Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-63-2023.pdf
PDF · 119.72 KB
Case nature
Subarea
5Co/63/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Českej republiky, trvale bytom F. D., XXX XX E. X, Při trati 1232/6, zastúpenej MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trenčín, Palackého 6403, IČO 52 418 219 proti povinnej A. E., D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I., H. XXX/X, zastúpenej Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Podjavorinskej 1922/9, IČO 42 378 311 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. NM-11C/31/2023-47 zo dňa 16. júna 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinná m á voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania j e navrhovateľka p o v i n n á povinnej zaplatiť v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia /výrok I./ a povinnej priznal proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súdu prvej inštancie /výrok II./.
2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd nariadením neodkladného opatrenia uložil povinnej povinnosť strpieť výkon práva opravy prípojky NN elektrickej energie nachádzajúcej sa na pozemku - parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 947 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, okres Nové Mesto nad Váhom, obec H. I., katastrálne územie H. I. /ďalej len nehnuteľnosť alebo pozemok/, a za týmto účelom umožniť navrhovateľke a osobám povereným spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518 /ďalej len „ZSD, a.s.“/, prístup na pozemok. Tiež žiadala, aby súd uložil povinnej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku, ktoré by bránili navrhovateľke vo výkone práva opravy prípojky NN elektrickej energie, ktorá sa nachádza na pozemku. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, obci H. I., katastrálnom území H. I., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, a to pozemku - parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, pozemku - parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 529 m2, pozemku - parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, trvalý trávny porast o výmere 241 m2, pozemku - parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, trvalý trávny porast o výmere 234 m2 a povinná je výlučnou vlastníčkou pozemku. Navrhovateľka a spoločnosť ZSD, a.s. uzatvorili dňa 28.07.2018 Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do
distribučnej sústavy a dňa 18.10.2018 podala navrhovateľka návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Novostavba rekreačnej chaty“ umiestnenej na pozemkoch - parcelách reg. „C“, parcelné č. XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. I. /ďalej ako „stavba“/. Dňa 28.12.2018 nadobudlo právoplatnosť Územné rozhodnutie vydané Mestom Stará Turá, mestský úrad, oddelenie výstavby, územného plánovania a životného prostredia zn. 3242/2018-TS1/A20-Med / ďalej ako „územné rozhodnutie“/, o umiestnení stavby. Na základe územného rozhodnutia sa, okrem iného, určilo, že pripojenie objektu na verejný rozvod elektriky bude novou elektrickou prípojkou z existujúceho stĺpu na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve povinnej tak, ako je zakreslené v projekte pre územné konanie, ktoré vypracoval A. C. K., autorizovaný architekt, reg. č. 2291 AA. V čase vydania Územného rozhodnutia bol výlučným vlastníkom pozemku manžel povinnej A. B. E., ktorý v právnom postavení budúceho povinného z vecného bremena uzatvoril s navrhovateľkou v právnom postavení budúcej oprávnenej z vecného bremena dňa 09.11.2018 Zmluvu o zriadení budúceho vecného bremena /ďalej aj ako „zmluva“/. Na základe zmluvy sa zmluvné strany zaviazali, že po uložení