Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-335-2011.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/335/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci mal. X. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X., V. č. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, deti rodičov D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. č. XX, zast. JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Michalovciach, S. Kukuru 14 a D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X., ul. D. č. XX, t.č. bytom H. X., V. č. XX, zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, ul. 17. novembra 31, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí podal na tunajší súd dňa 02.12.2011 návrh na zníženie výživného na mal. X. Z. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a na mal. H. Z. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.6.2009, č.k. 16C 41/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.7.2009 bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. X. Z., nar. XX.XX.XXXX po 120 eur mesačne a na výživu mal. H. Z., nar. XX.XX.XXXX po 80 eur mesačne. Súd mu určil vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na tú skutočnosť, že výživné pre mal. deti má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, a že z výdavkov rodiča môžu byť zohľadnené iba tie, ktoré musí rodič nevyhnutne vynaložiť. Poukázal na to, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7P 7/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2011 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Y. D., nar. XX.X.XXXX mesačne po 50 eur. Okrem platenia výživného na mal. Y. D. má ďalšie výdavky a to nájomné za byt a služby spojené s užívaním bytu vo výške 167 eur, splácanie pôžičky Qutro 36,51 eur, splácanie požičky M.. G. E., na základe prehlásenia zo dňa 1.8.2008, splácanie pôžičky D. Z., na základe prehlásenia zo dňa 16.11.2010, splácanie pôžičky M.. T. D. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.2.2008. Tieto výdavky sú bez prihliadnutia na jeho ošatenie, stravu, hygienu či iné výdavky. Jeho daňový základe na základe daňového priznania za rok 2010 predstavuje sumu 4.166,90 eur, čo je jeho priemerný mesačný príjem vo výške 347,24 eur.
Uznesením č.k. 4P 335/2011-91 zo dňa 18.01.2011 súd ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Starej Ľubovni.
Matka maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca mal. detí. Poukázala na to, že t.č. už býva samostatne nie pri rodičoch, takže jej stúpli náklady na bývanie, ďalej mal. H. navštevuje materskú školu s čím sú spojené ďalšie výdaje. Matka je po ukončení materskej v evidencii na úrade práce.
Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom otca mal. detí, jeho právneho zástupcu, matky mal. detí a jej právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov doložených do spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Z výsluchu otca maloletých detí súd zistil, že zníženia výživného sa domáha z toho dôvodu, že naposledy bolo o výživnom pre mal. deti rozhodované v rámci rozvodového konania Okresným súdom v Michalovciach, kedy bolo jeho manželstvo s matkou mal. detí rozvedené, mal. deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matke a z jeho strany bolo určené výživné pre mal. X. vo výške 120 eur mesačne a H. 80 eur mesačne. V určitom zmysle, v čase rozhodovania súdu došlo medzi nimi, ako rodičmi k určitej dohode ohľadne výšky výživného. Rozsudok bol právoplatný 29.7.2009. Návrh na zníženie výživného podával z toho dôvodu, že v čase rozvodu manželstva pracoval ako živnostník v oblasti internetových služieb, mal svoju firmu, kde mal svojich klientov a tiež mal ešte jednu firmu Minet, kde taktiež pracoval ako počítačový technik, taktiež ako živnostník. Jeho zárobkové pomery v tom čase boli cca 3.000 eur.
Otec mal. deti ďalej uviedol, že pokiaľ ide o ďalšiu firmu, kde pracoval ako počítačový technik z dôvodu toho, že sa tejto práci nemohol venovať a nepracoval naplno, pretože prebiehalo rozvodové konanie, dostal z tejto firmy výpoveď.
O tejto skutočnosti však nemá žiaden listinný dôkaz, pracoval tam ako živnostník. S uvedenou firmou, čiže s firmou Minet nemal žiadnu písomnú dohodu, takže túto skutočnosť nemôže preukázať listinnými dôkazmi. Poukázal na tú skutočnosť, že t.č. jeho príjem v priemere ročne činí iba výšku minimálnej mzdy, nevedel presne sa vyjadriť o akú sumu ide a to z toho titulu, že sa mu ponížili klienti a teda nemá už toľko pracovných príležitostí, ako mal. Vzhľadom na to, že pracuje ako živnostník, je ťažko preukázať túto situáciu, na ktorú poukazuje.
V súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol výživné naďalej platiť v takej výške, ako bolo naposledy určené a to aj z toho dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky investovať do svojej firmy, z dôvodu toho, aby mu klienti neodchádzali ku konkurencii. Potrebuje teda prerobiť celú technológiu sieti.
Z dôvodu toho, že nemal dostatok finančných prostriedkov na platby výživného zobral si úver z Tatrabanky v sume 1500 eur a túto sumu uhrádza v mesačných splátkach vo výške 50 eur. Ďalej poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Y. D., nar. XX.X.XXXX, s jej matkou nie je zosobášený, ani nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom súdu má na toto dieťa určené výživné vo výške 50 eur mesačne.
Na poslednom pojednávaní otec navrhol výživné znížiť zo sumy 200 eur, ktoré uhrádza na obe mal. deti na sumu 150 eur s tým, že nechal na rozhodnutie súdu, na ktoré dieťa aká suma výživného ostane. Žiadal teda znížiť výživné na obe deti o 50 eur.
V podstate ide o sumu, ktorú teraz uhrádza na výživu pre tretie jeho dieťa.
Právny zástupca otca na pojednávaní poukázal na vyjadrenie svojho klienta a navrhol výživné znížiť pre mal. X. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne a pre mal. H. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne.
Matka maloletých detí s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Poukázala na tú skutočnosť, že je živiteľkou rodiny, osamostatnila sa, nežije už v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,
ale od augusta 2011 býva s deťmi v 1-izbovom byte v H. X. na ul. V.. Pokiaľ ide o výdaje na bývanie, tieto činia mesačne sumu 191 eur. Mal. H. navštevuje MŠ v St. Ľubovni, za ktorú mesačne uhrádza sumu 30 eur, dieťa je často choré, v poslednom období 2 krát v priebehu 3 mesiacov bola hospitalizovaná z toho dôvodu, že dieťa trpí bronchitídou.
Pokiaľ ide o mal. X., táto je žiačkou 5. ročníka ZŠ v St. Ľubovni. Na obedy chodí do školy, za tieto mesačne uhrádza sumu do 30 eur. Pokiaľ ide o staršiu dcéru, táto má taktiež zdravotné problémy, navštevuje gastroenterológa. V súvislosti s týmito problémami musí pravidelne užívať lieky od gastroenterológa. Ide v priemere o sumu 10 eur mesačne. Pokiaľ ide o H., táto taktiež z titulu problémov s bronchitídou musí pravidelne užívať lieky, za ktoré mesačne uhrádza sumu cca 15 eur. Ide predovšetkým o spreje na dýchanie.
Matka mal. detí je t.č. je nezamestnaná, evidovaná v evidencii na Úrade práce v Starej Ľubovni, poberá sociálne dávky vo výške 630 eur mesačne. Mal. X. navštevuje výtvarný krúžok v ZUŠ, za ktorý štvrťročne uhrádza sumu 35 eur. Obe mal. deti nosia okuliare, s čím sú taktiež spojené výdaje - v priemere 40 eur za jedny okuliare. Je pravdou, že tieto sa dieťaťu nemenia každý rok, avšak pri pravidelných kontrolách dochádza k výmene skiel v okuliaroch, s čím sú spojené výdaje cca 30 eur.
