Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-100-2011.pdf
PDF · 133.18 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/100/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľa: X. S., bytom U. XXX/X, O.a, zast. Mgr. Gordanou Novomestskou, advokátkou so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti odporovi: HAI PHONG, s. r. o., so sídlom Černockého 8056/4, Bratislava, IČO: 44 665 148, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011, doručené navrhovateľovi 14. 03. 2011 je n e p l a t n é a pracovný pomer naďalej trvá.
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18. 03. 2011, doručené navrhovateľovi 23. 03. 2011 je n e p l a t n é a pracovný pomer naďalej trvá.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 16. 03. 2011 do 30. 09. 2012 v sume 10 058,41 Eur brutto, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne, od 01. 11. 2012 až do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.299,85 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 802,- Eur, do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12. 05. 2010 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa dané navrhovateľovi ako zamestnancovi dňa 07. 03. 2011 a následne zo dňa 18. 03. 2011 sú neplatné a pracovný pomer trvá ako aj náhrady mzdy s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 18. 06. 2010 na pracovnú pozíciu asistent predaja s dňom nástupu do práce 01. 07. 2010. Mzda bola stanovená na 500 Eur brutto mesačne. Dňa 14. 03. 2011 pri nástupe do práce na navrhovateľa čakalo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011. Ako dôvody boli uvedené, že navrhovateľ v priebehu mesiacov december 2010 a január 2011 bez oprávnenia používal mobilný telefón a internet na súkromné účely, svojvoľne opúšťal pracovisko za účelom fajčenia a po ukončení smeny zanechal predajňu v neupratanom stave, čo zamestnávateľ vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Voči uvedeným tvrdeniam sa navrhovateľ bránil listom zo dňa 15. 03. 2011, v ktorom označil tvrdenia odporcu v okamžitom skončení pracovného pomeru za zavádzajúce a žiadal o oznámenie, kedy môže nastúpiť do práce. Dňa 23. 03. 2011 navrhovateľ prevzal na pošte dve zásielky. V jednej bolo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011, ktoré prevzal aj osobne na pracovisku dňa 14. 03. 2011. V druhej bolo ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18. 03. 2011, v ktorom bolo ako dôvod uvedené, že navrhovateľ mal od 14. 03. 2011 neospravedlnené absencie. Na nové okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval podaním zo dňa 30. 03. 2011, kde uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru neuznáva a žiada o oznámenie kedy môže nastúpiť do práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje v oboch prípadoch za neplatné. Od odporcu požaduje náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 07. 06. 2011, v ktorom uviedol, že navrhovateľ bol upozornený na opakované porušovanie pracovnej disciplíny. Dňa 14. 03. 2011 sa navrhovateľ pri nástupe do práce oboznámil s obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru však nebolo navrhovateľovi riadne doručené, nakoľko si ho len prečítal a následne svojvoľne opustil pracovisko bez toho aby si list riadne prevzal. Je teda vylúčené, aby nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru a navrhovateľ bol povinný aj naďalej vykonávať prácu. Vzhľadom na uvedené bolo navrhovateľovi oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18. 03. 2011 z dôvodu opustenia pracoviska dňa 14. 03. 2011 a neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku v pracovnom čase. Nedodržanie povinnosti nachádzať sa na pracovisku v čase trvania základného pracovného času je závažným porušením pracovnej disciplíny. Okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 a zo dňa 18. 03. 2011 boli navrhovateľovi zaslané poštou do vlastných rúk. Obe zásielky si navrhovateľ prevzal dňa 23. 03. 2011. Nakoľko navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 30. 03. 2011 oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, odporca navrhovateľovi dňa 04. 04. 2011 oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18. 03. 2011 považuje za platné. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť.
Uznesením č. k. 52C/100/2011 - 87 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že navrhovateľ sa okrem určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 a 18. 03. 2011 domáha aj zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 16. 03. 2011 do 30. 09. 2012 v sume 10.058,41 Eur, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, štatutárnej zástupkyne odporcu a svedkov a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Z Pracovnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi účastníkmi tohto konania dňa 18. 06. 2010 s nástupom do zamestnania dňa 01. 07. 2010 na dobu neurčitú. Mzda za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch určených v organizácii pre výplatu mzdy.
Z Napomenutia zo dňa 18. 02. 2011 vyplýva, že odporca navrhovateľa upozornil, že v priebehu rokov 2010 a 2011 sa neprispôsobil požiadavkám zamestnávateľa a svojvoľne opúšťal pracovisko za účelom fajčenia, čím porušil jednu zo základných právnych povinností zamestnanca.
Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 vyplýva, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že odporca napriek predchádzajúcemu upozorneniu (porada zo dňa 20. 01. 2011, napomenutie zo dňa 16. 02. 2011) v priebehu mesiaca december 2010 a január 2011 bez oprávnenia používal firemný mobil na súkromné účely, svojvoľne opúšťal pracovisko za účelom fajčenia a zároveň v rozpore s internými smernicami spoločnosti dňa 22. 02. 2011 zanechal predajňu v neupratanom stave. Týmto konaním došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, čím je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Z listu navrhovateľa Okamžité skončenie pracovného pomeru - neplatnosť výpovede vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že dňa 14. 03. 2011 na pracovisku videl pohodený list adresovaný jeho osobe, v ktorom sa nachádzalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zotrvaní v pracovnom pomere. Žiada o písomné vyrozumenie, kedy môže nastúpiť na pracovisko.
Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18. 03. 2011 vyplýva, že odporca dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že dňa 14. 03. 2011po oboznámení sa s obsahom listu, v ktorom s ním bol okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu opakovaných závažných porušení pracovnej disciplíny, bezdôvodne opustil pracovisko v pracovnom čase. Odo dňa 14. 03. 2011 má preto neospravedlnené absencie v práci. Neprítomnosťou v práci závažne porušil pracovnú disciplínu, čím je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Z listu navrhovateľa Okamžité skončenie pracovného pomeru - neplatnosť výpovede vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že dňa 23. 03. 2011 prevzal list, v ktorom mu odporca znova oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru. Pripomína, že jedno ukončenie pracovného pomeru už obdržal dňa 14. 03. 2011, ktoré však neuznáva, čo odporcovi písomne oznámil a žiadal odpoveď na otázku, kedy mám nastúpiť do zamestnania, odpoveď však nedostal. So skončením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada o oznámenie, kedy má nastúpiť do zamestnania.
Z výplatnej pásky za mesiac 10/2010 vyplýva, že hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci október 2010 vo výške 543,51 Eur.
Z výplatnej pásky za mesiac 11/2010 vyplýva, že hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci november 2010 vo výške 501,79 Eur, z toho 47,24 Eur predstavuje náhradu mzdy za sviatok.
Z výplatnej pásky za mesiac 12/2010 vyplýva, že hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci december 2010 vo výške 601,89 Eur, z toho 23,62 Eur predstavuje náhradu mzdy za sviatok.
Z Internej smernice č. 01/2010 vyplýva, že medzi pracovné povinnosti zamestnanca patrí po príchode poumývať dlážku a utrieť prach a udržiavať poriadok v predajni počas otváracích hodín. Po skončení pracovnej doby každá smena zanechá predajňu v upratanom stave a s riadne uloženým tovarom. V priestoroch predajni je prísny zákaz fajčenia a zdržiavania sa cudzích osôb ak nie sú práve zákazníkmi predajne. Navrhovateľ vzal interné predpisy zamestnávateľa na vedomie a bol upovedomený, že ich porušenie môže zamestnávateľ považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi k veci uviedol, že nie je pravda, že by používal služobný mobil na súkromné účely. Zamestnávateľa preto žiadal, nech mu to preukáže výpisom hovorov. Pokiaľ ide o fajčenie, na fajčiarsku prestávku vždy chodil so súhlasom svojej nadriadenej pani Q.. Na vyzlečené figuríny a neumytú podlahu si nespomína. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za účelové, s cieľom zbaviť sa ho. Vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny sa nedopustil. Fajčenie mu bolo prvý krát vytýkané až upozornením zo dňa 18. 02. 2011.
V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na tvrdeniach uvedených v návrhu. K veci ďalej uviedla, že ani jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je daný.
V priebehu konania zotrval na svojich písomných vyjadreniach aj právny zástupca odporcu, ktorý k veci ďalej uviedol, že nevie odkiaľ navrhovateľ berie, že bol dňa 14. 03. 2012 oboznámený s nejakým listom, resp. že mu bol doručený. Obe okamžité skončenia pracovného pomeru boli navrhovateľovi doručené dňa 23. 03. 2011 a keďže sa navrhovateľ od 14. 03. 2011 nenachádzal na pracovisku, dopustil sa svojvoľného opustenia pracoviska. Nedodržanie povinnosti nachádzať sa na pracovisku v čase trvania pracovného pomeru v pracovnom čase považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Všetkých vytýkaných nedostatkov sa navrhovateľ dopustil.
