Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-129-2010.pdf
PDF · 145.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/129/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa G4S Fire Services (SK), s.r.o., so sídlom Bratislava, Višňová č. 16, IČO: 36 517 747, v konaní zastúpeného Mgr. Martinom Berecom, advokátom, Advokátska kancelária, Trenčín, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, proti odporcovi 1/ DETOX s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta č. 139, IČO: 31 582 028, v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Púchovským, advokátom, Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Komenského ul. č. 3 a odporcovi 2/ CENTRALCHEM s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Cementárenská cesta č. 16, IČO: 31 625 444, v konaní zastúpeného Mgr. Petrom Ľuptákom, advokátom, Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Horná ul. č. 51, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ AIG Europe S.A., (pobočka pre Slovenskú republiku), so sídlom organizačnej zložky: AC Diplomat Palisády č. 29, Bratislava, v konaní zastúpeného Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, o náhradu výdavkov vo výške 15 570,13 Eur a náhradu škody vo výške 3 061,31 Eur všetko s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3 061,31 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 26. 04. 2007 až do zaplatenia a to v lehote 15 dní, odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 15 570,13 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21. 09. 2006 až do zaplatenia a to v lehote 15 dní, od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh vo zvyšnej časti voči odporcovi 1/ a 2/ z a m i e t a .
Súd o trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podanou žalobou zo dňa 24. 11. 2006 sa domáhal od odporcov 1/ a 2/ náhrady výdavkov vo výške 15 570,13 Eur a náhrady škody vo výške 3 061,31 Eur spolu s príslušenstvom, t. j. úrokmi z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžných súm od 21. 09. 2006 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Navrhovateľ náhradu výdavkov a náhradu škody špecifikoval svojim podaním zo dňa 06. 10. 2011, pričom v priebehu konania došlo k rozhodnutiu okresného súdu pod č. k. 8C/193/2006 - 175, zo dňa 13. 03. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 06. 2007 o rozšírenie okruhu účastníkov na strane odporcu a to o odporcu 2/.
V priebehu konania do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane odporcu v 1/ rade.
Odporcovia 1/ a 2/ s návrhom vyjadrili nesúhlas, žiadali tento ako nedôvodný zamietnuť. K takémuto názoru sa pripojil aj vedľajší účastník na strane odporcu 1/.
Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade a to čo v možno najvernejšom s objektívnou realitou, aj keď k takémuto stavu sa súd môže svojou činnosťou len priblížiť a absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdení o týchto skutočnostiach, pričom sa o nich súd dozvedá z prednesu účastníkov konania a z vykonaného dokazovania. Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tomu, kto podáva návrh na začatie konania. Povinnosti tvrdiť a dôkazná povinnosť postihu účastníkov konaní ovládanom zásadou prejednávacou, teda v konaní sporovom. Nesplnením tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania.
Súd vo veci vykonal dôkazy, ktoré navrhli a predložili účastníci konania, ktorí sa po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyjadrili, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú, tieto neoznačujú a ani súdu nepredkladajú.
Súd z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci.
Navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu, písomných vyjadreniach a taktiež ústne na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v danom spore má aktívnu legitimáciu, ktorú odôvodňuje jednak zo správy o zásahu zo dňa 19. 06. 2006, z ktorej vyplýva, že zásah pri požiari dňa 18. 06. 2006 vykonal závodný hasičský útvar spoločnosti Group 4 Falck Services, s.r.o. a ďalej tiež na základe zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi spoločnosťami Group 4 Falck Services, s.r.o. a navrhovateľom dňa 01. 08. 2006. Tieto skutočnosti preukazoval taktiež Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí divízie požiarnej ochrany, uzatvorenou medzi spoločnosťou Group 4 Falck Services, s.r.o. a navrhovateľom zo dňa 02. 08. 2006. Zmluvu o predaji časti podniku spoločnosť Grou 4 Falck Services, s.r.o. predala navrhovateľovi svoju požiarnu divíziu, resp. divíziu požiarnej ochrany, prostredníctvom ktorej poskytovala služby v oblasti požiarnej ochrany. Táto divízia požiarnej ochrany bola navrhovateľovi odovzdaná zápisnicou o odovzdaní a prevzatí divízie požiarnej ochrany, zo dňa 02. 08. 2006. Z tejto zápisnice vyplýva zoznam konkrétne špecifikovaných práv, ktoré sa prostredníctvom tejto zápisnice odovzdávajú preberajúcemu, nadväzujú na Prílohu č. 1 k zmluve a to teda zoznam pohľadávok, ktoré sa prevádzajú práva odovzdávajúceho na preberajúceho touto zápisnicou a obsahujú aj iné nároky voči tretím osobám, ktoré v Prílohe č. 1 k zmluve nie sú uvedené, avšak súvisia s dovtedajšími výkonmi prevádzanej divízie požiarnej ochrany. Z tohto dôvodu sa teda preberajú aj všetky nevyfakturované, či nevyúčtované pohľadávky, nároky, ktorých suma nemohla byť z objektívnych príčin ku dňu odovzdania vyčíslená a nie sú v Prílohe č. 1 špecifikované. Týmto spôsobom teda došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa a to pohľadávky vyplývajúcej z náhrady škody a výdavkov vzniknutých pri zdolávaní požiaru dňa 18. 06. 2006 v areáli bývalého závodu Matador v Bratislave na navrhovateľa, a preto aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto spore je daná na základe týchto listinných dôkazov.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v konaní predložil oznámenia Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave, zo dňa 14. 09. 