Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/135/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. X.XX.XXXX v D., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno a) , o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.5.2022, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.9.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 17.5.2022, sp. zn. uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa písmeno a) , na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa s použitím na a , peňažný trest vo výmere 600 eur. Podľa súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný ako verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, keď v rozpore so skutočným stavom veci vyhodnotil dopravnú nehodu ako škodovú udalosť, pričom od svedka E. F. si vyžiadal a prijal ako pokutu 400 eur, hoci v zmysle listinných dôkazov pokuta bola len na sumu 50 eur. Pri uznaní viny obžalovaného vychádzal okresný súd z výpovede svedka E. F., ktorý uviedol, že dňa 3.8.2012 po obede nacúval do auta a keďže sa ponáhľal do práce, napísal si ŠPZ na papier. Potom mu volala mama, že ho hľadajú policajti, tak išiel na políciu, kde v kancelárii za prítomnosti ženy, ktorej bolo to auto, do ktorého nabúral, vypísali papiere, a potom mu obžalovaný povedal, že má zaplatiť pokutu 400 eur. Keďže nemal peniaze, išiel za mamou, aby mu na pokutu požičala, pri čom bol prítomný aj svedok G. B.. Potom pokutu 400 eur zaplatil a žiadne papiere k pokute nedostal. Výpoveď svedka E. F. sa zhodovala s výpoveďou svedkyne H. F., jeho matky, ktorá uviedla, že prišiel za ňou obžalovaný do práce na pumpu a povedal jej, že jej syn do niekoho nacúval a odišiel z miesta nehody a že synovi hrozí, že mu zoberú vodičské oprávnenie a dostane pokutu 400 eur. Svedkyňa zavolala synovi, aby išiel na políciu a potom za ňou syn prišiel, že potrebuje 400 eur, ktoré mu dala. Svedok G. B. uviedol, že dňa 3.8.2012 bol na pumpe, keď tam prišiel E. F. za matkou, že do niekoho nabúral a dal jej papierik s ŠPZ a potom si tam prišiel pre sumu 400 eur na pokutu. Svedkyňa I. G., ktorej vozidlo bolo nabúrané, uviedla, že nebola prítomná pri vyhlásení výroku o sankcii pre E. F.. Z prečítanej výpovede svedka I. J. vyplynulo, že na polícii, keď jeho priateľka I. G. vypisovala papiere, nebol okrem nich, svedka F. a obžalovaného nikto iný prítomný. Zo záznamu zo dňa 3.8.2012 je zrejmé, že nešlo o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu. Podľa bloku na pokutu z 3.8.2012 bola E. F. uložená bloková

pokuta 50 eur. Okresný súd zohľadnil skutočnosť, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke, nešlo o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu, lebo svedok E. F. opustil miesto dopravnej kolízie bez zastavenia vozidla, preukázania totožnosti a vyplnenia formulára na poistenie. Okresný súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý tvrdil, že od začiatku riešil situáciu ako škodovú udalosť a svedkovi E. F. uložil pokutu 50 eur, nakoľko bola v rozpore s výpoveďami svedkov E. F., H. F. a G. B.. Okrem toho obžalovaný uviedol, že svedok K. a svedkyňa L. boli prítomní pri tom, ako svedok F. vyplácal pokutu 50 eur, avšak svedok K. uviedol, že v tom období na polícii nepracoval a svedkyňa L. nemohla byť v tom čase v kancelárii na polícii, lebo o 19:03 hod dňa 3.8.2012 podľa oznámenia operátora telefonovala s obžalovaným a bola v M., resp. v K. C.. Výpoveď svedkyne L. vyhodnotil okresný súd ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému ako kolegovi.

Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, obžalovaný bol doposiaľ netrestaný, od skutku už uplynul dlhší čas, preto neukladal trest odňatia slobody, ale peňažný trest, a to vo výmere 600 eur zohľadniac okolnosti skutku a účel trestu. Náhradný trest bol obžalovanému určený vo výmere 6 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) vzdal práva na podanie odvolania voči výroku o vine a k odvolaniu proti výroku o treste sa nevyjadril, avšak neskôr odvolanie nepodal. Obžalovaný zahlásil odvolanie.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.6.2022, v ktorom namietal, že skutková veta nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Obžalovaný od začiatku posudzoval udalosť ako škodovú udalosť, pričom aj svedkyňa G. uviedla, že svedok F. tvrdil, že nevedel o tom, že nabúral. Obžalovaný ako nezaškolený v danej pozícii nemal oprávnenie na prejedanie veci ako dopravnej nehody. Súd nemal zo žiadneho dôkazu, okrem výpovede svedkov E. F. a H. F., preukázané, že prijal hotovosť 400 eur. Okresnému súdu vytýkal, že zohľadnil len výpovede svedkov E. F. a H. F., a neprihliadol na výpovede svedkov L., G., J., K., F., F. ako aj samotného obžalovaného. Výpoveď svedkyne L. okresný súd spochybnil oboznámenými záznamami o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, avšak podľa obhajoby bol tento dôkaz nezákonný s ohľadom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.4.2015.

