Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-25Cb-29-2023.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-25Cb/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne IMPA Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 12, Bratislava 811 06, IČO: 35 684 046, zastúpenej JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660/22, Dolný Kubín 026 01, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 790,56 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 790,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 790,56 eura od 02.07.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 790,56 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že strany sporu uzavreli 03.11.2021 poistnú zmluvu č. 511050427
- komplexné poistenie podnikateľov. Medzi poistené činnosti patrili aj opravy motorových vozidiel a karosérií. Zmluvné strany sa dohodli, že poistenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť žalobkyne za škodu spôsobenú na prevzatých motorových vozidlách alebo ich častiach, ktoré žalobkyňa prevzala za účelom vykonania poistenej činnosti, ak žalobkyňa za škodu zodpovedá. Výluky z uvedeného sú upravené v Doložke Z-OPU ods. 6 písm. a). 09.06.2022 odovzdal poškodený (JIA spol. s r.o., IČO: 31 584 721) motorové vozidlo Z. E., N.: V žalobkyni do servisu za účelom opravy. Dôvodom servisu bolo zatekanie do vozidla, pričom čelné sklo sa menilo pred rokom. Ako príčina zatekania bolo identifikované porušenie tesnenia - naneseného lepidla. Pri demontáži čelného skla došlo k poškodeniu kábla, ktorý vyhrieva čelné sklo, a to v takom rozsahu, že motorové vozidlo stratilo spomenutú funkciu. Poškodením kábla došlo na strane poškodeného k vzniku škody, ktorú žalobkyňa reparovala. Výmena čelného skla bola zrealizovaná za sumu 1.140,56 eura. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanej, ktorá žalobkyni listom zo 16.06.2022 oznámila, že na podklade ods. 6 písm. a) Doložky Z-OPU sa poistná zmluva na predmetnú škodovú udalosť nevzťahuje. S uvedeným postupom žalovanej žalobkyňa nesúhlasí, pretože predmetom opravy / údržby nebolo čelné sklo, ale priepustné tesnenie. Manipulácia s čelným sklom bola nevyhnutná, pretože bez jeho vyrezania by nebolo možné obhliadnuť stav tesnenia. Uplatnená výluka je preto nedôvodná. Uplatnila si preto voči žalovanej nárok na zaplatenie poistného plnenia v sume 790,56 eura, t. j. 1.140,56 eura - 350 eur dohodnutá minimálna spoluúčasť. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania uplatnila si žalobkyňa voči nej aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 790,56 eura od 02.07.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Tvrdenia preukazovala poistnou zmluvou
č. 511050427, e-mailom z 23.06.2022, hlásením škodovej udalosti, listom žalovanej z 19.12.2022, z 20.07.2022, ukončením likvidácie zo 16.06.2022, všeobecnými poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami, interným dokladom č. 2270 500238, zákazkovým listom č. W 972249. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica 06.03.2023 platobný rozkaz sp. zn. 24Up/300/2023, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
2. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Potvrdila, že strany sporu uzavreli 03.11.2021 poistnú zmluvu č. 511050427, predmetom ktorej bolo komplexné poistenie podnikateľov vrátane poistenia zodpovednosti za škodu. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, pričom strany sporu si odchylne dojednali niektoré práva a povinnosti Doložkou Z-OPU. Poukázala na to, že faktúru č. 2270 500238 vystavila žalobkyňa sama na seba, a teda škoda vznikla priamo žalobkyni. Žalobkyňa ale nemá z uzatvoreného zodpovednostného poistenia priamy nárok na náhradu škody vzniknutej priamo jej, a teda žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia plnenia s poukazom na ods. 6 písm. a) Doložky Z-OPU, pretože poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú demontážou tej časti prevzatého motorového vozidla, na ktorej sa vykonáva údržba alebo odstraňuje poškodenie. Poškodené vozidlo bolo prevzaté do opravy s vadou zatekania do vozidla v mieste medzi karosériou a čelným sklom. Pravdepodobnou príčinou zatekania bolo nedostatočné tesnenie lepidla naneseného medzi karosériou a čelným sklom, a preto bez vybratia a vyrezania čelného skla by nebolo možné obhliadnuť stav tesnenia. Manipulácia s čelným sklom bola za účelom kontroly stavu tesnenia nevyhnutná. Demontáž skla je súčasťou objednanej operácie - údržby (opravy) tesnenia. Výluka bola podľa žalovanej uplatnená dôvodne.
