Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/68/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, Štítnická č. 12, IČO: 30 807 484, proti žalovanému SCA Hygiene Products Slovakia, s. r. o., so sídlom Gemerská Hôrka 400, IČO: 36 590 941, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.334,88 Eur, titulom náhrady škody vzniknutej výplatou dôchodkových dávok, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdu pomernú časť súdneho poplatku vo výške 80,- Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet tunajšieho súdu.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady vyplatených dôchodkových dávok v prospech R. Z., ktorý utrpel pracovný úraz u žalovaného, a ktorému žalobca vyplatil v období od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2.224,80 Eur.

Nárok odôvodnil tým, že dňa 05. 11. 1999 nastúpil R. Z. na popoludňajšiu zmenu o 14.00 hod. k výrobnej linke SW 1 v prevádzke FEMPRO SCA Hygiene Products, spol. s r. o., Gemerská Hôrka, vo funkcii operátor - mechanik. Okolo 21.00 hod. postihnutý sa pokúsil zoškriabať nožom lepidlo na preberacom kolese. Pri strhávaní lepidla bola linka po celý čas v chode a ruku mu vtiahlo medzi preberacie koleso a matformer. Úraz R.W. Z. bol ťažkým pracovným úrazom. V zmysle Protokolu o vyšetrení príčin vzniku ťažkého pracovného úrazu č. ŤPÚ 31/99 zo dňa 21. 12. 1999, v príčinnej súvislosti s ťažkým pracovným úrazom, bolo porušenie v zmysle ust. a Vyhl. č. , pretože kryt pod matformerom bol demontovaný, čím bol umožnený prístup do nebezpečného priestoru. V zmysle ust. .) , zamestnávateľ nezabezpečil dostatočnú kontrolu používania ochranných zariadení /krytov/, čím umožnil používanie nebezpečných postupov pri obsluhe linky. Rozhodnutím posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 28. 09. 2000, bol poškodený uznaný čiastočne invalidným, v dôsledku pracovného úrazu a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 74 07 14 9299 zo dňa 30. 11. 2000, bol poškodenému priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Žalobca vyplácal z dôvodu vzniku invalidity poškodenému invalidné dávky formou invalidného dôchodku. Za obdobie od 01. 01. 2009 dol 31. 12. 2009 boli vyplatené poškodenému dávky vo výške 2.224,80 Eur. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dôchodkových dávok voči tretej osobe, v tomto prípade voči žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na uznanie a dobrovoľné plnenie povinnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. , , , pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

V priebehu konania súd uznesením č. k. - 36 zo dňa 19. 10. 2011, právoplatným dňom 12. 11. 2011, pripustil zmenu v osobe žalovaného na návrh žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalovaného SCA Hygiene Products, spol. s r. o., so sídlom Gemerská Hôrka, IČO: 31 723 837 bude naďalej v konaní vystupovať ako žalovaný SCA Hygiene Products Slovakia, s. r. o., so sídlom Gemerská Hôrka č. 400, IČO: 36 590 941.

Žalobca trval na podanej žalobe. Poukázal na to, že miera zodpovednosti bola stanovená rozsudkami tunajšieho súdu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 11. 2005 a vykonateľnosť 02. 12. 2005, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 10. 10. 2005. Okrem uvedeného rozhodnutia súd rozhodoval o náhradách dôchodkových dávok za ďalšie obdobia, časovo na seba nadväzujúce. Jednalo sa o rozhodnutia v konaniach sp. zn. , .