Obžalovaný doplnil dôvody odvolania písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.9.2022, ktorým namietol viacero skutočností. Uviedol, že na ODI Šaľa bol pridelený dňa 1.8.2012, pričom nebol zaškolený a neboli mu pridelené heslá. Celú situáciu od začiatku riešil ako škodovú udalosť, keďže na vozidle svedkyne G. bola škoda do 500 eur, nedošlo k zraneniu osôb, nebolo preukázané použitie návykových látok u svedka F. a tento svedok na polícii uviedol, že o nabúraní ani nevedel. Svedkovi F. za škodovú udalosť udelil pokutu 50 eur. Obžalovaný poukázal na časové nezrovnalosti vo výpovedi svedkyne H. F. vo vzťahu k sledu udalostí uvedeného dňa, keďže mala uviesť, že sa mal za ňou zastaviť na pumpe asi o 14:50 hod., nemu však bola udalosť operačným strediskom nahlásená o 16:45 hod.. Obžalovaný taktiež poukázal na niektoré rozdielne tvrdenia svedkov pri opakovaných výpovediach v prípravnom konaní, a to svedkyne H. F. z 8.8.2012 a 31.10.2012, svedka E. F. z 8.8.2012 a z 31.10.2012 aj svedka G. B. z 8.8.2012 a 31.10.2012, pričom tieto výpovede porovnával s výpoveďami týchto svedkov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný uviedol, čo vypovedala svedkyňa G. a svedok J. dňa 9.8.2012 v prípravnom konaní, ako aj svedkyňa J. L. dňa 19.12.2012. K údajom o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke obžalovaný uviedol, že informácia o vysielači, ktorý jeho komunikáciu zaznamenával, mohol mať odchýlku aj 10 až 20 km, teda nešlo o presné zaznamenanie polohy, preto ani informácia o polohe svedkyne L. v čase o 19:03 hod, keď telefonovala, nie je presná. Obžalovaný namietol, že v konaní nebol ako svedok vypočutý vedúci ODI v Šali pán G., ktorý sa postaral, aby obžalovaného odvolali z jeho miesta vedúceho ODI v Šali a vymenovali pána G. na túto funkciu, pričom mal aj nahovárať svedkov F., F. a B. ako majú vypovedať, keďže ich dňa 7.9.2012 vypočúval na ODI v Šali, po čom mali títo svedkovia na výsluchu 31.10.2012 inak vypovedať. Pán G. dal vymazať záznamy z počítača zo dňa 3.8.2012, takže v ňom nebola ani fotodokumentácia, ktorú obžalovaný vykonal z vozidla svedkyne G.. Tiež pán G. schválil uvedenú udalosť ako škodovú udalosť.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) termín verejného zasadnutia na 21.9.2023, na ktorý sa dostavili prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý svoju neúčasť nedostatočne ospravedlnil. K tomu treba uviesť, že ospravedlnenie obžalovaného na základe ktorého žiadal odročiť verejné zasadnutie bolo nedostatočné, nakoľko obžalovaný nepredložil listinu v zmysle , pričom o potrebe jej predloženia bol v upovedomení o konaní verejného zasadnutia riadne poučený. Vykonaniu verejného zasadnutia na krajskom súde nič nebránilo, pretože obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia len upovedomený, t. j. účasť obžalovaného na verejnom zasadnutí nebola nevyhnutná.

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko okresný súd sa v dostatočnej miere vysporiadal s dôkazmi a obžalovanému bol uložený zákonný trest. Obhajca obžalovaného sa pridržal v celom rozsahu podaného odvolania, pričom napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy v intenciách vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne.

