny po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, v sp. zn. ide o škodu vo výške 223,30 eur titulom jeho trov konania. Vo veci so sp. zn. , v ktorej bol navrhovateľom, ide o škodu v sume 1.324,98 eur titulom nepriznanej istiny a trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania. Vo veci podal návrh na Európsky súdny dvor, v ktorom žiada úhradu všetkých jemu vzniknutých trov. V konaní so sp. zn. ide o škodu titulom vzniknutých trov, ktoré je povinný uhradiť protistrane, v konaní so sp. zn. škoda tvorí vzniknuté trovy neúspešného navrhovateľa, nepriznaná istina a sumu trov, ktoré je povinný zaplatiť úspešnej protistrane.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti SR, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 4 Zákona ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Na základe vykonaného dokazovania so zreteľom na citované ustanovenia je potrebné vyhodnotiť návrh navrhovateľa za nedôvodný pre prípad oboch do úvahy prichádzajúcich právnych kvalifikácií nároku.

Ak by malo ísť o nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, treba uviesť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by došlo k naplneniu niektorých zo situácií príkladom uvedených v ustanovení § 9 Zákona, či akýchkoľvek iných majúcich za následok nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, keďže (poukazujúc i na odôvodnenie rozsudku zo dňa 15.11.2011) pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje predpoklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa ustanovení upravujúcich nezákonnosť rozhodnutia a teda náhradu škody za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím neprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, nesprávne posúdil vec, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a pod. a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, , zo dňa 31.05.2011).

Pokiaľ by malo ísť v konaní o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia orgánmi verejnej moci návrh nie je dôvodný pre absenciu zrušujúceho alebo zmeňujúceho rozhodnutia príslušného orgánu pre nezákonnosť daných rozhodnutí súdu, keď v danej veci neprichádza do úvahy aplikácia ods. 4 § 6 Zákona o nepotrebnosti takéhoto rozhodnutia v prípade, ak rozhodnutím orgánmi verejnej moci došlo k prekročeniu jeho právomoci, pretože o takýto prípad v danej veci nejde.

V niektorých konaniach navrhovateľ nespĺňa ani podmienku danú v ustanovení § 6 ods. 2 Zákona, keď proti niektorým rozhodnutiam nepodal ani riadny opravný prostriedok, pričom nepreukázal nijaký dôvod hodný osobitného zreteľa pre takúto toleranciu, pretože prípadná jeho zlá finančná situácia a nemožnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie mohli byť riešené priznaním oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky na žiadosť navrhovateľa.

Pre obe právne kvalifikácie sa potom súd stotožňuje s argumentáciou odporcu, že predmetom konania o náhradu škody nemajú byť opätovne nároky prejednávané v rámci napadnutých súdnych konaní, predmetné konanie nemá slúžiť ako akýsi ďalší opravný prostriedok voči napadnutým rozhodnutiam a prípadnou škodou sa v zmysle nemyslí právoplatne nepriznaná istina, či výkon rozhodnutí ohľadom trov konania, či zaplatenia súdneho poplatku.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nezákonnosti rozhodnutí, rozhodnutia sú nezákonné len podľa jeho subjektívneho irelevantného názoru.

Nezákonnosť rozhodnutí nie je oprávnený posudzovať súd ani prejudiciálne vzhľadom na kritériá ustanovenia § 6 Zákona o potrebe existencie zrušujúceho alebo zmeňujúceho rozhodnutia príslušného orgánu, ktorého rozhodnutie o nezákonnosti je pre súd v konaní o náhradu škody záväzné (je ním viazaný).

Navrhovateľ taktiež nepreukázal skutočnosti potrebné podľa § 9 ods. 1 Zákona, t. j. neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o preukázanie nesprávneho úradného postupu v daných konaniach.

Ohľadom náhrady trov konania rozhodol súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa . V konaní plne úspešnému odporcovi však žiadne trovy nevznikli, resp. nedošlo k uplatneniu práva na náhradu trov konania odporcom, z ktorého dôvodu súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ods. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.