Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-173-2012.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/173/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, K. - S., o vymoženie 627,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/420/2008-15 zo dňa 26.01.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica ako vedľajšieho účastníka na strane povinného a zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Zároveň zastavil exekučné konania proti povinnému o vymoženie prevyšujúcej časti nad istinu 627,37 eur a to v časti úroku z omeškania.
Rozhodnutie čo do výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania odôvodnil tým, že exekučným titulom priznaný úrok z omeškania 0,25% denne (91,25% ročne) je v rozpore s dobrými mravmi (v prípade, že by úrok nebol dohodnutý zmluvne, jeho výška by bola 4,25% ročne).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Úrok z omeškania 0,25% denne má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky.
Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytuje úvery.
Podľa oprávneného zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.
Oprávnený ďalej s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Obdo 3/96, 1 Obdo 34/04, 2 Obdo 26/2004, 2 Obdo 28/2004 namietal, exekučný súd opomenul rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Z ich rozdielu je zrejmé, že výška úroku z omeškania môže byť a spravidla aj je vyššia ako výška úroku. Oprávnený argumentoval tým, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti, vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si svoje povinnosti nesplnil a za porušenie povinností by mal znášať vopred dohodnutú sankciu. Navyše ak mal súd za to, že zmluvný úrok z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania, ktorý je podľa názoru súdu súladný so zákonom. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania čo do úroku z omeškania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Nedôvodnou je odvolacia námietka oprávneného, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne je primeraným a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.
Ani také podmienky poskytovania úverov, na ktoré sa oprávnený odvoláva, neodôvodňujú prekročenie medze zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť, ako jedna zo všeobecných zásad súkromného práva, nemôže odporovať ďalšej zásade, uplatňovanej vo sfére obchodnoprávnych vzťahov, a to zásade poctivého obchodného styku. Táto zásada, vyjadrená v konkrétnej podobe v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, sa prejavuje výslovným zákazom určitých praktík v obchodných vzťahoch a predstavuje určité hranice (medze) zmluvnej voľnosti. Povinnosť dodržiavať zásadu poctivého obchodného styku v reálnom živote je zabezpečená tým, že pokiaľ by zmluvné strany prijali také dojednanie, ktoré by síce neporušilo žiadny výslovný, v zákone uvedený zákaz, ale ktoré by bolo v rozpore s touto zásadou, jeho následkom by bola nemožnosť ho súdne vymáhať, lebo nepožíva súdnu ochranu.
V kontexte s uvedeným preto námietka oprávneného, že „ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť“, nemôže byť dôvodnou, lebo v jej prospech nesvedčí nielen právna úprava týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov, ale ani platné právo a jeho všeobecne uznávané a prijaté zásady a princípy ako také.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, týkajúcej sa nesprávneho použitia judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky (21Cdo 1484/2004), považuje ju odvolací súd za dôvodnú. Súčasne však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nemôžu byť výlučným prameňom, o ktorý sa opiera rozhodnutie súdu.
Aj keď sa súd prvého stupňa v tejto konkrétnej veci odvolával na judikát, pod ktorý nemožno subsumovať tento prípad, pri svojom rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam hmotného práva, neboli ním porušené procesné predpisy a je vecne správne.
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, podľa ktorej sa mala skúmať výška úroku z omeškania neodporujúca zákonu, táto nie je právne významná. Ide totiž o skutkové a právne okolnosti, ktoré si mal objasniť rozhodcovský súd a nie exekučný súd v exekučnom konaní. Účelom exekučného konania je vykonávanie vykonateľných titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani inak upravovať nemôže. Takéto rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný predpoklad, ktorým je exekučný titul.
So zreteľom na uvedené preto odvolací Krajský súd v Prešove ustálil, že výrok napadnutého uznesenia o zastavení exekučného konania o vymoženie v prevyšujúcej časti nad istinu 627,37 eur, a to v časti úroku z omeškania, postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom vo veci je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu v ďalšom konaní skúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, ako celok. Za tým účelom bude potrebné, aby si súd od oprávneného vyžiadal zmluvu o úvere, ktorá mala založiť predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným, prípadne aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ak je rozhodcovská doložka ich súčasťou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.