K vykonanému dôkazu okresným súdom prečítaním záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli oznámené na základe príkazov na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydaných Okresným súdom Trnava dňa 28.3.2013 pod sp. zn. Ntt I.117/2013 a Ntt I.18/2013, krajský súd uvádza, že námietka obhajoby v podanom odvolaní o nezákonnosti týchto záznamov s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.4.2015 bola dôvodná.

Okresný súd Trnava príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa , pod sp. zn. Ntt I.117/2013 a Ntt I.18/2013 vydal dňa 28.3.2013. Od 23.6.2015 do 31.12.2015 bolo v zrušené ustanovenie , a to na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.4.2015, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že „ustanovenia až 7 a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s , , a 3 a , čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia v znení neskorších predpisov a o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorých účinnosť dočasne pozastavená nebola, a ustanovenia až 7 a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých účinnosť bola dočasne pozastavená uznesením sp. zn. z 23. apríla 2014 uverejneným v Zbierke Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s , , a 3 a , čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.“ Ústavný súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že zákon o elektronických komunikáciách v vymedzoval taxatívne závažné trestné činy, ale uvádzal len úmyselné trestné činy bez uvedenia závažnosti, pričom zásah do súkromia takej intenzity ako záznam o telekomunikačnej prevádzke by mal byť obmedzený len na závažnú trestnú činnosť.

Vzhľadom k tomu, že citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke dňa 23.6.2015 a do šiestich mesiacov nebolo Národnou radou Slovenskej republiky ustanovenie uvedené do súladu s príslušnými ustanoveniami , Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo ustanovenie aj platnosť. Až dňom 1.1.2016 nadobudlo účinnosť nové znenie ustanovenia , kde bolo upravené vydávanie príkazov vo vzťahu k trestným činom konkrétnej závažnosti.

S poukazom na uvedené skutočnosti treba prisvedčiť argumentu obhajoby, že záznamy údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydané na základe príkazov súdu zo dňa 28.3.2013, boli s poukazom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nezákonnými dôkazmi, o ktoré nemohol okresný súd svoje rozhodnutie oprieť. Okresný súd oboznámenými údajmi zo záznamov o telekomunikačnej prevádzke vyvracal svedectvo svedkyne J. L. o tom, že bola prítomná na polícii v kancelárii, keď obžalovaný svedkovi F. oznamoval, že mu bude udelená pokuta 50 eur, nakoľko podľa uskutočneného telefonátu s obžalovaným mala byť svedkyňa L. dňa 3.8.2012 o 19:03 hod. v M., resp. v K. C.. V iných súvislostiach neboli údaje o záznamoch o telekomunikačnej prevádzke použité ako dôkaz v tomto konaní. K tomuto treba poukázať aj na to, že obžalovaný v podanom odvolaní namietal nie len nezákonnosť záznamov o telekomunikačnej prevádzke, čo urobil prostredníctvom svojho obhajcu, ale aj skutočnosť, že údaje o mieste, kde sa telefonujúca osoba zdržuje podľa vysielača, ktorý telefonát zaznamenáva, sú nepresné, pričom odchýlka môže byť 10 až 20 km. Krajský súd tak pri svojej prieskumnej činnosti na tieto záznamy údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke ako na nezákonné dôkazy neprihliadol.

Okresný súd odhliadnuc od údajov zo záznamov o telekomunikačnej prevádzke pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani krajský súd, ktorý nevzal do úvahy oboznámené údaje o záznamoch z telekomunikačnej prevádzky, nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu s výnimkou tých, ktoré sa opierali aj o údaje o záznamoch z telekomunikačnej prevádzky, osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu, aj pri neprihliadnutí na údaje zo záznamov o telekomunikačnej prevádzke, vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, a to vychádzajúc z výpovedí nie len svedkov E. F., H. F. a G. B., ale aj svedkov I. G. a I. J., ktorých výpovede okresný súd vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol a jednotlivo aj v ich súhrne sa s nimi vysporiadal vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného, na čo krajský súd v podrobnostiach odkazuje.