2006 a stanovisko Ministerstvo vnútra SR, Prezídia hasičského a záchranného zboru, zo dňa 17. 10. 2006, ktoré zhodne konštatujú, že navrhovateľ postupoval správne, ak si nárok na náhradu škody a výdavkov vzniknutých pri zdolávaní predmetného požiaru uplatnil u odporcov 1/ a 2/ ako u povinných subjektov. Svoj nárok, ktorý špecifikoval podaním zo dňa 06. 10. 2011 vyčíslil jednak z titulu náhrady výdavkov spojených s poskytnutím pomoci pri požiari vo výške 15 570,13 Eur a z titulu náhrady škody si uplatnil pohľadávku vo výške 3 061,31 Eur. Uviedol pritom, že táto pohľadávka nebola uplatnená až týmto podaním, avšak sa jedná len o špecifikáciu už uplatnenej pohľadávky, pričom táto vychádza už z pôvodne podaného návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody a výdavkov vzniknutých pri zdolávaní predmetného požiaru si navrhovateľ uplatnil u odporcu v 1/ listom zo dňa 28. 08. 2006, pričom sám mohol zistiť celú výšku škody a výdavkov najneskôr dňa 22. 08. 2006, keby bola vystavená faktúra Priemyselného zdravotníckeho centra Slovnaft, a.s.. Navrhovateľ si náhradu škody a výdavkov vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX, zo dňa 06. 09. 2006, pričom nárok na náhradu škody a náhradu
výdavkov si uplatnil u odporcu 1/ listom zo dňa 28. 08. 2006 a faktúrou zo dňa 06. 09. 2006. Následne takýto svoj nárok potvrdil aj podanou žalobou zo dňa 24. 11. 2006. V danom prípade voči odporcovi 1/ bol nárok uplatnený v zákonom stanovenej lehote 2 rokov odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu výdavkov bolo voči odporcovi 1/ rovnako uplatnená v zákonom stanovenej lehote a to 3 mesiacov, odo dňa, kedy navrhovateľ akéto výdavky zistil.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody a výdavkov si včas uplatnil a j voči odporcovi 2/ a to jednak podaním zo dňa 12. 03. 2007, ktorým doplnil svoju žalobu zo dňa 24. 11. 2006. Navrhovateľ sa dozvedel o odporcovi 2/ ako o ďalšom povinnom subjekte až v priebehu konania a to dňa 13. 02. 2007, kedy bola predložená zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi odporcami 2/ a 1/ ako prenajímateľom a nájomcom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že právo na náhradu škody voči odporcovi 2/ bolo jednoznačne uplatnené v zákonnej lehote 2 rokov a takisto aj právo na náhradu výdavkov bolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov, pričom možno extenzívne vykladať tak, že na plynutie lehoty nestačí len vedomosť oprávneného o výške výdavkov, ale taktiež aj vedomosť o povinnom subjekte, ktoré za náhradu výdavkov zodpovedá.
Z týchto dôvodov preto žiadal súd, aby návrhu vyhovel, zaviazal odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej sumy jednak z titulu náhrady škody, jednak z titulu výdavkov, pričom žiadal priznať príslušenstvo k tejto pohľadávke spočívajúcej z úrokov z omeškania vo výške 14 %, ktoré sú podľa jeho tvrdenia v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase, kedy došlo k omeškaniu. Svoj nárok odôvodnil tým, že faktúra č. XXXXXXXXX sa stala splatnou dňa 20. 09. 2006, teda k omeškaniu došlo dňa 21. 09. 2006, pričom základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska ku dňu 30. 06. 2006 bola 4 % a v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka táto sa zvyšuje o 10 %. Teda jeho nárok na úrok z omeškania v danom prípade vo výške 14 % je odôvodnený týmto spôsobom.
Odporca 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s návrhom vyjadruje nesúhlas, pričom namieta žalobu z viacerých dôvodov a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ voči odporcovi 1/ nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by sa svojho nároku domáhal. Podľa jeho názoru sa mal navrhovateľ obrátiť na iný právny subjekt so svojim nárokom a to teda právny subjekt, ktorý si zásah objednal. Zároveň odporca 1/ namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa a to z toho dôvodu, že navrhovateľ sám a nezúčastnil zásahu, pri ktorom došlo k likvidácii požiaru, a preto mu náklady, ktoré si v danom konaní uplatňuje mu nepatria.
Odporca 1/ namietal, že zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 01. 08. 2006 nevyplýva, že by navrhovateľ prevzal od právneho predchodcu aj túto konkrétnu pohľadávku. Z textu zmluvy výslovne vyplýva, že účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že predmetom prevodu je len tá časť podniku, ktorá je bližšie špecifikovaná v prílohe č. 1 tejto zmluvy a pohľadávka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha touto žalobou v tejto prílohe č. 1 uvedená nie je, hoci v čase uzatvárania zmluvy už musela byť známa, pretože vznikla dňa 18. 06. 2006.
Odporca 1/ takisto vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že zásah, na základe ktorého sa likvidoval požiar nebol vykonaný v jeho záujme, pretože predmetný areál v čase požiaru bol vo vlastníctve odporcu 2/ a teda zásah bol vykonaný v prospech tejto právnickej osoby. Odporca 1/ ďalej namietal pohľadávku navrhovateľa, jednak čo sa týka náhrady škody, alebo taktiež výdavkov, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s likvidáciou požiaru, pretože tieto nie sú podľa jeho tvrdení preukázané a to najmä z dôvodov, že nie je zrejmé, o aký požiar sa jedná, kto zasahoval pri takomto požiari, kedy sa takéto udalosti odohrali a z predložených dôkazov zrejme iného subjektu nie je zreteľné, kedy k takémuto požiaru došlo. Uviedol ďalej, že nie je preukázané, aká výška výdavkov bola na takýto zásah spotrebovaná, či v skutočnosti navrhovateľ takéto prostriedky nakúpil, že ich vlastnil, a že mu teda vznikla škoda pri ich použití, pri likvidácii požiaru. Nie je preukázané, čo sa týka náhrady škody, že tieto ochranné oblečenia, hadice boli poškodené, v akom rozsahu a teda či došlo k ich zničeniu.
Odporca 1/ ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ špecifikoval svoju pohľadávku až svojim podaním zo dňa 06. 10. 2011, v danom prípade namietal prekluziu práva navrhovateľa na jeho nárok. Z týchto dôvodov potom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.
