Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoP-87-2012.pdf
PDF · 95.03 KB
No categories available
3CoP/87/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD,. v právnej veci starostlivovsti súdu o mal. X. Z., nar. XX. XX. XXXX a mal. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, deti rodičov D. Z., nar. XX. X.. XXXX, bytom D., Ul. G. D. XX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom so sídlom Š. U. XX, D. a D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X., V. J. XX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa z 20. 6. 2012 č.k. 4P 335/2011-240, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. 6. 2009 č.k. 16C 41/2009. Citovaným rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov a v časti úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom bola schválená rodičovská dohoda tak, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na ma. X. 120 Eur mesačne a na mal. H. 80 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 7. 2009. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, otec bol živnostníkom a v zúčtovacom období roka 2008 boli jeho príjmy 26 600 Eur, výdaje predstavovali 22 600 Eur. Matka bola na materskej dovolenka a poberala rodičovský príspevok vo výške 160 Eur mesačne a rodinné prídavky na dve maloleté deti. V súčasnosti maloletá X. je žiačkou piateho ročníka ZŠ v Starej Ľubovni. Navštevuje výtvarný krúžok v ZUŠ, za ktorý matka štvrťročne uhrádza 35 Eur. V súvislosti so zdravotnými problémami navštevuje ambulanciu gastroenterológie a pravidelne užíva lieky. Maloletá H. navštevuje materskú školu (mesačné náklady predstavujú 30 Eur), pričom je veľmi často chorľavá. V poslednom období v priebehu 3 mesiacov bola 2-krát hospitalizovaná z dôvodu, že trpí bronchitídou. Obe maloleté deti nosia okuliare, s čím sú taktiež spojené výdavky v priemere 40 Eur za jedny okuliare. Matka spolu s maloletými deťmi býva v jednoizbovom byte v Starej Ľubovni, kde výdavky na bývanie mesačne činia 191 Eur. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce v Starej Ľubovni. Poberá sociálne dávky vo výške 630 Eur mesačne. V mesiaci jún 2012 jej bude naposledy vyplatená dávka v nezamestnanosti, čo znamená, že od júla zostane úplne bez príjmu. Nárok na dávku v hmotnej núdzi jej vznikne až v mesiaci august 2012 a to približne vo výške 17 Eur mesačne, ktorú skutočnosť si matka overovala na oddelení dávok v hmotnej núdzi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. Otec je naďalej živnostníkom, realizuje tú istú činnosť ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia t.j. v oblasti internetových sieti. Jeho príjmové
pomery v zmysle daňového priznania boli za rok 2010 výške 23 603 Eur, výdaje predstavovali 19 436 Eur, za rok 2011 príjmové pomery otca predstavovali 23 817 Eur a výdaje predstavovali 19 975 Eur. Pokiaľ ide o konkrétne výdaje u otca vyplývajúce z peňažného denníka (v časti prevádzkové réžie a odpisy) súd zistil, že značná časť mesačných výdajov je na platby Orange - telefón v priemere 200 Eur mesačne (2409 Eur ročne), ďalej sú to platby na spotrebu pohonných hmôt a paušál v priemere mesačne 854 Eur (ročne 10 252 Eur). Ide o vysokú sumu mesačných výdajov na telefón a pohonné hmoty , ktoré mesačne predstavujú 1 054 Eur. Dôvodnosť týchto výdajov by mal otec prehodnotiť aj so zreteľom na platenie výživného, ktoré má prednostný charakter pred ostatnými výdajmi zo strany otca. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine a uzavrel, že otcove príjmy z podnikateľskej činnosti nemožno považovať za príjmy nízke na to, aby nemohol uhrádzať výživné v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Príjmy otca z podnikateľskej činnosti oproti roku 2008 t.j. v čase prechádzajúcej úpravy o výživnom sa v porovnaní k roku 2010, 2011 výrazne neznížili, naopak za posledné 3 roky značne vzrástli výdaje na maloleté deti. Aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v roku 2010 k mal. Y. D., na ktorú je zaviazaný rozsudkom súdu platiť výživné 50 Eur mesačne, uvedené výživné nemôže byť na ujmu mal. X. a H., ktoré majú zdravotné problémy, u ktorých výdavky sú neporovnateľne vyššie oproti predchádzajúcej úprave. Pokiaľ otec poukazuje na nepriaznivú situáciu na trhu práce súd poznamenal, že nebolo preukázané, aby u otca došlo k výraznému zníženiu príjmov oproti predchádzajúcej úprave výživného, pričom zohľadnil aj príjmy na strane matky, ktorá je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a výlučne sama zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletých detí. V príjmových pomeroch otca a matky je značný nepomer, pričom maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Keďže u otca nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, hlavne pokiaľ ide o ním uvádzané príjmy, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného a otec ani nepreukázal, aby je aktuálne príjmy boli na úrovni minimálne mzdy, súd návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je plný rozporov bez opory v zistených skutočnostiach, a to s poukazom na nasledovné:
