Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/116/2023

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Važec, so sídlom Urbárska 72, 032 61 Važec, IČO: 00 195 782, zast.: Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s. r. o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, proti žalovanému: BioTatry odbytové družstvo, skrátený názov BioTatry OD, so sídlom Priemyselná 1/4412, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 184 418, zast.: JUDr. Ing. Ivana Kožáková, advokátka, so sídlom Garbiarska 2582, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 918 382, o zaplatenie 17.367,11 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 25.07.2024 z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 25.07.2024, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, ktoré v mene žalobcu podal ním zvolený právny zástupca, sa žalobca domáha, aby súd v prospech žalobcu zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 17.367,11 eur s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr č. XXXXXX zo dňa 10.02.2023 a č. XXXXXX zo dňa 10.03.2023 vystavených na základe Zmluvy o dodávkach bio surového kravského mlieka zo dňa 01.09.2013, a to na nasledovnej hnuteľnej veci vo vlastníctve žalovaného:

· motorové vozidlo značky A., typ PASSAT limousine 1.4, EČV: B., VIN: C..

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo dňa 01.09.2013 k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy o dodávke Bio surového kravského mlieka (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca pravidelne dodával žalovanému svoj produkt - Bio surové kravské mlieko a žalovaný mu zaň platil stanovenú kúpnu cenu. Žalovaný ku dnešnému dňu žalobcovi neuhradil sumu 17.367,11 eur s príslušným úrokom z omeškania, a to ani napriek výzvam zo strany žalobcu. Uviedol, že vzhľadom na uvedené žalobca pristúpil k vymáhaniu svojich nárokov prostredníctvom súdu, a to najprv formou upomínacieho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a po podaní odporu zo strany žalovaného voči platobnému rozkazu vydanom tomto konaní aj v civilnoprávnom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. . Uviedol, že konajúci súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu v tomto konaní a (zatiaľ neprávoplatným) rozsudkom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny (17.367,11,- eur) v plnom rozsahu a na zaplatenie jej príslušenstva (zákonný úrok z omeškania) v súdom stanovenej pomernej časti. Už počas súdneho konania sa žalovaný všemožne snažil vymáhanú pohľadávku či už v plnom rozsahu spochybniť, oslabiť,

a v tomto duchu vykonával rôzne úkony, napríklad pokus o uplatnenie zmluvnej pokuty na základe zmluvy a následný pokus o jej započítanie voči pohľadávke žalobcu či pokus o „dodatočné zhojenie“ predĺženia splatnosti pohľadávky žalobcu, ktorému údajne malo dôjsť na základe zápisnice z členskej schôdze zo dňa 15.12.2021, formou pomyselného „potvrdenia záväzku“ z tejto zápisnice uskutočnením riadnej členskej schôdze dňa 07.02.2024, ktorej výstupom bola zápisnica s riadnymi náležitosťami zápisnice z členskej schôdze členov družstva. Poznamenal, že aj prvostupňový súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu spočívajúcu v tom, že aj ak by sa malo prihliadať na tieto zápisnice z členských schôdzí, splatnosť pohľadávok žalobcu možno meniť v zmysle zmluvy len písomnými dodatkami k nej; nemožno k tomu žalobcu zaviazať bez jeho súhlasu. Uviedol, že počas pojednávania vo veci konanom dňa 09.05.2024 žalovaný prostredníctvom svojho predsedu predstavenstva, p. D. D. E., a právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že žalovaný je pre r. 2023 v strate a pravdepodobne bude v strate aj v r. 2024 a zároveň to, že domnelou dohodou z 15.12.2021 sa žalovaný snažil a naďalej snaží zabrániť tomu, aby sa stal insolventným a dostal sa do konkurzu. V kontexte vyššie uvedených postupov a vyhlásení žalovaného tak žalobca nadobudol obavu, že žalovaný môže vykonať také úkony, ktorými by mohol ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu v prípade, pokiaľ mu táto bude právoplatne súdom priznaná, a to napr. rôznym účelovým zbavovaním sa majetku za účelom následného vstupu do konkurzu, resp. reštrukturalizácie, čo by zásadne mohlo ovplyvniť vymáhanie pohľadávky žalobcu. Žalobca si je vedomý toho, že akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva požívajúceho ústavnoprávnu ochranu musí byť proporcionálny, preto nemá v úmysle žiadať vydanie takého zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by mohlo narušiť cashflow a podnikateľskú činnosť žalovaného ako takú, keďže by tým v podstate znížil aj šance na úspešné vymáhanie svojich pohľadávok voči žalovanému. Žalobca chce z tohto dôvodu po preskúmaní majetku žalovaného navrhnúť súdu vydanie takého zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude dostatočne zabezpečená jeho pohľadávka, ale ktoré nebude spôsobilé ohroziť podnikateľskú činnosť žalovaného.

3. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností žalobca ako dôkazy označil Kúpnu zmluvu o dodávke Bio surového kravského mlieka zo dňa 01.09.2013, faktúru č. XXXXXX zo dňa 10.02.2023, faktúru č. XXXXXX zo dňa 10.03.2023, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. -124 zo dňa 09.05.2024, výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty a započítanie, odpoveď na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty a započítanie, zápisnicu z členskej schôdze zo dňa 07.02.2024 a zápisnicu z pojednávania zo dňa 09.05.2024.