Štatutárna zástupkyňa odporcu U. Q. k veci uviedla, že výkon práce upravuje v ich prevádzke interná smernicu, ktorú sama vytvorila. Nikdy výslovne nepovedala svojim zamestnancom, že nemôžu fajčiť avšak je rozdiel medzi prestávkou na fajčenie ktoré trvá cca 5 minút, čo akceptovala a prestávkou 15 až 30 minút, keď zamestnanci sedia v kaviarni a popíjajú kávu. Z prístupu navrhovateľa je sklamaná, nakoľko ona sa voči svojim zamestnancom správala vždy korektne.
Z výsluchu svedkyne B. S. vyplýva, že u odporcu už nepracuje, nakoľko dostala výpoveď. V čase trvania pracovného pomeru pracovala na smene s navrhovateľom. Pokiaľ ide o fajčiarske prestávky, tieto boli aj častejšie, nakoľko v predajni neboli žiadny zákazníci, ale vždy jeden z nich ostal na predajni. Nikdy neboli upozornení, že by nemohli chodiť fajčiť. Vie, že navrhovateľ dostal nejaké upozornenie na fajčenie, ale je divné že len on sám, keď fajčiť chodievali obaja. Pokiaľ ide o hovory zo služobného mobilu, môže potvrdiť, že z neho sa súkromné účely volala, čo jej aj vytkli, ale nič z toho ďalej nebolo. Pokiaľ ide o neporiadok na predajni, k tomu sa vyjadriť nevie.
Z výsluchu svedkyne H.. U. Q. vyplýva, že bola navrhovateľovou nadriadenou a s jeho prácou bola vždy veľmi spokojná. Pri inventúrach mu vždy všetko sedelo a pokladňu mal v bezchybnom stave. Je pravdou, že raz zistila na predajni nedostatky ohľadne upratania, avšak bolo to iba raz. Takéto nedostatky sa u iných pracovníkov vyskytovali aj viackrát. Nejde však o žiadne závažné porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie na skončenie pracovného pomeru. Nevie o tom, že by niekedy bolo niekomu dané upozornenie pre fajčenie. Skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom považuje za účelové a veľmi ju prekvapilo. Pokiaľ ide o volanie zo služobného telefónu, na porade bolo len uvedené, že na dochádza k veľkým účtom, ale nebolo povedané kým konkrétne a ani neboli preverované čísla. Všetci boli upozornení, že nesmú zneužívať mobil a internet na súkromné účely.
Podľa § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonníka práce (účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru) /ďalej len „Zákonník práce“/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely /ďalej len "priemerný zárobok"/ zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania) ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu a okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 a 18. 03. 2011 sú neplatné a pracovný pomer trvá.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca ako zamestnávateľ dňa 07. 03. 2011 písomným spôsobom okamžite skončil pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. navrhovateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, t. j. z dôvodu že odporca napriek predchádzajúcemu upozorneniu (porada zo dňa 20. 01. 2011), v priebehu mesiaca december 2010 a január 2011 bez oprávnenia používal firemný mobil na súkromné účely, svojvoľne opúšťal pracovisko za účelom fajčenia napriek napomenutiu zo dňa 16. 02. 2011 a zároveň v rozpore s internými smernicami spoločnosti zanechal dňa 22. 02. 2011 predajňu v neupratanom stave. S okamžitým skončením pracovného pomeru sa navrhovateľ oboznámil na prevádzke odporcu dňa 14. 03. 2011 tak že si ho prečítal, v dôsledku čoho odišiel z prevádzky a odporcovi napísal, že s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí a žiada, aby mu odporca oznámil, kedy má nastúpiť do práce. K uvedenému sa odporca nevyjadril a navrhovateľovi spolu s pôvodným okamžitým skončením pracovného pomeru zaslal ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18. 03. 2011 z dôvodu, že navrhovateľ od 14. 03. 2011 nenastúpil bez predchádzajúceho ospravedlnenia do zamestnania. Zásielky boli navrhovateľovi doručené dňa 23. 03. 2012. Navrhovateľ s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasil a žiadal, aby mu odporca oznámil, kedy má nastúpiť do práce. Odporca navrhovateľovi oznámil, že na skončení pracovného pomeru trvá. Medzi účastníkmi zostala sporná skutočnosť, či k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny skutočne došlo, a teda či bol odporca oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom.
