Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-44-2012.pdf
PDF · 83.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Márie Kupkovej vo veci žalobkyne: Y. S., bytom I., S., K. V., M. S. E., zastúpenej JUDr. Máriou Orinčákovou, advokátkou v Prešove, Ul. Slovenská č. 15, proti žalovanému: Z. P., bytom K., Ul. Z. č. XX, zastúpenému Advokátska kancelária Vaľo & Partners, s.r.o., so sídlom v Prešove, Ul. Konštantínova č. 3, o zaplatenie 2.500 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13 C 209/2010 - 126 zo 16.1.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 108,88 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Márii Orinčákovej, advokátke, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.500 Eur s prísl., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 150 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.075,72 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Žalobkyňa bola prenajímateľkou, žalovaný bol nájomcom. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi konania je platná, jej platnosť v tomto konaní nespochybňuje žiaden z účastníkov. Medzi účastníkmi je nesporné aj to, že žalovaný nezaplatil nájomné za mesiac jún 2009 až október 2009 po 500 Eur mesačne, teda spolu 2.500 Eur. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný platiť nájomné vždy k 5 - temu kalendárnemu dňu príslušného mesiaca.
Započítacia námietka žalovaného, ako ju žalovaný upresnil posledným podaním z 21.11.2011, je založená na právnej skutočnosti, že žalobkyňa bez právneho titulu užívala hnuteľné veci patriace žalobcovi.
Hnuteľné veci patriace žalobcovi boli umiestnené v nebytovom priestore patriacom žalobkyni. Dôvod, prečo sa hnuteľné veci patriace žalovanému nachádzali v nebytovom priestore žalobkyne vyplýva zo zmluvy, ktorú predložil sám žalovaný, a to konkrétne z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a S. K. -
H. zo dňa 15.11.2009. Touto zmluvou sa žalovaný s S. K. - H. dohodli na predaji týchto hnuteľných vecí, pričom si v článku V. Zmluvy dojednali, že až do doby zaplatenia zostáva predmet kúpy v bare na ulici N. č. XX v K.. Vlastníkom týchto vecí zostal žalovaný aj po uzavretí zmluvy z 15.11.2009, pretože kupujúci nezaplatil celú kúpnu cenu veci. Súd má za to, že sám žalovaný ako vlastník týchto hnuteľných vecí prejavil pri podpise zmluvy z 15.11.2009 vôľu, aby veci zostali v nebytovom priestore žalobkyne. Žalobkyni nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie za ich užívanie len samotným umiestnením v jej nebytovom priestore a práve žalovaný mal vyvíjať aktivitu smerujúcu k prevezeniu vecí na iné miesto.
Preto súd žalobe vyhovel.
Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1,2 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
Poukázal na to, že uplatnený nárok si odvádza od nájomnej zmluvy uzavretej 30.3.2008, kde ako prenajímateľ je uvedená obchodná spoločnosť Kalich, s.r.o. Tento rozpor súd prvého stupňa ničím neodstránil.
Žalobkyňa je len podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a to v podiele 1/2 -vice, pričom žalobkyňa nepredložila dohodu uzavretú s druhým spoluvlastníkom stavby podľa § 139 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci platí špeciálny predpis v zmysle zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Súd však platnosť zmluvy posudzoval podľa všeobecných ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci je sporné, či na strane žalobkyne existuje relevantný nárok na zaplatenie dlhu na nájomnom, či v tomto prípade nárok súd nemal za povinnosť posudzovať len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatného užívania nebytových priestorov. V každom prípade bolo vo veci potrebné aplikovať ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, preto mal súd posudzovať predmetný nárok ako nárok na synalagmatické plnenie.
V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa využíva hnuteľné veci, ktoré sú jeho vlastníctvom. Túto okolnosť potvrdzuje list obchodnej spoločnosti Kalich, s.r.o. z 20.2.2012. Žalovaný si uplatňuje svoj nárok v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa získala krádežou a protizákonným prisvojením si cudzí majetok. Obchodná spoločnosť Kalich, s.r.o., odmieta žalovanému vydať predmetné hnuteľné veci. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.825,60 Eur s prísl. oproti vydaniu hnuteľných vecí vymenovaných bližšie pod položkou a) až i) odvolania.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že súd posudzoval predmetnú vec aj v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., pričom v zmysle zákona č. 350/2004 Z.z. nie je potrebný súhlas obce alebo mesta na uzavretie nájomnej zmluvy.