Právny zástupca matky uviedol, že podaný návrh nie je dôvodný. Je síce pravdou, že navrhovateľovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť, teda že došlo k určitej zmene pomerov na jeho strane, na druhej strane došlo k zmene pomerov aj u matky, ktorá uzavrela nájomnú zmluvu, teda jej vzrástli náklady predstavujúce nájomné a úhrady za jednotlivé energie. Taktiež oproti poslednej úprave výživného došlo k zmene vo výdavkoch týkajúcich sa zdravotného stavu mal. detí, ktoré v súčasnosti majú problémy s dýchaním a v súvislosti s tým absolvujú rôzne vyšetrenia, resp. prehliadky, či už na alergológii, ale aj na krčnom oddelení. Taktiež absolvovali vyšetrenia u gastroenterológa. Pokiaľ ide o pomery, ktoré existovali v čase poslednej úpravy výživného, tieto nevyplývajú z rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, avšak z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 17.4.2009 vyplýva, že v čase, kedy sa rozhodovalo o výživnom bol jeho základ dane vo výške 123.372,- Sk, čiže 4.095 eur. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že jeho príjem bol v tom čase okolo 3.000 eur tak toto sa nezakladá na pravde. Navrhovateľ uviedol, že má 4.166 eur základ dane, teda nie je preukázané, že sa mu znížil príjem. Skôr naopak, ako to vyplýva zo základu dane, sa mu príjem zvýšil. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha zníženia výživného na deti z manželstva, o ktoré má morálnu povinnosť sa starať a navrhuje na tieto deti také výživné, ako na dieťa, ktoré sa narodilo len nedávno, pričom nezohľadňuje výšku výdavkov, ktoré je potrebné na staršie deti vynakladať.
Právny zástupca ďalej poukázal skutočnosť, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na zníženie výživného. Ak si porovná výšku príjmov, ktoré deklaroval navrhovateľ v čase, kedy bolo naposledy upravované výživné, teda v čase konania o rozvod, tento príjem je zhruba rovnaký, resp. mierne vyšší ako bol v čase konania o rozvod. Je síce pravdou, že navrhovateľovi vznikla vyživovacia povinnosť. Teda tým, že navrhovateľovi napr. vznikla vyživovacia povinnosť vo výške 50 eur a teda žiada znížiť výživné na mal. X. a H. tak to by nepriamo znamenalo, že tieto mal. deti by v podstate vyživovali dieťa, ktoré sa narodilo navrhovateľovi teraz. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj na časté zdravotné problémy mal. detí, na tú skutočnosť, že jeho klientka je v súčasnosti nezamestnaná, má náklady na bývanie, teda už od poslednej úpravy výživného teda od rozvodu uplynula doba 3 roky, teda deti vyrástli a ich nároky sa zvýšili navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Kolízna opatrovníčka vzhľadom na výsledky dokazovania navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Poukázala na to, že matke bude v mesiaci jún 2012 posledný krát vyplatená dávka v nezamestnanosti, v mesiaci júl bude úplne bez príjmu. Nárok na dávku v hmotnej núdzi jej vznikne až v mesiaci august a to približne vo výške 17 eur, čo si overovali na oddelení dávok v hmotnej núdzi. Ďalej poukázala nato, že mal. H. a mal. X. sú opakovane choré, matka si bytové pomery nezmenila, čiže platí naďalej 170 eur mesačne za nájomné. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 cit. zákona pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. zák. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. zák. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd poukazuje na tú skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 16C 41/2009 zo dňa 10.06.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, v časti úpravy práv a povinnosti k mal. deťom bola schválená rodičovská dohoda tak, že mal. deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na mal. X. vo výške 120 eur mesačne a na mal. H. vo výške 80 eur mesačne. Zároveň bol určený styk otca s mal. deťmi. Voči tomuto rozsudku sa účastníci konania do zápisnice súdu vzdali práva podania odvolania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2009.
V čase predchádzajúceho rozhodnutia t.j. v čase keď došlo k schváleniu rodičovskej dohody otec pracoval tiež ako živnostník a v predchádzajúcom zúčtovacom období roka 2008 jeho príjmy boli vo výške 804 279,- Sk /26 600 eur/ a výdaje vo výške 680 907 Sk /22 600 eur/.
Matka mal. detí bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 160 eur mesačne a rodinné prídavky na dve mal. deti.
T.č. je otec mal. detí naďalej držiteľom živnostenského oprávnenia a realizuje tú istú činnosť v oblasti internetových sietí. Jeho príjmové pomery v zmysle daňového priznanie boli za rok 2010 vo výške 23 603 eur /711 063 Sk/ a výdaje vo výške 19 436 eur a za rok 2011 vo výške 23 817 /717 510,- Sk/ eur a výdaje vo výške 19 975 eur.
