Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/35/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: B.. C. V., U.. X. K. XXXX, R. R. XXXX/XX, R. - U. G., H. X. A.: B.. K. V., U.. X. C. XXXX, R. C. XXXX/X, R.

- E. G., zastúpených: JUDr. Mgr. Rudolf Leška, Ph.D., LL.M., advokátom, so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: NBC Bratislava, o.z., so sídlom Trnavská 1373/29, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 42 387 086, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III zo dňa 27. júna 2023, č. k. -97, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 27. júna 2023, č. k. -97, mení tak, že: Žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa prestavby budovy súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., L. Ú. U.É. G., spočívajúcej v zmene pôdorysu a nadstavbe ďalších podlaží. Žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa rozmnožovania projektovej dokumentácie budovy súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., L. Ú. U. G., na účely projektovania zmeny pôdorysu a nadstavby ďalších podlaží tejto budovy.

II. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 27. júna 2023, č. k. -97, vo zvyšnej zamietajúcej časti, p o t v r d z u j e .

III. Žalobcom sa ukladá povinnosť podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia žalobu proti žalovanému, ktorou sa budú domáhať nárokov v zmysle z. č. autorský zákon v znení neskorších predpisov.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava III uznesením zo dňa 27. júna 2023, č. k. -97 rozhodol, že zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu 2. júna 2023 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému nariadi: a/ zdržať sa pokračovania v stavebných prácach na budove súpisné číslo XXXX stojacej na pozemku D.. Č.. XXXXX/X H. R., katastrálnom území U. G., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie Mestskou časťou Bratislava - U. G. rozhodnutím zo 4. novembra 2021, pod sp. zn. 6286/2021/UKSP/CERI-75; b/ zdržať sa prestavby budovy súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., L. Ú. U. G., spočívajúcej v zmene pôdorysu a nadstavbe ďalších podlaží; c/ zdržať sa rozmnožovania projektovej dokumentácie budovy súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., katastrálnom území U. G., na účely projektovania zmeny pôdorysu a nadstavby ďalších podlaží tejto budovy. Zároveň žiadali, aby súd určil žalobcom lehotu na podanie žaloby vo veci samej do 90 dní od doručenia uznesenia.

2. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobcovia sú jedinými dedičmi majetkových autorských práv po architektovi C. V., ktoré zdedili po svojej matke. Architekt C. V. je v zmysle Autorský zákon (ďalej tiež „AZ“ prípadne „Autorský zákon“) jediným autorom architektonického diela - komplexu Športovej haly Pasienky s prevádzkovou budovou. Toto dielo je spolu s prepojenou prevádzkovou budovou jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti, a teda architektonickým dielom v zmysle AZ. Dielo bolo v roku 1962 realizované stavbou stojacou na F. V. XXXX/ XX v R.. Športová hala Pasienky patrí medzi ikonické diela modernej slovenskej architektúry. Jeho stavba v tvare hyperbolického paraboloidu s odľahčenými dutými oblúkmi bola zaradená medzi 20 najpozoruhodnejších architektonických diel 20. storočia na Slovensku (Encyklopédia Slovenska). Jeho stavba je zapísaná mestom Bratislavou na zoznam pamätihodností mesta Bratislavy. Žalovaný je vlastníkom stavby tvorenej športovou halou Pasienky a stavebne prepojenou prevádzkovou budovou (obe časti stavby sú považované za jeden celok, ako vidno aj na katastrálnej mape, a majú jedno súpisné číslo XXXX), vedenej na LV Č.. XXXX H. L. Ú. U. G.. Žalovaný sa podujal na celkom zásadnú prestavbu tohto komplexu, nikdy však nezískal od žalobcov ani od ich právnych predchodcov súhlas na akékoľvek použitie diela. Rovnako za týmto účelom pristúpil k rozmnožovaniu dokumentácie stavby. Žalobcovia sa z tlače dozvedeli o začatí realizácie stavebných úprav stavby, ktorá je rozmnoženinou architektonického diela ich otca. Bez zbytočného odkladu vstúpili v písomný styk so žalovaným za účelom zistenia rozsahu plánovaných úprav a návrhu spoločného postupu, pre prípad, že sú akékoľvek stavebné úpravy objektívne potrebné, aby bola zachovaná architektonická hodnota diela ich otca. Dňa 3. apríla 2023 sa žalobca v 1. rade prihlásil na príslušný stavebný úrad ako účastník stavebného konania vo veci povolenia stavby. Stavebný úrad ho listom z 2. mája 2023 vyrozumel, že vo veci bolo 4. novembra 2021 vydané stavebné povolenie pod sp. zn. 6286/2021/UKSP/CERI-75 a že v tomto stavebnom konaní so žalobcami ako účastníkmi stavebný úrad nepočítal, no umožnil žalobcovi v 1. rade nazrieť do spisu, z ktorého žalobcovia získali informácie a listiny dôležité aj pre toto konanie a oslovili právneho zástupcu pre prípravu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodnej obavy, že žalovaný bude pokračovať v stavebných prácach aj napriek vedomiu o zásahu do autorských práv architekta. Keďže žalobca v 2. rade podal proti rozhodnutiu o stavebnom povolení odvolanie, rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné. O odvolaní žalobcu v 2. rade nebolo dosiaľ rozhodnuté. Zo sprievodnej správy vyplýva okrem iného zámer realizovať celkom nový plášť budovy, zamurovať presklené časti budovy a súčasný plášť nahradiť tzv. sendvičovými panelmi. Ide o materiál, ktorými sa obkladá budova