Odporca 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh navrhovateľa žiada zamietnuť z dôvodov, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby z dôvodov totožných
tak, ako to dôvodil odporca 1/. Uviedol ďalej, že pokiaľ navrhovateľ špecifikoval svoju pohľadávku až svojim podaním zo dňa 06. 10. 2011 doručeným súdu dňa 10. 10. 2011, je vo vzťahu k odporcovi 2/ takéto právo prekludované a návrh by mal byť zamietnutý a to najmä v časti o zaplatenie 15 570,13 Eur s príslušenstvom. Odporca 2/ ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka žalovanej sumy spočívajúcej v zaplatení 3 061,31 Eur, v tejto súvislosti namieta nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa a to najmä z dôvodov, že pohľadávka spočívajúca v zaplatení tejto sumy nebola na navrhovateľa prevedená od jeho právneho predchodcu. Zároveň odporca 2/ namietal výšku príslušenstva, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonov, kedy základná úroková sadza Národnej banky Slovenska je rozhodná pre posúdenie danej veci ohľadne výšky príslušenstva.
Zástupca vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa vyjadruje nesúhlas. Tento žiada zamietnuť, pričom v odôvodnení takéhoto svojho názoru poukázal na skutkové a právne tvrdenia odporcov 1/ a 2/ v danom konaní, ku ktorým sa v plnom rozsahu pripojil.
Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o predaji časti podniku, zo dňa 01. 08. 2006 uzatvorenej medzi predávajúcim Group 4 Falck Services, s.r.o. a kupujúcim G4S Fire Services (SK), s.r.o.. Podľa Článku 1, bod 1.1, predávajúci sa zaviazal previesť na kupujúceho za podmienok stanovených touto zmluvou vlastnícke právo k veciam iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu časti jeho podniku, ktoré je bližšie opísané v prílohe č. 1, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V bode 1.4 sa zmluvné strany výslovne dohodli, že predmetom prevodu podľa tejto zmluvy je len tá časť podniku predávajúceho, ktorá je bližšie identifikovaná v prílohe č. 1 v podobe presného a úplného zoznamu vecí, aktív, práv a majetkových hodnôt, ktoré slúžia k prevádzkovaniu požiarnej divízie vrátane záväzkov súvisiacich s požiarnou divíziou uvedených v prílohe č. 1. Súčasťou prílohy č. 1 je aj zoznam zmlúv, či iných dokumentov, z ktorého vo vzťahu k predávajúcemu požiarnej divízie vyplýva akékoľvek právo, resp. záväzok. Z bodu 1.5 zmluvy prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a predávajúci bude v lehotách do 30 dní, odo dňa účinnosti tejto zmluvy písomne informovať dlžníkov o prechode príslušnej pohľadávky na kupujúceho ako veriteľa. Podľa Článku 2 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odovzdanie a prevzatie požiarnej divízie sa uskutoční podpísaním osobitnej zápisnice a zápisnica bude obsahovať aj zoznam aktív, práv a záväzkov.
Zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí divízie požiarnej ochrany zo dňa 02. 08. 2006 vyplýva, a to najmä z bodu 2, že odovzdávajúci a preberajúci potvrdili odovzdanie a prevzatie práv (pohľadávok) tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1. Obsahom sú aj iné nároky voči tretím osobám, ktoré v prílohe č. 1 k zmluve nie sú uvedené, avšak súvisia s dovtedajšími výkonmi prevádzanej divízie požiarnej ochrany. Tieto sa taktiež zmluvou previedli a touto zápisnicou sa preberajú. Preberajúci preberá aj všetky nevyfakturované, či nevyúčtované pohľadávky/nároky, ktorých suma nemohla byť z objektívnych príčin ku dňu ich odovzdania vyčíslená, a ktoré nie sú v Prílohe č. 1 k zmluve špecifikované a s tým súvisiacu dokumentáciu.
Z písomného vyjadrenia konateľa spoločnosti G4S Security (SK) s.r.o. súd zistil, že prostredníctvom zmluvy o predaji podniku zo dňa 01. 08. 2006, ktoré uzatvorila ako predávajúca spoločnosť G4S Fire Services (SK) s.r.o., so sídlom v Bratislave ako kupujúcim sa previedla z predávajúceho aj pohľadávka voči spoločnosti DETOX s.r.o., so sídlom Banská Bystrica vo výške pôvodne 561 290,90 Sk s príslušenstvom, ktorá vznikla spoločnosti z titulu vynaložených nákladov, t. j. výdavkov a utrpených škôd pri vykonaní zásahu spoločnosti pri požiari v prevádzke DETOX s.r.o. v Bratislave, na Kopčianskej ul. č. 14 v areáli bývalého závodu MATADOR dňa 18. 06. 2006. Konateľ spoločnosti vyhlásil, že jediným oprávneným na plnú dispozíciu s uvedenou pohľadávkou voči spoločnosti DETOX s.r.o. je spoločnosť G4S Fire Services (SK) s.r.o..
Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrela spoločnosť odporcu 2/ ako prenajímateľ a spoločnosť odporcu 1/ ako nájomca dňa 05. 05. 2003, z ktorej je zrejmé, že na LV č. XXXX v Katastrálnom území Petržalka je ako vlastník k parc. č. KN XXXX/XX o výmere 739,90 m2, pričom nákladky a výkladky o výmere 315 m2, rampy o výmere 114 m2 je vedená spoločnosť CENTRALCHEM s.r.o., ktorá vystupuje v konaní ako odporca 2/ a nájomcom týchto nehnuteľností je odporca 1/.
