Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-1502-2012.pdf
PDF · 70.05 KB
No categories available
2Er/1502/2012
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného VEROTRANS- Transport und Lagerlogistik, Ges.m.b.H, Erlaufstrasse 40/3, 2344 Maria Enzersdorf, Rakúska republika, zast. Mgr. Pavlom Horňákom, advokátom s miestom podnikania Lazaretská 3/A, Bratislava proti povinnému W. M., Ž. XXX, B. o vymoženie 6.989,46 eura vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, Exekútorský úrad Michalovce, ul. kpt. Nálepku 22 o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 19. 6. 2012 požiadal súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú o vymoženie suma 6.989,46 eura s 8 % úrokom od 23. 10. 2010, ako aj trov sporového konania v sume 712,41 eura. Povinnosť zaplatiť vymáhaný nárok bola povinnému uložená platobným rozkazom obvodného súdu pre obchodné veci Viedeň zo dňa 22. 7. 2011 č. k. GZ 15 C 156/11t. Ten istý súd dňa 9. 12. 2011 vydal prehlásenie o vykonateľnosti na základe čl. 18 ods. 1 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1896/2006. Súdny exekútor bol dňa 26. 7. 2012 poverený vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor dňa 8. 8. 2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 13. 8. 2012. Povinný podaním zo 20. 8. 2012 adresovaným tunajšiemu súdu podal námietky proti exekúcii, ktorými namietal svoju pasívnu legitimáciu. Exekučný titul je proti firme EKOTHERM Jesenské, s. r. o. so sídlom Hviezdoslavova 1397/23, Fiľakovo, IČO: 36 041 882, pričom povinný svoj podnik predal tejto spoločnosti zmluvou o predaji podniku zo dňa 18. 1. 2011. Námietky povinný doručil osobne do podateľne tunajšieho súdu dňa 27. 8. 2012. Súdny exekútor podaním zo dňa 19. 9. 2012 potvrdil, že námietky proti exekúcii mu neboli doručené.
Oprávnený sa k námietkam proti exekúcii vyjadril tak, že povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadne dôvody, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Relevancia skutočností, ktoré povinný uvádza v námietkach, skončila vydaním exekučného titulu. Námietky proti exekúcii preto žiadal zamietnuť.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z vrátenej doručenky súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13. 8. 2012. Podľa citovaných zákonných ustanovení mal teda námietky doručiť súdnemu exekútorovi, prípade podať ich na poštovú prepravu najneskôr dňa 27. 8. 2012. V tejto súvislosti je však obzvlášť dôležité, že námietky musia byť v zákonnej lehote odoslané subjektu, ktorý je zo zákona oprávnený ich prijímať, t. j. súdnemu exekútorovi konajúcemu vo veci. Pokiaľ povinný svoje podanie doručí priamo exekučnému súdu, ide o nesprávny postup, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Tento názor nie je odrazom technokratického riešenia preferovaním doslovného znenia zákona. Vychádza z toho, že doručenie námietok súdnemu exekútorovi spôsobuje vážne procesné účinky - vyvoláva kvázisuspenzívny účinok vo vzťahu k exekučnému príkazu. Súdny exekútor musí získať subjektívnu vedomosť o tom, že námietky boli podané, aby mohol postupovať podľa § 52 Exekučného poriadku. Ak by súdny exekútor nezískal vedomosť o podaní námietok, mohol by vydať exekučný príkaz a uskutočniť exekúciu, čím by došlo k ireverzibilnému právnemu stavu podľa § 61 Exekučného poriadku. Tento právny názor je prezentovaný M. Števčekom a S. Ficovou a kol. v: Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck 2011, strana 135-136, s ktorým sa súd stotožňuje s výnimkou záveru autorov o tom, že v zákonnej 14- dňovej lehote musia byť námietky súdnemu exekútorovi aj doručené (nie len odoslané). Z uvedeného dôvodu súd námietky povinného proti exekúcii zamietol predovšetkým z dôvodu nedodržania zákonom predpísaného spôsobu ich podania.
Námietkam proti exekúcii by však nebolo možné vyhovieť ani v prípade dodržania zákonom predpísaného spôsobu ich podania.
Právoplatné rozhodnutie súdu sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Rozhodnutie o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Uvedený záver platí aj v prípade platobného rozkazu vydaného postupom podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 , ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Uvedené východiská našli svoj odraz v ustanovení § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že námietky proti exekúcii majú byť podané na základe okolností, ktoré nastali po vzniku (rozumej po vydaní) exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutrí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)."
Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený skúmať, či sa povinný považoval za pasívne vecne legitimovaný subjekt voči oprávnenému v čase vydania exekučného titulu. Súd z uvedených dôvodov námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.