Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-3-2023.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: E. L., podnikajúceho pod obchodným menom Dušan Vykoukal, s miestom podnikania Košice - Šaca, Ludvíkov dvor 801, IČO: 10818 839, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 698,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/59/2022-62 zo dňa 05.04.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 25Cb/59/2022-62 zo dňa 05.04.2023 v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti trov konania, potvrdzuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, s účinnosťou od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Cb/59/2022-62 zo dňa 05.04.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 567,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,95 € od 23.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62,60 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 1.1. Vychádzal zo skutkového základu, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 698,52 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 25.03.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 550 M, EČV: Q. (ďalej aj „motorové vozidlo“), ktoré v tom čase patrilo žalobcovi (ďalej aj „poškodený“). Škodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré v čase škodovej udalosti bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal žalobca. Za opravu vystavil faktúru č. 2022005 znejúcu na sumu 1.902,69 € bez DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.04.2022 bolo žalovanou oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a bola priznaná náhrada škody znížená o sumu 698,52 € z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny práce (svojpomocná oprava) a z dôvodu neprimeraných nákladov na lakovací materiál (lakovacia konštanta 100 %). Bola priznaná len obstarávacia cena náhradných dielov podľa nadobúdacieho daňového dokladu. S poskytnutou náhradou škody žalobca nesúhlasil. Argumentoval, že pri oprave motorového vozidla postupoval tak, aby toto bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie nemajú prevyšovať sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Nesúhlasil so žalovanou, že v danom prípade ide o svojpomocnú opravu. Poukázal na cenníky mechanických a lakovacích prác BMW Service 94,80 € bez DPH za normohodinu. Žalobca si uplatnil za normohodinu práce sumu 90,- € bez DPH, čo je s inými autoservismi porovnateľná suma. Poukázal aj na to, že motorové vozidlo malo nanesenú hnedú farbu, dvojvrstvovú metalízu, čo lakovaciu konštantu (lakovací materiál) navyšuje. Uplatnil si preto nárok na náhradu škody v sume 698,52 € súdnou cestou, pričom požadoval aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 698,52 € od 23.04.2022 do zaplatenia. Tvrdenia preukazoval kalkuláciou č. 202206, oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.04.2022, faktúrou č. 2022005, zápisom o poškodení motorového vozidla, cenníkom servisu. Na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica vydal 29.06.2022 platobný rozkaz sp. zn. 27Up/933/2022, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil faktúru č. 2022005 zo dňa 04.04.2022 znejúcu na sumu 1.902,69 € bez DPH a k nej prislúchajúcu kalkuláciu č. 202206, podľa ktorej účtoval za normohodinu práce sumu vo výške 90,- € bez DPH. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.04.2022 žalovaná priznala len normohodinu v sume 10,- € bez DPH. Podľa predloženého cenníka BMW service je výška normohodiny pri vozidle rovnakej kategórie 94,80 € bez DPH. Žalobca bol podľa súdu prvej inštancie povinný preukázať, že ním účtovaná suma za normohodinu práce 90,- € bez DPH je sumou obvyklou nevybočujúcou z cenového pásma. Konštatoval, že na základe uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu práce nijako nevybočuje z cien iných opravovní opravujúcich motorové vozidlá spadajúce do rovnakej kategórie. Žalovaná nepredložila súdu žiadne cenníky, podľa ktorých by bola primeraná suma za normohodinu práce 10,- € bez DPH. Žalovaná preto podľa súdu prvej inštancie neoprávnene znížila žalobcom požadovanú náhradu škody, keďže do úvahy nezobrala cenové pásmo normohodiny za prácu od najnižších po najvyššie. 1.3. Ak žalovaná znížila náhradu škody z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu, učinila tak podľa súdu prvej inštancie neoprávnene. Použitie väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Uviedol, že žalovaná nepreukázala, prečo mal žalobca použiť lakovací materiál v menšom množstve, neuniesla preto dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo použité množstvo lakovacieho materiálu považovala za neprimerané a náhradu škody z toho dôvodu znížila, hoci z kalkulácie predloženou žalobcom vyplýva, že poškodené motorové vozidlo malo dvojvrstvovú metalízu, čo základné množstvo laku podľa názoru súdu prvej inštancie zvyšuje. Konštatoval, že ak lakovanie (množstvo lakovacieho materiálu) žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno zníženie náhrady škody riadne preukázať a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala, čo sa však nestalo. Žalovaná preto podľa súdu prvej inštancie neoprávnene znížila náhradu škody za lakovací materiál. 