Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/90/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci navrhovateľa T. T., nar. XX. X. XXXX, bytom V., R. XX, právne zast. JUDr. Viktorom Zvolenským, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Jantárova č. 30, proti odporkyni A. V., nar. X. XX. XXXX, naposledy bytom Q., S.. E. XXXX/XX, zast. opatrovníčkou R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., S.. E. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom v Humennom, ul. Štefánikova č. 17, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11. 5. 2012, č. k. -337 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá dňa 9. 10. 2006 medzi Y. V., nar. XX. X. XXXX a R. V., nar. XX. XX. XXXX ako prevodcami na strane jednej a A. V., nar. X.. XX. XXXX ako nadobúdateľom na strane druhej je voči navrhovateľovi T. T., nar. XX. X. XXXX, právne neúčinná. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na trovách štátu 126,20 Eur v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého platobným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 28. 11. 2005 bol dlžník Y. V. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 21.576,04 Eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške 750,18 Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 12. 2005 a stal sa tak plnohodnotným exekučným titulom. Dňa 16. 1. 2006 podal navrhovateľ ako oprávnený na Exekútorskom úrade JUDr. Andreja Dembického v Košiciach na základe vyššie uvedeného exekučného titulu proti povinnému Y. V. návrh na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 7. 2. 2006. Dňa 22. 2. 2006 vydal exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým zároveň zakázal povinnému nakladať so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii podľa Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo dlžníkovi doručené dňa 29. 3. 2006. Súd ďalej zistil, že dňa 9. 10. 2006 uzavrel dlžník navrhovateľa Y. V. s manželkou R. V. ako prevodcovia s odporkyňou A. V. ako nadobúdateľkou dohodu o prevode členských práv a povinností, na základe ktorej previedli na nadobúdateľku svoje členské práva k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na ul. S.. E. v Q.. Z výsluchu svedkyne R. V., matky odporkyne súd zistil, že v čase uzavretia predmetnej dohody sa odporkyňa zdržiavala v zahraničí a k podpísaniu dohody došlo na základe plnomocenstva, ktoré jej odporkyňa na tento úkon udelila. Odporkyňa sa rozhodla odísť do zahraničia po tom, čo dlžník navrhovateľa Y. V., jej otec, bol vo väzení. O jeho dlhoch nevedela a nevedela ani o jeho príjmoch, dlhodobo spolu nekomunikujú. O tom, že prevedú členské práva na dcéru, uvažovali už dávno. Potvrdila, že aj zariadenie ich spoločnej domácnosti bolo predmetom exekúcie a toto v exekučnom konaní odkúpila odporkyňa.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. a , a dospel k nasledovným záverom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia odporkyne dňa 9. 10. 2006 ako prevodcovia uzavreli dohodu o prevode členských práv a povinností s odporkyňou ako nadobúdateľkou, na základe ktorej odporkyňa nadobudla členské práva k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na ulici S.. E. v Q.. Prevodcovia ostali naďalej užívateľmi predmetného bytu. Navrhovateľ mal voči dlžníkovi, Y. V. vymáhateľnú pohľadávku na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 28. 11. 2005, ktorá predstavovala sumu na istine 21.576,04 Eur, ďalej úrok z omeškania a trovy konania vo výške 750,18 Eur. Dohoda o prevode členských práv a povinností bola uzavretá dňa 9. 10. 2006. Žaloba bola navrhovateľom podaná dňa 29. 5. 2007, teda v stanovenej trojročnej lehote. Dlžník uzavrel dohodu o prevode členských práv a povinností dňa 9. 10. 2006, teda približne necelý rok po tom, čo exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a necelých 9 mesiacov po tom, čo bolo začaté exekučné konanie voči nemu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že skúmal, či odporkyňa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa vedela o dlhoch svojho otca už v roku 2000, kedy sa voči nemu viedlo exekučné konanie a kedy v rámci exekúcie odkúpila zariadenie bytu, ku ktorému neskôr nadobudla na základe dohody členské práva a povinnosti. Súd neveril tvrdeniam odporkyne a svedkyne - jej matky

