Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-290-2012.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/290/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: UNION INVEST CAPITAL, a.s., so sídlom Tolstého 3, Bratislava, IČO: 35689927, proti povinnému: EKOS M&H spol. s r.o. - v likvidácii, so sídlom Priemyselná 14, Prievidza, IČO: 31573282, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 9.373,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 0Er/1120/1997-21 zo dňa 28. mája 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por. V danej veci mal za preukázané, že uznesením Krajského súdu Bratislava, č.k. 6K207/98-400 zo dňa 08.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2009 bol zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a správca konkurznej podstaty JUDr. Jozef Krško bol zbavený funkcie a povinný bol dňom 27.02.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný neexistuje, zanikol bez právneho nástupcu, nemá spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a táto skutočnosť je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní a je potrebné exekučné konanie zastaviť. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s tým, že samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra po takmer 13. rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie, nemohol, z vyššie uvedených hľadísk, oprávnený, podľa názoru súdu prvého stupňa, ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať. Súčasne je vylúčená aplikácia § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por., kedy by vždy znášal povinnosť hradiť trovy exekúcie oprávnený, nakoľko ide o exekučné konanie, ktoré začalo v roku 1997. Oprávnený do dnešného dňa nepodal ani návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ Ex.por., a teda nezavinil zastavenie exekúcie. Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach (uznesenie ÚS SR I. ÚS 438/2008 zo dňa 17.12.2008, č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008). Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A č. 70, mutatis mutandis I. ÚS 191/06), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Z uvedených dôvodov, súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách exekúcie, podal včas odvolanie súdny exekútor, podľa ktorého exekučný súd postupoval nesprávne, v rozpore so zákonnou úpravou, pretože nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má zákonný nárok na trovy exekúcie, ktorý vyplýva zo znenia § 196, § 199 a § 200 ods. 1 v nadväznosti na znenie § 203 v platnom znení do 31.01.2002. Nerešpektoval ani skutočnosť, že Ex.por. neobsahoval ani do 01.02.2002, ani po 01.02.2002 dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je
zánik povinného a ani tento právny stav neupravoval, preto bolo potrebné použiť pri zastavení exekúcie analógiu procesného práva, teda najbližšie ustanovenie zastavenia exekúcie, podľa ktorého bolo možné exekúciu zastaviť. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 203 ods. 2 písm. h/ Ex.por., a to, ako v exekučných konaniach začatých pred 01.02.2002, ako i po 01.02.2002, pretože exekútorovi vzniká zákonný nárok na trovy exekúcie podľa § 196, § 199 a § 200 ods. 1 Ex.por., pričom znenie § 203 do 01.02.2002 umožňuje súdu úvahu o tom, kto zaplatí trovy exekúcie len v prípade oboch účastníkov exekučného konania a neumožňuje nepriznať trovy exekúcie v prípade, ak existuje oprávnený, resp. len preto, že povinný zanikol. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 3Cdo 113/2005 a rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. III. ÚS 266/07. Keďže povinný zanikol, mal exekučný súd rozhodnúť o výške trov exekúcie a zaviazať ich úhradou oprávneného. Dôvodom je skutočnosť, že z ustanovenia § 203 Ex.por. v platnom znení do 01.02.2002 vyplýva pre súd možnosť zvažovať, kto zaplatí trovy exekúcie iba vtedy, ak existujú obaja účastníci exekučného konania, t.j. oprávnený i povinný. Ak však povinný zanikne, nemá už súd prvého stupňa možnosť úvahy, ale je povinný rozhodnúť o trovách a úhradou trov zaviazať oprávneného, ako jediného existujúceho účastníka exekučného konania. Jednou zo základných procesných povinností, ktorú v odôvodnených prípadoch musí oprávnený strpieť, je povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie vzniknuté exekútorovi, ak ich vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného. Takýmto prípadom je aj táto prejednávaná exekučná vec, keď povinný zanikol pre nemajetnosť (neexistuje ani právny nástupca povinného, ktorý by mohol trovy exekúcie uhradiť), nie je možné trovy od povinného vymôcť. Otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze sp.zn. II. ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Súdny exekútor poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. 