3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 05.05.2023. Nesúhlasila s námietkou žalovanej ohľadom nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie. Škodu žalobkyňa dobrovoľne poškodenému nahradila tak, že na vlastné náklady objednala nevyhnutné diely, na vlastné náklady vykonala práce na poškodenom vozidle, čím poškodená časť bola uvedená do pôvodného nepoškodeného stavu. Nesúhlasila s uplatnenou výlukou zo strany žalovanej, pretože podľa jej názoru treba Doložku Z-OPU vykladať tak, že škoda musí byť spôsobená demontážou tej veci, na ktorej sa odstraňuje poškodenie. Poškodenie sa ale neodstraňovalo na čelnom skle. Predmetom opravy bolo tesnenie, a teda výluka zo strany žalovanej bola uplatnená nedôvodne. Súdu predložila faktúru č. 01201877254 a č. 0120187315, dodací list k listu č. 1003026069 a k listu č. 1003025219, potvrdenia o zrealizovaní transakcie. Predmetné vyjadrenie bolo žalovanej doručené 09.05.2023.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.09.2023, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných podaniach.
5. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá neposkytla poistné plnenie, bol správny, ako aj aktívna vecná legitimácia žalobkyne. Presnejšie v liste označenom ako „Ukončenie likvidácie“ zo 16.06.2022 žalovaná žalobkyni uviedla, že k poškodeniu čelného skla došlo pri jeho výmene, a preto škodovú udalosť s poukazom na ods. 6 písm. a) Doložky Z-OPU vybavuje bez náhrady škody. Nebolo pritom sporné, že bolo uzavreté komplexné poistenie podnikateľov na základe poistnej zmluvy č. 511050427, že došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle Z. E., N.: V že škodová udalosť bola riadne žalovanej nahlásená. Žalovaná nerozporovala výšku požadovaného plnenia v sume 790,56 eura a ani to, že plnenie odmietla poskytnúť.
6. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
9. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
11. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
12. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
14. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
15. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
16. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Súd sa preto zaoberal dôvodnosťou aplikovanej výluky zo strany žalovanej a akákoľvek argumentácia žalovanej neuvedená v liste zo 16.06.2022 je pre toto konanie už irelevantná. 20. Pokiaľ žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, robila tak nedôvodne. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom procese rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.
21. Súd vychádzal z vyššie citovaného § 823 Občianskeho zákonníka (bod 16. tohto rozsudku),z ktorého vyplýva, že pre celú oblasť poistenia je štandardná výplata poistného plnenia tomu, kto je nositeľom hmotnoprávneho nároku na poistné plnenie. Výnimku predstavuje poistenie zodpovednosti za škodu, keď je zákonom určené platobné miesto pre výplatu poistného plnenia osobou poškodeného. Určenie platobného miesta ale nemožno zamieňať s aktívnou hmotnoprávnou legitimáciou poškodeného na poistné plnenie. Inými slovami, poškodený nemá voči poisťovni priamy nárok na poistné plnenie. Výnimka z tohto pravidla musí byť výslovne zákonom ustanovená a takouto výnimkou je napríklad § 15 zákona o PZP. Ani prípadná dohoda medzi poistníkom a poisťovňou v poistnej zmluve o priamom nároku poškodeného nepožíva právnu ochranu. Aktívna vecná legitimácia je ponechaná škodcovi, ktorý musí ako platobné miesto určiť osobu poškodeného. Poškodený v prípade, že nemá zo zákona priamy nárok žalovať poisťovňu môže vždy uplatňovať svoje právo na náhradu škody voči škodcovi. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Povinnosť poisťovne plniť poškodenému je viazaná na to, že poistený je ako škodca povinný plniť poškodenému. To platí aj pre vznik nároku poškodeného voči poisťovni. Ak nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený žalobou proti poisťovni v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči škodcovi. Bez výslovného zákonného zmocnenia teda odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte nezakladá priamy nárok poškodeného.
22. Aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/38/2005 z 28.04.2005 je záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného, záväzkom voči poistenému nie voči poškodenému. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/26/2018 z 25.09.2019, podľa ktorého ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecný princíp, že hoci náhradu škody platí poisťovateľ priamo poškodenému, poškodený však voči poisťovateľovi nemá priame právo na plnenie, ak osobitné predpisy neustanovia inak. V tomto prípade treba rozlišovať medzi záväzkom zo spôsobenej škody (§ 489 Občianskeho zákonníka), ktorý vznikol medzi poškodeným a tým, kto za škodu zodpovedá (škodcom) bez ohľadu na to, či tento škodca je alebo nie je poistený, a medzi záväzkom z poistenia zodpovednosti za škodu, v ktorom má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovateľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Občianskeho zákonníka). Poistný vzťah na základe poistnej zmluvy vzniká len medzi poisťovateľom a poisteným (a nie poškodeným), a preto len poistenému (a nie poškodenému) patrí právo na to, aby poisťovateľ zaňho uhradil škodu poškodenému (§ 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poškodený, keďže nie je účastníkom poistnoprávneho vzťahu, priamy nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi nemá, a preto musí svoje právo na náhradu škody uplatniť len proti tomu, kto mu za škodu zodpovedá, t. j. proti poistenému. Aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí
sp. zn. 1Cob73/2020 z 23.06.2022 konštatoval, že poškodený v zásade teda nemá právo požadovať od poisťovateľa náhradu škody s výnimkou prípadov výslovne upravených osobitnými predpismi.
23. Námietka žalovanej o tom, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu je preto nedôvodná, pričom súd následne posudzoval tú okolnosť, že žalobkyňa ako platobné miesto neurčila poškodeného, ale žiada plnenie vyplatiť priamo sebe. Podľa názoru súdu nič nebráni žalobkyni, aby požadovala plnenie pre seba, ak už škoda bola poškodenému reparovaná. Zmyslom § 823 Občianskeho zákonníka je zabezpečiť poškodenému náhradu škody. Kompenzáciu majetkovej škody, ale zabezpečila žalobkyňa, a teda žalobkyňa má voči žalovanej nárok na úhradu oprávneného nároku, ktorý bol poškodenému uhradený - v danom spore žalobkyňa vynaložila vlastné finančné prostriedky, aby uviedla poškodenie do predošlého nepoškodeného stavu. V tomto smere bol súdu predložený interný doklad č. 2270 500238 z 13.06.2022, podľa ktorého došlo k oprave motorového vozidla poškodeného sXXXXXX. V ktoré bolo prijaté do servisu žalobkyne na základe zákazkového listu č. W 972249. Súdu bola predložená faktúra č. 0120187315 z 10.06.2022, ktorej predmetom bolo aj dodanie čelného skla s označením 760845011AHNVB v sume 684 eur, čo zodpovedá čelnému sklu uvedenému v internom doklade žalobkyne č. 2270 500238. Rovnako faktúra č. 0120187254 z 09.06.2022 obsahuje krycí profil s označením 3CN845132 v sume 20,50 eura, čo zodpovedá kryciemu profilu uvedenému v internom doklade žalobkyne č. 2270 500238. Súdu boli predložené aj potvrdenia o zrealizovaní transakcie, v ktorých vyplýva úhrada vyššie označených faktúr, pretože variabilné symboly sa zhodujú s číslami faktúr a sedia aj fakturované sumy. Uvedené dostatočne preukazuje, že žalobkyňa poškodenému poškodenie odstránila na vlastné náklady, a preto jej patrí nárok na úhradu majetkovej ujmy, ktorú vynaložila za účelom uspokojenia nároku poškodeného voči žalobkyni.
24. Súd sa následne zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, keď odmietla poskytnúť poistné plnenie (bod 5. tohto rozsudku). Z § 788 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne
- výluky z poistenia.
25. Ako už súd uviedol, je nesporné, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. 511050427, v rámci ktorej je upravené aj poistenie zodpovednosti za škodu. Poistenou činnosťou sú aj opravy motorových vozidiel a karosérií. Strany sporu si v rámci Doložky Z-OPU dohodli, že poistenie sa vzťahuje aj na zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú na prevzatých motorových vozidlách alebo ich častiach, ktoré poistený prevzal za účelom vykonania poistenej činnosti, ak poistený za škodu zodpovedá. Z takto dohodnutého poistného krytia si strany sporu v rámci ods. 6 bodu a) označenej doložky dohodli, že poistenie sa nebude vzťahovať na škodu spôsobenú montážou, demontážou, opravou, úpravou, výmenou alebo údržbou tej časti prevzatého motorového vozidla, na ktorej sa vykonáva údržba alebo odstraňuje poškodenie.