- panely nie sú nosné, ale sú uchytené na kovovú kostru, ktorá sa musí vybudovať (v tejto súvislosti je tiež plánované zväčšenie pôdorysnej plochy a pristavanie nového vonkajšieho plášťa). Absolútne nepochopenie hodnoty budovy a totálna zmena opláštenia, kedy bude ľahkým dojmom pôsobiaca a vskutku pre verejnosť ikonická presklená časť opláštenia nahradená panelmi, predstavuje azda najvýznamnejší prejav hrubej arogancie stavebníka voči pamiatkovej hodnote stavby a autorskému právu architekta, ktorý nepochybne presahuje prostú obnovu stavby. Hoci žalovaný v súhrnnej technickej správe uvádza, že stavba je ikonickou a že na to bude brať ohľad, sám v tejto správe píše, že obvodový plášť a jeho členenie interpretujú pôvodnú fasádu objektu a architektonický výraz. Z dôvodu potreby eliminácie prirodzeného osvetlenia v priestore hracej arény je nahradený presklený plášť uzatvorenou sendvičovou konštrukciou, ktorá je z vonkajšej strany doplnená o štruktúrovanú presklenú hliníkovú konštrukciu v pôvodnom členení, nadväzujúcu na presklenia vstupných častí haly. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný započal s odstránením preskleného plášťa a stavbou novej hliníkovej konštrukcie, v interiéri zase vzdušnosť priestoru preťal novou kovovou rampou. V tomto prípade sotva ide o práce povolené autorským zákonom bez privolenia architekta, ale o celkom novú interpretáciu pôvodného diela a jeho zásadnú zmenu - prestavbu stavby (autorskoprávne hovoríme o spracovaní diela), nie obnovu. Žalovaný začal s realizáciou stavebných prác, ktoré sú v plnom prúde. Žalobcovia poukázali na fotografiu z priebehu stavebných prác (z jari 2023), ktorá dokazuje, ako žalovaný zamurováva okná v plášti budovy a ako vzdušný vstupný priestor na prízemí budovy zahlcuje radom nových betónových nosníkov fasády. Z vyššie uvedených tvrdení a dôkazného materiálu vyplýva, že žalovaný pokračuje v protiprávnych zásahoch do diela (vyjadreného stavbou) za účelom stavebnej realizácie zmeny diela bez súhlasu žalobcov. Vzhľadom na to, že stavebný zámer žalovaného významne presahuje prosté udržiavacie práce, teda práce nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a na zachovanie jej funkčného využívania v zmysle § 33 ods. 7 AZ, je žalovaný povinný k takému postupu získať súhlas žalobcov pred začatím projektových prác a samotnej stavby. Je tak zrejmé, že u žalovaného bezprostredne hrozí vykonanie ťažko reparovateľných stavebných úprav meniacich a spracovávajúcich dielo v podobe stavby športovej haly s prevádzkovou budovou. Z vizualizácie predstavenej verejnosti samotným žalovaným vyplýva, že prevádzková budova má byť celkom nová, s novým pôdorysom a o dve poschodia vyššia, zatiaľ čo športová hala mala podľa pôvodnej vizualizácie podstúpiť menšie zásahy, no

ako ukazuje realizácia, okná boli celkom zamurované a plášť podstupuje razantnú a celkom nevhodnú prestavbu a premenu oproti originálnej stavbe (vrátane opustenia autorovej myšlienky lipového listu). Z projektovej dokumentácie a vizualizácie k žiadostiam žalovaného o stavebné povolenia vyplýva, že stavba zasahuje do samotného korpusu stavby diela, teda jeho ústrednej idey, a čiastočne predpokladá dokonca čiastočné zbúranie vzájomne ideovo previazaného komplexu haly s prevádzkovou budovou tvoriacich ideu lipového listu, ide teda o úplne zásadnú zmenu autorského celku. Žalobcovia neodporujú skutočnosti, že stavba musí reagovať na meniace sa potreby a nároky verejnosti, ako aj súčasné technické normy, predpisy a nariadenia. Žalovaným predložená projektová dokumentácia a vizualizácia je však neodborná, predstavuje nefunkčný zásah do samotnej stavby, ako aj do pôvodného diela, neguje použitie pôvodných materiálovo-technických výrazových prvkov, čím hrubo poškodzuje genia loci ikonickej stavby a v dôsledku predstavuje zmenu a spracovanie diela.

3. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia k návrhu pripojili životopis architekta C. V. (heslo z Encyklopédia Slovenska), uznesenie OS Bratislava I, sp. zn. , o nadobudnutí dedičstva, článok „Ikonická hala na Pasienkoch mení podobu. Príde Bratislava o výnimočné architektonické dielo?“, evidenčný list pamätihodnosti mesta Bratislavy R. - B.. - V..X, výpis z registra modernej architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV, zápis odporcu v registri organizácií, pôvodný projekt komplexu ŠH Pasienky K.. V., letecké snímky objektu športovej haly s prevádzkovou budovou, fotografiu budovy pred začatím prestavby, výpis z M. Č.. XXXX, výsek katastrálnej mapy, odpoveď G. R. - U. G., stavebného úradu z 2. mája 2023, sp. zn. 6233/2023/UKSP/CERI-odp, sprievodnú správu (zo spisu o stavebnom konaní), súhrnnú technickú správu (zo spisu o stavebnom konaní), rozhodnutie o stavebnom povolení, list Pamiatkového úradu SR z 5. decembra 2022, list Slovenskej komory architektov vo veci disciplinárneho stíhania K.. Č., fotografie „pribetónovaných nosníkov fasády“ a „zamurovaných okien“, vizualizáciu - komplex ŠH s prevádzkovou budovou, vizualizáciu prevádzkovej budovy po prestavbe, navrhovaná plocha prevádzkovej budovy - dokument; odvolanie navrhovateľa 2/ proti rozhodnutiu o stavebnom povolení, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach, zlepšovací návrh na ľahké zastrešenie športových stavieb visutou lanovou strešnou konštrukciou z 12. apríla 1961 (1. a 2. časť), článok Jedinečný budějovický „lupínek“ je architektonicky kouzelná plovárna, projektovú dokumentáciu rekonštrukcie ŠH Pasienky - koordinačná situácia a projektovú dokumentáciu rekonštrukcie ŠH Pasienky - situácia osadenie.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na všeobecnú úpravu neodkladných opatrení nadväzuje neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva, ktoré predstavuje osobitný inštitút ochrany pre prípad porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva. Jeho obsahom je uloženie povinnosti subjektu, ktorý ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, zdržať sa týchto zásahov. Nariadením neodkladného opatrenia sa ukladá strane zákaz rušenia, zákaz zásahov do právnych vzťahov tej strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhuje. V tomto prípade musí strana, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčiť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je obava, že neskoršia exekúcia bude ohrozená ( ) a zároveň musí identifikovať a osvedčiť zásahy do práva duševného vlastníctva. Pod porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva je treba rozumieť ohrozenie alebo porušenie konkrétneho subjektívneho práva, ktoré vyplýva z okruhu právnych noriem upravujúcich práva duševného vlastníctva.

5. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie skúmal, či žalobcovia v podanom návrhu osvedčili splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a 325 ods. 1 . súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia (pre účely konania o neodkladnom opatrení) osvedčili, že sú dedičmi po architektovi C. V., ktorý je autorom architektonického diela - športovej haly Pasienky, sú preto subjektmi aktívne vecne legitimovanými ( AZ) na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Návrhom bolo zároveň osvedčené, že žalovaný je vlastníkom stavby - športovej haly Pasienky, na ktorej (minimálne v jari 2023, podľa tvrdenia žalobcov) vykonával stavebné práce, na ktoré žalobcovia, ako dedičia po autorovi architektonického diela, nedali súhlas. Súd prvej inštancie však z tvrdení žalobcov, ako ani z predložených listinných dôkazov nemal preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a to z dôvodu, že žalobcovia v návrhu neosvedčili konkrétne porušenie alebo bezprostredné ohrozenie ich subjektívnych práv konaním žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že z ustanovení Autorského zákona totiž nie je možné vyvodiť, že na akékoľvek stavebné práce (úpravy) vo vzťahu k architektonickému dielu je nevyhnutný súhlas autora, resp. iných oprávnených osôb. Vo vzťahu k architektonickému dielu rieši Autorský zákon, predovšetkým v ust. a

§ 52, špecifické prípady stretu (konfliktu) autorského práva a práva vlastníckeho tak, že ustanovuje výnimky, kedy sa súhlas autora diela nevyžaduje. Vlastník stavby môže bez súhlasu autora uskutočňovať také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela alebo inak nezasahujú do autorských práv; rovnako tak bez súhlasu autora možno dielo použiť za účelom obnovy stavby, ktorým sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, úprava alebo rekonštrukcia stavby alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné využívanie. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade bola pre rozhodnutie zásadnou otázka, či ide o obnovu stavby, prípadne ide o stavebné úpravy, resp. udržiavacie práce na stavbe podľa § 33 ods. 7 AZ, ktorá je síce otázkou právnou, avšak na jej zodpovedanie sú nevyhnutné aj znalosti z iných odborov, ktorými súd nedisponuje. Žalobcovia svoje tvrdenia, síce bližšie rozvinuli a popísali nimi tvrdený zásah do ich práv, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie tieto zostali len v rovine ich subjektívnych tvrdení a presvedčenia; bez poskytnutia ďalších podporných dôkazov, preto nemožno prisvedčiť správnosti tvrdených záverov žalobcov. Žalobcovia tak podľa názoru súdu prvej inštancie hodnoverne neosvedčili, že žalovaný na budove športovej haly vykonáva také stavebné práce, na ktoré by bol podľa Autorského zákona potrebný súhlas autora. Subjektívny názor žalobcov o porušení práv duševného vlastníctva žalovaným na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí, čím bez ďalšieho nemôže byť osvedčená existencia predpokladov na vyhovenie návrhu podľa .

6. Pokiaľ ide o prevádzkovú budovu (viď ods. 1, navrhovaný výrok b/ a c/), súd prvej inštancie z predložených dôkazov nemal za preukázané, že by žalovaný vo vzťahu k tejto budove realizoval akékoľvek stavebné úpravy, prípadne (neoprávnene) rozmnožoval projektovú dokumentáciu tejto budovy, pričom, podľa vlastných tvrdení žalobcov, žalovaný doposiaľ ani nepožiadal o stavebné povolenie na ich uskutočnenie. Vyhoveniu navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti bráni, okrem neosvedčenia naliehavej potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami a porušenia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva žalobcov, aj princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia môžu svoje práva účinne brániť v stavebnom konaní v prípade, že žalovaný požiada o stavebné povolenie príslušný stavebný úrad.