inžinierskych sietí a ich zameraní, podpíšu riadnu zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej bude zriadené na pozemku vecné bremeno spočívajúce v práve navrhovateľky uložiť na pozemku inžinierske siete - elektrickú prípojku a v prípade potreby vykonať ich údržbu a opravu. Na základe Územného rozhodnutia podala navrhovateľka ako stavebníčka na Stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby „Prípojka NN el. energie, ktorá mala byť realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie vypracovanej C. C. ako zodpovedným projektantom. Dňa 17.04.2019 vydal Stavebný úrad Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom Stavebný úrad uvádza, že nemá proti uskutočneniu drobnej stavby námietky. Následne bola dňa 05.06.2019 schválená prípojka NN elektrickej energie a dňa 06.06.2019 bola vypracovaná Správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia, v zmysle ktorej elektrické zariadenie vyhovuje predpisom a normám STN a je schopné bezpečnej prevádzky. Na základe všetkých uvedených skutočností bola následne zo strany ZSD, a.s. realizovaná montáž prípojky NN elektrickej energie. Dňa 19.03.2023 došlo na pozemku k poškodeniu kábla prípojky NN elektrickej energie, ako aj k vyhoreniu poistiek v prípojke NN, ktorá je vo vlastníctve ZSD, a.s.. Navrhovateľka zaslala povinnej list, v ktorom ju požiadala o povolenie prístupu na pozemok technikovi ZSD, a.s., a to za účelom opravy a sprevádzkovania prípojky NN. Povinná na list navrhovateľky neodpovedala, s navrhovateľkou nijakým spôsobom nekomunikuje, a neudelila navrhovateľke súhlas s prístupom technika ZSD, a.s. na pozemok. Navrhovateľka je tak nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý predstavuje jediný procesný prostriedok, ako sa navrhovateľka môže domôcť svojich práv. Nie je teda daný žiaden racionálny dôvod, prečo by mal byť zo strany povinnej odopieraný prístup technikovi za účelom opravy predmetnej prípojky. Konanie, resp. nekonanie, povinnej má jednoznačne za následok vznik hroziacej a bezprostrednej ujmy, a to najmä z dôvodu, že navrhovateľka nemôže bez elektrickej energie pokračovať v procese realizácie stavby, ktorú je povinná realizovať najmä, nie však výlučne aj s ohľadom na lehoty a iné povinnosti vyplývajúce navrhovateľke z príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. S ohľadom na všetky skutočnosti navrhovateľka nemá možnosť využívať svoje vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Nariadením neodkladného opatrenia nebude podľa navrhovateľky vytvorený nenávratný (trvalý) stav, ktorý by akýmkoľvek spôsobom nepriaznivo zasiahol do vlastníckeho práva povinnej. 3. Povinná sa na výzvu súdu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí. Uviedla, že vzťahy navrhovateľky a povinnej a jej manžela boli korektné do obdobia začiatku výstavky stavby rekreačnej chaty navrhovateľkou ako aj NN prípojky. K zhoršeniu vzťahov došlo v dôsledku výstavky stavby rekreačnej chaty navrhovateľkou ako aj NN prípojky, a to predovšetkým z dôvodu, že tieto neboli realizované v súlade s rozhodnutiami vyplývajúcimi zo stavebných konaní, v dôsledku čoho sú povinná a jej manžel presvedčení o nezákonnosti týchto stavieb. Uloženie elektrického kábla prípojky NN na pozemku žalovanej bolo realizované v čase od 19.04.2019 - 22.04.2019, kedy povinná nebola prítomná na pozemku a zároveň spôsobom, ktorý nezodpovedá projektovej dokumentácií, ako bola táto odsúhlasená v ohlásení tejto stavby. Realizácia NN elektrickej prípojky je vykonaná bez riadneho geodetického zamerania pred samotnou realizáciou stavby a fakticky je táto prípojka položená v zemi tak, že toto položenie nezodpovedá projektovej dokumentácii vypracovanej C. C., ktorá bola súčasťou ohlásenia drobnej stavby na príslušnom stavebnom úrade. Stav po realizácií teda nezodpovedá stavu podľa projektovej dokumentácie a odsúhlaseného ohlásenia drobnej stavby. Takáto nelegálna stavba nemôže požívať právnu ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Došlo by tým k zásahu do vlastníckeho práva povinnej. Aj z uvedeného dôvodu dala povinná podnet na príslušný stavebný úrad za účelom výkonu štátneho stavebného dohľadu podľa stavebného zákona. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky o neposkytnutí súčinnosti, resp. neposkytnutí potrebného súhlasu
zo strany povinnej, povinná bola ešte dňa 20.03.2023 kontaktovaná telefonicky pracovníkom ZSD, a.s., ktorý sa nachádzal priamo na mieste prípojky a žiadal povinnú o povolenie vstupu na pozemok povinnej, čomu povinná bez výhrad vyhovela a súhlas udelila. Povinná nebránila vstupu na pozemok a nespôsobila hrozbu ujmy na strane navrhovateľky, obavy navrhovateľky sú bezpredmetnými a nemajú oporu v skutkovom stave. Povinná síce nereflektovala na výzvu navrhovateľky zo dňa 21.03.2023, ale len preto, že túto nepovažovala za dôvodnú aj s prihliadnutím na priebeh vyššie uvedených udalostí. Čo sa týka navrhovateľkou predloženej zmluvy o zriadení budúceho vecného bremena, z jej obsahu vyplýva, že jej predmetom malo byť zriadenie vecného bremena spočívajúcom v uložení inžinierskej siete - elektrickej prípojky na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá sa bude napájať na elektrický stĺp tam stojaci, v prípade potreby vykonať jej opravu a údržbu podľa celkovej situácie vypracovanej A. C. K.. NN elektrická prípojka však bola realizovaná na základe projektovej dokumentácie vypracovanej C. C., ktorá slúžila ako súčasť ohlásenia drobnej stavby. Nemožno preto spravodlivo očakávať od povinnej ako vlastníka pozemku, že zriadi vecné bremeno na základe inej dokumentácie, ako si pred tým odsúhlasili. Okrem toho žiadny konkrétny návrh zmluvy o zriadení vecného bremena nebol zo strany navrhovateľky do dnešného dňa povinnej doručený. Súčasný postup navrhovateľky považuje preto povinná za postup, ktorý je v rozpore so zásadou ochrany pokojného stavu podľa Občianskeho zákonníka, pričom takéto konanie možno označiť aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to predovšetkým z dôvodu, že poukazuje na záväzok povinnej napriek tomu, že podmienky uloženia inžinierskej siete definované situáciou vypracovanou A. C. K. nezodpovedajú projektovej dokumentácie vypracovanej C. C. a už vôbec nie skutočne realizovanému stavu. Ďalej povinná poukázala na rozsah povinnosti, ktoré jej žiada navrhovateľka uložiť neodkladným opatrením. Má sa jej uložiť povinnosť strpieť výkon opravy NN elektrickej prípojky v rozsahu celej parcely reg. „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 947 m2. Navrhovateľka teda žiada, aby povinná zniesla pohyb na svojom pozemku v rozsahu celej jeho výmery, čo je podľa názoru navrhovateľky v hrubom rozpore s princípom neodkladného opatrenia, ale aj samotného zriadenia vecného bremena. Právo z vecného bremena by malo byť limitované, pričom týmto limitom je ochranné pásmo určené na základe geometrického plánu vyhotoveného na základe porealizačného zamerania uloženej NN elektrickej prípojky. Takéto geometrické zameranie však súdu predložené nebolo. Nakoniec povinná poukázala na to, že neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade bezprostrednej hrozby najzávažnejších nepriaznivých následkov, o čom sa ale nedá hovoriť v danom prípade, kedy tieto následky trvajú nepretržite niekoľko rokov, pričom účastníci počas celého tohto obdobia o tomto probléme vedeli a neriešili ho /NN elektrická prípojka bola realizovaná ešte v roku 2019/.
4. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/ v spojení s § 39 ods. 1, ods. 6 až 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len ,,zákon č. 251/2012 Z.z.“/. Uviedol, že návrh navrhovateľky, aby súd uložil povinnosť povinnej strpieť opravu prípojky NN a za týmto účelom umožniť vstup navrhovateľke a osobám povereným spoločnosťou ZSD, a.s., nepatrí do kompetencie súdu. Povinná má vo vzťahu k svojej nehnuteľnosti zriadené zákonné vecné bremeno, existujúceho elektrického stĺpu, i keď toto nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti a zo zákona o energetike jej vyplýva o.i. aj povinnosť umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému zariadeniu. Ide o povinnosť povinnej a oprávnenie zamestnancov distribučnej spoločnosti dané zákonom o energetike a v prípade ich porušenia, resp. nedobrovoľného splnenia, sú príslušné inšpekčné orgány. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej povinnej v rozsahu 100,00 % priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému / správne navrhovateľke – poznámka odvolacieho súdu/.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla, že skutočnosť, že došlo k zhoršeniu vzťahov medzi navrhovateľkou a povinnou v žiadnom prípade nie je dôkazom nezákonnosti stavby a prípojky NN elektrickej energie. O nezákonnosti stavieb je oprávnený rozhodnúť príslušný orgán, pričom do dnešného dňa žiadne takéto rozhodnutie nebolo vydané. Podnet podaný na Štátny stavebný dohľad sa netýka prípojky NN elektrickej energie ale výškového osadenia stavby. Vedenie prípojky NN elektrickej energie bolo realizované v zmysle projektovej dokumentácie (schválenej stavebným úradom) vypracovanej C. C. ako zodpovedným projektantom. Podmienkou zahájenia takejto stavby je taktiež geodetické zameranie, ktoré bolo riadne vykonané. Navrhovateľka, ktorá
podala na Stavebný úrad mesta Stará Turá Sťažnosť na neumožnenie na nevyhnutne nutnú dobu lokalizovať miesto prerušenia a následnú opravu elektrickej prípojky NN na pozemku povinnej, a taktiež podala na polícii oznámenie o priestupku proti majetku. Práve na základe sťažnosti navrhovateľky bol vykonaný štátny stavebný dohľad. Nakoľko ale stavebný úrad na miestnej obhliadke zistil, že o predmetnom podnete prebieha súdne konanie, pričom toto súdne konanie má prednosť pred rozhodovaním stavebného úradu, konanie o sťažnosti navrhovateľky zastavil z dôvodu, že vo veci začal konať súd. Za nepravdivé označila navrhovateľka tvrdenia povinnej o tom, že jej činnosťou došlo k náklonu stĺpu elektrického vedenia a že vykonaniu výkopových prác pri uložení prípojky NN elektrickej energie predchádzalo odstránenie oplotenia bez súhlasu povinnej. Ďalej navrhovateľka uviedla, že sa informovala u ZSD, a.s. o možnosti vykonania preložky prípojky NN. Predmetom preložky bolo premiestnenie časti distribučnej sústavy v dĺžke 80 až 100 metrov, konkrétne stĺpu na pozemku povinnej a 3 prípojok nachádzajúcich sa na stĺpe navrhovateľky a ďalších dvoch domov (uvedené sa však netýkalo prípojky povinnej, ktorá sa nachádza na inom stĺpe na cudzom pozemku). Po zaslaní podmienok preložky a ceny zo strany ZSD, a.s., navrhovateľka nakoniec od žiadosti odstúpila pre extrémnu finančnú, technickú a administratívnu náročnosť, navyše s neistým výsledkom. Z toho dôvodu zaslala navrhovateľka ZSD, a.s. ďalšiu žiadosť o preložku prípojky, v ktorej žiadala iba osadenie stĺpa na pozemku navrhovateľky a od stĺpa z pozemku povinnej viesť nadzemný kábel. Táto žiadosť bola zamietnutá, okrem iného s odôvodnením, že vzdušná prípojka na nový stĺp nebude povolená mestom Stará Turá, nakoľko všetky vedenia, prípojky a siete požaduje mesto Stará Turá riešiť ich uložením do zeme. Navrhovateľka poukázala na uzatvorenie zmluvy o zriadení budúceho vecného bremena s vtedajším vlastníkom pozemku-manželom povinnej. Ak povinná namieta, že podľa tejto zmluvy mala byť elektrická prípojka na pozemku uložená podľa celkovej situácie vypracovanej A. C. K., avšak prípojka NN elektrickej energie bola realizovaná na základe projektovej dokumentácie vypracovanej C. C., tak obidve projektové dokumentácie sú platné a riadne schválené príslušným stavebným úradom, pričom projektová dokumentácia