- R. V., že o dlhoch dlžníka odporkyňa nevedela. Tejto skutočnosti nasvedčuje, podľa názoru súdu prvého stupňa jednak ich totožné tvrdenie, že odporkyňa v rámci iného exekučného konania vedeného proti jej otcovi odkúpila zariadenie spoločnej domácnosti jej rodičov, ako aj fakt, že odporkyňa vedela o výkone trestu odňatia slobody, ktorému sa jej otec podrobil, ale tiež vyjadrenie, že s otcom má zlé vzťahy, nekomunikuje s ním a že odišla pôsobiť do zahraničia. V prípade, ak by aj o dlhoch otca odporkyňa nevedela, bolo by prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, ak by za takej situácie, keď s otcom dlhodobo nekomunikuje, pristúpila na uzatvorenie dohody, na základe ktorej sa stala nositeľkou členských práv a povinností k bytu, ktorých držiteľom bol pôvodne dlžník navrhovateľa a ktorý v tomto byte naďalej ostal užívateľom. Súd má teda za preukázané, že odporkyňa musela mať vedomosť o tom, že jej otec má existenčné problémy a musela predvídať, že sa voči nemu vedú alebo budú viesť exekučné konania, a teda pri náležitej starostlivosti musela rozpoznať jeho úmysel ako dlžníka napádaným právnym úkonom ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že predmetná dohoda o prevode členských práv a povinností je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Navrhovateľ bol v konaní ohľadne odporovateľnosti právneho úkonu úspešný.

Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na tomto rozhodnutí, súd mal tento za preukázaný už v čase začatia tohto konania, pretože dlžník predmetným právnym úkonom zmenšil svoj majetok do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie jeho nároku. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. , ktoré vylučuje prípustnosť výkonu rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva povinného, súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že takáto jej obrana je bezvýznamná, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia sa ustanovenia až 320 použijú len na výkon rozhodnutí, ktorými vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, čo nie je daný prípad.

O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania, ktoré štát platil vo výške 126,20 Eur, ktoré trovy spočívajú v odmene prekladateľky za preklad listín zo španielskeho jazyka.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v spojení s ust. a priznal náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ďalej uviedla, že nemôže sa stotožniť s tým, čo bolo vyslovené v dôvodoch napadnutého rozsudku, že otázka toho, či je možné postihnúť výkonom rozhodnutia členský podiel v bytovom družstve, nemá význam z hľadiska vedeného sporu. Podľa názoru odvolateľky prvým predpokladom toho, aby mohlo byť úspešné vedené akékoľvek súdne konanie, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na vedení sporu. V súdenom prípade má podstatný význam to, či členský podiel v bytovom družstve je alebo nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutia, lebo ak toto právo člena bytového družstva nepodlieha výkonu rozhodnutia, potom žalobca v sporovom konaní aj keby bol úspešný, tým vlastne nič nedosiahne, lebo sa ničím nezlepší jeho postavenie vo vzťahu k pohľadávke, ktorú zrejme mieni uspokojovať aj exekúciou vyššie uvedeného práva. Stále tvrdí s odvolaním sa na ust. , že výkon rozhodnutia proti členom družstva postihnutím ich členského podielu v bytovom družstve za trvania členstva nie je možný. Potom z toho treba uzatvoriť i vedenie sporu, ktorý vyvolal svojím žalobným návrhom navrhovateľ, pričom jeho právne postavenie, i keby jeho návrhu bolo vyhovené, sa v žiadnom smere nezlepší. Preto podľa názoru odporkyne navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na vedení sporu. Odporkyňa ďalej nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu ani v tom, že vraj bolo preukázané, resp. že navrhovateľ preukázal, že odporkyňa pri uzatváraní napádaného právneho úkonu pri náležitej starostlivosti mohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V tejto súvislosti sa odvoláva na to, čo v mene odporkyne tvrdila jej matka R. V., že odporkyňa nevedela ani nemohla vedieť, že otec má nejaké finančné problémy. Zdôvodňovanie, že ak proti otcovi bola v roku 2000 vedená exekúcia, mohla a mala predpokladať, že i v ďalšom období môže mať otec takéto problémy, je samozrejmé neprijateľné a ničím nepodložené tvrdenie. Odvolateľka má ďalej za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, ak sa uspokojil s tým, čo v mene odporkyne v priebehu sporu prehlásila ustanovená opatrovníčka, teda jej matka. Podľa názoru odporkyne súd mal a mohol ju vypočuť, pretože s matkou je v telefonickom kontakte a ak by súd trval na tom, že má sa osobne zúčastniť na pojednávaní takouto cestou, teda telefonicky prostredníctvom jej matky, mohla byť zabezpečená jej účasť na pojednávaní. Z toho dôvodu teda, že nebola osobne vypočutá na pojednávaní, vidí vadu, ktorá predchádzala vyhláseniu napadnutého rozsudku spočívajúcu v neúplnom zistení skutkového stavu. Na záver chce uviesť, či napadnutý rozsudok okresného súdu, ak by zostal v nezmenenej podobe, by bol vôbec vykonateľný, pretože podľa názoru odporkyne výrok tohto rozsudku nie je celkom určitý.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam odporkyne sa žiada uviesť nasledovné:

Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.

Prvou z námietok uplatnených žalovanou v podanom odvolaní je námietka nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože, podľa názoru odvolateľky v súlade s ust. výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom bytovom družstve za trvania členstva nie je prípustný. Aj keby bol žalobca úspešný, ničím sa nezlepší jeho postavenie vo vzťahu k pohľadávke, ktorú zrejme mieni uspokojovať aj exekúciou vyššie uvedeného práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že s uvedenou námietkou sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal, keď zvýraznil, že ust. až 320 sa použijú len na výkon rozhodnutí, ktorými vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania ( ).

Druhou námietkou je nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo preukázané, že pri uzatváraní napádaného právneho úkonu pri náležitej starostlivosti mohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Odvoláva sa na to, čo v jej mene tvrdila jej matka R. V., že nevedela, ani nemohla vedieť, že otec má nejaké finančné problémy.

V súvislosti s druhou námietkou odporkyne treba uviesť, že podľa ust. úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany sa tu predpokladajú. Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má možnosť preukázať - a na nej je dôkazné bremeno - že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť, resp. vedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že opatrovníčka odporkyne, ani jej právny zástupca vo vzťahu k hore uvedenému neprodukovali žiadne dôkazy. Za tohto stavu, ak v konaní nevyužili možnosť preukázať opak toho, čo zákon prezumuje, nemožno sa stotožniť s ich námietkami voči záverom súdu o úmysle dlžníka a vedomosti druhej strany o tomto úmysle.

Treťou námietkou je neúplné zistenie skutkového stavu v dôsledku nevypočutia odporkyne v konaní.

Odvolací súd, rovnako ako vo vzťahu k druhej námietke poukazuje na to, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku skutočností, ktoré sa prezumujú, bolo na odporkyni. Opatrovníčka, ani jej právny zástupca výsluch odporkyne pred súdom nenavrhli. Súdu nemožno vyčítať, že takýto dôkaz nevykonal, ak bydlisko odporkyne nie je známe a aktuálnu adresu nepoznajú ani jej rodičia, z ktorých jeden bol ustanovený za jej opatrovníka.

Napokon k námietke o nie celkom určitom výroku napadnutého rozsudku, bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia odvolací súd nemôže zaujať stanovisko.

Odvolací súd z uvedených dôvodov v súlade s ust. a potvrdil napadnutý rozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, keďže vo výroku rozhodnutia vo veci samej rozhodol, že o výške trov priznaných navrhovateľovi rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.