Pokiaľ ide o v poradí prvé okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom zo dňa 07. 03. 2011, súd má za to, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom dané neboli a závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom odporca v tomto konaní nepreukázal. Odporca navrhovateľovi vytýkal porušovanie pracovnej disciplíny spočívajúce v používaní služobného mobilu na
súkromné účely, v opúšťaní pracoviska za účelom fajčenia a v zanechaní pracoviska v neupratanom stave dňa 22. 02. 2011.
Pokiaľ ide o prvý vytýkaný nedostatok v plnení pracovných povinností navrhovateľom, t. j. používanie služobného mobilu na súkromné účely, odporca v konaní nepreukázal, že by k uvedenému konaniu zo strany navrhovateľa skutočne dochádzalo. Len samotné tvrdenie odporcu, resp. riešenie tohto problému v rámci pracovnej porady so zamestnancami odporcu ešte neznamená, že to bol práve navrhovateľ kto služobný mobil zneužíval. V prevádzke odporcu pracovalo hneď niekoľko zamestnancov a teda mobil mohol použiť ktorýkoľvek z nich. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa B. ktorá uviedla, že mobil používala aj na súkromné účely, čo jej aj vytkli, ale nič z toho ďalej nebolo. Odporca v konaní nepredložil jediný dôkaz (príkladom výpis z hovorov), ktorý by preukázal, že to bol práve navrhovateľ, kto mobil zneužíval, v dôsledku čoho mala odporcovi vzniknúť škoda v podobe zvýšených prevádzkových nákladov. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní teda nebola preukázaná skutočnosť, že by navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu tým, že použil služobný mobil na súkromné účely.
Pokiaľ ide o ďalší nedostatok, t. j. odchod z pracoviska na fajčiarske prestávky, odporca nepreukázal ani toto svoje tvrdenie. Z výpovede vypočutých svedkov a to aj samotnej konateľky odporcu U. Q. vyplýva, že fajčiarske prestávky v prevádzke odporcu zakázané neboli a takýto zákaz nevyplýva ani z internej smernice odporcu. Pokiaľ ide o tvrdenie konateľky odporcu o tom, že navrhovateľ chodieval na fajčiarsku prestávku do okolitých kaviarní, kde popíjal kávu, v konaní preukázané nebolo a nepotvrdila ho ani výpoveď navrhovateľovej priamej nadriadenej H.. Q., ktorá bola s jeho prácou spokojná. Odporca teda v konaní nepreukázal ani vyššie uvedené skutkové tvrdenia.
Pokiaľ ide o posledné vytýkané závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v zanechaní neporiadku v prevádzke dňa 22. 02. 2011, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k zanechaniu prevádzky v neupratanom stave skutočne došlo. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť v žiadnom prípade nezakladá záver o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Svedkyňa H.. Q., t. j. priama nadriadená navrhovateľa, uviedla, že sa tak stalo len raz a po upozornení bola navrhovateľom zjednaná okamžitá náprava. Podobná situácia sa už nezopakovala a navrhovateľ pristupoval k práci zodpovedne a svedomito. Naopak u ostatných zamestnancov sa podobné situácie opakovali. Súd má za to, že len samotná skutočnosť, že navrhovateľ (s ďalším zamestnancom) raz zanechal prevádzku v neupratanom stave nedosahuje takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne H.. Q., ktorá uviedla, že tieto nedostatky sa viackrát opakovali aj v práci ostatných zamestnancov odporcu. Navyše jednorazové zlyhanie navrhovateľa v podobe zanechania neporiadku na pracovisku nedosahuje ani len intenzitu porušenia pracovnej disciplíny postačujúcu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že pokiaľ ide o prvé okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011, podmienky na okamžité skočenie pracovného pomeru splnené neboli a teda okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 je neplatné.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 bolo pred jeho doručením poštou neúčinné, súd má za to, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ sa na prevádzke odporcu dňa 14. 03. 2011 s okamžitým skončením pracovného pomeru oboznámil, na čo aj reagoval listom, ktorým odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Niet teda pochýb o tom, že k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi skutočne došlo. Pokiaľ odporca neumožnil navrhovateľovi pokračovať v práci, ale navrhovateľovi doručil ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci, jeho konanie možno označiť za účelové, šikanózne a zneužívajúce silnejšie postavenie odporcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi, t. j. navrhovateľovi. Pokiaľ by aj odporca mal za to, že z dôvodu neprevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 (na pracovisku) jeho účinky nenastali a pracovný pomer trvá, takýto výkon práva nie je v súlade s dobrými mravmi a teda nepožíva právu ochranu. Ak mal odporca za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 je
neúčinné, mal navrhovateľovi oznámiť, kedy môže do zamestnania nastúpiť. Pokiaľ sa tak nestalo, navrhovateľ nemohol porušiť pracovnú disciplínu tým, že sa nedostavil na pracovisko po tom, čo sa oboznámil s prvým okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011, na ktoré písomne reagoval a žiadal aby mu odporca oznámil, kedy má pokračovať v práci. Z uvedeného dôvodu, t. j. neexistencie závažného porušenia pracovnej disciplíny, t. j. neexistencie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľom, súd považuje za neplatné aj v poradí druhé okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom zo dňa 18. 03. 2011.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery má súd za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 a 18. 03. 2011 sú neplatné, nakoľko k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa nedošlo, a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá.