A. C. K. nevylučuje projektovú dokumentáciu p. C. C.. Práve naopak, podklady projektovej dokumentácie p. A. C. K. (ako architekta) boli zapracované p. C. C. do jeho projektovej dokumentácie. Nie je pravdivé tvrdenie povinnej, že by zo strany navrhovateľky nedošlo k návrhu na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, nakoľko navrhovateľka zaslala povinnej žiadosť o zriadenie vecného bremena a zároveň navrhla odplatu za zriadenie vecného bremena určenú podľa znaleckého posudku. Tento návrh bol zo strany povinnej odmietnutý. Ak povinná v neposlednom rade uvádza, že navrhovateľka jej žiada uložiť povinnosť strpieť výkon opravy NN elektrickej prípojky v rozsahu celého jej pozemku, toto z návrhu navrhovateľky nevyplýva. Vychádzajúc z príslušnej projektovej dokumentácie je evidentné, že kábel prípojky NN elektrickej energie nie je vedený v rozsahu celého pozemku, ale má dĺžku približne 5 metrov. S ochranným pásmom sa prípojka NN nachádza približne na ploche o rozsahu 10 m2, pričom oprava by bola uskutočnená na ploche približne o rozsahu 1 m2. Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, sa celkom jednoznačne nedomáha a nemieni domáhať zriadenia vecného bremena, ale využíva tak poslednú zákonnú možnosť, ako dosiahnuť opravu elektrickej NN prípojky, ktorá sa nachádza na pozemku povinnej, pričom povinná odmieta navrhovateľke, resp. odborne spôsobilým osobám sprístupniť pozemok za účelom opravy tejto prípojky. Uvedené nemá za cieľ dosiahnuť zriadenie vecného bremena. Navrhovateľka nesúhlasí s tým, že by nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu nepatrilo do kompetencie súdu, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie s tým, že povinná má vo vzťahu k svojej nehnuteľnosti zriadené zákonné vecné bremeno, existujúceho elektrického stĺpu, a zo zákona o energetike jej vyplýva o. i. aj povinnosť umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému zariadeniu. Ide o povinnosť povinnej a oprávnenie zamestnancov distribučnej spoločnosti dané zákonom o energetike a v prípade ich porušenia, resp. nedobrovoľného splnenia, sú príslušné inšpekčné orgány. V tomto ohľade dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhovateľka sa podaným návrhom nedomáha voči povinnej sprístupnenia pozemku za účelom vykonania opráv na existujúcom elektrickom stĺpe. Navrhovateľka sa naopak domáha, aby súd uložil povinnosť povinnej strpieť opravu elektrickej prípojky NN a za týmto účelom umožniť vstup navrhovateľke a osobám povereným spoločnosťou ZSD, a.s. na pozemok. Vlastníkom elektrickej NN prípojky je navrhovateľka a tá má v zmysle zákona o energetike povinnosť zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave, pričom sama zasiahnuť do prípojky, resp. vykonať jej opravu bez súhlasu ZSD, a.s. nemôže. Navrhovateľka sa tak ocitla v situácií, kedy si chce plniť svoje zákonné povinnosti, avšak jej to nie je umožnené a nemôže zabezpečiť prostredníctvom spôsobilých osôb opravu poruchy na elektrickej prípojke. Zákon o energetike nestanovuje, že by bol vlastník nehnuteľnosti povinný umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy,
v danom prípade ZDS, a.s., prístup k elektrickej prípojke. Stanovuje tak len vo vzťahu k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má prevádzkovateľ vo vlastníctve alebo v správe. Odberné elektrické zariadenie je zariadenie, ktoré je možné pripojiť na elektrickú prípojku, a teda tieto dva pojmy nemožno stotožňovať, či zamieňať, ako to v napadnutom rozhodnutí urobil súd prvej inštancie. Navrhovateľka vyčerpala všetky dostupné právne prostriedky, aby si splnila svoje zákonné povinnosti, a súčasne, že daný stav vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, ktorú môže zabezpečiť iba súd, a to nariadením príslušného neodkladného opatrenia. Na základe týchto skutočností navrhovateľka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že podľa jej návrhu nariadi neodkladné opatrenie alebo aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila povinná. Poukázal na ustanovenia § 39 ods. 7 a 10 zákona o energetike, z ktorých je podľa nej možné vyvodiť záver, že zasahovať do elektrickej prípojky je oprávnený prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy a ostatný, vrátane navrhovateľky, len na základe ich súhlasu. Navrhovateľka však takýmto súhlasom nedisponuje, resp. existenciu súhlasu nepreukázala. Ak je navrhovateľka ako vlastník elektrickej prípojky povinná zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy elektrickej prípojky, tak toto je povinná vykonať bez zásahu do tejto prípojky, nakoľko na tento zásah je potrebný súhlas prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Navrhovateľka tak nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako ani súd nemá právomoc rozhodnúť o takto formulovanom návrhu inak, ako to bolo rozhodnuté. Povinná ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, že by z jej strany došlo čo i len k pokusu o vykonanie opravy elektrickej prípojky. Nariadenie neodkladného opatrenia je pritom podľa zákona prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú operatívnu úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na uvedené je na mieste teda otázka, aká ujma vyžadujúca si neodkladnú úpravu hrozí na strane žalobcu, ak tento do dnešného dňa nevykonal úkon, ktorým by fakticky došlo čo i len k pokusu o opravu predmetnej prípojky. Povinná potom zopakovala svoje tvrdenia o nelegálnosti realizácie prípojky NN, keď táto je podľa nej položená v zemi tak, že toto položenie nezodpovedá projektovej dokumentácii vypracovanej C. C., ktorá bola súčasťou ohlásenia drobnej stavby na príslušnom stavebnom úrade. Navrhovateľka sa tak na súde domáha ochrany výsledku svojho nezákonného konania, t.j. nezákonne zrealizovanou stavbou. Povinná ďalej uviedla, že podľa zmluvy o zriadení budúceho vecného bremena mali strany po uložení inžinierskych sietí a ich zameraní geometrickým plánom podpísať riadnu zmluvu o zriadení vecného bremena. Do dnešného dňa nebol povinnej predložený geometrický plán zachytávajúci stav po realizácií inžinierskej siete – prípojky NN. Na mieste je preto otázka, prečo sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti povinnej strpieť výkon práva opravy napriek skutočnosti, že nenaplnila podmienky pre uzatvorenie riadnej zmluvy, čo možno vykladať aj tak, že sama nevykonala úkony potrebné k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich mu zo zmluvy o zriadení budúceho vecného bremena. Uvedené aj spochybňuje existenciu naliehavého právneho záujmu či potreby nevyhnutnej úpravy na strane navrhovateľky na nariadení neodkladného opatrenia. Povinná potom zopakovala, že právo z vecného bremena by malo byť limitované, pričom týmto limitom je ochranné pásmo určené na základe geometrického plánu vyhotoveného na základe porealizačného zamerania uloženej NN elektrickej prípojky. Takéto geometrické zameranie však súdu predložené nebolo a navrhovateľka sa domáha uloženia povinnosti povinnej strpieť opravu NN prípojky v rozsahu celého pozemku, čo je v hrubom rozpore s princípom neodkladného opatrenia, ale aj samotného zriadenia vecného bremena. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne, aj keď z iných dôvodov.
9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie v predmetnej právnej veci na závere, že nariadenie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia nepatrí do kompetencie súdu, keď povinná má vo vzťahu k svojej nehnuteľnosti zriadené zákonné vecné bremeno, existujúceho elektrického stĺpu, i keď toto nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti a zo zákona o energetike jej vyplýva o.i. aj povinnosť umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému zariadeniu. Ide o povinnosť povinnej a oprávnenie zamestnancov distribučnej spoločnosti dané zákonom o energetike a v prípade ich porušenia, resp. nedobrovoľného splnenia, sú príslušné inšpekčné orgány. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
10. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie nemôže odvolací súd súhlasiť. Ako správne poukázala vo svojom odvolaní navrhovateľka, súd prvej inštancie nedôvodne a nesprávne zamieňa pojmy elektrické odborné zariadenie a elektrická prípojka. K tomu odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie nenáležite, vzhľadom na predmet konania, poukázal aj na oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce zo zákona č. 251/2012 Z.z.