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že spoločnosť SCA Hygiene Products, spol. s r. o., Gemerská Hôrka, podala návrh na obnovu konania sp. zn. , v ktorom vystupovala ako odporca - žalovaný. Dôvodom pre takýto postup bola skutočnosť, že súd prvého stupňa v označenom konaní, priznal Sociálnej poisťovni ako žalobcovi, náhradu vyplatených dôchodkových dávok vo výške 31.491,- Sk, titulom istiny. Odvolací súd uznesením č. k. - 85 zo dňa 20. 01. 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom z odôvodnenia vyplynulo, že nie je dôvodom na obnovu konania skutočnosť, že sa vedie ďalšie konanie, a to aj s poukazom na to, že základ nároku už bol vyriešený v troch ďalších rozhodnutiach vo veci samej, čím je súd v ďalšom konaní viazaný.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že v uvedenom konaní sa žalobca domáhal náhrady dávok poskytnutých z dôchodkového zabezpečenia vo výške 52.485,- Sk, z titulu výplaty dôchodkových dávok za obdobie od 22. 09. 2001 do 31. 12. 2002, proti spoločnosti SCA Hygiene Products, spol. s r. o., Gemerská Hôrka. Súd rozsudkom sp. zn. - 100 zo dňa 19. 10. 2004 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovu sumu 31.491,- Sk - istiny, nahradiť trovy štátu vo výške 331,50 Sk a zaplatiť súdny poplatok v sume 1.575,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd v súlade s ust. , o Sociálnej poisťovni, na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým znaleckého posudku K.. K. Y., dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné stanoviť mieru zavinenia žalovaného a tiež poškodeného zamestnanca, s tým, že v tomto konaní súd určil mieru zodpovednosti žalovaného do výšky 60 % a poškodeného zamestnanca R. Z. vo výške 40 %. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. - 132 zo dňa 10. 10. 2005.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že v tomto konaní súd rozhodoval o náhrade dôchodkových dávok za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2003. Súd v danej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. - 277 zo dňa 10. 06. 2008, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, s poukazom na závery znaleckého dokazovania znalcami, a to K.. K. Y. E. K.. F. H.. Na základe odvolania proti uvedenému rozsudku, odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 610,42 Eur (18.389,40 Sk). Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že základnou otázkou v konaní bolo zistenie existencie zákonných predpokladov, či je dané protiprávne konanie žalovaného. Už v konaní sp. zn. bola ustálená zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz, za zavinené protiprávne konanie a bola určená aj miera zavinenia žalovaného v rozsahu 60 % a poškodeného zamestnanca, R. Z., v rozsahu 40 %. Odvolací súd poukázal na ust. , v zmysle ktorého dospel k záveru, že pri posudzovaní tej istej otázky, ako bola v uvedenom konaní, bol viazaný tým, že táto otázka bola právoplatne vyriešená v inom súdnom konaní, keďže sa jednalo o tie isté skutkové okolnosti a tých istých účastníkov.

O uvedenom nároku bolo rozhodnuté aj ďalším rozsudkom, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. - 95 zo dňa 11. 12. 2007, o náhrade dôchodkových dávok za obdobie 01. 01. 2004 do

31. 12. 2005. Uvedeným rozsudkom bola žaloba zamietnutá a žalobca bola zaviazaný k náhrade trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom - 158 zo dňa 28. 10. 2009 v časti pripustil späťvzatie žaloby o sumu 936,46 Eur a vo zvyšujúcej časti zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.943,83 Eur. Rovnako aj v odôvodnení uvedeného rozsudku bolo konštatované, že otázka zodpovednosti a miery zavinenia žalovaného a poškodeného zamestnanca bola už ustálená v rozsahu 60 %, zamestnávateľ a 40 %, poškodený zamestnanec. Uvedené rozhodnutie sa stalo záväzným pre účastníkov zmysle ust. Proti uvedenému rozsudku bolo podané dovolanie. Uznesením č. k. zo dňa 31. 07. 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie v časti výroku rozsudku pripúšťajúce späťvzatie žaloby a zrušil výrok napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. V rozsahu zrušenia vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že odvolací súd mal bližšie vysvetliť, prečo vzal za základ svojho rozhodnutia rozsudok Okresného súdu v Rožňave sp. zn.: , keďže v predchádzajúcich obdobiach bola stanovená iná miera zodpovednosti.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 14. 08. 2001 bol schválený zmier medzi žalobcom - Sociálnou poisťovňou s žalovaným - SCA Hygiene Products, s. r. o., Gemerská Hôrka. V zmysle uzavretého zmieru žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu 50 % - nej miere zavinenia.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 17. 01. 2002 bol schválený zmier medzi žalobcom - Sociálnou poisťovňou s žalovaným - SCA Hygiene Products, s. r. o., Gemerská Hôrka. Žalovaný sa opäť zaviazal zaplatiť sumu zodpovedajúcu 50 % - nej miere zavinenia.

Žalobca trval na žalobe. Rozhodnutie o miere zodpovednosti žalovaného a poškodeného zamestnanca ponechal na rozhodnutie súdu, s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia tunajšieho aj odvolacieho súdu, ktoré vychádzali z rovnakého skutkového základu.