173/06-28 zo dňa 04.10.2007 a sp.zn. IV. ÚS 49/06 zo dňa 14.09.2006, rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 438/2008 zo dňa 17.12.2008, sp.zn. II. ÚS 272/2008 zo dňa 22.10.2008, rozhodnutia NS SR, sp.zn. 2 M Cdo 1/2006 zo dňa 30.11.2006, sp.zn. 4 M Cdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011, sp.zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, sp.zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19.01.2012, sp.zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26.01.2012, sp.zn. 3 M Cdo 15/2011 zo dňa 09.02.2012. V súvislosti s nepriznaním trov je nevyhnutné uviesť, že trovy nepredstavuje len odmena za vykonanú prácu (odmena exekútora), ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe objednanej služby oprávneným. Nepriznaním trov exekúcie exekútorovi dochádza nielen k porušeniu základných práv exekútora, ale aj k nezákonnému odňatiu základných práv štátom rozhodnutím súdu v nadväznosti na čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 2, 3, 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 2, čl. 58 ods. 2, čl. 59 ods. 1 v nadväznosti na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, pretože štát prichádza z dôvodu nerešpektovania ustanovenia § 196 Ex.por. o značnú časť príjmov, ktoré by inak mal, ak by boli trovy exekúcie priznané súdmi exekútorovi v súlade so zákonom. Mal za to, že nie je možné akceptovať ani názor súdu prvého stupňa v otázke rozhodnutia ESĽP Van der Mussele proti Belgicku, pretože toto rozhodnutie nie je použiteľné ani u advokátov v Slovenskej republike a nieto u exekútorov. Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dal do pozornosti súdu účinnosť (nové znenie) ustanovenia § 196 Ex.por. od 01.01.2012, podľa ktorého podliehajú od 01.01.2012 zdaniteľnému plneniu všetky príjmy exekútora (čiastočné i úplné plnenia) vo všetkých exekučných konaniach začatých pred 01.01.2012, avšak už navýšením celých trov o 20% sadzbu DPH. Uvedené vyplýva zo zákona č. 348/2011 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bol v čl. III menený a doplnený Ex.por., podľa ktorého s účinnosťou od 01.01.2012 sa podľa novelizovaného ustanovenia § 196 Ex.por. navyšujú už celé trovy exekúcie o 20% DPH, a to vo všetkých exekučných konaniach začatých, ako pred 01.01.2012, tak aj po 01.01.2012, čo sa týka aj trov exekúcie priznávaných právoplatne v uznesení, resp. výroku uznesenia súdu pri zastavení exekúcie. K predmetnej otázke navýšenia o 20% sadzbu DPH na celé trovy po 01.01.2012 môže súd požiadať príslušný daňový orgán, aby k tejto otázke zaujal stanovisko (Daňový úrad Žilina, resp. Finančná správa SR).
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa § 57 odsek 1 písm. g/ Ex.por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 18.08.1997, keď bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex.por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5600 002533 zo dňa 03.09.1997 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonaním exekúcie na vymoženie 9.373,07 eur s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 36Cb/ 909/92 zo dňa 16.11.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.12.1993.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 6K207/98-400 zo dňa 08.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2009, zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a správca konkurznej podstaty JUDr. Jozef Krško bol zbavený funkcie. Okresný súd Trenčín následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného) v zmysle ustanovenia § 68 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ku dňu 27.02.2010.
Podľa § 235 ods. 2 Ex.por., exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.
Odvolací súd interpretáciou ustanovenia § 203 Ex.por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania v nadväznosti § 235 ods. 2 Ex.por. dospel k záveru, že súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie. V danej exekučnej veci nie je splnený predpoklad pre uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 Ex.por. v znení účinnom do 31.01.2002. Do ustanovenia § 203 bol ods. 2 zavedený zákonom č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2002, ktorý však v preskúmavanej veci nie je možné použiť.
Z ustanovenia § 203 Ex.por. takto vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podstatné však v prejednávanej veci je to, že súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia.
V náväznosti na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.08.1997, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 18.08.1997, domáhal vymoženia svojej pohľadávky, pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu dňom 27.02.2010, to znamená takmer 12 rokov a sedem mesiacov po podaní návrhu, nemožno následne uzatvoriť, že by oprávnený
procesne zavinil zastavenie exekúcie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu na strane povinného.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.