11. V zmysle § 39 ods. 1 až 3 zákona č. 251/2012 Z.z. je elektrická prípojka zariadenie nízkeho napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy a začína odbočením elektrického vedenia od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy a končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste, prípadne sa končí na poslednom podpernom bode alebo na hranici objektu odberateľa elektriny. Oproti tomu odberným elektrickým zariadenie je v zmysle § 39 ods. 9 uvedeného zákona zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy, alebo na elektrickú prípojku. Vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je potom podľa § 39 ods. 12 písm. e) uvedeného zákona povinný okrem iného aj umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe. A v zmysle § 43 ods. 6 uvedeného zákona je vlastník nehnuteľnosti povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu. Na druhej strane distribútor elektrickej energie je podľa § 11 ods. 1 písm. a) a g) uvedeného zákona oprávnený v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti a vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach. Povinnosti vlastníka nehnuteľnosti, ktoré tomuto oprávneniu distribútora elektrickej energie zodpovedajú sú podľa § 11 ods. 8 zákona o energetike vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti.
12. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď je navrhovateľka vlastníčkou tak odberného elektrického zariadenia ako aj prípojky nízkeho napätia, ide o dva odlišné predmety vlastníckeho práva navrhovateľky, ktoré nemožno zamieňať. Tieto potom nemožno ani zamieňať s vonkajším nadzemným elektrickým vedením, ktoré nie je vo vlastníctve navrhovateľky. Ako vlastník odberného elektrického zariadenia je navrhovateľka zo zákona povinná umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré sa nachádza na jej nehnuteľnosti. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má okrem oprávnenia na prístup k odbernému elektrickému zariadeniu navrhovateľky, tiež oprávnenie vstúpiť na pozemok povinnej, kde sa nachádza nadzemné elektrické vedenie /v podaniach strán označované ako stĺp elektrického vedenia/ a vykonávať na tomto pozemku povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach. Toto oprávnenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy zaťažuje pozemok povinnej ako vecné bremeno. Nič z uvedených oprávnení prevádzkovateľa distribučnej sústavy a povinností navrhovateľky a povinnej podľa zákona o energetike sa však nedotýka prípojky nízkeho napätia, jej zriadenia, či opráv, ktorých umožnenie zo strany povinnej je predmetom navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie teda všetky tieto pojmy a oprávnenia v napadnutom rozhodnutí nesprávne zmiešava, čo vedie k jeho nesprávnym záverom, ktorými odôvodňuje zamietnutie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Napriek uvedenému považuje odvolací súd po preskúmaní veci rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne. Dôvody pre zamietnutie návrhu navrhovateľky vidí odvolací súd v tom, že navrhovateľka neosvedčila existenciu svojho nároku, ktorému žiada neodkladným opatrením poskytnúť súdnu ochranu.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danej veci
sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľka navrhuje nariadiť práve z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie, ktorým majú byť upravené pomery strán sporu možno nariadiť len v prípade, že jeho navrhovateľ osvedčí právny vzťah medzi sporovými stranami, resp. existenciu svojho nároku, ktorému žiada neodkladným opatrením poskytnúť súdnu ochranu. Preto aj § 326 ods. 1 CSP stanovuje medzi náležitosťami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ide o absolútne prvotnú podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až keď má konajúci súd za osvedčené, že medzi stranami existuje určitý právny vzťah, resp. je osvedčená existencia nároku, ktorému má byť poskytnutá žiadaným neodkladným opatrením ochrana, môže pristúpiť k skúmaniu splnenia ďalších podmienok ako napríklad existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tomuto nároku, primeranosť žiadaného neodkladného opatrenia a podobne.
17. Konajúci súd teda musí v prvom rade skúmať tú skutočnosť, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčuje existenciu určitého právneho vzťahu, resp. nároku z neho vyplývajúceho, ktorému žiada poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením súdnu ochranu.