7. Proti uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie. Uvádzajú, že prvú zamietavú časť svojho rozhodnutia týkajúcu sa vlastnej haly založil súd hmotnoprávne na ustanovení § 52 AZ, teda na výnimke z majetkových práv autorských (tzv. zákonnej licencii), podľa ktorej nie je vyžadovaný súhlas autora, ak ide o rozmnožovanie projektovej dokumentácie na účely obnovy stavby, rovnako ako nie je zásahom do práv autora realizácia samotnej obnovy. Tento právny názor súdu podľa žalobcov neobstojí z viacerých dôvodov. Čo sa týka procesnej stránky, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena, keď vytkol žalobcom, že neosvedčili, že nejde o bežnú obnovu stavby. Hoci žalobcovia predložili dostatok dôkazov, že o bežnú obnovu v autorskoprávnom zmysle skutočne nejde, je treba uviesť, že postup súdu je nový, neprijateľný a nesprávny čo do rozloženia dôkazného bremena. V autorskom práve je tradične zakotvený princíp, že zatiaľ čo žalobca preukazuje zásah do práva (napr. realizáciu úkonov rozmnožovania a spracovania diela, jeho verejného prenosu a pod.), žalovaný používateľ preukazuje existenciu liberačných dôvodov, ak sa o ne opiera: dôkaz splnenia pojmových znakov niektorej z výnimiek z majetkových práv autorských teda stíha vždy žalovaného používateľa. Inými slovami, žalobcovia nemusia preukazovať, resp. osvedčovať, a to ani na účely neodkladného opatrenia, že pojmové znaky výnimky nie sú naplnené, pokiaľ osvedčili existenciu úkonov rozmnožovania diela, jeho zmien a úprav, alebo ich hrozbu. Bez ohľadu na vyššie uvedené žalobcovia zdôrazňujú, že svojimi dôkaznými návrhmi pre túto fázu konania spoľahlivo osvedčili, že v tomto prípade rozhodne nejde o bežnú obnovu, ale o celkom zásadnú prestavbu (teda spracovanie pôvodného diela), ktorá v prípade realizácie na nepoznanie zmení realizované dielo. Dôkazné návrhy svedčia o tom, že okrem radu iných menších či väčších zásahov do diela, došlo k tomu, že žalovaný zamurováva všetky okná športovej haly, čím absolútne zásadne zmenil podobu stavby a ťažko si predstaviť, že by taký krok bolo možné považovať za bežnú obnovu a nie prestavbu. Žalovaný zmenil aj účel stavby zo športovej haly na multifunkčnú halu s priestorom pre divákov aj na mieste pôvodnej palubovky haly (zachovanie pôvodného účely je pritom jedným z charakteristických znakov obnovy na rozdiel od prestavby). Uvedené je prezentované samotným žalovaným v sprievodnej správe projektu, kde je uvedené, že „existujúce funkčné využitie“ je športová hala a „nové funkčné využitie“ je multifunkčná hala pre spoločenské a kultúrne podujatia a šport. Žalovaný pribetónováva nové nosníky („pylóny“) po celom obvode haly, ktoré pochopiteľne menia celkovú podobu haly (fotografie boli súčasťou návrhu).

V projekte prestavby športovej haly je zavesená rampa strechy nahradená samonosnou konštrukciou nevzhľadného oceľového nosného mostu impozantných rozmerov, ktorý absolútne mení podobu interiéru vnímanú z pohľadu diváka ako recipienta autorského diela. Žalovaný ničí pamiatkovú hodnotu stavby. Súd prvej inštancie preto argumentuje ustanoveniami § 33 ods. 7 a § 52 AZ nenáležite. Podľa § 33 ods. 7 AZ vlastník môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela alebo inak nezasahujú do autorských práv. Už len skutočnosť, že podľa stavebnej dokumentácie predloženej na dôkaz vlastník stavby hodlá zmeniť spôsob funkčného využívania stavby (zo športovej haly na multifunkčnú halu pre kultúrne i športové podujatia) teda vylučuje použitie § 33 ods. 7 AZ na tento prípad. Navyše by muselo ísť o práce, ktoré sú nevyhnutné (zamurovanie okien a zmena vzhľadu prvého nadzemného podlažia z tohto hľadiska iste nie sú nevyhnutné) a zároveň neznižujúce hodnotu diela, pričom už v tejto fáze je zrejmé (viď list pamiatkového úradu, dôkaz č. 17), že pamiatkový úrad má pochybnosti o tom, že bude zachovaná pamiatková hodnota diela, inými slovami je zrejmé, že ide o práce, ktoré majú negatívny vplyv na hodnotu diela (viď tiež reakciu odbornej verejnosti