Súd ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXXXX, z ktorej zistil, že táto bola vystavená dňa 06. 09. 2006 s dátumom splatnosti dňa 20. 09. 2006 a dátum zdaniteľného plnenia uvedené v nej na 31. 08. 2006. Vystavená faktúra bola dodávateľom G4S Fire Services (SK) s.r.o., adresovaná odporcovi 1/ na sumu 471 673,- Sk bez DPH, s DPH vo výške 89 617,90 Sk, čo spolu predstavuje sumu 561 290,90 Sk. Z faktúry je zrejmé, že ide o náhradu výdavkov spojených v súvislosti s poskytnutím pomoci pri zásahu pri požiari skladu nebezpečných látok v areáli MATADOR. K faktúre bolo pripojené oznámenie o prevzatí pohľadávky zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým oznamuje navrhovateľ odporcovi 1/, že na základe zmluvy o predaji podniku došlo k prevodu časti podniku - divízie požiarnej ochrany spoločnosti Group 4 Falck Services s.r.o., so sídlom Višňová č. 16, Bratislava na spoločnosť navrhovateľa dňa 01. 08. 2006, kedy táto prevzala a stala sa veriteľom všetkých pohľadávok a práv s nimi spojených, týkajúce sa predmetného predaja časti podniku - divízie požiarnej ochrany spoločnosti Group 4 Falck Services s.r.o..
Z listiny zo dňa 26. 06. 2006 súd zistil, že táto obsahuje rozpis jednotlivých položiek vynaložených z finančných prostriedkov na zásah požiaru skladu nebezpečných látok spolu v čiastke 466 565,- Sk. Tieto služby spočívali za poškodenie osobných, ochranných prostriedkov a za spotrebu hasiacich látok použitých v súvislosti s likvidáciou požiaru skladu nebezpečných látok v areáli MATADOR Bratislava.
Z menného zoznamu pracovníkov závodného hasičského zboru, ktorý sa zúčastnili likvidácie požiaru dňa 18. 06. 2006 v areáli bývalého závodu MATADOR v počte 4 osôb a taktiež faktúra vystavená Priemyselným zdravotníckym centrom a.s. za lekárske vyšetrenia týchto zamestnancov v sume 5 108,- Sk, pod č. faktúry XXXXXXXX vystavenej dňa 22. 08. 2006, splatnej dňa 05. 09. 2006.
Súd vykonal ďalej dokazovanie správou o zásahu v sklade nebezpečných látok v areáli bývalého závodu MATADOR zo dňa 18. 06. 2006, ktorá bola vypracovaná dňa 19. 06. 2006. Z uvedenej správy vyplynulo, že udalosť hlásil Hasičský a záchranný útvar Bratislava, a že na základe požiadavky operačného strediska Hasičského a záchranného útvaru Bratislava bolo vyslané na požiar na Kopčiansku ul. hasičské vozidlo CAS 40 pre výpomoc pri likvidácii požiaru nebezpečných látok. Po príchode na miesto požiaru a po dohode s veliteľom zásahu potom jednotka Group 4 Falck Services s.r.o. nasadila na likvidáciu požiaru vodné delo, Ranger Hydro-Foam, nakoľko bolo podozrenie, že v sklade môžu byť aj polárne rozpúšťadlá, bolo privezené penidlo na polárne rozpúšťadlá, typ Moussol APS 3/3, vrátane ďalšieho prenosného monitoru Ranger Hydro-Foam. Po príchode penidla, nádoby s penidlom boli rozmiestnené podľa potreby a bol začatý penový útok s jedným monitorom Ranger, nakoľko zásah bol vykonávaný aj za používania dýchacích prostriedkov. Zamestnanci na Hasičskej stanici v Slovnafte plnili vzduchové fľaše pre príslušníkov zasahujúcich jednotiek.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj záznam zvukovej nahrávky z rádiovej siete požiarnej ochrany tak, ako jej časť prepisu predložil ako dôkaz navrhovateľ.
K tomu zo správy Ministerstva vnútra SR vydanej hasičským a záchranným zborom dňa 17. 10. 2006 vyplýva a to najmä z bodu 3, že vzhľadom na miesto požiaru je možné konštatovať, že pomoc pri likvidácii požiaru bola poskytnutá v prospech právnickej osoby v priestoroch a objektoch, v ktorej požiar vznikol.
Z informácie Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR zo dňa 07. 03. 2007 súd zistil, že veliteľ tohto útvaru písomne potvrdil, že Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta SR požiadal o pomoc pri riešení mimoriadnej udalosti, ktorá vznikla v priestoroch firmy DETOX s.r.o. dňa 18. 06. 2006 na I. P.. aj záchranný hasičský útvar spoločnosti Group 4 Falck Slovnaft.
Súd dokazovaním a to oboznámením sa so správou Okresného riaditeľstva PZ, Bratislava 5, odboru justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, zo dňa 26. 11. 2007 súd zistil, že na základe vyhodnotenia všetkých skutočností zistených pri ohliadke miesta požiaru, pri preštudovaní doteraz predloženého spisového materiálu a z výsledkov chemickej analýzy predloženej stopy bola príčinou požiaru stanovená na zapálenie uskladneného materiálu nachádzajúceho sa v ohnisku, pri manipulácii s otvoreným ohňom fyzickou osobou z kriminalisticko-technického hľadiska, prípadne iné znaky úmyselného konania fyzickej osoby. Kriminalistické ohnisko požiaru bolo určené do priestoru skladu v zadnej časti objektu, kde bol uskladnený odpadový materiál.
Zo Zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 22. 08. 2006 súd zistil, že k tejto sú pripojené protokoly o škode zamestnancov, pričom zistil, že v protokole o škode W. I. súd zistil, že dňa XX. XX.