Za kľúčových a najmenej na prejednávanej veci zainteresovaných svedkov krajský súd považoval svedkov I. G., ktorá bola vlastníčkou nabúraného vozidla, a I. J., jej priateľa, ktorý s ňou bol na polícii situáciu riešiť. Títo svedkovia síce neboli prítomní pri udeľovaní sankcie svedkovi F. obžalovaným, avšak najmenej zaujate opísali všetky ostatné okolnosti dotvárajúce priebeh skutku, pričom vo svetle ich výpovedí možno hodnotiť výpovede svedkov F., F. a B. ako vierohodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že z výpovede svedkyne I. G. vyplynulo, že nabúranie vozidla zistil jej priateľ I. J., ktorý našiel za stieračom jej vozidla papierik s poznačenou nekompletnou ŠPZ, ktorý potom odovzdali privolanému policajtovi, a to obžalovanému. Už od uvedeného momentu nemohol obžalovaný celú situáciu riešiť ako škodovú udalosť, keďže svedok F., ktorý do vozidla svedkyne G. nabúral, si nesplnil povinnosť bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení a vyplniť predpísané tlačivo. Keďže svedkyňa G. mala za stieračom papierik s poznačenou neúplnou ŠPZ je zrejmé, že tento tam zanechal náhodný svedok, a nemohol ho tam zanechať sám škodca, nakoľko by nechal úplné údaje o sebe, či ŠPZ svojho vozidla. Z takto zistených skutočností obžalovaným, ktorý sa dostavil na miesto nabúrania vozidla svedkyne G., mohol obžalovaný urobiť len jediný zákonný záver, že ide o dopravnú nehodu. Pokiaľ obžalovaný namietal, že nebol dostatočne zaškolený, či nemal oprávnenie dopravné nehody riešiť, mal to v danom momente oznámiť svojím nadriadeným, čo však neurobil. Ďalšie argumenty obžalovaného o tom, že od začiatku situáciu riešil ako škodovú udalosť, lebo svedkyňa F. uviedla, že jej syn svedok F. jej dal papierik s ŠPZ vozidla, do ktorého nabúral, aby cez mestských policajtov zistila majiteľa vozidla, takže to nemohol posúdiť ako odídenie z miesta škodovej udalosti, a teda ako dopravnú nehodu, resp. z dôvodu, že svedkyňa G. uviedla, že svedok F. jej na polícii uviedol, že o nabúraní nevedel, čo však zasa nekorešponduje s tým, že mal matke odovzdať ŠPZ vozidla, do ktorého nabúral, a teda, že nemohol svedok F. úmyselne odísť z miesta nabúrania, neobstoja, nakoľko všetky tieto okolnosti sa jednak obžalovaný dozvedel až neskôr, keď už mal celú situáciu riešiť ako dopravnú nehodu a okrem toho tieto dodatočné informácie neboli takého charakteru, aby zmenili posúdenie celej udalosti z dopravnej nehody na škodovú udalosť.

Čo sa týka prejednania celej udalosti obžalovaným v kancelárii na polícii, k tomuto svedkovia I. G. a I. J. jednoznačne uviedli, že v kancelárii na polícii boli len oni dvaja, svedok F. a obžalovaný, pričom počas ich prítomnosti nedošlo k vyhláseniu sankcie pre svedka F., avšak svedkyňa G. svedkovi F. za prítomnosti obžalovaného uviedla, že nemal odísť z miesta nabúrania, bez toho, aby to oznámil polícii, teda ani v tomto momente nebolo dôvodné, aby obžalovaný riešil danú situáciu ako škodovú udalosť. Svedok I. J. tiež uviedol, že za jeho prítomnosti obžalovaný povedal, že na mieste zadrží svedkovi F. vodičský preukaz, pričom nemu stačilo, že toto počul a viac to neriešil. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný prezentoval pred nestrannými svedkami, že situáciu bude riešiť zadržaním vodičského oprávnenia. Toto korešponduje aj s výpoveďou svedkyne H. F., ktorá uviedla, že keď za ňou obžalovaný prišiel na pumpu, kde pracovala, tak jej povedal, že jej synovi zoberú vodičák a že dostane pokutu 400 eur. Po odchode svedkov G. a J. z kancelárie v nej zostali len obžalovaný a svedok F.. Svedok F. uviedol, že mu obžalovaný uviedol, že má vyplatiť pokutu 400 eur, ktoré peniaze si išiel zobrať od matky, čo svedkyňa