- článok predložený ako listina č. 3; medzičasom bol publikovaný rad ďalších kritických hodnotení od odbornej verejnosti, ktoré navrhovatelia nepredkladajú vzhľadom na zákaz novôt v odvolacom konaní). To podčiarkuje aj disciplinárne stíhanie architekta Č., ktorý podľa Slovenskej komory architektov zasiahol do autorského práva a mal si vyžiadať privolenie architekta. Podľa § 52 AZ do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním bezodplatným prevodom vlastníckeho práva umelecké dielo vo forme stavby, zobrazenia stavby alebo plánu stavby na účel obnovy stavby. Obnovou sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, úprava alebo rekonštrukcia stavby alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné využívanie. I v tomto prípade platí, že ak má dôjsť k zmene funkčného využívania, nemôžu byť pojmové znaky výnimky podľa § 52 AZ naplnené, ibaže by išlo o rekonštrukciu s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby. Keďže žalovaný - ako vyplýva z predložených dôkazov - nijako nekonzultoval stavbu s pamiatkovým úradom, naopak stavbu hrubo pozmenil (napríklad viac ráz spomenutým zamurovaním obvodového plášťa, ktorý tým stratil pôvodne koncipovanú ľahkosť a charakteristický ráz), nedá sa hovoriť ani o splnení druhej alternatívy, teda cieľa zachovať umeleckú hodnotu stavby. Žalobcovia v návrhu predkladajú desiatky listinných dôkazov osvedčujúcich, že stavebné práce ďaleko presahujú prostú obnovu stavby, vrátane vyjadrenia odborníka na architektúru, rozhodne teda nestavajú na abstraktných subjektívnych pocitoch. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s právnou úpravou, ktorá síce podľa § 52 AZ umožňuje rozmnožovanie diela (za určitých prísne stanovených podmienok), ale rozhodne neumožňuje spracovanie diela v zmysle § 8 AZ, podľa ktorého je spracovaním adaptácia alebo iná úprava diela, a o takú práve ide (zmena celkového pôdorysu lipového listu, zamurovanie plášťa, osadenie nosníkov na prízemí, plánovaná nadstavba prevádzkovej budovy atď.). Naostatok sám architekt žalovaného v súhrnnej technickej správe (priloženej ako dôkaz č. 15) hovorí o interpretácii diela (= novom výklade diela), nie o obnove, reštaurovaní a pod. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že nemôže o tejto otázke (obnovy stavby) rozhodnúť bez odborných znalostí, ktorými nedisponuje, je mylné. Z judikatúry slovenských súdov celkom nepochybne vyplýva, že v konaní o neodkladnom opatrení postačuje osvedčiť zmeny stavby aj bez znaleckého posudku, a to tým skôr, že súd mal k dispozícii medzi dôkazmi aj odborný názor (listina 3) a že zmena funkčného využitia vyplýva aj z listín samotného žalovaného (napr. súhrnná technická správa, listina 14). Navyše, pokiaľ by aj žalovaný prekonal podmienku zachovania funkčného využitia (hoci prestavuje športovú halu o.i. na kultúrne podujatia), bolo by v konaní vo veci samej na žalovanom preukazovať, poprípade aj znalecky, že realizované práce slúžia výlučne na obnovu a že mu svedčí výnimka z práva autora podľa § 52 AZ.

8. Žalobcovia sa ďalej v odvolaní vyjadrujú k druhej časti navrhovaného neodkladného opatrenia týkajúceho sa prevádzkovej časti budovy, ktorú súd prvej inštancie zamietol pre predčasnosť, teda, že zásah do majetkových práv autorských nehrozí a žalobcovia budú mať možnosť uplatňovať svoje práva v konaní o povolení stavby. K predčasnosti žalobcovia uvádzajú, že neodkladné opatrenie má byť vydané nielen keď už bolo začaté so zásahmi do majetkových práv autora, ale aj keď tieto zásahy hrozia. Z predložených tvrdení a dôkazov vyplýva celkom zrejme, že tieto zásahy hrozia, lebo prestavba prevádzkovej budovy je druhou fázou existujúceho projektu. Navyše, sčasti už k zásahom aj dochádza, lebo je z predložených dôkazov viac než evidentné, že žalovaný už svojvoľne prikročil k rozmnožovaniu diela aj v tejto jeho časti. Naostatok, žalobcovia predložili rozmnoženiny štúdie a projektu z projekčnej dielne žalovaného (vrátane 3D vizualizácií, ktoré tiež predstavujú rozmnoženinu diela (listiny 21, 22), na ktorých je zreteľne vidieť rozmnožené a pozmenené dielo C.. V. -prevádzkovú budovu s plánovanou