XXXX sa zúčastnil zásahu pri požiari skladu nebezpečných látok firmy DETOX s.r.o. v Bratislave. Počas zásahu bol nasadený na prúde, používal ochranné prostriedky, zásahový oblek Fireman a dýchací prístroj s celotvárou maskou DRÄGER. Na mieste, kde zasahoval, došlo k prudkému rozvoju požiaru, pri ktorom ho zasiahol plameň, ktorý poškodil celotvárovú masku a zásahový oblek. Na požiarisku, kde sa pohyboval bolo veľké množstvo kontaminovanej vody zo zásahu. Po návrate na hasičskú stanicu zistil, že čižmy použité sa začali rozpadávať v oblasti podrážky a švov. Zásahový oblek a maska sú tiež viac nepoužiteľné. Protokol je datovaný dňom 14. 08. 2006. Z ďalšieho protokolu zo dňa 17. 08. 2006 vyplynulo, že zamestnanec X. I. sa zúčastnil zásahu ako veliteľ družstva. Pri zásahu na jeho úseku bolo nasadené z vozidla 2 prúdy P - po pene za použitia 3 hadíc B a 2 x 2 hadíc C. Počas likvidácie tieto hadice boli vystavené vonkajšiemu vplyvu chemikálií, ostrým predmetom a neraz aj otvorenému ohňu. Po ukončení zásahu zistil kontrolou, že tieto hadice neboli použiteľné na ďalšie zásahy. Počas zásahu sa pohyboval po požiarisku, kde bolo veľké množstvo kontaminovanej vody po zásahu. Po návrate na hasičskú stanicu zistil, že zásahový čižmy sa začali rozpadávať v oblasti podrážky a švov. Súd sa ďalej oboznámil s protokolom o škode zo dňa 14. 08. 2006 spísaným W. I., z ktorého vyplynulo, že sa zúčastnil zásahu pri požiari skladu v Bratislave. Počas zásahu sa pohyboval po požiarisku, kde bolo veľké množstvo kontaminovanej vody zo zásahu. Po návrate na hasičskú stanicu zistil, že čižmy sa začali rozpadávať v oblasti podrážky a švov. Z protokolu o škode z toho istého dátumu spísaným W. J., z ktorého vyplynulo, že sa zúčastnil zásahu pri požiari vo firme DETOX na Kopčianskej ul. v Bratislave. Počas zásahu sa pohyboval po požiarisku, kde bolo veľké množstvo kontaminovanej vody zo zásahu. Po návrate na hasičskú stanicu zistil, že čižmy sa začali rozpadávať v oblasti podrážky a švov. Z protokolu o škode zo dňa 14. 08. 2006 spísaným s X. I. bolo zrejmé, že tento potvrdil, že pri požiari horeli látky kategórie B, na základe ktorého bolo potrebné použiť penidlá. V prvej fáze bolo použité penidlo Expyrol F15 na nepolárne látky. V rámci prvej fázy zásahu bolo spotrebované 1 300 kg penidla v cene 62,- Sk, v celkovej hodnote 80 600,- Sk. V druhej fáze požiaru bola zistená prítomnosť polárnych rozpúšťadiel, na ktoré muselo byť použité špeciálne penidlo Moussol APS 3/3 ma polárne látky. Bolo spotrebované 2 000 kg penidla v cene 145,- Sk/kg v celkovej hodnote 290 000,- Sk. Súčasťou predložených listinných dôkazov sú aj dokumenty a to skladové karty zásob, výdajky a prevodky, ako aj doklady o vydaní materiálu pri likvidácii požiaru. Tieto výdajky a prevodky sú zo dňa 19. 06. 2006.
Z dohôd o zmene pracovnej zmluvy súd zistil, že medzi navrhovateľom a X. I. zo dňa 27. 12. 2005 vyplýva, že doteraz platná pracovná zmluva zo dňa 09. 05. 1997 sa mení touto dohodou k 01. 01. 2006. Takisto došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27. 12. 2005 medzi navrhovateľom a zamestnancom W. I., z ktorej vyplýva, že doposiaľ platná pracovná zmluva je z 09. 11. 1998 a dochádza k jej zmene od 01. 01. 2006. Zároveň bola oboznámená dohoda o pracovnej zmluve zo dňa 27. 12. 2005 medzi navrhovateľom a zamestnancom W. I., z ktorej vyplýva, že doposiaľ platná pracovná zmluva zo dňa 29. 09. 2003 sa mení od 01. 01. 2006. Tak isto bola predložená dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27. 12. 2005 medzi navrhovateľom a zamestnancom W. J., z ktorej vyplýva, že doposiaľ platná zmluva, zo dňa 01. 03. 1998 sa mení od 01. 01. 2006.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa dňa 18. 06. 2006 na základe požiadavky Hasičského záchranného útvaru hlavného mesta SR v Bratislave sa zúčastnil na likvidácii požiaru, ktorý vznikol v Bratislave na I. P... Predloženou nájomnou zmluvou mal ďalej za preukázané, že miestom vzniku požiaru boli pozemky a nehnuteľnosti patriace vlastnícky odporcovi 2/, ktorý ich prenajal na základe nájomnej zmluvy odporcovi 1/, ktorý v ich areáli prevádzkoval sklad chemikálií.
V konaní bolo ďalej preukázané, že požiar vznikol v sklade, ktorý prevádzkoval odporca 1/, pričom z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, zo dňa 17. 10. 2006 považoval súd za preukázané, že vzhľadom na miesto požiaru je možné konštatovať, že pomoc bola poskytnutá v prospech právnickej osoby v priestoroch objektu, v ktorej požiar vznikol.
Súd mal teda za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa sa dňa 18. 06. 2006 zúčastnil aktívne likvidácie požiaru na I. P.. v Bratislave, pričom na základe zmluvy o predaji podniku, zo dňa 01. 08. 2006 previedol požiarnu divíziu na navrhovateľa.
