Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B. C., D., so sídlom E. XX, F., IČO XX XXX XXX, proti žalovanému G. H., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Trenčín, o zaplatenie 100,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -163 zo dňa 16. augusta 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.). Vec právne posúdil podľa , , , , , a , , , , , , , , , zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a (ďalej len ,P“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 07.11.2018 uzavreli žalobca ako banka a žalovaný zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej banka zriadila žalovanému bežný účet v mene Euro, od ktorej žalobca odvíja svoju pohľadávku voči žalovanému s odôvodnením, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z tzv. prekročenia účtu (za obdobie od 07.11.2018 do 03.02.2022, kedy došlo k ukončeniu vedenia účtu s peňažným dlhom v sume 100,64 eur). Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa , pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by mali strany dohodnuté povolené prečerpanie bežného účtu, a tak sa jedná o dlh z prekročenia na bežnom účte. Žalobu považoval v časti úroku v sume 4,94 eur za nedôvodnú, pretože poukázal na to, že sporové strany neuzavreli žiadnu úverovú zmluvu, na základe ktorej by žalovaný od žalobcu čerpal reálne poskytnuté peňažné prostriedky (napr. aj vo forme povoleného prečerpania), a preto sa žalovaný dostal do tzv. prekročenia účtovaním úrokov a poplatkov, za čo podľa jeho názoru nemôže žalobca požadovať žiadne úroky, pretože by išlo o úročenie niečoho, čo nemožno považovať za úver alebo pôžičku. S poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch uviedol, že prekročenie nie je spotrebiteľským úverom, pričom povolené prečerpanie je formou spotrebiteľského úveru a len pri spotrebiteľskom úvere je možné uvažovať o úroku. Uzavrel, že prekročenie na bežnom účte, na ktorom

žalobca zakladá svoj nárok, nie je formou úverovej zmluvy, pretože tu chýba vôľa dlžníka čerpať úver. Banka môže nevykonať transakcie z účtu, ktoré by mali za následok zníženie zostatku na účte pod hodnotu minimálneho zostatku, resp. pod dohodnutú výšku povoleného prečerpania, ak klient poruší svoju povinnosť mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutých bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Poukázal na to, že úročenie poplatkov zmluvnými úrokmi je možné pri tzv. povolenom prečerpaní, avšak z neho si svoj nárok žalobca neodvíja a ani netvrdí, že by vôbec povolené prečerpanie žalovaný využil. Ani zo zmluvy poskytnutie tejto služby nevyplýva Konštatoval, že žalobca skutkovo nezdôvodnil sumu 4,94 eur titulom úrokov (predložil len sadzobník bez zdôvodnenia toho, ktorá konkrétna sadzba úroku bola použitá), neuviedol, aké konkrétne čiastkové sumy sa v tom - ktorom období úročili.

4. Pokiaľ žalobca uplatňoval poplatky za balík služieb (t.j. za vedenie účtu), súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť účtovania poplatkov za vedenie účtu v sume 4,90 eur aj pred dňom 01.01.2022, pretože z predložených dvoch sadzobníkov bolo možné vyvodiť len to, že od 01.01.2018 do 31.12.2021 tento poplatok činil 3,90 eur mesačne a od 01.01.2022 činil 4,90 eur mesačne s tým, že žiadne iné časové verzie sadzobníkov, ktoré by sa na daný právny vzťah vzťahovali, neboli súdu predložené. Preto vyhodnotil, že žaloba nie je dôvodná v sume 20,- eur (20 mesiacov - od 05/2020 do 12/2021 sa účtoval poplatok 4,90 eur mesačne podľa ešte neúčinného sadzobníka platného od 01.01.2022, namiesto 3,90 eur mesačne podľa predloženého sadzobníka z 01.01.2018, teda 20,- eur predstavuje rozdiel, na ktorý žalobcovi nárok nevznikol).

5. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o sumu 60,- eur (4x 15,- eur) v zmysle špecifikácie ako poplatok za upozornenie – debet, uviedol, že žalobca si zrejme neujasnil, aký skutkový základ má uplatnená pohľadávka, nakoľko žalobca si ju uplatňuje ako poplatok za upozornenie, ale z predložených výpisov z účtu vyplýva, že ide o zmluvnú pokutu. Uviedol, že ak by vyhodnotil tento nárok ako poplatok za upozornenie pri debete, tak žalobca nepreukázal, že by vôbec žalobcovi v dňoch 08.12.2021, 18.11.2021, 21.09.2020 a 20.08.2020 (dni účtovania podľa výpisov) akékoľvek upozornenia zasielal, akou konkrétnou formou, s akým obsahom a nebola preukázaná ani zdôvodnená účelnosť opakovaného upozorňovania. Aj v prípade, ak by vyhodnotil túto sumu ako zmluvnú pokutu, mal za to, že by bola žaloba v tejto časti nedôvodná, keďže výška, resp. spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty nie je v obchodných podmienkach uvedený a jeho výšku určuje iba sadzobník. Súd prvej inštancie bol názoru, že na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba ju dostatočne presne a určito identifikovať v ustanovení hlavnej zmluvy, a nie odkazmi na dokumenty tvoriace rozsiahle prílohy, obzvlášť pokiaľ je druhou stranou spotrebiteľ, kde je požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti o to viac dôležitá, a preto považoval dohodu o zmluvnej pokute za neplatnú. Ak by aj pripustil, že ustanovenie o zmluvnej pokute zakotvené v obchodných podmienkach je prípustné, mal za to, že by muselo byť jeho súčasťou aj určenie výšky zmluvnej pokuty, čo nebolo. Z uvedených dôvodov žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,- eur zamietol.

6. Vo vzťahu k uplatnenej sume 30,- eur ako poplatok za výzvu - debet (účtovaná 1 x dňa 28.12.2021) súd prvej inštancie uviedol, že výzva síce predložená bola, ale žalobca nepreukázal, že by bol býval žalovanému túto výzvu vôbec doručoval, čo je samo osobe dôvodom pre nepriznanie poplatku za ňu. Súd prvej inštancie posudzoval ustanovenie o poplatku za výzvu zakotvené v sadzobníku podľa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú a v tejto časti žalobu zamietol, pretože mal za to, že akékoľvek poplatky by mali byť dohodnuté priamo v zmluve a nemali by vyplývať len zo sadzobníka, ktorý si žalobca upravuje a následne mení jednostranne. Uviedol, že je neprimerané, ako je ustanovený poplatok za upozornenie, teda je určený paušalizovane a tiež výška poplatku za výzvu (30,- eur), keďže presahuje možné náklady spojené s jej vyhotovením, ktoré sú nepochybne nižšie než uplatňovaný poplatok. Konštatoval, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa, takýmto je nepochybne aj poplatok za upomienky, ktoré navyše veriteľ môže zasielať opakovane.

7. Záverom uviedol, že súčet kreditných operácií na účte bol 20 546,62 eur, súčet debetných operácií bol 20 647,26 eur a rozdiel v sume 100,64 eur bol v tomto spore žalovaný. Vyhodnotil, že ako nedôvodne účtovaná bola celkom suma 114,94 eur (vyhodnotené debetné operácie v sume 4,94 eur - úroky, 20,- eur

- poplatky za vedenie účtu, 60,- eur - zmluvná pokuta a 30,- eur - poplatok za upozornenie), jeho debetné