26. 09.06.2022 prijala žalobkyňa vozidlo poškodeného Z. E., N.: V do opravy s tým, že do vozidla zateká voda. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť iný záver než ten, že zisteným nedostatkom bolo práve tesnenie, ktoré nedostatočne tesnilo. Uvedené žalovaná ani nenamietala, t. j. súhlasila s tým, že vozidlo bolo v servise žalobkyne práve s chybným tesnením čelného skla. Uvedené potvrdzuje e-mail žalobkyne z 23.06.2022, v ktorom táto uvádza, že čelné sklo poškodené nebolo (nebolo za týmto účelom prijaté do servisu). Rovnako žalovaná v liste z 19.12.2022 súhlasila s tým, že sklo na motorovom vozidle bolo poškodené počas jeho demontáže a skutočnosť, že sa servisovala iná časť vozidla ako sklo, nemá vplyv na záver poisťovne o aplikácii výluky. Rovnaký záver je uvedený aj v liste žalovanej z 20.07.2022 a napokon aj oznámení o ukončení likvidácie zo 16.06.2022.
27. Na základe vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalovaná neprípustne rozšírila výluku o situácie, na ktoré výluka nedopadá. Ods. 6 písm. a) Doložky Z-OPU výslovne viaže výluku len na tú časť motorového vozidla, na ktorej sa odstraňuje poškodenie. Poškodenie sa v danom prípade odstraňovalo
na tesnení a nie na čelnom skle. Poškodenie čelného skla pri oprave tesnenia čelného skla spadá preto pod poistenú činnosť a nemožno aplikovať výluku. Skutočnosť, že demontáž čelného skla je nevyhnutná pre opravu tesnenia čelného skla, je irelevantná z hľadiska upravenej výluky. Výluka je jednoznačne formulovaná tak, že sa viaže len na tú časť, na ktorej sa odstraňuje poškodenie. Podľa názoru súdu nemožno výluku extenzívne rozširovať aj na činnosti súvisiace s opravou poškodenej časti motorového vozidla tak ako to interpretuje žalovaná. Výluka na neoddeliteľnú súčasť opravy nie je definovaná v Z- OPU, a preto ju žalovaná nemôže použiť.
28. Z vykonaného dokazovania má preto súd za to, že žalovaná nesprávne aplikovala výluku, a následne nesprávne odmietla poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie toho, čo plnila poškodenému.
29. Na preukázanie oprávnenosti nároku na náhradu majetkovej ujmy žalobkyne postačuje ako hodnoverný doklad interný doklad č. 2270 500238 z 13.06.2022, ktorý znie na sumu 1.140,56 eura. Po odpočítaní spoluúčasti dohodnutej v ods. 7 Z-OPU vo výške 350 eur, je žalovaná z dôvodu nesprávne aplikovanej výluky povinná zaplatiť žalobkyni sumu 790,56 eura. Súd opätovne zdôrazňuje, že suma 790,56 eura nebola zo strany žalovanej namietaná (odhliadnuc od toho, že žalovaná tvrdila výluku, t. j. 0 eur).
30. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia, t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo ňou opravované, preukázala odstránenie poškodenia a navrátenie vozidla do pôvodného nepoškodeného stavu na vlastné náklady, ako aj výšku týchto nákladov predloženým interným dokladom č. 2270 500238 z 13.06.2022. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, a teda má právo na poskytnutie toho, čo plnila poškodenému za žalovanú, ktorá neplnila z dôvodu nesprávne aplikovanej výluky. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 790,56 eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade s bodom 10. tohto rozsudku) zo sumy 790,56 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 02.07.2022, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 13. tohto rozsudku (podľa vyrozumenia bolo šetrenie ukončené 16.06.2022).
31. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka (bod 13. tohto rozsudku ), z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila.
32. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 790,56 eura od 02.07.2022 do zaplatenia. Súd žalobkyni priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade s bodom 9. a 11. tohto rozsudku a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka (poistnú zmluvu uzavreli podnikateľské subjekty) so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Súd teda žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 790,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 790,56 eura od 02.07.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, pretože súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.