„V čase predchádzajúceho rozhodnutia t.j. v čase keď došlo k schváleniu rodičovskej dohody príjmy otca za rok 2008 boli výške 26 697,17 Eur, výdaje vo výške 22 601,97 Eur - rozdiel 4 095,20 Eur. Príjmy otca za rok 2010 a 2011 boli približne na rovnakej úrovni, a preto pri úvahe roku 2011, kde príjmy predstavovali 23 817 Eur (rozdiel oproti roku 2008-2 880 Eur), výdaje predstavovali 19 975 Eur (rozdiel oproti roku 2008-2 626,91 Eur). Pokiaľ mal súd pochybnosti o dôvodnosti výdajov otca na telefón a pohonné hmoty, mal pre zistenie potrebných skutočností vykonať dôkazy na overenie otcom uvedených skutočností. Súd absolútne nevzal do úvahy skutočnosti na strane otca, na ktoré poukazoval v priebehu celého konania, a to nižší príjem oproti roku 2008 ako aj skutočnosť, že otec už nežije v spoločnej domácnosti s matkou, a preto sa zmenili aj jeho pomery. Bez pomoci matky si sám financuje svoje bývanie vo forme podnájmu. Súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením otca, s poukazom na všeobecné zásady pri určení výživného, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Práve takého rozhodnutie prvostupňového súdu t.j. bez náležitého skúmania reálnej hospodárskej situácie opodstatnenosti výdavkov otca z hľadiska nutnosti pre zabezpečenie jeho príjmu z podnikateľskej činnosti, aby mohol plniť svoje vyživovacie povinnosti, ako aj bez ohľadu na jeho existenčné problémy, nútia otca, aby ukončil podnikateľskú činnosť, a vyhol sa plneniu vyživovacej povinnosti“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a znížil výživné na mal. X. zo sumy 120 Eur na sumu 70 Eur mesačne a na mal. H. zo sumy 80 Eur na sumu 30 Eur mesačne. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Matka k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec v konaní nepreukázal existenciu údajných existenčných problémov, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce túto skutočnosť. Jeho tvrdenia sú len účelové. Je zarážajúce, že otec vôbec nezohľadňuje, že matka zo svojho príjmu vyživuje celkom 3 osoby a otec okrem zaplateného výživného, príjem spotrebuje sám. Dávky v nezamestnanosti mala matka vyplatené len do júna 2012 t.j. pokiaľ mala nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti. Uvedená skutočnosť vyplýva z predloženého
potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti. V súčasnosti matka už nemá nárok na dávky v nezamestnanosti a v momentálnej situácii si nedokáže nájsť ani žiadne zamestnanie. Pokiaľ otec poukazuje na to, že už nežije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, a teda z tohto dôvodu ma zvýšené náklady, nárast týchto nákladov nemôže byť dôvodom na zníženie výživného, a to z dôvodu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. V tejto súvislosti matka poukázala na skutočnosť, že aj ona s maloletými deťmi bola nútená nájsť si samostatné bývanie, nakoľko stav, keď bývala u rodičov, a v byte bývalo päť dospelých osôb a dve deti, bol absolútne nevyhovujúci. Otcom navrhované radikálne zníženie výživného je neprípustné už aj z dôvodu nárastu finančných nárokov na stravovanie, ošatenie, vzdelanie, záujmy maloletých detí. Okrem toho deti trpia častými zdravotnými problémami vyžadujúcimi zvýšené náklady na ich zdravotnú starostlivosť.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu prechádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. V dostatočnom rozsahu preskúmal zistený skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil aj skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Dôvody preskúmavaného rozsudku s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje (219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania považuje za podstatné doplniť len nasledujúcimi skutočnosťami:
Posledná úprava výživného vo vzťahu k maloletým deťom bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10. 6. 2009 sp. zn. 16C 41/2009. Uvedeným rozhodnutím bol otec zaviazaný na čas po rozvode prispievať na výživu mal. X. sumou 120 Eur mesačne a na výživu mal. H. sumou 80 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. dňom 29. 7. 2009. Od uvedeného dátumu došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. X. a mal. H.. Bez akýchkoľvek pochybností mal. X. začala navštevovať druhý stupeň základnej školy v Starej Ľubovni a mal. H. navštevuje predškolské zariadenie. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa zvýšenia výdavkov na strane maloletých detí od posledného rozhodnutia o výživnom.