Z pripojených listinných dôkazov, a to z Protokolu Inšpektorátu bezpečnosti práce Košice, č. ŤPÚ 31/99 zo dňa 21. 12. 1999, o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu, zo Záznamu o úraze zo dňa 05. 11. 1999, z Oznámenia Sociálnej poisťovne o úraze adresovaného R. Z. zo dňa 21. 11. 2000, zo Zápisnice o rokovaní zo dňa 28. 09. 2000, ako aj z Lekárskej správy Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, zo dňa 12. 09. 2008 a Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 74 07 14 9299 zo dňa 30. 11.2000, bolo zistené, že R. Z. utrpel dňa 05. 11. 1999 ťažký pracovný úraz tým, že sa pokúsil zoškrabať lepidlo na preberacom kolese nožom, ktorý mal v pravej ruke a potom ľavou rukou strhnúť nahromadenú vrstvu lepidla. Pri strhávaní, keďže linka bola celý čas v chode, mu ruku vtiahlo medzi preberacie koleso a matformer. Pri vyšetrovaní pracovného úrazu bolo zistené, že úraz bol v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého R. Z., ktorý svojim postupom porušil ust. .) , keďže obsluhoval linku v rozpore s bezpečnostnými postupmi. Zo strany organizácie - žalovaného bolo porušené ust. a Vyhl. č. , v tom, že kryt pod matformerom bol demontovaný, čím bol umožnený prístup do nebezpečného priestoru. Ďalej bolo porušené ust. .) v tom, že zamestnávateľ nezabezpečil dostatočnú kontrolu používania ochranných zariadení - krytov, čím umožnil používanie nebezpečných postupov pri obsluhe linky. Obsah Záznamu o úraze zodpovedal uvedeným zisteniam obsiahnutým v Protokole Inšpektorátu bezpečnosti práce v Košiciach. Na základe uvedených skutočností zdravotný stav poškodeného R. Z. bol predmetom posudzovania Posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne. V zmysle lekárskej správy bola konštatovaná strata funkčnosti ľavej ruky a následne bol priznaný poškodenému R. Z. čiastočný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne - Ústredie Bratislava zo dňa 30. 11. 2000 vo výške 1.322,- Sk.

Vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcich právoplatne skončených konaniach sp. zn. , následne a , bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a jednalo sa o ten istý skutkový základ nároku, ako aj tých istých účastníkov konania, súd nevykonával opakovane dokazovanie, aj s poukazom na právoplatné rozhodnutia vo veci, oboznámil sa s výsledkami vykonaného dokazovania v uvedených konaniach, z ktorých vyplynulo, že poškodený R. Z. utrpel pracovný úraz dňa 05. 11. 1999. V súvislosti s utrpeným úrazom bol priznaný poškodenému zamestnancovi invalidný dôchodok rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2000.

Podľa ust. ( účinného v čase vzniku pracovného úrazu), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 191 ods. 2 uvedeného zákona, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého zamestnanca alebo zneužitie iných omamných prostriedkov postihnutým zamestnancom,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti (odsek 2), určí sa časť škody, ktorú znáša zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však zamestnávateľ aspoň jednu tretinu škody.

Základnou otázkou v tomto ako aj v predchádzajúcich konaniach bolo zistenie existencie zákonných predpokladov, a to či bolo zistené protiprávne konanie žalovaného, či žalovaný zodpovedá v zmysle za pracovný úraz. Je nepochybné, že žalovaný zodpovedal za škodu vzniknutú pracovným úrazom, v zmysle príslušných ust. , ust. a , účinného v čase vzniku pracovného úrazu. Uvedená otázka zodpovednosti, s poukazom na ust. , bola vyriešená v predchádzajúcich konaniach, aj s poukazom na to, že sa jednalo o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý sa mohol zbaviť zodpovednosti za predpokladu, že by celkom alebo čiastočne preukázal, že postihnutý zamestnanec svojim konaním porušil právne predpisy alebo predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny uložené v súvislosti so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Spornou ostávala miera zavinenia, a tým aj zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, vo vzťahu k žalovanej spoločnosti a k poškodenému zamestnancovi. Keďže stanovisko vo veci miery zodpovednosti bolo diametrálne odlišné v prípade zamestnávateľa aj zamestnanca, súd v konaní sp. zn. nariadil znalecké dokazovanie znalcom K.. K. Y., z odboru Bezpečnosť práce, ktorý v znaleckom posudku č. 5/2004 zo dňa 20. 06. 2004 uviedol, že bezprostrednou príčinou úrazu nebol chýbajúci kryt, ale používanie bezpečnostných postupov zo strany postihnutého. Zo záveru znaleckého posudku bolo možné vyvodiť, že celú zodpovednosť za vznik pracovného úrazu nenesie výlučne postihnutý zamestnanec, ale aj zamestnávateľ, ktorý umožnil používanie takýchto postupov. V konaní sp. zn. bolo nariadené tiež znalecké dokazovanie K.. F. H., znalcom z rovnakého odboru, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 16/2008 vyslovil záver v tom zmysle, že zamestnávateľ, tzn. v tomto konaní žalovaný, nezavinil vznik pracovného úrazu, pretože poškodený bol v takom pracovnom zaradení, že musel vedieť, že postup, ktorý použil pri čistení, je v rozpore so zásadou ochrany a bezpečnosti pri práci. Keďže žalobca nesúhlasil so záverom znaleckého posudku, bol nariadený ďalší, kontrolný znalecký posudok, aj s poukazom na to, že z protokolu Inšpektorátu práce v Košiciach, č. ŤPÚ 31/99 zo dňa 21. 12. 1999, sám žalovaný - zamestnávateľ postihnutého, pri odškodňovaní zamestnanca z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, určil mieru - výšku spoluviny poškodeného zamestnanca z dôvodu porušenia právnych predpisov zamestnancom, vo výške 30 %. Uvedené konštatovanie bolo obsiahnuté v zápise zo škodovej komisie a táto skutočnosť bola podkladom pre uplatnenie nárokov zamestnanca voči zamestnávateľovi a podkladom pre plnenie Slovenskej poisťovne, a. s. Kontrolný znalecký posudok vypracoval K.. Y. T., z rovnakého odboru, ktorý sa stotožnil so záverom A. K.. F. H..

