Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-11-2021.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo B. C. D., trvale bytom E. XXX/XXX, B. C. D., rozvedený, bez pracovného pomeru, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 29.11.2020 v čase od 22:00 hod. do 22:30 hod. na parkovisku pred bytovkou č. 185/6 na ulici Hamuljakovej v Námestove opakovane pristupoval k tam zaparkovanému motorovému vozidlu značky Chrysler Sebring AE kabriolet, modrá metalíza, ev. číslo C., a poškodzoval ho, pričom takto postupne železnou tyčou rozbil vonkajšie spätné zrkadlo na strane vodiča, vonkajšie spätné zrkadlo na strane spolujazdca, následne rukou rozbil sklenenú výplň okna na strane vodiča a sklenenú výplň okna na strane spolujazdca, čím jeho vlastníkovi A. F., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu v celkovej výške 669,- eur,
t e d a
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/51/2022 zo dňa 24.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 30.03.2021 na A. B. obžalobu pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Súd vydal dňa 05.08.2021 pod č.k. 4T/11/2021-88 trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor v zákonnej lehote odpor.
Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c,
d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uvádza - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza – áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný uvádza – uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 26.03.2021 č. Pv 32/21/5507-5, ktorý sa kvalifikuje ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Obžalovaný vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že má priateľku s tým že s bývalou priateľkou má dve deti vo veku 17 rokov a 8 rokov. Platí výživné po 150,- eur na každé dieťa. S tou staršou je v kontakte a mladšia má len 8 rokov. Platí im nielen toto súdom určené výživné, ale dáva im aj na viac. Pracuje v C. ako kamionista. Chodieva na šesť - sedem týždňové turnusy a potom príde na týždeň do C.. So staršou dcérou bol asi pred mesiacom a pol. Mladšia je malá. Bývala manželka nemá vodičák a taktiež s ňou necestuje. Uviedol, že pracuje na letisku F., kde robí pomocné práce a to nakladá a vykladá tovar. Na Slovensku jazdiť nemôže, pretože má uložený trest zákazu činnosti. Vyjadril sa, že v prípade keby musel nastúpiť do výkonu trestu, tak by nemohol platiť výživné v takej výške ako doteraz. Už pred dvomi rokmi keď pracoval u E., ho tento nevyplatil a výživné neplatil 3 mesiace. Taktiež by prišiel určite o prácu. Výživné platí tak, že preposiela peniaze na účet otcovi, ktorý to následne vypláca.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisom RT, správou psychiatrickej ambulancie, správou spoločnosti MEDI-ZONE, s.r.o., správou Mesta Vranov nad Topľou, správou psychiatrickej ambulancie, správou Mesta Námestovo, správou OO PZ Vranov nad Topľou a so spisovým materiálom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/51/2021.
Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznal, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a uznal obžalovaného vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doteraz deväťkrát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/51/2022 zo dňa 24.05.2022 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bo uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- eur s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 45 dní. Súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022.
V prípade obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona vyhodnotil to, že už bol za trestný čin odsúdený.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetného skutku sa dopustil skôr ako bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/51/2022 zo dňa 24.05.2022 uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- eur s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 45 dní. Súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 mesiacov, súd uložil obžalovanému súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/51/2022 zo dňa 24.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, súd vyhodnotil ako adekvátny a primeraný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
S poukazom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na to, že súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody a zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/51/2022 zo dňa 24.05.2022, nanovo mu uložil aj trest zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený zrušeným rozsudkom a to vo výmere 30 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.