Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/31/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci navrhovateľa: Assessment Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, zastúpeného: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti odporkyni: D.. G.. K. N., bytom G. XX, XXX XX R., zastúpenej: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 185 zo dňa 31.05.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV, s účinnosťou od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“), uznesením č. k. -185 zo dňa 31.05.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) vo výroku I. zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti Assessment Systems Slovakia s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, k nasledovnej nehnuteľnosti vo vlastníctve D.. G.. K. N., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR : byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod K. X/B, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX okres Bratislava IV, obec Bratislava - Dúbravka, k.ú. N.. Vo výroku II. návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšnej časti zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľom tým, že odporkyňa je jeho bývalou konateľkou a zamestnankyňou. Odporkyňa bola odvolaná z funkcie konateľky navrhovateľa dňa 11.04.2023 s účinnosťou k rovnakému dátumu, a to po tom, čo navrhovateľ nadobudol dôvodné podozrenia o nečestnom konaní odporkyne voči navrhovateľovi, porušení povinnosti konateľa pri výkone svojej pôsobnosti konať v súlade so záujmami spoločnosti, zákaze konkurencie a o ďalších skutočnostiach, v dôsledku ktorých navrhovateľ preukázateľne utrpel škodu, za ktorú v plnom rozsahu zodpovedala odporkyňa. Navrhovateľ uviedol, že napriek závažnosti zistených skutočností mal záujem riešiť vec s odporkyňou zmierlivo, mimosúdnou cestou. Po tom, čo navrhovateľ konfrontoval odporkyňu o zistených skutočnostiach, navrhovateľ a odporkyňa dňa 12.04.2023 uzavreli dohodu o urovnaní, v ktorej strany špecifikovali navzájom sporné nároky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v čl. I ods. 2 dohody o urovnaní sa uvádza, že medzi stranami sú sporné nároky, keď odporkyňa porušila starostlivosť riadneho hospodára, keďže v rozpore so záujmami navrhovateľa umožnila fakturáciu a úhradu fiktívnych služieb spoločnosti naoko

poskytovaných v rozsahu väčšom ako reálne boli poskytnuté využitím viacerých subjektov priamo spriaznených s odporkyňou. 1.2. Uviedol, že odporkyňa síce v dohode o urovnaní poprela uvedené porušenie povinnosti, avšak zároveň sa uzatvorením dohody o urovnaní v článku II zaviazala uhradiť navrhovateľovi spôsobenú škodu, ktorá bola k danému dňu zistená a vyčíslená na sumu vo výške 216.000,- €. V zmysle článku II ods. 1 dohody o urovnaní sa odporkyňa zaviazala, že najneskôr do 13.04.2023 uhradí navrhovateľovi prvú splátku vyčíslenej škody vo výške 48.000,- € prevodom na účet navrhovateľa. Zvyšná časť škody vo výške 168.000,- € mala byť odporkyňou uhradená navrhovateľovi najneskôr do 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o urovnaní. Odporkyňa síce navrhovateľovi najskôr uhradila splátku vo výške 48.000,- €, a to bankovým prevodom dňa 13.04.2023, avšak následne pokračovala v stupňovaní svojho protiprávneho konania na úkor a škodu navrhovateľa, keď po tom, čo jej zanikla funkcia konateľky spoločnosti (ku dňu 11.04.2023), sa dňa 17.04.2023 dostavila na pobočku banky, kde sa pred zamestnancom banky vyhlásila za konateľku navrhovateľa a uviedla ho do omylu, pričom predložila výpis z obchodného registra navrhovateľa, kde ešte figurovala ako konateľka navrhovateľa (nakoľko obchodný register ešte nestihol spracovať deklaratórny návrh zmeny v osobe konateľa navrhovateľa) a z účtu navrhovateľa previedla naspäť na svoj účet sumu vo výške 48.000,- €. Navrhovateľ v tejto veci podal trestné oznámenie príslušnému orgánu. Je teda zrejmé, že odporkyňa týmto protiprávnym konaním okrem iného spôsobila, že do dnešného dňa nebola navrhovateľovi uhradená ani len časť jeho pohľadávky. Odporkyňa mala pri tom plnú vedomosť o tom, že z funkcie konateľky navrhovateľa bola odvolaná s účinnosťou ku dňu 11.04.20023, čo zároveň potvrdila aj podpísaním dohody o urovnaní, kde je táto skutočnosť vyslovene uvedená v článku I ods. 1.

2. Proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote dňa 29.06.2023 odvolanie odporkyňa, nakoľko ho považovala za vecne a právne nesprávny, zmätočný, svojvoľný a ako celok nezákonný a arbitrárny. Odvolanie odôvodnila podľa ustanovenia (ďalej aj „“), (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), v spojení s (neboli splnené procesné podmienky) a (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Namietla, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená a navyše, v rámci konania nie je podľa nej osvedčená ani existencia samotnej pohľadávky. Samotný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa podľa odporkyne javí v rozpore s účelom, pre ktorý bol tento inštitút zriadený. V prípade, ak by navrhovateľ mal istotu a oporu v zákonnosti dohody o urovnaní, nemal by ani len dôvod na to, aby požadoval návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko samotná dohoda o urovnaní mu poskytuje početné možnosti na zabezpečenia finančnej sumy vo výške 216.000,- €. Poukázala na to, že samotná dohoda o urovnaní vo forme notárskej zápisnice je exekučným titulom, rovnako má navrhovateľ k dispozícii blankozmenku, ako aj to, že je v dohode o urovnaní uvedená alternatíva o zriadení záložného práva. Uvedené inštitúty samé o sebe poskytujú podľa odporkyne navrhovateľovi dostatočnú záruku pri vymáhaní jeho prípadných pohľadávok. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, alternatívne, aby zrušil napadnuté uznesenie. 2.1. Napadnuté uznesenie je podľa odporkyne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pre ktoré došlo práve k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosť, a to presne na nehnuteľnosť špecifikovanú v enunciáte, a nie na inom navrhovanom nehnuteľnom majetku odporkyne. Dôvodom nezrozumiteľnosti je v uvedenom prípade absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by boli zrozumiteľne premietnuté do záveru napádaného uznesenia a jeho výrokovej časti. 2.2. Odporkyňa v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov poukazuje na skutočnosť, že samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ďalej že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutí by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporkyne, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery. Súd prvej inštancie predovšetkým podľa odporkyne nemal k dispozícii žiadne podklady pre závery, že budúca exekúcia môže byť ohrozená.

3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 07.08.2023 k odvolaniu odporkyne sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Uviedol, že nemá istotu, že odporkyňa neprevedie svoj majetok na iné osoby, alebo

nepodnikne iné kroky k zníženiu hodnoty daných nehnuteľností alebo inému sťaženiu ich speňaženia v prípade, že bude mať exekučný titul. Trval na tom, že dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku tak, ako to vyžaduje . Podľa jeho názoru uznesenie je dostatočne odôvodnené, vychádza z riadne preukázaného skutkového a právne správne posúdeného stavu.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

5. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo a jeho právnu úpravu nachádzame vo vyššie uvedených ustanoveniach a , pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie). Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne.

9. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k , nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená.

10. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie ÚS SR sp.zn. -20).

12. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

15. V danom prípade navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporkyni. Okrem existencie nároku musí však osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporkyni ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporkyne, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou

nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

16. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z , nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.

17. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR sp. zn. ). Podobne v náleze sp. zn. Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. , ).“ (napr. ). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. , , ).

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. Súd prvej inštancie vydal uznesenie na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že za základ považoval dohodu o urovnaní medzi stranami, ktorej neplatnosti aj podľa vyjadrenia navrhovateľa sa odporkyňa domáha v samostatnom súdnom konaní, ako preukázaný nárok navrhovateľa, avšak nevysporiadal sa dostatočne s reálnou existenciou a výškou pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa navrhovateľ domáha. Pritom peňažný nárok navrhovateľa, ktorého zabezpečenia sa domáha, musí byť nepochybne osvedčený. Nevyhodnotil, či je návrh navrhovateľa z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Naopak sám v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa sa úmyselne zbavuje majetku na úkor navrhovateľa ako veriteľa. Uspokojil sa len s preukázaním, že odporkyňa vykonala spätný prevod v sume 48.000,- €, čo je však nedostatočné na osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie a nemožnosti údajnú pohľadávku navrhovateľa voči nej plniť. Odporkyňa je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Nedostatočne odôvodnil, v čom spočíva hrozba exekúcie. Len poukaz na predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, a to spätný prevod sumy 48.000,- €, je nedostatočný a navyše právne irelevantný. Nedostatočne presvedčivo súd prvej inštancie odôvodnil, prečo sa rozhodol zriadiť zabezpečovacie opatrenie len voči predmetnej nehnuteľnosti ( byt č. 42, 5 poschodie bytového domu na K. Z.. X/B, R. ) a nie voči aj iným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzaným nehnuteľnostiam, t.j. prečo si vybral práve túto nehnuteľnosť, keďže nemal objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností odporkyne ( z hľadiska proporcionality výšky pohľadávky v zmysle dohody o uznaní a aj jednotlivých nehnuteľností ).

20. Odôvodnenie rozhodnutia o vydaní zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať vysporiadanie sa so všetkými vyššie uvedenými požiadavkami a musí byť presvedčivé, pričom odôvodnenie napadnutého

uznesenia je nedostatočne odôvodnené v rozpore s a nedáva dostatočný podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a pri rozhodovaní sa dostatočne vysporiada s okolnosťami rozhodnými pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).