18. V tejto veci navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada poskytnúť súdnu ochranu svojmu vlastníckemu právu elektrickej prípojky nízkeho napätia, ktorá je vedená zo stĺpu elektrického vedenia na pozemku povinnej až k nehnuteľnostiam navrhovateľky. Navrhovateľka má podľa odvolacieho súdu povinnosť osvedčiť, že túto elektrickú prípojku nízkeho napätia zriadila v súlade so zákonom, konkrétne, že na jej uloženie na pozemku povinnej mala z hľadiska súkromného práva oprávnenie. Elektrická prípojka navrhovateľky bola zriadená na cudzom pozemku, pozemku vo vlastníctve povinnej a s takýmto zásahom do svojho vlastníckeho práva musí vysloviť vlastník-povinná súhlas /ak len jej zákon neukladá povinnosť takýto zásah strpieť – čo v danom prípade neplatí/. Len v takom prípade je možné, aby súd poskytol vlastníckemu právu navrhovateľky k tejto elektrickej prípojke súdnu ochranu formou neodkladného opatrenia – uložením povinnosti povinnej umožniť navrhovateľke / strpieť/ opravu elektrickej prípojky. Ak by nebolo osvedčené, že elektrická prípojka navrhovateľky bola na pozemku povinnej zriadená bez súhlasu povinnej /alebo jej právneho predchodcu/, nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by predstavovalo súdne odobrenie neoprávneného zásahu navrhovateľky do vlastníckeho práva povinnej a konštituovanie povinnosti povinnej bez zákonného základu, ktorý by spočíval v existujúcom právnom vzťahu medzi stranami.
19. Navrhovateľka oprávnenie na uloženie elektrickej prípojky nízkeho napätia na pozemku povinnej odôvodnila vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazom na zmluvu o zriadení budúceho vecného bremena, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom povinnej A. B. E. dňa 09.11.2018. Podľa odvolacieho súdu však takéto oprávnenie z uvedeného právneho úkonu nevyplýva. Podľa obsahu zmluvy by sa malo jednať o zmluvu o zmluve budúcej /§ 50a Občianskeho zákonníka/, v ktorej sa jej účastníci zaviazali, že v budúcnosti uzatvoria riadnu zmluvu o zriadení vecného bremena, ktoré bude zaťažovať pozemok-parcela reg. C č. XXXX/X v k.ú. H. I. v prospech vlastníka nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX k.ú. H. I. a bude spočívať v práve vlastníka týchto nehnuteľností uložiť na pozemku-parcela reg. C č. XXXX/X v k.ú. H. I. elektrickú prípojku, vykonať jej údržbu a opravy. Bez ohľadu na to, či tento právny úkon obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o zmluve budúcej /najmä z hľadiska námietky povinnej týkajúcej sa absencie dojednania doby, do ktorej sa má riadna zmluva uzatvoriť/ je zrejmé, že tento právny úkon sám osebe súhlas vlastníka pozemku-parcela reg. C č. XXXX/X v k.ú. H. I. na zriadenie elektrickej prípojky pre navrhovateľku nepredstavuje. V podstate ide len o prísľub vlastníka pozemku, že v budúcnosti zaťaží svoj pozemok vecným bremenom, ktorému bude zodpovedať právo vlastníka susediacich nehnuteľností uložiť na jeho pozemku elektrickú prípojku, udržiavať ju a opravovať. Tento právny úkon však nič nevypovedá o tom, že by ešte pred uzatvorením riadnej zmluvy o zriadení vecného bremena vlastník pozemku súhlasil s uložením elektrickej prípojky na svoj pozemok. Konanie navrhovateľky, ktorá napriek tomu uložila na pozemku povinnej elektrickú prípojku preto nemožno hodnotiť inak ako faktické konanie navrhovateľky zasahujúce bez náležitého oprávnenia do vlastníckeho práva povinnej.
20. Odvolací súd preto uzatvára, že navrhovateľka neosvedčila základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia – existenciu právneho vzťahu medzi stranami a z neho vyplývajúceho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť súdna ochrana. Na základe týchto záverov preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná celkom úspešná a preto jej odvolací súd priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je navrhovateľka povinná povinnej zaplatiť v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).