Námietka žalovaného, že žalobkyňa ako prenajímateľka nie je výlučnou vlastníčkou predmetu nájmu a nepredložila súdu písomnú dohodu uzavretú s druhým spoluvlastníkom podľa § 139 Občianskeho zákonníka, neobstojí. Nájom žalovaného skončil 31.10.2009, následne dňa 15.11.2009 uzavrel s S. K.
- H. kúpnu zmluvu o predaji predmetných hnuteľných vecí. Išlo o potenciálneho nájomcu priestorov. Žalovaný skončil podnikanie a hnuteľné veci nemal kde uskladniť, nezaujímal sa ďalej o túto záležitosť. Žalovaný sa nikdy o hnuteľné veci nezaujímal a nepožiadal žalobkyňu, aby mu sprístupnila priestor, aby si veci odviezol. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť 15.4.2008 a podľa ktorej bol žalovaný povinný platiť nájomné vo výške 20.000,- Sk mesačne, ako aj hradiť náklady súvisiace s poskytovaním plnení spojených s predmetným nájmom.
Výška dlžného nájomného bola nepochybne ustálená na sumu 2.500 Eur s prísl., pričom za mesiace jún 2009 až október 2009 neuhradil sumu 500 Eur, ktorá bola stanovená dodatkom z 29.12.2008. Výška dojednaného nájomného a taktiež aj dlh, ktorý na tomto nájomnom vznikol, boli medzi účastníkmi nesporné, tak ako to správne zistil súd prvého stupňa.
Podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Aplikácia tohto zákonného ustanovenia zo strany súdu prvého stupňa je správna, aj keď platia pochopiteľne aj ustanovenia zákona č. 116/90 Zb., pričom však táto okolnosť nie je pre posúdenie veci podstatná.
V zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., nájomná zmluva musí obsahovať účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak ide o nájom na dobu určitú, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Nájomná zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá, spĺňa tieto náležitosti, pretože články tejto zmluvy uzavretej pod č. 6/2007 plne korešpondujú s požiadavkou zákona č. 116/1990 Zb. uvedenou v § 3 ods. 4 citovaného zákona.
Pochopiteľne však právny vzťah účastníkov je potrebné z hľadiska všeobecného posudzovať aj podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to urobil súd prvého stupňa.
Pokiaľ ide o požiadavku žalovaného spočívajúcu v tom, aby bola žalobkyňa zaviazaná na vydanie hnuteľných vecí uvedených v jeho odvolaní, pretože ide o synalagmatický záväzok, je potrebné konštatovať, že s touto požiadavkou nie je možné súhlasiť.
V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa užívala predmetné veci bez súhlasu žalovaného alebo mu ich neprávom zadržiavala, pretože v skutočnosti žalovaný predmetné veci predal inej osobe, t.j. S. K. - H., tak ako to bolo zistené už v konaní na súde prvého stupňa. Je vecou žalovaného, aby si tieto jemu patriace predmety prevzal, pričom žalobkyňa mu v tomto nijakým spôsobom nebráni.
Pokiaľ ide o podielové spoluvlastníctvo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, je potrebné konštatovať, že táto okolnosť nebráni žalobkyni, aby samostatne a v celom rozsahu uplatnila nároky na dlžné nájomné voči tretej osobe, teda žalovanému, pretože z podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sú podieloví spoluvlastníci oprávnení i zaviazaní spoločne a nerozdielne vo vzťahu k tretím osobám. Žalobkyňa teda mala plné oprávnenie požadovať celú sumu nájomného, hoci je len podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam.
Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobe vyhovel a postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobkyňa ako účastníčka, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane žalobkyne v štádiu odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právnej zástupkyne žalobkyne za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného), za ktorý patrí odmena v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 101,25 Eur, k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál vo výške 7,63 Eur, čo spolu predstavuje sumu 108,88 Eur, ktorá je zároveň trovami na strane žalobkyne v štádiu odvolacieho konania.
V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalovanému ako neúspešnému účastníkovi, aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatil priamo právnej zástupkyni žalobkyne.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.