Z daňového priznania za rok 2010 vyplýva, že otec mal príjem zo živnosti 23 603,23 Eur, výdavky predstavovali 19 436,33 Eur a základ dane predstavoval 4 166,90 Eur (č.l. 24-26 spisu). Z daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že otec mal príjem zo živnosti 23 817,52 Eur, výdavky predstavovali 19 975,22 Eur a základ dane bol 3 842,30 Eur (č.l. 111-115 spisu). Otec nespochybňuje, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom jeho príjmy za rok 2008 predstavovali 26 697,17 Eur, výdavky 22 601,97 Eur a základ dane prestavoval 4 095,20 Eur. Ak teda základ dane otca bol v čase poslednej úpravy výživného 4 095,20 Eur, a základ dane za rok 2010 predstavoval 4 166,90 Eur, a za rok 2011 predstavoval 3 842,30 Eur, z uvedeného je zrejme, že jednotlivé základy dane v čase predchádzajúcej úpravy výživného aj v súčasnosti sú približne rovnaké.
Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že čo sa len vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie § 163 O.s.p výslovne umožňuje zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, alebo splátok. Pri tom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o
výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživne neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu otca je len to, či sa výrazne trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v súvislosti s nárastom veku došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na strane obidvoch dcér. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné predovšetkým vychádzať z toho aká peňažná sumu mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, kultúrne, športové a rekreačné potreby t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa, od jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Niet dôvodu pochybovať o tvrdeniach matky o tom, že výdavky na maloleté deti od poslednej úpravy výživného (3 roky), značne vzrástli, čím sa zvýšili aj finančné nároky na ich stravovanie, ošatenie, vzdelanie, záujmy a podobne. Naviac obidve maloleté deti trpia častými zdravotnými problémami vyžadujúcimi si zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, o čom matka predložila súdu dôkazy. V počte vyživovacích povinností na strane matky nedošlo k zmene, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Y. D., na ktorú je zaviazaný platiť výživné sumou 50 Eur mesačne od 15.1.2010 do budúcna (rozsudok okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.4.2011 č.k. 7P 7/2011-123). Na strane otca nedošlo ani k podstatnej zmene v jeho príjmových pomeroch. Aj keď otec v dôvodoch odvolania poukazuje na to, že jeho príjem zo živnosti za roky 2010 a 2011 je podstatne nižší, aký bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom t.j. za rok 2008, tomu odvolací súd poznamenáva, že obsah podaných daňových priznaní otca o tom nesvedčí. Otec naďalej realizuje tú istú podnikateľskú činnosť v oblasti internetových sietí, pričom ako vyplýva z peňažného denníka otca v časti prevádzkové réžie a odpisy, prvostupňový súd správne zistil, že značná mesačná časť výdavkov je na platby Orange - telefón (2 409 Eur ročne), ďalej sú to platby spotreba pohonných hmôt a paušál predstavujúce ročne 10 252 Eur.
Majúc na zreteli predovšetkým zmenu pomerov na strane mal. X. a H., odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k názoru, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom nie je možné podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine znížiť. Rešpektujúc ustanovenie § 62 ods. 1,2,4,5 § 75 ods. 1 Zákona o rodine doposiaľ určené výživné na mal. X. sumou 120 Eur mesačne a na mal. H. sumou 80 Eur mesačne je primerané a zodpovedá aj pravidlám vyplývajúcim z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správy postupom podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 24 ods. 1 O.s.p v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa výsledku, lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.