Napriek rozporným záverom troch znalcov, ktorí skúmali tie isté skutočnosti vychádzajúce z jedného skutkového základu, bola miera zavinenia právoplatne stanovená vyššie označenými rozhodnutiami tunajšieho súdu, v spojitosti s rozhodnutiami odvolacieho súdu v konaniach sp. zn. , . Je nepochybné, že v predchádzajúcom období, pred nadobudnutím právoplatnosti obidvoch rozhodnutí, žalobca a žalovaný uzavreli v dvoch konaniach zmier , sp. zn. a , z ktorého vyplýva, že miera zavinenia bola stanovená u postihnutého zamestnanca ako aj jeho zamestnávateľa v rozsahu po 50 %. Jednalo sa o stanovenie miery zodpovednosti za uplatnený nárok žalobcu v období roku 2000 až 2001, tzn. v čase pred odškodnením dávok z úrazového poistenia. V čase po uzavretí zmieru, žalobca nadobudol poznatky o tom, že pri odškodňovaní dávok z úrazového poistenia, bola určená 70 % - ná miera zavinenia žalovaného, na základe čoho boli aj uplatňované nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi. Táto miera zavinenia bola aj podkladom pre plnenie Slovenskej poisťovne, a. s., z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Vzhľadom k danej situácii, žalobca považoval za nesprávne, ak vo vzťahu k jednému pracovnému úrazu, sa v priebehu uplatňovania jednotlivých nárokov z pracovného úrazu, určovali rôzne miery zavinenia. Z vykonaných dokazovaní bolo totiž zrejmé, že v danom prípade síce došlo k porušeniu právnych predpisov, avšak nielen zo strany zamestnanca, ale aj zamestnávateľa, čo vylučovalo jeho úplnú liberáciu. Z toho dôvodu žalobca trval na ustálení jednotnej miery zavinenia, a to bol dôvod, pre ktorý do budúcna neuznával mieru zavinenia v rozsahu 50 % žalovaného a postihnutého zamestnanca.

Podľa ust. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa ust. , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Vykonaným dokazovaním v predchádzajúcich konaniach bolo zistené, že zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz bola ustálená a bola určená miera zavinenia v rozsahu 60 % a súčasne bola aj určená miera zavinenia poškodeného zamestnanca v rozsahu 40 %. Podľa názoru súdu, podľa ust. , pri posudzovaní tej istej otázky, v tomto konaní, je viazaný súd tým, že bola právoplatne vyriešená v inom súdnom konaní, pričom sa nepochybne jednalo o tie isté skutkové okolnosti, týkajúce sa tých istých účastníkov.

Žalobca, tak ako to vyplynulo z pripojeného vyčíslenia sumy vyplatených dôchodkových dávok za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009, zaplatil titulom invalidného dôchodku R. Z. sumu 2.224,80 Eur. Uvedenú sumu žalovaný nezaplatil, a to ani po doručení výzvy č. 23/2010 zo dňa 10. 03. 2010, ktorú prevzal žalovaný dňa 18. 03. 2010. Z pripojeného potvrdenia o výške vyplatených dávok bolo zrejmé, že dávky boli za rok 2009 vyplatené R. Z. a v zmysle ust. žalobcovi vznikol nárok na náhradu dôchodkových dávok vyplatených poškodenému zamestnancovi, voči zamestnávateľovi (v tomto konaní žalovanému).

Žalobca vyplatil invalidný dôchodok R. Z. za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 2.224,80 Eur. Súd v súlade s ustálenou mierou zodpovednosti, priznal z uplatnenej sumy žalobcovi sumu 1.334,88 Eur, ktorá predstavuje 60 %-nú mieru zodpovednosti žalovaného.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v konaní vo výške 60 %, žalovaný 40 %, pričom konečný úspech vo veci mal žalobca v rozsahu 20 %. Žalobca vyslovene uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

S zmysle ust. .) o súdnych poplatkoch, žalobca bol oslobodený osobne od zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh, a z toho dôvodu súd v zmysle ust. uvedeného zákona uložil povinnosť žalovanému zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku / zodpovedajúcu miere neúspechu žalovanému/. Súdny poplatok v tomto konaní by predstavoval sumu 133,- Eur, z toho 60 % predstavuje sumu 80,- Eur, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.