operácie v súčte predstavovali len sumu 20 532,32 eur (20 647,26 - 114,94) a nakoľko táto suma bola nižšia, ako kreditný zostatok na jeho účte za rovnaké obdobie, žiaden mínusový zostatok na účte reálne nevznikol, a teda žiaden dlh žalovanému nevznikol, pretože sa do žiadneho nepovoleného prekročenia žalovaný reálne nedostal. O náhrade trov konania rozhodol podľa , na základe ktorého by mal žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak žalovanému žiadne trovy konania zo spisu nevyplynuli, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že považuje rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). K nárokom na úroky a poplatky uviedol, že možnosť účtovať poplatky do nepovoleného prečerpania obsahuje bod 3.13 VOP (účinné ku dňu vzniku podpisu zmluvy), pričom toto ustanovenie takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že sa nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o bežnom účte s poukazom na . Čo sa týka tvrdenia súdu, že aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom (čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky), uviedol, že jednak samotný žalovaný mal možnosť zmluvu o vedení účtu ukončiť, avšak porušil svoju povinnosť mať na účte dostatok finančných prostriedkov na realizáciu obratov na účte a jednak, že má nárok na poplatok za vedenie účtu resp. ostatné poplatky. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne použil , nakoľko dotknutá zmluvná podmienka nespĺňa charakteristiku uvedenú v danom ustanovení, keďže úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, a teda nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na viaceré rozhodnutia súdov. Uviedol, že z a zákona o platobných službách výslovne nevyplýva, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. K oprávneniu banky jednostranne meniť úrokové sadzby uviedol, že toto nie je v rozpore s , nakoľko banka spĺňa podmienku uvedenú v , a to tým, že bod 25.4 VOP dáva spotrebiteľovi právo na vypovedanie zmluvy v popísanom prípade. K zmene úrokovej sadzby uviedol, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v 9 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, pričom podľa tohto zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Túto svoju informačnú povinnosť považoval za splnenú, a to: odovzdaním VOP, Sadzobníka poplatkov a Vývesky úrokových sadzieb pri uzatvorení Zmluvy o účte na oboznámenie sa žalovanému, ktorý oboznámenie sa s dokumentáciou potvrdil; zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické; zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na každom obchodnom mieste v aktuálnom znení; zasielaním výpisov z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty, a teda aj výška a obsah prekročenia a účtovaný úrok; uvedením údajov v Internetbankingu, do ktorého mal žalovaný prístup počas celého obdobia vedenia účtu, a v ktorom sú taktiež všetky informácie ohľadom stavu na účte, výške a rozsahu prekročenia a účtovaných úrokoch. Namietal, že ak súd prvej inštancie v súvislosti s nepreukázaním dôvodnosti účtovania poplatkov považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle , čo súd prvej inštancie nespravil a mal za to, že mu tým odňal možnosť konať pred súdom. K zmluvnej pokute pri prekročení zostatku účtu a k výzve na splatenie prekročenia zostatku uviedol, že žalovaný preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah, týmto záväzok zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, a preto nie je dôvod spochybňovať, že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Mal za to, že súkromné právo, ako aj právny poriadok SR umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín, z čoho nepochybne vyplýva, že VOP, ako aj OP sú platnou súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o výzvu na splatenie prekročenia zostatku a s ňou spojený poplatok namietol, že žalovaný počas konania nepoprel skutočnosť, že mu bola predmetná výzva doručená. Zároveň zdôraznil, že predmetný poplatok uhrádza dlžník iba v prípade

omeškania, t.j. iba v prípade vlastného delikventného správania, ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné. Dodal, že úlohou poplatku za upomienku je (okrem iného) zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby neplnenie jeho povinností bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu, a teda aby zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ako prílohu k odvolaniu doložil Sadzobník poplatkov účinný od 01.06.2021.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

11. Preskúmaním veci z hľadiska uplatnených odvolacích námietok odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a a vo veci rozhodol vecne správne, pričom v odôvodnení svojho zamietajúceho rozhodnutia podrobne a presvedčivo odpovedal na všetky rozhodujúce skutočnosti, od ktorých žalobca odvodzoval žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 100,64 eur s prísl, vyplývajúci z tzv. prekročenia na bežnom účte. Žalobca v podanom odvolaní opakovane poukazuje a namieta okolnosti, ktoré boli zodpovedané už súdom prvej inštancie.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym rozhodnutím a dôvodmi rozhodnutia, obmedzil svoje odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle s tým, že k rozhodujúcim odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

13. V prvom rade k námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu je predčasné, pretože bolo vydané na základe nezrozumiteľného návrhu na začatie konania a tým, že súd žalobcu nevyzval na doplnenie žaloby podľa , avšak meritórne rozhodol, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal dôvodnosť účtovania poplatkov za vedenie účtu 4,90 eur, neznamená to, že súd rozhodol na základe neúplného návrhu (žaloby).

14. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít niekoľkokrát judikovala, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. z 9. júna 2020).

15. Pokiaľ žalobca k účtovanému poplatku 4,90 eur nepredložil sadzobník k obdobiu ako ho účtoval pred 01.01.2022, zostal tvrdený skutkový stav v tomto smere neobjasnený. K odvolaniu predložený sadzobník poplatkov účinný od 01.06.2021 predstavuje návrh na vykonanie nového dôkazu, ktorý je v odvolacom konaní neprípustný ( ).

16. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku spočívajúcu v tvrdení žalobcu, že žalovaný počas konania nepoprel skutočnosť, že mu bola doručovaná výzva na splatenie prekročenia a zostatku. Zhodne odvolací súd poukazuje na prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní. Neunesením dôkazného bremena sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že neboli preukázané jeho tvrdenia. Strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Aby súd mohol posúdiť dôvodnosť uplatňovaného nároku na zaplatenie poplatku

za upozornenie -debet alebo zmluvnú pokutu resp. jeho skutkový základ, správny je názor súdu prvej inštancie, že bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že v žalobcom uvedených dňoch boli upozornenia zasielané, aká bola ich forma a aký bol obsah či účelnosť opakovaného upozornenia/ zmluvnej pokuty, a to bez ohľadu na pasivitu žalovaného. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu ( ), ak samotný žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.

17. Odvolací súd za správny považuje právny názor súdu prvej inštancie (bod 16 odôvodnenia) o nemožnosti účtovať poplatky a úroky za nepovolené prečerpanie.

18. V posudzovanej veci strany sporu uzatvorili dňa 07.11.2018 zmluvu o účte, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol jeho účet. Podľa tvrdení žalobcu sa žalovaný porušením zmluvných povinností dostal na účte do prekročenia vo výške žalovanej istiny, žalovaný dlh nevyrovnal a žalobca účet žalovaného zatvoril. Nakoľko účet je možné zatvoriť, pokiaľ je na ňom nulový zostatok, žalobca dňa 03.02.2022 vykonal internú účtovnú transakciu (prevod) a zrealizoval prevod debetného zostatku na účte žalovaného. Do tzv. prekročenia sa žalovaný dostal účtovaním úrokov a poplatkov. Prekročenie nespôsobili debetné operácie žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ani v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatňovaného úroku 4,94 eur. Nie je zrejmé, aká konkrétna sadzba úroku bola použitá na uplatňované úročenie, t.j. úrok z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie je uplatňovaný. Súd prvej inštancie v bode 16. rozhodnutia zdôvodňuje svoj názor o nedôvodnom úročení poplatkov zmluvnými úrokmi, ktorý názor žalobca v podanom odvolaní spochybňuje predovšetkým citáciou rôznych častí viacerých rozhodnutí odvolacích súdov v iných spotrebiteľských sporov, avšak opomína zásadnú argumentáciu, ako sa k uplatňovanej sume 4,94 eur „dopracoval“. Podľa názoru odvolacieho súdu tak pre potvrdenie správnosti zamietajúceho rozsudku nie je podstatné, či si žalobca (veriteľ) splnil informačnú povinnosť vo vzťahu k majiteľovi účtu odovzdaním VOP, Sadzobníkom poplatkov a Výveskou úrokových sadzieb, ich zverejnením, zasielaním výpisov z účtu a uvedením údajov v Internetbankingu, do ktorého mal žalovaný počas celého obdobia vedenia účtu prístup.

19. Nakoľko žalobcom uplatnené odvolacie námietky proti rozsudku súdu prvej inštancie neboli opodstatnené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

20. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mal v súlade s ustanoveniami , a voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný však bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).