celkovou zmenou pôdorysu, nadstavanými podlažiami a pod. Skutočnosť, že žalovanému nebolo ešte vydané stavebné povolenie je autorskoprávne nerelevantná v situácii, keď je evidentné, že sa žalovaný chystá o stavebné povolenie požiadať (získal grant na realizáciu stavby, rozmnožuje dokumentáciu, prezentuje na verejnosti vizualizácie novej stavby atď.), a teda hrozba zásahu je reálna, zrejmá a relatívne imanentná. Súd prvej inštancie tiež nekorektne podľa žalobcov zamieňa na sebe nezávislé prostriedky verejného a súkromného práva. To, či žalobcovia budú účastníkmi stavebného konania a či žalovaný získa stavebné povolenie alebo nie, je autorskoprávne bez významu, keďže stavebný úrad posudzuje predovšetkým stavebno-technické aspekty stavby, aspekty esteticko-autorskoprávne sú sekundárne (ak sa na ne vôbec dostane). Aj keby však stavebný úrad stavebné povolenie vydal, nedáva to žalovanému oprávnenie na realizácie zásahov do majetkových práv autorských, ak na ne nemá privolenie nositeľov práv alebo ak nie je daný zákonný dôvod (výnimka z práva autorského), a túto otázku bude musieť vždy nezávisle na stavebnom úrade posúdiť súd rozhodujúci vo veci autorského práva. Je mylné sa domnievať, že by z princípu subsidiarity neodkladného opatrenia malo vyplývať, že autor musí najprv márne vyčerpať prostriedky nápravy v správnom konaní o vydanie stavebného povolenia a len potom sa obracať na súd.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že všetky stavebné práce na budove súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., katastrálnom území U. G., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie G. Č. R. - U. G. rozhodnutím zo 4. novembra 2021, pod SP. zn. 6286/2021/UKSP/CERl-75 boli vykonané v zmysle uvedeného právoplatného stavebného povolenia (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2021) už pred podaním návrhu a vydaním uznesenia. Zhotoviteľ diela - rekonštrukcie športovej haly na Pasienkoch, dielo žalovanému protokolárne odovzdal dňa 20.12.2022. Preto žalovaný t.č. už nevykonáva žiadne stavebné práce na objekte športovej haly. Žalovaný ďalej uvádza, že nevykonáva žiadne stavebné práce na objekte prevádzkovej budovy a žiadne práce na tejto časti stavby ani nezačal vykonávať. V čase vydania uznesenia a ani toho času nebolo začaté stavebné konanie. Žalovaný uvádza, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k bezodkladnej úprave pomerov strán a k ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. V danom prípade žalobcovia ničím neosvedčili hrozbu ani trvanie údajného zásahu do ich práv. Z pohľadu princípu efektívnosti je nutné, aby uložením konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia súdu bolo skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Preto je dôležité, aby formulácia povinnosti či obmedzenia, ktoré žalobcovia navrhujú uložiť, bola objektívne spôsobilou k ochrane osvedčeného práva. V danom prípade uvedené požiadavky nie sú splnené, nakoľko prebiehajúce stavebné práce boli ukončené dňom 20.12.2022. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovia v návrhu a ani v odvolaní nielenže neosvedčili konkrétne porušenie alebo bezprostredné ohrozenie ich subjektívnych práv konaním žalovaného, ale v návrhu ani nekonštatujú, ktoré ich konkrétne subjektívne právo je tým ktorým konkrétnym konaním žalovaného porušované alebo bezprostredne ohrozené. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že v danom prípade nebol naplnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Uvedené skutočnosti neboli zo strany žalobcov hodnoverne osvedčené, čo malo za následok nesplnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle je uloženie povinnosti protistrane zdržať sa zásahov do práva duševného vlastníctva, ktorými je toto právo ohrozované alebo porušované. Pod porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva je nutné podľa žalovaného vnímať ohrozenie, či porušenie konkrétneho subjektívneho práva vyplývajúceho z okruhu právnych noriem, ktoré upravujú práva duševného vlastníctva. Žalobcovia sa však návrhom nedomáhajú uloženia povinnosti protistrane zdržať sa zásahov do ich konkrétneho práva duševného vlastníctva, ktorými by toto právo bolo ohrozované alebo porušované, ale domáhajú sa, aby žalovanému bolo prikázané zdržať sa pokračovania v akýchkoľvek a teda zrejme vo všetkých stavebných prácach na budove súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., L. Ú. U. G., ktoré žalovaný realizoval v súlade so stavebným povolením vydaným G. Č. R. - U. G. dňa 4. novembra 2021, pod SP. zn. 6286/2021/UKSP/CERl-75 ako aj zdržať sa prestavby budovy (vychádzajúc z obsahu návrhu sa jedná o časť stavby - prevádzková budova) súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/ X H. R., L. Ú. U. G., spočívajúcej v zmene pôdorysu a nadstavbe ďalších podlaží. Z uvedeného je

zrejmé, že žalobcovia v petite návrhu nevymedzili konkrétne práce, ktorými by malo byť zasiahnuté do ich práv, a preto petit nezodpovedá zásade proporcionality. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá, aby žalobca neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Taktiež bolo treba posúdiť v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha a či navrhované neodkladné opatrenie v neprimeranej miere nezasahuje do práv žalovaného. Žalovaný ďalej uvádza, že navrhovatelia sú dedičmi po poručiteľovi B.. K.. C. V., ktorý je v registri vedenom SKA zapísaný ako autor diela. Z listinného dôkazu - zlepšovací návrh, predloženého žalobcami je zrejmé, že projekt Športová hala Pasienky, vznikol pri plnení pracovných úloh. Z ďalšieho listinného dôkazu - životopis V. C., opätovne predloženého žalobcami vyplýva, že v čase vzniku projektu Športová hala Pasienky, bol poručiteľ žalobcov vedúcim ateliéru a špecialista technického útvaru pre urbanizáciu v Krajskom projektovom ústave, resp. v Stavoprojekte, teda v pracovnom pomere. Preto má žalovaný pochybnosti o tom či sú žalobcovia skutočnými nositeľmi práv v rozsahu nimi prezentovanom, a teda či sú aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní. Ďalej žalovaný uvádza, že vychádzajúc zo súhrnnej technickej správy, hlavným dôvodom rekonštrukcie haly bolo jej prispôsobenie požiadavkám medzinárodnej basketbalovej federácie (v ďalšom texte len „FIBA"), ktorá definuje plošné, priestorové a funkčné parametre, ktoré musí spĺňať štadión resp. hala pre usporiadanie a konanie medzinárodných súťaží. FIBA definuje presné požiadavky na hraciu plochu, ako aj plošné a dispozičná predpoklady priestorov pre hráčov, rozhodcov a zároveň definuje aj potreby pomocných priestorov. Bez vykonania príslušným stavebným úradom povolenej rekonštrukcie by nebolo možné zachovanie funkčného využívania športovej haly a teda stavby ako takej. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom vykonaných prác bolo zachovanie funkčného využívania stavby. Žalovaný tvrdí, že vykonával na stavbe úpravy v zmysle ust. zák. č,. Autorský zákon. Neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získa. Z daného hradiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Žalovaný má za to, že návrh uvedené požiadavky nerešpektoval, nakoľko v petite návrhu žalobcovia nekonkretizovali stavebné práce, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práva duševného vlastníctva. Žalovaný dodáva, že neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy pomerov strán maže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hradiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení maže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. 326 . Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ' neodkladného opatrenia teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej

pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mat' vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vysporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Na základe uvedeného žalovaný považuje návrh za v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko žalobcovia neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Okrem toho, žalobcovia v petite návrhu opomenuli zohľadniť princíp primeranosti, keď jasne nevymedzili, ktoré konkrétne žalovaným realizované práce by mali zasahovať do ich práv. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí podľa žalovaného zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

10. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil ( ).

11. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa ust. neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

15. Podľa ust. ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

16. Podľa ust. § 58 ods. 1 Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä a) určenia svojho autorstva, b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené, c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté, d) poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane údajov o 1.vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi, prijímateľovi, odosielateľovi, vývozcovi alebo predajcovi rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi služieb, 2.vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom, odoslanom, vyvezenom alebo objednanom množstve alebo cene rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby, e) poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora vrátane údajov o 1.užívateľoch a poskytovateľoch elektronických komunikačných služieb a služieb poskytujúcich obsah, 2.rozsahu použitia diela, 3.priamom alebo nepriamom majetkovom prospechu súvisiacom s takýmto porušením, f) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, a to 1.zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia alebo

2.zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a 61 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/20230201> použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia, g) náhrady nemajetkovej ujmy h) náhrady škody, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/20230201> i) vydania bezdôvodného obohatenia.

17. Podľa ust. § 64 ods. Autorského zákona nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/20230201>, f) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/20230201> a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > pri porušení povinností podľa § 18 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/185/20230201> sa môže po smrti autora domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba, dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov.

18. Vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva je v osobitne upravená možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa nariadi strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. Funkciou inštitútu neodkladného opatrenia je bezodkladnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by pred začatím konania, alebo už v začatom konaní vo veci samej mohli nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez žiadanej neodkladnej úpravy pomerov, by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, alebo vychádzajúc aj z dikcie ust. , že je tu také konanie strany, ktoré ohrozuje právo duševného vlastníctva. Pre účely posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na samotný návrh na jeho nariadenie sa nekladú také dôkazné nároky, ako je tomu potom v konaní vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby z podaného návrhu, v ňom opísaných skutkových tvrdení, a predložených dôkazov sa nárok javil ako nie bezdôvodný, aby z návrhu vyplynulo osvedčenie existencie práva, a osvedčenie ohrozenia tohto práva.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a po posúdení odvolania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v časti žiadaného nároku a to zdržania sa pokračovania v stavebných prácach na budove súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/ X H. R., L..Ú.. U. G., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie G. Č. R. - U. G. rozhodnutím zo dňa 04.11.2021 pod. sp. zn. 6286/UKSP/CERI-75 je návrh nedôvodný a v tejto časti je nutné potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Daná žiadaná povinnosť sa týka časti stavby, a to športovej haly, nie prevádzkovej budovy. Odvolací súd dôvod na zamietnutie tejto časti návrhu vidí najmä v tej skutočnosti, že konanie, ktorého zdržania sa žalobca domáha, je už dokonané. Je zrejmé, že už v čase podania návrhu bola táto časť rekonštrukcie, či úpravy stavby, teda športová hala dokončená. Teda už boli vykonané stavebné práce na budove súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., L..Ú.. U. G., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie G. Č. R. - U. G. rozhodnutím zo dňa 04.11.2021 pod. sp. zn. 6286/UKSP/CERI-75. Nie je možné zakázať žalovanému zdržať sa pokračovania v stavebných prácach na športovej hale, keďže tieto už nevykonáva. Účel, ktorý sa sleduje žiadanou neodkladnou úpravou a to zabránenie ohrozeniu, či zásahu do práva duševného vlastníctva, je ku časti stavby, na ktorú rekonštrukciu bolo vydané stavebné povolenie G. Č. R. - U. G. rozhodnutím zo dňa 04.11.2021 pod. sp. zn. 6286/UKSP/CERI-75, už nemožné dosiahnuť, keď došlo už k definitívnemu ukončeniu týchto stavebných úprav. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre účel neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a preto odôvodnenie súdu prvej inštancie a zamietnutie z dôvodu, že ide o subjektívny názor žalobcov o zásahu do autorských práv a takýto zásah nepreukázali, nebolo podľa odvolacieho súdu správne. Avšak z vyššie uvedených dôvodov, keď realizácia stavebných úprav, ktorých zastavenia sa žalobca domáha, už bola dokončená, odvolací súd zamietnutie k tejto časti stavby (športovej haly) potvrdil.