1.4. Za oprávnené súd prvej inštancie považoval zníženie náhrady škody podľa obstarávacej ceny náhradných dielov podľa daňového dokladu. Súdu prvej inštancie bola predložená faktúra č. 4120220536 zo 04.04.2022 od Regnum Košice s. r. o., podľa ktorej žalobca nadobudol diel nárazník za sumu 733,82 € bez DPH a diel senzor za 150,83 € bez DPH. Podľa kalkulácie žalobcu č. 202206 boli tieto náhradné diely namontované a žalobca si za nárazník uplatnil sumu 838,11 € bez DPH a za senzor sumu 174,55 € bez DPH. Rozdiel medzi nadobúdacím dokladom a faktúrou žalobcu v spojení s kalkuláciou po zohľadnení aj 2 % režijného materiálu z náhradných dielov je suma 130,57 €. Vychádzajúc z kalkulácie žalovanej č. 8014710712 táto za náhradné diely priznala sumu 733,82 € (nárazník) a sumu 150,83 € (senzor), a teda žalovaná vychádzala z nadobúdacieho dokladu - zo súm, ktoré za náhradné diely zaplatil žalobca. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej situácii (oprava motorového vozidla žalobcom) nemožno aplikovať obvyklosť cien náhradného dielu a nemožno aplikovať ani akúkoľvek maržu žalobcu. Pripustením aplikácie marže žalobcu by podľa neho došlo neoprávnene k navýšeniu požadovanej náhrady škody. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na preukázanie obvyklosti cien náhradných dielov a aj žalobu žalobcu v tejto časti - zaplatenie sumy 130,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 130,57 € od 23.04.2022 do zaplatenia, pretože postup žalovanej pri znížení náhrady škody bol podľa súdu prvej inštancie správny. 1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznaná náhrada škody, ktorá bola zo strany žalovanej neoprávnene znížená je tak v sume 567,95 €. Možno preto podľa neho uzavrieť, že žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, a to predloženou faktúrou v spojení s kalkuláciou a cenníkmi iných servisov. V konaní tak bola spoľahlivo zistená výška škody (mimo zamietnutej časti), pričom v žiadnom prípade nemôže ísť o sumu, ktorú určí zamestnanec žalovanej. V nadväznosti na uvedené preto súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 567,95 € žalobcovi a vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol. 1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore, s tým, že žalobca mal v spore úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 567,95 €, čo k žalovanej istine 698,52 € predstavuje úspech 81,30 %. Žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 130,57 €, čo k žalovanej istine 698,52 € predstavuje úspech 18,70 %. Čistý úspech žalobcu je potom 62,60 % (81,30 % - 18,70 %). Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 62,60 %.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. podal v zákonnej lehote dňa 19.05.2023 odvolanie žalobca, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie. Napadnutý rozsudok podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). 2.1. Mal za to, že skutočná škoda sú náklady reálne vynaložené. Žalobca dostal pri objednaní náhradných dielov množstevnú zľavu, lebo je zákazník a nakupuje pravidelne náhradné diely. Marža, ktorú si dal žalobca, je len s malou odchýlkou cena, za ktorú by bol mal náhradné diely bez zľavy. Uviedol, že pokiaľ by si dal opraviť motorové vozidlo v inom servise, ten by si tiež dal prirážku/maržu, ktorá by mohla byť oveľa vyššia a stále by bola poisťovňa povinná nahradiť vzniknutú škodu. Namietol, že napriek tomu, že bol opravca aj poškodeným, tak mu nemôže byť na ujmu, že opravu vykonal vo svojom servise. Stále je podnikateľským subjektom, ktorý má zamestnancov, musí si plniť svoje povinnosti, má určité náklady na energie, na chod servisu a pod., preto skutočnou škodou podľa žalobcu nie je len obstarávacia cena náhradných dielov. 2.2. Žalobca mal preto za to, že má nárok, aby mu boli uhradené náklady za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške, tak ako vyčíslil vo faktúre. Tieto náklady podľa neho predstavujú skutočnú škodu, na náhradu ktorej má nárok, nemôže totiž doplácať na to, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil si musel dať opraviť svoje motorové vozidlo, v súvislosti s čím mu vznikli vyššie uvedené náklady. Uviedol, že na základe väčšieho množstva objednávok odoberá, resp. sú mu dodávané náhradné diely za zvýhodnené ceny, pričom dostal iba zľavu na náhradné diely a cca výšku tejto zľavy si uplatnil ako maržu. Vo vzťahu k primeranosti marže, resp. obchodnej prirážke poukázal na to, že tá sa obvykle pohybuje v rozmedzí od 35 do 55 %. 2.3. Podľa žalobcu je nelogické, že súd prvej inštancie priznal výšku náhradných dielov, pričom výška náhradných dielov tiež zahŕňa aj primeraný zisk žalobcu, aj všetky náklady súvisiace s vykonávaním podnikateľskej činnosti, ale nepriznal maržu za náhradné diely, ale priznal iba obstarávaciu cenu náhradných dielov. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti nepriznania marže odporuje jeho odôvodneniu a priznaniu nároku žalobcu a to v bode 23 napadnutého rozsudku. 2.4. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 05.04.2023 právny zástupca žalobcu, po predbežnom právnom posúdení súdu prvej inštancie navrhoval doplniť dokazovanie o preukázanie ceny obvyklej za náhradné diely. Súd prvej inštancie takýto návrh na doplnenie dokazovania odmietol. 2.5. Ak má byť náhrada škody vo výške ceny obvyklej, vzťahuje sa to podľa žalobcu na celkovú náhradu škody, nie len vo vzťahu k normohodinám, ale aj k náhradným dielom, k lakovaniu, k počtu vykonaných hodín a pod. Nemožno podľa neho oddeliť náhradné diely od normohodiny a od ďalších nákladoch súvisiacich s opravou. Súd prvej inštancie sa podľa neho ďalej v bode 25 napadnutého rozsudku venuje nákladom na náhradné diely, ale uvádza iba, že skutočná škoda je cena za obstaranie náhradných dielov. Bližšie však neodôvodňuje rozpor medzi priznanou normohodinou a priznanými nákladmi na náhradné diely. Takéto rozhodnutie a jeho odôvodnenie nemôže byť podľa žalobcu presvedčivé, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozporom medzi priznanými náhradnými dielmi ako cenou obvyklou a nákladmi na náhradné diely. V tejto časti rozhodnutia a odôvodnenia je podľa žalobcu zjavný rozpor, ktorý nebol súdom prvej inštancie vysvetlený. Poukázal tiež na to, že zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania nebolo odôvodnené a súd prvej inštancie sa ním v napadnutom rozsudku nezaoberal.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
6. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Súdu prvej inštancie bola predložená faktúra č. 4120220536 zo 04.04.2022 od Regnum Košice s. r. o., podľa ktorej žalobca nadobudol diel nárazník za sumu 733,82 € bez DPH a diel senzor za 150,83 € bez DPH. Podľa kalkulácie žalobcu č. 202206 boli tieto náhradné diely namontované a žalobca si za nárazník uplatnil sumu 838,11€ bez DPH a za senzor sumu 174,55 eura bez DPH. Rozdiel medzi nadobúdacím dokladom a faktúrou žalobcu v spojení s kalkuláciou po zohľadnení aj 2 % režijného materiálu z náhradných dielov je suma 130,57 €. Vychádzajúc z kalkulácie žalovanej č. 8014710712 táto za náhradné diely priznala sumu 733,82 € (nárazník) a sumu 150,83 € (senzor), a teda žalovaná vychádzala z nadobúdacieho dokladu - zo súm, ktoré za náhradné diely zaplatil žalobca.
14. V danej veci odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že v danej situácii (oprava motorového vozidla žalobcom) nemožno aplikovať obvyklosť cien náhradného dielu a nemožno aplikovať ani akúkoľvek maržu žalobcu, nakoľko náhradné diely kúpil za cenu uvedenú na faktúre. Pripustením aplikácie marže žalobcu by došlo neoprávnene k navýšeniu požadovanej náhrady škody, nakoľko škoda mu vznikla v sume, ktorú skutočne zaplatil. Žalovaná tak správne vychádzala z nadobúdacieho dokladu - zo súm, ktoré za náhradné diely zaplatil žalobca.
15. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nárok na náhradu ceny za náhradné diely ani k marži, ktorú si uplatnil, ničím nepreukázal. Neuniesol teda dôkazné bremeno, ktoré bolo na ňom. Niektoré údaje o podstatných náležitostiach poistnej udalosti vyplývajú z príloh, čo však v zmysle § 132 CSP nepostačuje.
17. Námietku žalobcu o odmietnutí jeho návrhu na doplnenie dokazovania na preukázanie ceny obvyklej za náhradné diely súdom prvej inštancie a zároveň jeho nezdôvodnenie nevykonania tohto dôkazu v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za nedôvodnú. S nevykonaním dôkazu sa súd prvej inštancie vysporiadal na pojednávaní konanom dňa 05.04.2023. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra ´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v obcˇianskom su´dnom konani´ nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane ´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP) a nie strán sporu.
18. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
19. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok podrobne uvádza, prečo súd žalobe v zamietajúcej časti nevyhovel a rovnako uviedol, prečo priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 567,95 €, čo k žalovanej istine 698,52 € predstavuje úspech 81,30 %. Žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 130,57 €, čo k žalovanej istine 698,52 € predstavuje úspech 18,70 %. Čistý úspech žalobcu je potom 62,60 % (81,30 % - 18,70 %). Súd prvej inštancie preto správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 62,60 %. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie vysvetlil, prečo prihliadal na obvyklú cenu za priznanú normohodinou a prečo obvyklú cenu pri náhradných dieloch neaplikoval a priznal reálne náklady na náhradné diely podľa faktúry. Súd prvej inštancie sa vysporiadal vo svojom odôvodnení so všetkými podstatnými námietkami, podrobne v odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo žalobe v zamietajúcej časti nevyhovel, napadnutý rozsudok tak nie je nepreskúmateľný a spĺňa zákonné podmienky v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého rozsudku, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd poukazuje na právne odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).