Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-899-2003.pdf
PDF · 105.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/899/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného OMV Slovensko, s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava (predtým Moskovská 13, Bratislava), IČO: 00 604 381, právne zast. JUDr. Antonom Trusinom, advokátom, so sídlom AK Hálkova 1, 831 03 Bratislava, proti povinnému W. S., C.. XX. XX. XXXX, D. S. N. XXX, XXX XX N., Š. L. O. (M. M. O. W. S. - W. S. D., Y.: XX XXX XXX), na vymoženie pohľadávky vo výške 40.360,02 Eur (1.215.886,06,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Jozefom Šimonom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Kovácsova 46, 851 10 Bratislava (predtým Fedinova 9, Bratislava), pod spis. zn. EX 305/2003/Zk, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 191,74 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 40.360,02 Eur (1.215.886,06,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Rob 318/02 zo dňa 04. 06. 2002.
Poverením č. 5601 003436 * zo dňa 11. 06. 2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Jozefa Šimona, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Kovácsova 46, 851 10 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 305/2003/Zk.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 02. 10. 2012, súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného, označené ako "Späťvzatie exekúcie", v ktorom oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie berie späť a navrhuje zastavenie exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd podanie oprávneného podľa jeho obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 397,71 Eur /z toho odmena po zaokrúhlení 255,- Eur (106,24 Eur za 16 h. á 6,64 Eur + 106,24 Eur za 32 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 134,79 Eur, náhrada za stratu času 7,92 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 42,50 Eur/.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 02. 06. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ..... 1 h., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 23. 06. 2003 ..... 1 h., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, - vypracovanie príkazu na začatie exekúcie (VÚB, Tatrabanka, SLSP) ..... 1 h., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky ako doručenie príkazu na začatie exekúcie, - vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinností (OR PZ, Sociálna poisťovňa, OÚ BB) zo dňa 17. 07. 2003 ..... 1 h., - vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (Sociálna poisťovňa) zo dňa 28. 07. 2003 ..... 1 h., - vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (OR PZ, ODI) zo dňa 31. 07. 2003 ..... 1 h., - vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (Geodetický ústav) ..... 1 h., - vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinností (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, KDI, Register obyvateľov, Úrad práce, Daňový úrad) zo dňa 13. 09. 2007 ..... 1 h., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkonoch odmeňovaných podľa § 15 ods. 1 písm. g), h), i), j) vyhlášky ako každé zisťovanie bydliska / platiteľa mzdy / účtu / majetku povinného,
- vypracovanie exekučného príkazu (VÚB) zo dňa 15. 08. 2003..... 1 h., - vypracovanie exekučného príkazu (Tatrabanka, SLSP, Poštová banka, UniCredit Bansk, OTP Banka, Ľudová banka, Istrobanka, ČSOB, Komerční banka) zo dňa 23. 10. 2007, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky ako doručenie exekučného príkazu. Keďže za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol
dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za uvedené úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Pri úkonoch - vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie zo dňa 14. 07. 2003, - vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie zo dňa 20. 10. 2003, - vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 20. 10. 2003 si súdny exekútor uplatnil odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Súd za tieto úkony priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu spolu 9,96 Eur (3 úkony á 3,32 Eur) z toho dôvodu, že prípadné neuplatnenie odmeny pri úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou považuje súd za obchádzanie znení vyhlášky, nakoľko pokiaľ vyhláška predvída určitý úkon, za ktorý určuje aj odmenu, nie je možné za takýto úkon uplatňovať si odmenu v inej výške a to uplatnením času potrebného na vykonanie takéhoto úkonu.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 16 h. na 3 h.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - dvakrát (oprávnený, povinný), doručenie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 14. 07. 2003 - trikrát, doručenie exekučného príkazu zo dňa 15. 08. 2003 - trikrát a doručenie exekučného príkazu zo dňa 23. 10. 2007 - jedenásťkrát (9 x banka, oprávnený, povinný). Po preskúmaní obsahu exekútorského spisu má súd za to, že v týchto prípadoch sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za každý z týchto úkonov odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za tieto úkony paušálnu sumu len jedenkrát za každý z nich.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 46,63 Eur a náhradu za stratu času vo výške 7,92 Eur, nakoľko v predloženom exekútorskom spise nie je pre priznanie týchto náhrad žiadny podklad, t.j. súdny exekútor vykonanie pracovnej cesty do miesta bydliska povinného súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.
Súdny exekútor si uplatnil DPH vo výške 20 % z odmeny, t.j. 42,50 Eur.
Odmenu exekútora upravuje vyhláška /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok /popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.
Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu "Každá
fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."
Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. /nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi DPH tak, ako si ju uplatnil, t.j. 20 % DPH z odmeny.
Pri výpočte trov exekúcie si súdny exekútor uplatnil odmenu vo výške 212,48 Eur, ktorú podľa § 26 vyhlášky zaokrúhlil na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Súd konštatuje, že v prípade výpočtu trov pri zastavení exekúcie nie je možné odmenu súdneho exekútora uvedeným spôsobom zaokrúhľovať. Zaokrúhľovanie podľa vyššie citovaného ustanovenia sa týka situácie, kedy súdny exekútor vymohol pohľadávku oprávneného (resp. aspoň jej časť), ktorá je následne "základom" pre určenie odmeny súdneho exekútora. Ustanovenie § 26 vyhlášky sa však neaplikuje vo vzťahu k určeniu odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky (v znení účinnom do 30. 04. 2008), pretože odmena podľa tohto ustanovenia sa neurčuje zo základu vymoženej sumy, ale podľa času, resp. podľa úkonov. /viď. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17 CoE 168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012/
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 191,74 Eur /z toho odmena 86,32 Eur (19,92 Eur za 3 h. á 6,64 Eur + 66,40 Eur za 20 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 88,16 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 17,26 Eur/.
Podľa § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 521,34 Eur (15.706,- Sk). Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená v dôsledku zavinenia oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov exekúcie oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.