Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-209-2010.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/209/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobkyňa: Y. S., G. Š., S., K. V., M.-X,XA, S. E., právne zastúpená JUDr. Máriou Orinčákovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Slovenská 15, proti žalovanému: Z. P., G. K., Z. XX, právne zastúpený JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, o zaplatenie 2.500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.500 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 500 Eur od 06.06.2009 do 05.07.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 € od 6.7.2009 do 5.8.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.500 € od 6.8.2009 do 5.9.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000 € od 6.9.2009 do 5.10.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.500 € od 6.10.2009 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 150,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.075,72 Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobkyne.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 4. 8. 2010 domáhala sa žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 2.500,- Eur istiny s úrokom z omeškania. Podaním doručeným súdu dňa 9. 9. 2010, pred vydaním platobného rozkazu upresnila petit návrhu a uviedla, že sa dožaduje zaplatenia sumy 2.500,- Eur istiny s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 500,- Eur od 6. 6. 2009 do 5. 7. 2009, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,- Eur od 6. 7. 2009 do 5. 8. 2009, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.500,- Eur od 6. 8. 2009 do 5. 9. 2009, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,- Eur od 6. 9. 2009 do 5. 10. 2009, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.500 Eur od 6. 10. 2009 do zaplatenia. V takomto znení súd potom vydal platobný rozkaz a táto suma teda sa stala predmetom konania (§ 172 ods. 6 OSP.). V žalobe uviedla, že žalobca na základe zmluvy z 30. 3. 2008 prenajal žalovanému nebytové priestory. Za užívanie týchto priestorov sa žalovaný zaviazal platiť mesačný nájom. Nájom bol dohodnutý dodatkom zo dňa 29. 12. 2008 na sumu 15.000,- Sk mesačne s platnosťou od 1. 1. 2009. Po zavedení eura sa zmluvné strany dohodli na výške nájomného 500,- Eur. Odporca od júna 2009 do októbra 2009 prestal platiť nájomné a jeho dlh na nájomnom predstavuje čiastku 2.500,- Eur. Dlžné nájomné sa žalovaný zaviazal uhradiť do konca novembra 2009 o ktorom bol spísaný aj záznam. Žalovaný v stanovenej lehote svoj dlh nezaplatil a nezaplatil ho až do podania žaloby. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá aj sadzba úrokov z omeškania. V prípade neuhradenia nájomného vo výške 0,2 %-tá z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu irelevantný a vykonštruovaný, pretože medzi žalovaným a zástupcom žalobkyne pánom
M. S. bola uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej sa účastníci dohodli, že dlžné nájomné žalobkyni bude zaplatené zo strany nového nájomcu nebytových priestorov a to S. K. - H. bytom Brezov číslo 7. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že nový nájomca prevzal záväzok žalovaného, a preto žalovaný nedlhuje žalobkyni žiadne nájomné.
Na pojednávaní dňa 7. 9. 2011 žalobca uviedol, že zvažuje možnosť podania vzájomného návrhu proti žalobkyni. Týkal by sa nároku žalovaného proti žalobkyni za užívanie jemu patriacich vecí žalobkyne. Podaním doručeným súdu dňa 9. 9. 2011 žalovaný vzniesol započítaciu námietku proti zaplateniu sumy 2.500,- Eur s príslušenstvom z dôvodu existencie jeho nároku voči žalobkyni vo výške 2.530,- Eur. Svoj nárok vyčíslil ako zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, ktoré podľa jeho tvrdenia mala užívať žalobkyňa. Podaním doručeným súdu dňa 20. 9. 2011 upresnil toto podanie a uviedol, že svoj nárok uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie za užívanie hnuteľných vecí patriacich do jeho vlastníctva žalobkyňou.
Na pojednávaní dňa 3. 10. 2011 žalovaný uviedol, že žiada priznať cenu hnuteľných vecí, pretože žalovaná si tieto veci prisvojila. Na výzvu súdu uviedol, že predloží súdu dôkazy svedčiace o tom, že sa žalobkyňa týchto vecí zmocnila.