4. Podľa , a , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa ustanovenia , a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Súd pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti

11. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

12. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

13. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

14. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho

rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

15. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

16. Súd uvádza, že má, vychádzajúc z tvrdení a dôkazov obsiahnutých v žalobe a návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, osvedčený nárok žalobcu voči žalovanému. To však už nie je možné tvrdiť vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil tým, že žalovaný sa v prebiehajúcom súdnom konaní snažil vymáhanú pohľadávku spochybniť ako aj skutočnosťou, že počas pojednávania vo veci konanom dňa 09.05.2024 žalovaný uviedol, že je pre rok 2023 v strate a pravdepodobne bude v strate aj v roku 2024, pričom dohodou zo dňa 15.12.2021 sa snažil zabrániť tomu, aby sa stal insolventným a dostal sa do konkurzu.

17. Súd poukazuje na skutočnosť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom zbavovaní sa majetku žalovaným na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu konkrétne špecifikovať, osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní žalovaného odôvodňujúcom túto obavu. Zabezpečovacie opatrene nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobca predpokladá alebo očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností, ktoré by preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by dlžník - žalovaný akokoľvek znižoval hodnotu svojho majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.

18. Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd konštatuje, že z tvrdení žalobcu vo väzbe na pripojené listinné dôkazy nemožno prijať záver o preukázaní reálneho a bezprostredného ohrozenia exekúcie, nakoľko súd nemá osvedčené nijaké kvalitatívne a kvantitatívne zmeny v majetkovej sfére žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalobca eviduje voči žalovanému splatnú pohľadávku, ktorej vznik preukazuje,

neumožňuje prijať záver, že by mala byť exekúcia tejto pohľadávky v budúcnosti konaním žalovaného akokoľvek ohrozená, čím nepredstavuje dôvod pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Ak by bolo úmyslom žalovaného znižovať hodnotu svojho majetku alebo vykonávať úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, žeby žalovaný reálne robil akékoľvek kroky smerujúce k uvedenému cieľu. K takejto tvrdenej skutočnosti musí pristúpiť aj reálne konanie žalovaného, ktoré by spočívalo v zmenšovaniu jeho majetkovej sféry do takej miery (ak vôbec), ktorá by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy žalobcu o možnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Za tohto stavu súd, za súčasného konštatovania nedostatočne splnenej povinnosti tvrdenia, dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil, naliehavosť potreby súdnej ochrany žalobcu ako veriteľa navrhovaným zriadením záložného práva súdom. Tvrdenia žalobcu o snahe žalovaného zamedziť tomu, aby sa dostal do konkurzu nie sú pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci relevantné, nakoľko skutočnosť, že žalovaný deklaruje svoju snahu predísť vyhláseniu konkurzu sama o sebe vylučuje záver, že by sa týmto konaním žalovaný snažil ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu.

19. Vo vzťahu tvrdeniam žalobcu, poukazujúcim na vyjadrenia žalovaného, resp. na prostriedky procesnej obrany uplatnené v rámci súdneho konania vo veci samej, súd konštatuje, že tieto nepredstavujú dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ sa žalovaný aktívne zúčastňoval konania a v rámci vyvolaného sporu vyžíval prostriedky procesnej obrany, ktorými sa snažil spochybniť žalobcovu pohľadávku, uvedené konanie predstavovalo jeho právo a zákonný postup, ktorý v nijakom prípade nemôže predstavovať dôvod pre následné zriadenie sudcovského záložného práva na jeho majetok len z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku spochybňoval. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil následné správanie žalovaného, ktorý by sa po (aj keď nie právoplatnom) rozhodnutí súdu vo veci samej, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, snažil akokoľvek znižoval hodnotu svojho majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Totižto, samotná skutočnosť, že žalobca eviduje voči žalovanému splatnú pohľadávku, ktorej vznik v návrhu preukazuje, neumožňuje prijať záver, že by mala byť exekúcia tejto pohľadávky v budúcnosti konaním žalovaného akokoľvek ohrozená.

20. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka žalobcu, že žalovaný môže vykonať také úkony, ktorými by mohol ohroziť pohľadávku žalobcu. Vyššie uvedené úvahy žalobcu majú len charakter domnienok a predpokladov, pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť nijakým spôsobom naplnená nebola. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností, potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný môže vykonať také úkony, ktorými by mohol ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu.

21. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia záložného práva na dotknutý hnuteľný majetok žalovaného, súd primárne konštatuje, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky. Súd má za to, že na žalobcovi, ktorý žiada zriadiť záložné právo na veciach patriacich žalovanému za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, zásadne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval či osvedčoval existenciu či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie sp. zn. ). Súčasne však súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal hodnotu motorového vozidla, ktoré má byť zaťažené sudcovským záložným právom, a teda samotná primeranosť požadovaného zásahu formou zriadenia záložného práva nie je osvedčená. Žaloba súčasne neosvedčil, že predmetné motorové vozidlo patrí práve žalovanému, vzhľadom na ktorú skutočnosť súd nemal osvedčené aktuálne vlastnícke právo

žalovaného k motorovému vozidlu, a teda zdôvodnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje súd za nepostačujúce.

22. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Súčasne žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím opatrením. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

23. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nemá právo.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Vzhľadom k tomu, že súd návrh zamietol, pričom vo veci už bolo vydané meritórne rozhodnutie, súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie žalovanému nedoručuje a žalovanému trovy konania o tomto návrhu nemohli vzniknúť, súd rozhodol o trovách žalobcu tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením ( v spojení s ).