Nakoľko dal odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi ako zamestnancovi neplatné skončenie pracovného pomeru a jeho pracovný pomer trvá, odporca je navrhovateľovi povinný zaplatiť náhradu mzdy, ktorú si navrhovateľ uplatnil počnúc dňom 16. 03. 2011 do 30. 09. 2012. Nakoľko odporca v konaní nežiadal nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi v skrátenej dĺžke, súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy v súlade so zákonom za celé navrhovateľom požadované obdobie.
Súd pri určovaní výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa zisteného zo mzdy za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci štvrtý štvrťrok 2010, teda zo mzdy navrhovateľa za mesiace október, november a december 2010. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 10/2010 vo výške 543,51 Eur a navrhovateľ odpracoval 21 dní. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 11/2010 vo výške 501,79 Eur a navrhovateľ odpracoval 20 dní. Z uvedenej hrubej mzdy za mesiac 11/2010 suma 47,24 Eur predstavuje náhradu mzdy za sviatky. Hrubá mzda navrhovateľa bola v mesiaci 12/2010 vo výške 601,89 Eur a navrhovateľ odpracoval 22 dní. Z uvedenej hrubej mzdy za mesiac 12/2010 suma 23,62 Eur predstavuje náhradu mzdy za sviatok. V rozhodnom období teda mzda navrhovateľa za odpracovaných 63 dní predstavovala sumu vo výške 1.576,33 Eur (543,51 Eur + 501,79 Eur + 601,89 Eur - 47,24 Eur - 23,62 Eur). Priemerný denný zárobok navrhovateľa bol teda v sume 25,02 Eur (1.576,33 Eur : 63 dní). Pri priemernom počte pracovných dní v mesiaci 21,74 (koeficient) potom priemerný mesačný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 543,93 Eur. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy počnúc dňom 16. 03. 2011 do 30. 09. 2012, náhrada mzdy navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 10.166,04 Eur (za obdobie od 16. 03. 2011 do 31. 03. 2011, t. j. 16 dní x 25,02 Eur = 400,32 Eur; za obdobie od 01. 04. 2011 do 30. 09. 2012, t. j. 18 mesiacov x 543,93 Eur = 9.790,74 Eur, t. j. spolu za celé obdobie 400,32 Eur + 9.790,74 Eur = 10.191,06 Eur). Nakoľko si navrhovateľ v konaní uplatnil náhradu mzdy vo výške 10.058,41 Eur, súd viazaný jeho návrhom, nemohol navrhovateľovi priznať viac než sám chcel. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 10.058,41 Eur.
Nakoľko odporca do dnešného dňa náhradu mzdy navrhovateľovi neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 10 058,41 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2012 až do zaplatenia.
S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. 03. 2011 a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.03. 2012 sú neplatné. Odporcu zaviazal na úhradu sumy 10.058,41 Eur navrhovateľovi spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2012 až do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Osem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 270,54 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 12. 05. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 05. 10. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 23. 11. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 13. 06. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 19. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 21. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 07. 11. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 67,74 Eur (bez DPH) (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 14. 03. 2012 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
3/ Režijný paušál - 4 x 7,41 Eur + 5 x 7,63 Eur, t. j. 67,79 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu 2.299,85 Eur.
Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené jeho právnym zástupcom podaním zo dňa 07. 11. 2012, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane.
Nakoľko bol navrhovateľ v konaní od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený, súd v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona uložil v konaní neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 802 Eur na účet Okresného súdu Bratislava II.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).