20. Žalobca požadoval aj aby sa žalovanému prikázalo zdržať sa prestavby budovy súpisné číslo XXXX E. na D. D.. Č.. XXXXX/X H. R., L..Ú.. U. G., spočívajúcej v zmene pôdorysu a nadstavbe ďalších podlaží. Žalobca uviedol, že podľa vizualizácie predstavenej verejnosti samotným žalovaným vyplýva, že prevádzková budova má byť celkom nová, s novým pôdorysom a o dve poschodia vyššia. Ďalej poukazuje na to, že hala tvorí jednotný celok s prepojenou vejárovito sa z jedného konca športovej haly rozbiehajúcou dvojkrídlovou prevádzkovou budovou, ktorá má spolu so športovou halou podľa autorského zámeru architekta pôdorys lipového listu. Ďalej poukazuje na to, že z projektovej

dokumentácie a vizualizácie k žiadostiam žalovaného o stavebné povolenie vyplýva, že stavba zasahuje do samotného korpusu stavby diela, do jeho ústrednej idey, a čiastočne predpokladá dokonca čiastočné zbúranie vzájomne ideovo previazaného komplexu haly s prevádzkovou budovou tvoriacich ideu lipového listu (menovite ide o plánované búranie prevádzkovej budovy). Ide teda o úplne zásadnú zmenu autorského celku. Je zrejmé, že prestavba, či rekonštrukcia objektu haly pasienky má dve fázy, prvou bola realizácia prestavby športovej haly a druhá fáza sa má týkať na ňu nadväzujúcej prevádzkovej budovy. Daná skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu. Žalovaný však namietol vo vyjadrení k odvolaniu, že nevykonáva toho času žiadne stavebné práce na objekte prevádzkovej budovy a žiadne práce na tejto časti stavby ani nezačal vykonávať. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že nariadiť zdržať sa konania, ktoré by mohlo zasiahnuť do práv duševného vlastníctva možno i vtedy ak hrozí takýto zásah, nie len ak už k takémuto zásahu aj dochádza, vyhodnotil v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný. Účelom nariadenia okamžitej ochrany má byť aj prevencia, teda aby k zásahu do práv duševného vlastníctva, ktoré reálne hrozí, ani nedošlo, čím sa predíde aj vzniku škody. Je zrejmé, z projektu a verejne prístupnej vizualizácie, že žalobca nemal v pláne realizovať len prestavbu športovej haly, ale má v pláne aj realizáciu prestavby prevádzkovej budovy. Z projektovej dokumentácie, je zrejmé, že plánuje prevádzkovú budovu zvýšiť o dve podlažia a má dôjsť aj k zásahu do jej pôdorysu. Podľa názoru odvolacieho súdu už len tieto opísané a zrejmé skutočnosti odôvodňujú prijať záver o dôvodnosti zásahu do autorských práv. Ďalej je osvedčené aj, že autorom stavby je architekt C. V. a že žalobcovia sú dedičmi po nebohom architektovi C. V.. Je dôvodné aj predpokladať, že ak došlo k realizácii jednej časti projektu, bude nasledovať realizácia aj druhej časti. To, že reálne ešte žalovaný nezačal s prácami, ani zatiaľ nepožiadal o stavebné povolenie, nie je prekážkou, aby sa nenariadilo žiadané neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie zamietnutie tejto časti návrhu vyhodnotil podľa odvolacieho súdu nesprávne. Taktiež nie je dôvodné zamietnuť túto časť návrh z dôvodu, že prípadná otázka zásahu do autorských práv bude riešená v stavebnom konaní, nakoľko v stavebnom konaní sa stavebný úrad detailne nezaoberá zásahom do autorských práv, a môže nastať kľudne aj situácia, že je vydané stavebné povolenie, ktorého realizácia však zasahuje do práv autora. Otázka posúdenia, či k zásahu do autorských práv došlo, či môže k zásahu dôjsť, bude práve predmetom konania vo veci samej. Teda rozhodnúť o tejto otázke je oprávnený súd. Navyše odvolací súd dodáva, že ak ešte nedošlo k realizácii druhej časti projektu, nemožno potom ani tvrdiť, že uloženie povinnosti zdržať sa prestavby prevádzkovej časti budovy, tak aby nedošlo ku zmene pôdorysu a k nadstavbe ďalších podlaží, zasahuje neprimerane do práv žalovaného. Ďalej je aj zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú zdržania sa realizácie takej úpravy, ktorá vedie ku zmene pôvodného pôdorysu a k nadstavbe prevádzkovej budovy a je zrejmé že vykonanie týchto zásahov, ktoré vyplývajú z projektovej dokumentácie, považujú za zásahy, ktoré ohrozujú autorské práva.

21. Nakoľko neodkladné opatrenie bolo podané pred podaním návrhu vo veci samej, a odvolací súd čiastočne návrhu vyhovel, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 60 dní podať návrh vo veci samej a to v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre dané rozhodnutie bolo podstatné, že je tu osvedčená pravdepodobnosť nároku, ktorému sa poskytla ochrana. Odvolací súd však v danom štádiu nemal dôvod a ani neskúmal, či realizovanými prácami došlo k zásahu do autorského práva, dané bude predmetom dokazovania vo veci samej. Pre účel nariadenej neodkladnej úpravy postačuje, že tu je hrozba takéhoto zásahu, čo je v danom prípade osvedčené.

23. Nakoľko došlo ku zmene uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol v zmysle ust. o trovách odvolacieho i prvoinštančného konania. Odvolací súd vzhľadom na zmenu rozhodnutia má za to, že je tu pomer úspechu žalobcu a žalovaných 50%, keď návrhom sa domáhali žalobcovia uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v zdržaní sa vykonávania stavebných prác voči dvom častiam budovy, jednak športovej haly a jednak prevádzkovej budovy. V časti týkajúcej sa športovej haly došlo k zamietnutiu návrhu a v časti týkajúcej sa prevádzkovej budovy došlo k vydaniu neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto o trovách odvolacieho a prvoinštančného konania rozhodoval v zmysle ust. , tak že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).