Na pojednávaní dňa 31. 10. 2011 žalovaný znovu prekvalifikoval svoju započítaciu námietku a uviedol, že vzájomný návrh podáva z titulu bezdôvodného obohatenia ako náhradu za užívanie jeho vecí bez právneho dôvodu. Uviedol, že odôvodní súdu výšku tejto námietky. Následne podaním zo dňa 21. 11. 2011 vyčíslil pohľadávku žalovaného voči žalobkyni na 533,90 Eur, pričom pri výpočte bezdôvodného obohatenia vychádzal z pôvodnej ceny hnuteľných vecí, ich opotrebovania a doby užívania. Vychádzal z toho, že žalobkyňa tieto veci užívala od 1. 11. 2009 a od 1. 4. 2010 doposiaľ. Svoju započítaciu námietku na pojednávaní dňa 16.01.2012 rozšíril o sumu 84,30 Eur z rovnakého právneho titulu za časové obdobie do 16.01.2012.
Žalovaný nepopieral, že jeho dlh na nájomnom voči žalobkyni činí 2.500,- Eur a že nebol zaplatený v dobách splatnosti tak, ako boli medzi účastníkmi konania dojednané.
Súd vykonal dokazovanie výsluchov účastníkov, svedkov, zmluvou o nájme a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 30. 3. 2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov. Žalobkyňa bola prenajímateľkou, žalovaný bol nájomcom. Predmetom nájmu boli nebytové priestory o celkovej výmere 111,34 m2. Nájomné bolo stanovené na sumu 20.000,- Sk za mesiac. Dodatkom zo dňa 29. 12. 2008 bolo nájomné stanovené na sumu 15.000,- Sk za mesiac. Žalovaný predmetné nebytové priestory užíval za účelom prevádzkovania kaviarne. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný neuhradil nájomné za mesiace jún 2009 až október 2009 po 500,- Eur. Nájomcom predmetných priestorov po žalovanom sa stal S. K. - H.. Tento jednak uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, na základe ktorej odkúpil hnuteľné veci patriace žalobcovi umiestnené v danej prevádzke a zmluvu o nájme so žalobkyňou. Žalovaný tvrdí, že medzi ním, žalobkyňou v zastúpení pánom M. S. M. p K. - H. bola uzatvorená dohoda o tom, že dlžné nájomné za žalovaného zaplatí pán K. H.. V konaní bolo preukázané, že takáto zmluva nebola uzavretá písomne a že žalobkyňa na takéto prevzatie dlhu nedala súhlas. Existenciu takejto dohody potvrdil aj S. K. - H., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Uviedol však, že jediná zmluva, ktorú účastníci konania podpisovali, bola kúpna zmluva o predaji hnuteľných vecí. Obsahom tejto kúpnej zmluvy nie je aj dohoda o prevzatí dlhu žalovaného Martinom K. - H.. Kúpna zmluva, uzavretá medzi Z. P. ako predávajúcim a Martinom K. - H. ako kupujúcim, obsahuje ustanovenia o tom, že S. K. H. kupuje od žalovaného hnuteľné veci umiestnené v danej prevádzke kaviarne za kúpnu cenu 3.300,- Eur. Do zaplatenia kúpnej ceny ostávajú tieto hnuteľné veci majetkom predávajúceho, a preto budú po celú dobu v bare N. XX K.. V konaní bolo preukázané, že na základe tejto dohody MM. K. - H. zaplatil len 500,- Eur, zvyšok kúpnej ceny nezaplatil. V konaní nebolo preukázané, že sa žalovaný domáhal vydania týchto hnuteľných vecí od žalobkyne.
V danej veci bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Žalobkyňa bola prenajímateľkou, žalovaný bol nájomcom. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi konania je platná, jej platnosť v tomto konaní nespochybňuje žiaden z účastníkov. Medzi účastníkmi konania je nesporné aj to, že žalovaný nezaplatil nájomné za mesiace jún 2009 až október 2009 po 500,- Eur za mesiac, spolu teda 2.500,- Eur. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný platiť nájomné vždy k piatemu kalendárnemu dňu príslušného mesiaca.
Podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Je teda povinnosťou nájomcu platiť odplatu - nájomné a na základe tohto ustanovenia je aj žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni nájomné spolu vo výške 2.500,-Eur.
Pohľadávka žalobkyne bola teda v konaní preukázaná a bolo potrebné zaoberať sa obranou a započítacou námietkou žalovaného.
Obrana žalovaného, že jeho dlh prevzal S. K. - H. nebola v konaní preukázaná.
Podľa § 531 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
V konaní bolo preukázané, že neexistuje písomná zmluva o prevzatí dlhu žalovaného a že na prevzatie dlhu žalobkyňa ako veriteľka dala súhlas. Nesplnenie podmienky písomnej formy a neexistencia súhlasu veriteľa umožňujú urobiť záver o tom, že ak by aj dohoda o prevzatí dlhu žalovaného bola uzavretá, bola by neplatná. Nebolo teda potrebné ani skúmať, či takáto dohoda skutočne aj bola uzavretá aspoň v ústnej forme.
Započítacia námietka žalovaného tak, ako ju žalovaný upresnil posledným podaním zo dňa 21. 11. 2011, je založená na tej právnej skutočnosti, že žalobkyňa bez právneho titulu užívala hnuteľné veci patriace žalobcovi.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V konaní bolo preukázané, že hnuteľné veci patriace žalobcovi boli umiestnené v nebytovom priestore patriacom žalobkyni. Dôvod, prečo sa hnuteľné veci patriace žalovanému nachádzali v nebytovom priestore žalobkyne, vyplýva zo zmluvy, ktorú predložil sám žalovaný a to konkrétne z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a S. K. - H. zo dňa 15.11.2009. Touto zmluvou sa žalovaný s S. K. - H. dohodli na predaji týchto hnuteľných vecí, pričom si v článku 5 zmluvy dojednali, že až od doby zaplatenia zostáva predmet kúpy v bare na Ulici N. XX I. Pre. Vlastníkom týchto vecí zostal žalovaný aj po uzavretí zmluvy z 15.11.2009, pretože kupujúci nezaplatil celú kúpnu cenu vecí. Súd má teda za to, že sám žalovaný ako vlastník týchto hnuteľných vecí prejavil pri podpisovaní zmluvy z 15.11.2009 vôľu, aby veci zostali v nebytovom priestore žalobkyne. Žalobkyni nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie za ich užívanie
len samotným umiestnením v jej nebytovom priestore a práve žalovaný mal vyvíjať aktivitu smerujúcu k prevezeniu veci na iné miesto. Pokiaľ žalovaný takúto aktivitu nevyvíjal (a v konaní žiadna takáto aktivita nebola preukázaná), nemohlo žalobkyni vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Dôkazy svedčiace o tom, že žalobkyňa tieto hnuteľné veci prenajímala svojím obchodným partnerom, taktiež v konaní nebolo predložené. Započítacia námietka nebola teda preukázaná a preto súd na ňu neprihliadal. Z uvedeného dôvodu priznal žalobkyni sumu 2.500,- Eur.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z:
1/ Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
2/ Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Pohľadávka žalobkyne nebola zaplatená v dohodnutej dobe splatnosti, a preto súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania z jednotlivých mesačných nájomných počnúc od šiesteho dňa v mesiaci. Nájomné bolo splatné k piatemu dňu v mesiaci a žalovaný sa dostal do omeškania od šiesteho dňa v mesiaci.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bola úspešná žalobkyňa, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobkyni vznikli trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 150,- Eur a trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci po 101,25 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, podanie zo dňa 30. 9. 2011 a účasť na pojednávaniach dňa 11. 4. 2011, 2. 5. 2011, 7. 9. 2011, 3. 10. 2011 a 16. 1. 2012) a tri úkony právnej pomoci po 25,31 Eur (účasť na pojednávaniach dňa 14. 3. 2011, 6. 6. 2011 a 31. 10. 2011, ktoré boli odročené bez prejednania veci). K týmto úkonom ďalej patrí režijný paušál 3 x 7,21 Eur, 8 x 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur. Spolu trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 150,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.075,72 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.