Podľa § 476 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu
podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
V zmysle ods. 4 tohto ustanovenia, kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúcim dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
Podľa § 487 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku, tvoriaca organizačnú zložku.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol v strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy. V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Súd na základe vykonaného dokazovania, vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že ustanovenia § 477 Obchodného zákonníka upravujú všetky práva a záväzky pri prechode, ktoré vznikli v spojitosti s prevádzkovaním podniku, alebo prevádzanej časti tak, že tieto ustanovenia sú kogentné s poukazom na ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by dohoda účastníkov takejto zmluvy bola v rozpore s uvedeným kogentným ustanovením, bola by pre rozpor so zákonom neplatná. Účinky, ktoré zákon spája so zmluvou o predaji podniku, resp. jeho časti nastávajú priamo zo zákona a zakladajú okrem iného aj právny vzťah medzi kupujúcim a dlžníkom predávajúceho pri prechode pohľadávok. K prechodu pohľadávok po uzavretí zmluvy o prevode podniku, resp. jeho časti dochádza zo zákona v dobe účinnosti zmluvy aj pri takých pohľadávkach, ktoré síce výslovne neboli v zmluve, ani v jeho prílohách vymenované, ale súvisia s prevádzkovaním podniku, alebo jeho časti tvoriace samostatnú organizačnú zložku. Zo zákonnej úpravy § 476 a nasl. Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetom zmluvy o predaji podniku, resp. jeho časti je prevod práv a súbor majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku, ako aj prevzatie záväzkov súvisiacich s podnikom, resp. jeho časťou. Prevod sa týka pohľadávok splatných i nesplatných za predpokladu, že tieto pohľadávky vznikli v súvislosti s prevádzkou podniku, resp. jeho prevádzanej časti.
V zmysle § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka, prechod pohľadávok sa spravuje ustanovenia o postúpení pohľadávok. To znamená, že na prechod pohľadávok treba aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky je postupca, doterajší veriteľ - predávajúci povinný oznámiť dlžníkovi.
Zo súdnej praxe je zrejmé, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie.
V danom prípade je nepochybné, že išlo o pohľadávku, ktorá vznikla v spojitosti s prevádzkovaným požiarnej divízie pri poskytovaní požiarnej ochrany. Účastníci zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 01. 08. 2006 mali vôľu previesť požiarnu divíziu poskytujúcu služby požiarnej ochrany z predávajúceho na kupujúceho, vrátane prevodu práva záväzkov súvisiacich s touto organizačnou jednotkou. Významnou okolnosťou v danom prípade je to, že táto pohľadávka súvisela s prevádzkovaním požiarnej divízie, prevod ktorej bol dohodnutý v predmete zmluvy a nie je právne významné, že takáto pohľadávka nebola výslovne vymenovaná v prílohe č. 1 ku zmluve. Zmluvné strany sa následne správali tak, že za nového veriteľa bol považovaný navrhovateľ. Predávajúci z tejto zmluvy si nároky voči povinným subjektom na základe poskytnutej pomoci pri likvidácii požiaru dňa 18. 06. 2006 neuplatňoval. Naopak listom zo dňa 28. 08. 2006 obaja účastníci zmluvy z 01. 08. 2006 informovali odporcu 1 rade, že došlo k prevodu časti podniku divízie požiarnej ochrany, v dôsledku čoho spoločnosť navrhovateľa dňom 01. 08. 2006 prevzala a stala sa veriteľom všetkých pohľadávok a práv s nimi spojených, týkajúcich sa predmetu predaja časti podniku. Toto oznámenie predávajúceho, ako postupcu o prevode pohľadávky dlžníkovi zakladá aktívnu
legitimáciu kupujúceho, ako postupníka na uplatňovanie postúpenej pohľadávky. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, že navrhovateľ je nositeľom práv a povinností z tohto záväzkového vzťahu a je teda aktívne legitimovaný na uplatnenie si pohľadávky, jednak na náhradu výdavkov a náhradu škody, ktorá pôvodne vznikla jeho právnemu predchodcovi.
Podľa § 54 Zákona č. 314/2001 Z. z., ak vznikla právnickej osobe, alebo fyzickej osobe - podnikateľovi škoda v súvislosti s pomocou poskytnutou v záujme inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa, má právo uplatniť náhradu škodu u právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa, v ktorej záujem sa pomoc poskytla.
Podľa § 56 Zákona č. 314/2001 Z. z., ak sú s poskytnutím pomoci spojené výdavky, patrí tomu, kto pomoc takto poskytol náhrada týchto výdavkov.
Právo na náhradu výdavkov môže oprávnený uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď ich zistil, najneskôr do 2 rokov od ich vzniku; inak toto právo zanikne.
Právo na náhradu výdavkov sa uplatňuje u právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa, v ktorej záujme sa pomoc poskytla; táto právnická osoba, alebo fyzická osoba - podnikateľ aj náhradu výdavkov poskytuje.
Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že ustanovenie § 56 ods. 3 a ustanovenia § 54 Zákona č. 314/2001 Z. z. zakladajú povinnosť nahradiť škodu a výdavky v spojitosti so zdolávaním požiaru tej právnickej osobe, v ktorej záujme sa pomoc poskytla. V danej súvislosti je potom zrejmé, že súd skúmal otázku, ktorej právnickej osobe sa v jej záujme pomoc poskytla. V danom prípade teda súd konštatuje, že sa musí jednať o takú právnickú osobu, ktorej majetok bol zdolávaním požiaru chránený. V konaní nebolo sporné, že požiar vznikol v nehnuteľnostiach, ktoré vlastnícky patrili odporcovi 2/. Je nepochybné, že bol chránený majetok aj odporcu 1/, ktorý mal tieto priestory prenajaté zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa XX. XX. XXXX spolu s dodatkom č. 1 z XX. XX. XXXX. Pokiaľ odporca 1/ prevádzkoval svoju podnikateľskú činnosť v týchto nebytových priestoroch, ktoré mal v nájme je zrejmé, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti mal v týchto priestoroch aj majetkové hodnoty a to najmä hnuteľný majetok.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinnosť v zmysle Zákona č. 314/2001 Z. z. pre Mesto Bratislava je dodržaná v tom zmysle, že hlavné mesto SR Bratislava malo zriadený hasičský a záchranársky útvar. V tejto súvislosti však konštatuje, že pokiaľ dôjde k požiaru, ktorý je svojim rozsahom, špecifikami horiacich látok výnimočný v tom, že si vyžaduje určité neštandardné postupy, nemožno automaticky mať za to, že obec si v zmysle zákona svoje povinnosti nesplnila a teda zásah pri likvidácii požiaru bol v jej záujme. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že počas likvidácie požiaru zo dňa 18. 06. 2006 boli v areáli nebezpečné látky, pričom na zdolanie požiaru Hasičský záchranný útvar hlavného mesto SR, Bratislava nemal na to potrebné kapacity a musel žiadať o pomoc v zmysle § 46 a nasl. Zákona č. 314/2001 Z. z. Táto skutočnosť je preukázaná aj listom Ministerstva vnútra SR, ktoré bolo adresované navrhovateľovi dňa 17. 10. 2006 v tom zmysle, že zasahujúci útvar nedisponoval vozidlami vybavenými špeciálnou penou na hasenie požiaru nepolárnych horľavých kvapalín, a preto v záujme zabráneniu úniku toxických splodín horenia do okolitého ovzdušia a v snahe o zabránenie vzniku ďalších, resp. väčších škôd na objektoch, priestoroch právnickej osoby, v ktorých vznikol požiar, bolo potrebné privolať penové vozidlo s posádkou od obchodnej spoločnosti. Z tohto dôvodu preto súd konštatuje, že v konaní má za preukázané, že tu existuje pasívna legitimácia oboch žalovaných odporcov 1/ a 2/, pretože likvidácia požiaru sa diala v ich záujme, kedy bol chránený ich majetok, jednak hnuteľný a nehnuteľný a aj skladové zásoby.
