Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_13C-267-2012.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Ventúrska 16, Bratislava proti žalovanej: V. V., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, o zaplatenie 679,31 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 656,71 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 656,71 eur od 1.2.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 656,71 eur a v časti o zaplatenie 23,40 % úroku ročne zo sumy 600,- eur od 3.12.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi, na účet právneho zástupcu žalobcu, náhradu trov konania vo výške 182,29 eur, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur a iných trov vo výške 40,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené v bode V.-3. a V.-4. Všeobecných podmienok uvedených na rube Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 13.5.2010, obsahom ktorých je právo žalobcu požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní, resp. aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 4 % z odloženej sumy, sú n e p r i j a t e ľ n ý m i zmluvnými podmienkami.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.8.2012 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 679,31 eur s príslušenstvom, pozostávajúcim z úroku vo výške 23,40% ročne zo sumy 600,- eur od 3.12.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2011 do zaplatenia zo sumy 656,71 eur ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej poskytol na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 13.5.2010 úver vo výške 600,- eur na nákup spotrebného tovaru, ktorý žalobca uhradil ako časť kúpnej ceny. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver 12 mesačnými splátkami po 56,56 eur počnúc dňom 15.6.2010, v celkovej výške 678,72 eur. Žalovaná svoj záväzok splácať čerpaný úver riadne a včas neplnila, a tak žalobca dňa 9.12.2010 odstúpil od úverovej zmluvy. Odstúpenie žalobcu od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 31.1.2011, a tak pohľadávka žalobcu voči žalovanej k 2.12.2010 predstavuje sumu 679,31 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 600,- eur, sumy dlžných úrokov vo výške 56,71 eur, sumy 22,60 € dlžných zmluvných pokút za omeškanie žalovanej a ďalších zmluvných poplatkov. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky
z dlžnej istiny úveru vo výške 23,40 % ročne od 3.12.2010 až do zaplatenia a úroky z omeškania zo sumy 656,71 eur.
Na výzvu súdu žalobca doplnil svoj návrh podaním doručeným súdu 6.11.2012, v ktorom spresnil svoje skutkové tvrdenia tak, že žalovaná mu mala poskytnutý úver vo výške 600,- eur splatiť 12 splátkami po 56,56 eur úhrnnou sumou vo výške 678,72 eur. Žalovaná neuhradila nič. Za omeškanie žalovanej jej žalobca účtoval zmluvnú pokutu vo výške po 4,52 eur (8% z 56,56 eur) dňa 2.8.2010 (omeškanie s úhradou splátky splatnej 15.6.2010), dňa 2.9.2010 (omeškanie s úhradou splátky splatnej 15.7.2010), dňa 1.10.2010 (omeškanie s úhradou splátky splatnej 15.8.2010), dňa 2.11.2010 (omeškanie s úhradou splátky splatnej 15.9.2010), dňa 1.12.2010 (omeškanie s úhradou splátky splatnej 15.10.2010), úhrnom sumu 22,60 eur. Okrem dlžnej istiny úveru požaduje aj dlžný úrok z úveru do odstúpenia, teda zo splátok splatných 15.6.2010, 15.7.2010, 15.8.2010, 15.9.2010, 15.11.2010, vo výške 56,71 eur.
Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyhotovenej 13.5.2010 v NAY ELEKTRODOM na štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu, obsahujúcom na rube aj Všeobecné podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovaná ako klient požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur, ktorý mala splatiť 12 mesačnými splátkami po 56,56 eur splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.6.2010, pri ročnej priemernej miere nákladov 26,07% a priemernej hodnote RPMN vo výške 44,77%.
Žalobca podľa výpisu z účtu zaťažil účet žalovanej dňa 2.8.2010, dňa 2.9.2010, dňa 1.10.2010, dňa 2.11.2010 a dňa 1.12.2010 poplatkom za omeškanie po 4,52 eur, úhrnom vo výške 22,60 eur. Podľa splátkového kalendára, v každej z mesačných splátok vo výške 56,56 eur bola zahrnutá splátka istiny úveru a splátka úroku. V prvých šiestich splátkach splatných od 15.6.2010 do 15.11.2010 vrátane bol zahrnutý úrok z úveru v úhrnnej výške 56,71 eur.
Žalobca prípisom z 9.12.2010 označeným ako odstúpenie od zmluvy, vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru č. 42683801959002 žalovanej oznámil, že odstupuje od zmluvy a úver sa stáva splatným ku dňu 31.1.2011. Súčasne žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 679,31 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 600,- eur, dlžných úrokov vo výške 56,71 eur a zmluvnej pokuty vo výške 22,60 eur. Tento prípis bol žalovanej doručený 14.12.2010.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 13.5.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej dňa 18.5.2010 spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi splatiť poskytnutý úver 12 mesačnými splátkami po 56,56 eur počnúc 15.6.2010. Žalovaná žalobcovi nič neuhradila.