H. F. potvrdila, že synovi požičala túto sumu, pričom pri tomto na pumpe bol aj prítomný svedok G. B.. Svedok F. potom odovzdal sumu 400 eur obžalovanému. Svedkyňa L., kolegyňa obžalovaného uviedla, že bola prítomná, keď obžalovaný svedkovi F. povedal, že mu udeľuje pokutu 50 eur, na čo mu svedok F. povedal, že nemá peniaze, ide si ich vybrať z bankomatu, a potom sa vrátil a dal obžalovanému jednu 50 eurovú bankovku, na čo mu obžalovaný odovzdal pokutové bloky. Ani krajský súd neuveril výpovedi svedkyni L., nakoľko jej prítomnosť svedok F. vôbec neuvádzal, a súčasne svedkyňa uviedla, že mal svedok F. uviesť, že si ide pre peniaze do bankomatu, ale tento jednoznačne išiel za matkou. Výpoveď svedkyne L. aj bez zohľadnenia údajov o záznamoch o telekomunikačnej prevádzke možno hodnotiť ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému, pričom žiadny iní z kolegov na polícii, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, nevedeli potvrdiť, že v čase keď obžalovaný so svedkom F. riešil ukladanie sankcie, bola svedkyňa L. v tej kancelárii.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný vypísal dňa 3.8.2012 blok na pokutu udelenú svedkovi F. v hodnote 50 eur, hoci mal podľa výpovede svedka F. od neho prijať sumu 400 eur, čo je podporené výpoveďou svedkyne H. F. a svedka G. B., mal aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ, teda príslušník polície, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.

Obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval na rozdielne tvrdenia svedkov pri opakovaných výpovediach v prípravnom konaní, a to svedkyne H. F. z 8.8.2012 a 31.10.2012, svedka E. F. z 8.8.2012 a z 31.10.2012 aj svedka G. B. z 8.8.2012 a 31.10.2012, pričom tieto výpovede porovnával s výpoveďami týchto svedkov na hlavnom pojednávaní. K týmto odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že krajský súd sa vôbec nemohol zaoberať prípadnými namietanými rozdielmi vo výpovediach týchto svedkov, keďže výpovede svedkov E. F. a G. B. z prípravného konania z dní 8.8.2012 a 31.10.2012 vôbec neboli oboznámené na hladnom pojednávaní ich čítaním, a vo vzťahu k svedkyni H. F. boli čítané len časti jej výpovede z prípravného konania zo dňa 8.8.2012 a 31.10.2012 k tomu, čo jej povedal obžalovaný, keď bol za ňou v práci na pumpe, a k tomu, kto bol pri tomto rozhovore prítomný. Keďže ani obžalovaný na hlavnom pojednávaní nenavrhol čítanie výpovedí uvádzaných svedkov pre rozpory v ich výpovediach, nemôžu byť tieto výpovede vyhodnocované, keďže neboli na hlavnom pojednávaní oboznámené. V tomto smere sú všetky odvolacie námietky obžalovaného nedôvodné, nakoľko nejde o dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní. Okresný aj krajský súd mohol vychádzať len z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

K odvolacej námietke obžalovaného, že v prípravnom konaní ani na súde nebol nikdy predvolaný a vypočutý pán G. ako vedúci ODI v Šali, krajský súd uvádza, že v prípravnom konaní ani v konaní na okresnom súde nebolo zo strany obhajoby navrhnuté vypočutie pána G. ako svedka, preto okresný súd tento dôkaz ani nevykonal ani nerozhodoval o jeho odmietnutí. V konaní na okresnom súde bolo len zo strany prokurátora navrhnuté čítanie úradného záznamu spísaného N. G. G. G. zo dňa 5.4.2013, vykonanie ktorého dôkazu bolo na hlavnom pojednávaní dňa 17.5.2022 odmietnuté, z dôvodu že listinný dôkaz má charakter úradného záznamu, ktorým nemožno nahrádzať svedeckú výpoveď. Zo strany obhajoby ani po tomto odmietnutí nebolo navrhnuté vypočutie tohto svedka.

Je potrebné poznamenať, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. ).

V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

Pokiaľ ide o výrok o treste, tak krajský súd s postupom okresného súdu, keď u obžalovaného nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, a preto podľa v spojení s a s použitím , obžalovanému ukladal peňažný trest pri dolnej hranici zákonnej sadzby vo výmere 600 eur súhlasí, pričom považoval za zákonné a správne aj to, keď okresný súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Výmera uloženého peňažného trestu zohľadňuje nie len zásady ukladania trestu, ale prihliada aj na dlhý čas, ktorý uplynul od skutku, preto sa krajský súd stotožňuje s uloženým druhom trestu aj jeho výmerou.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.