Odporcovia 1/ a 2/ v konaní ďalej namietali prekluziu práva, ktoré uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Súd konštatuje, že predmetom tohto konania je jednak pohľadávka z titulu náhrady škody a jednak z titulu náhrady výdavkov tak, ako ju špecifikoval navrhovateľ svojim podaním zo dňa 06. 10. 2001, doručeným súdu dňa 10. 10. 2011. Súd v danej súvislosti konštatuje, že nárok navrhovateľa nebol uplatnený len týmto podaním tak, ako to dôvodili odporcovia 1/ a 2/, ale nárok navrhovateľa bol uplatnený žalobou na súde, predloženou dňa 24. 11. 2006, resp. rozšírenou o odporcu 2/ rozhodnutím Okresného súdu zo dňa 13. 03. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06. 2007. Preto nie je možné konštatovať, že by došlo k prekluzii práva tým spôsobom, že táto špecifikácia bola doručená súdu až podaním zo dňa 06.
10. 2011. Čo sa týka nárokov uplatnených navrhovateľov jednak z titulu náhrady škody a jednak z titulu náhrady výdavkov, lehoty na ich uplatnenie sú v zákone upravené rozdielne, a preto súd ich aplikoval tak, ako to uvádzajú jednotlivé ustanovenia príslušných zákonov.
Podľa § 55 ods. 4 Zákona č. 314/2001 Z. z, lehoty na uplatnenie náhrady škody podľa § 53 až 55 upravuje osobitný predpis. Odkaz na osobitný predpis odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je 2 - ročná, subjektívne začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá a 3 - ročnú, resp. 10 - ročnú objektívnu upravuje tak, že táto začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Odporcovia 1/ a 2/ v rámci konania námietku premlčania nároku navrhovateľa nevzniesli. Aj pri opačnom prípade však súd konštatuje, že nárok na náhradu škody zo škodnej udalosti, ktorá vznikla dňa 18. 06. 2006 nie je premlčaná, pretože na súde bol tento nárok uplatnený voči odporcovi 1/ žalobou dňa 24. 11. 2006 a voči odporcovi 2/ podaním zo dňa 07. 03. 2007 doručeným súdu dňa 12. 03. 2007.
Čo sa týka náhrady výdavkov, je prekluzívna lehota upravená v zmysle § 56 ods. 2 Zákona č. 314/2001 Z. z. tak, že táto sa počíta po 3 mesiacoch odo dňa, keď ich oprávnený zistil a 2 - ročná, počítaná od vzniku výdavkov. § 56 Zákona č. 314/2001 Z. z. rozlišuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota v danom prípade je upravená tak, že oprávnený si právo na náhradu výdavkov môže uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, kedy ich zistil a zároveň ich aj musí v tejto lehote uplatniť, pretože inak právo zanikne. Prekluzívny charakter lehoty znamená, že jej márnym uplynutím nastane zánik subjektívneho práva ako zákonný dôsledok neuplatnenia práva v čase ustanovenom zákonom. Na zánik práva je súd povinný prihliadať ex offo a nemôže mu poskytnúť ochranu. Uvedená subjektívna 3 - mesačná lehota je lehotou hmotno-právnou. Oprávnení si právo v zákonnom stanovenej lehote uplatňujú právnické osoby, resp. fyzické osoby - podnikateľa, v ktorej záujme sa pomoc poskytla. Najneskôr si toto právo musí u povinnej osoby uplatniť v posledný deň lehoty. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o hmotno-právnu lehotu, podstatou ktorej je, že hmotné právo je uplatnené včas, ak bolo v zákonom stanovenej lehote uplatnené u povinnej osoby. Uplatnenie práva na súde nie je bez ďalšieho uplatnením práva u povinnej osoby.
Čo sa týka uplatnenia práva na náhradu výdavkov voči odporcovi 1/ súd uvádza, že podľa tvrdenia navrhovateľa tento zistil tieto výdavky dňa 28. 08. 2006, pričom zároveň v tento deň si aj svoj nárok uplatnil u odporcu 1/ tak, že v ten istý deň adresoval odporcovi 1/ list, ktorý bol súčasťou faktúry a malo sa jednať o náhradu výdavkov vzniknutých v súvislosti s likvidáciou požiaru. Súd k uvedenému uvádza, že dňa 22. 08. 2006 zasadala škodová komisia navrhovateľa, ktorá riešila otázku či navrhovateľ nebude uplatňovať škodu, prípadne jej časť voči zamestnancom, ktorý sa zúčastnili na zásahu. Až po rozhodnutí škodovej komisie bolo rozhodnuté škodu, ani jej časť nevymáhať od vlastných zamestnancov. Toho istého dňa vystavilo Priemyselné zdravotnícke centrum Slovnaft, a.s. faktúru, ktorým navrhovateľovi fakturovali na základe objednávky zo dňa 01. 08. 2006 a lekárske vyšetrenia tam označených osôb úhradu vo výške 5 108,- Sk. Týmto dňom sa podľa názoru súdu navrhovateľ dozvedel, aké boli výdavky za zásah pri likvidácii požiaru a pokiaľ navrhovateľ uplatnil toto svoje právo u odporcu 1/ listom zo dňa 28. 08. 2006, súd má za to, že pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi 1/ tento uplatnil včas, teda v 3 - mesačnej prekluzívnej lehote.