Pokiaľ ide o konkrétne výdaje u otca vyplývajúce z peňažného denníka v časti prevádzkové réžie a odpisy súd zistil, že značná mesačná časť výdajov je na platby Orange - telefón v priemere 200 eur mesačne /2 409 eur ročne/ a ďalej na platby na spotrebu PHM + paušál v priemere mesačne 854 eur / ročne ide o výdaj 10 252 eur/.
Pokiaľ ide o uvedené výdaje odhliadnuc od dôvodnosti týchto výdajov, v každom prípade ide o dosť vysokú sumu mesačných výdajov na telefón a pohonné hmoty, keďže ide o výdaj spolu vo výške 1 054 eur mesačne /31 750 bývalých Sk mesačne/. Dôvodnosť týchto výdajov by zrejme mal prehodnotiť otec mal. detí so zreteľom na to, že platenie výživného má prednostný charakter pred ostatnými výdajmi a to aj výdajmi na splácanie pôžičiek, ktoré otec má od fyzických osôb.
Súd poznamenáva, že vzal do úvahy aj profesiu otca mal. detí, a teda to, že motorové vozidlo je pre neho potrebné a tiež aj používanie mobilu, otázna je nevyhnutnosť týchto výdajov.
Keď súd vyhodnotil príjmy otca za roky 2010 a 2011 zistil, že tieto nemožno považovať za príjmy nízke na to, aby nebolo možné uhrádzať naposledy dohodnuté výživné /zohľadniac aj nevyhnutné výdaje otca/. Taktiež oproti roku 2008 nejde o výrazne zníženie príjmu v porovnaní k roku 2010, zohľadniac pritom aj zmenu pomerov na strane mal. detí, ktoré za posledné tri roky značne vyrástli a výdaje na ne sa zvýšili.
Matka mal. detí je po rodičovskej dovolenke v evidencii na Úrade práce v Starej Ľubovni a poberá len dávky vo výške 630 eur mesačne, ktoré podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka jej budú posledný krát vyplatené v mesiaci jún 2012. Matka s obomi deťmi žije v 1-izbovom byte a výdaje činia 191 eur.
Pokiaľ ide o nepriaznivú situáciu na trhu práce, na ktorú otec poukazoval, súd poznamenáva, že takáto situácia je aj na strane matky, ktorá po ukončení MD sa zaevidovala na úrade práce a prácu si teda hľadá a naviac zabezpečuje mal. deťom aj osobnú starostlivosť.
V príjmových pomeroch na strane otca a matky je značný nepomer a poznamenať treba aj to, že mal. dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Súd je toho názoru, že by skutočne malo byť v záujme otca mal. detí prispievať na výživu mal. detí sumou, na ktorej sa dohodli v rámci rozvodového konania, nakoľko znížením výživného by sa obe deti dostali tiež do nepriaznivej situácie.
Je síce pravdou, že na strane otca pribudla v roku 2010 ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Y. D., na ktorú je zaviazaný rozsudkom súdu výživným vo výške 50 eur mesačne, avšak toto nemôže byť na ujmu mal. X. a H.. V porovnaní s výdajmi na dve deti pochádzajúce z manželstva, ktoré ma matka v súvislosti so zdravotnými problémami oboch dcér /gastro problémy, bronchitída, okuliare/ a tiež poukazujúc na príjmové pomery na strane matky sú výdaje na strane matky vyššie ako jej príjmy a toto nemôže byť na ujmu mal. deti.
Matka s obomi deťmi žije v 1-izbovom byte a výdaje činia 191 eur.
Vzhľadom na horeuvedené súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby u otca došlo k takej výraznej zmene pomerov, hlavne pokiaľ ide o ním uvádzané príjmy, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, naviac otec nepreukázal, aby jeho aktuálne príjmy boli na úrovni minimálnej mzdy, a preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146, ods. 1, písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorú možno v zmysle ust. § 81, ods. 1, O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.