Pri skúmaní prekluzie, nároku navrhovateľa voči odporcovi 2/ súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí zo dňa 26. 05. 2010, pod sp. zn. 4M Cdo 5/2009 tak, že pokiaľ navrhovateľ nedoručil žiadosť o náhradu výdavkov odporcovi 2/, ale podal žalobu o náhradu výdavkov a náhradu škody v spojení s podaním zo dňa 07. 03. 2007, potom za uplatnenie práva na náhradu výdavkov voči odporcovi 2/ je potrebné považovať až ich doručenie súdom 1. stupňa odporcovi 2/ dňa 25. 04. 2007. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že výdavky spojené s poskytnutím pomoci pri požiari zistil dňa 28. 08. 2006 a tento nárok voči odporcovi 2/ uplatnil až dňa 25. 04. 2007 súd konštatuje, že v tejto časti je nárok navrhovateľa nedôvodný, pretože došlo k prekluzii práva, t. j. k jeho zániku a nemožnosti jeho ďalšieho vymáhania.
Súd na základe vykonaného dokazovania Správou o zásahu, Protokolmi o škode, ktoré spísali jednotliví zamestnanci navrhovateľa o zásahu pri požiari, s dokladmi zo Zasadnutia škodovej komisie zo dňa 22. 08. 2006, listinou nazvanou „Vynaložené finančné prostriedky na zásah požiaru skladu nebezpečných látok“ mal súd za preukázané, že v danej súvislosti navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal
okolnosti vzniku takejto škody, dostatočným spôsobom listinnými dôkazmi preukázal jej výšku a takisto príčinnú súvislosť. Súd v danej veci teda konštatuje, že navrhovateľ preukázal všetky atribúty náhrady škody, a preto súd jeho návrhu v časti o zaplatenie 3 061,31 Eur vyhovel a zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 3 061,31 Eur. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri zodpovednosti viacerých právnických osôb a pri neexistencii osobitnej úpravy v Zákone č. 413/2001 Z. z. sa uplatňuje ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Solidárnosť dlžníkov môže byť podľa § 511 Občianskeho zákonníka založená aj rozhodnutím súdu. V danom prípade bol pri zdolávaní požiaru chránený majetok oboch odporcov, a preto nie je tu dôvod na vyslovenie delenej zodpovednosti za uplatnenú pohľadávku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že priznal navrhovateľovi aj právo na príslušenstvo pohľadávky, ktoré predstavuje úrok z omeškania, ktoré však na rozdiel od navrhovateľa vyhodnotil tak, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda, keď sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného dlhu, patrí mu právo na úrok z omeškania, avšak vo výške upravenej v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako 2 - násobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, pričom táto bola určená na sumu 4,25 %, počnúc dňom 25. 04. 2007. Z tohto dôvodu preto súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, počnúc dňom 26. 04. 2007. V danej súvislosti taktiež nevyhovel súd návrhu navrhovateľa, pokiaľ žiadal úrok omeškania od 21. 09. 2006, pretože vzhľadom k tomu, že sa jedná o solidárny záväzok odporcov 1/ a 2/, kedy sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, nemohlo nastať omeškanie odporcu 2/ dňom 21. 09. 2006, keďže pohľadávka voči nemu bola uplatnená až dňa 25. 04. 2007. Súd preto rozhodol tak, že omeškanie nastalo až dňom 26. 04. 2007.
Súd teda rozhodol, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 3 061,31 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 26. 04. 2007, pričom návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti, čo sa týka výšky úrokov z omeškania a doby, od kedy začalo plynúť omeškanie zamietol ako nedôvodné.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu výdavkov navrhovateľa spojených s poskytnutím pomoci pri likvidácii požiaru, ktoré spočívali z poskytnutých služieb spotreby hasiacich látok a lekárske vyšetrenie 4 zamestnancov zúčastnených pri odstraňovaní požiaru. Zároveň súd na základe vykonaného dokazovania tak, ako to vyplýva z Prílohy č. 1 k faktúre č. 20060808 mal za preukázané, že pri likvidácii požiaru došlo ku spotrebe hasiacich látok ako aj poškodeniu osobných, resp. ochranných prostriedkov. Zároveň bolo preukázané, že pri likvidácii požiaru boli použité technické prostriedky a takisto hasiace látky v preukázanom množstve a rozsahu. Z tohto dôvodu preto súd považuje nárok navrhovateľa na náhradu výdavkov za dôvodný v časti proti odporcovi 1/, kedy tieto náležite preukázal čo do výšky a rozsahu a takisto si ich uplatnil v zákonnej lehote. Z týchto právnych dôvodov preto návrh voči odporcovi 2/ zamietol ako nedôvodný z dôvodu prekluzie práva tak, ako bolo vyššie uvedené.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc dňom 21. 09. 2006 až do zaplatenia, pričom návrh vo zvyšnej časti príslušenstva zamietol ako nedôvodný z dôvodov tých, že v danom prípade je potrebné aplikovať občiansko-právne predpisy ohľadne príslušenstva, to znamená ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia Nariadenia vlády č. 87/1995. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že v danom prípade sa jedná o občiansko- právny vzťah, a preto aplikácia z Obchodného zákonníka nie je namieste.
Súd zároveň rozhodne o náhrade trov konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.