V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom od 1.3.2010 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10.6.2010.
Nezaplatením dohodnutých mesačných splátok v určenej výške a v účastníkmi dohodnutej lehote ich splatnosti, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej úhradu dlžných mesačných splátok úveru do odstúpenia žalobcu od zmluvy dňa 9.12.2010, ale aj domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ plnením žalobcu z právneho dôvodu, ktorý zrušením zmluvy (odstúpením žalobcu) odpadol. Súd odstúpenie žalobcu od zmluvy, vzhľadom na znenie článku III.-6.-1 Všeobecných podmienok žalobcu, považuje za zmluvnými stranami dohodnuté. Potom s poukazom na § 48 ods. 1, 2 OZ, vzhľadom na občianskoprávny charakter vzťahu účastníkov konania, došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, keďže účastníci konania sa nedohodli inak.
Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - žalovaného, v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania o viac než 30 dní, resp. vo výške 4 % z odloženej sumy, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keďže zmluvná pokuta v danom prípade je len jednostranná, zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. „Dojednenia“ o jednostrannej povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu v žalobcom vopred pripravených Všeobecných podmienkach, podľa názoru súdu, nespĺňa náležitosti písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 OZ, keď vo vopred pripravenom texte žalobcu absentuje vôľa žalovanej dohodnúť sa na jej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou, teda urobiť takýto právny úkon (písomná dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute). Navyše, podľa žiadosti/zmluvy z 13.5.2010, Všeobecné podmienky nie sú súčasťou úverovej zmluvy účastníkov konania a tlačivo, obsahujúce text Všeobecných podmienok, nie je na konci textu ani opatrený podpismi zmluvných strán. S poukazom na uvedené súd na túto zmluvnú podmienku neprihliadal, s poukazom na § 39 OZ ju považuje za neplatnú.
Súdy sú s poukazom na § 52 a nasl. OZ zo zákona povinné podrobiť súdnej kontrole zmluvné podmienky s cieľom vylúčiť zo života bežných spotrebiteľov neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, čo bolo nakoniec aj cieľom čl. 6 citovanej smernice 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. Vysoký počet súdnych sporov žalobcu so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu žalobcu, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov), čl. 38 Charty základných práv EÚ (Politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov) a neprehliadnuteľnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, najmä so zreteľom na povinnosť súdu ex offo zakročiť proti neprijateľným zmluvným podmienkam (C-240-244/98 Oceáno Grupo, C-473/00 Cofidis, C76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská a iné). Podľa ustálenej unijnej judikatúry, systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
Keby v danom prípade Všeobecné podmienky žalobcu boli súčasťou úverovej zmluvy účastníkov konania, súd by vzhľadom na povinnosť súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu podľa zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah, vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1
citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka, obsiahnutá vo formulárových Všeobecných podmienkach, spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej príslušným právnym predpisom (nar. vlády č. 87/1995 Z.z.). Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal dlžník do omeškania v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods, 1 a 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spôsobuje v danom prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neplatná ako celok.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považuje za dôvodný do výšky dlžnej istiny úveru 600,- eur a dlžného úroku z úveru vo výške 56,71 eur, pôvodne zahrnutého v splátkach splatných do odstúpenia žalobcu od zmluvy (od 15.6.2010 do 15.11.2010 vrátane), na ktoré žalobcovi do jeho odstúpenia od zmluvy vznikol nepochybne nárok. Súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 656,71 eur zamietol ako nedôvodný.
Za nedôvodný súd považuje aj nárok žalobcu na 23,40% úrok ročne zo sumy 600,- eur od 3.12.2010 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa mala úročiť istina čerpaného úveru vo výške 600,- eur do konečnej splatnosti úveru dňa 15.5.2011. Suma úroku z úveru v úhrnnej výške 78,72 eur bola rozložená v jednotlivých splátkach. Žalobca, napriek výzve súdu, nepreukázal dôvodnosť uplatnenia 23,4% úroku z celej sumy istiny úveru (600,- eur) od 3.12.2010, najmä keď splatnosť ďalšej splátky istiny a úroku z úveru pôvodne splatnej 15.12.2010, nenastala pre odstúpenie žalobcu od zmluvy dňa 9.12.2010 a súd žalobcovi priznal dlžné splátky úroku z úveru splatné do odstúpenia žalobcu od zmluvy. Odstúpením žalobcu od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy účastníkov konania, a tak odpadol aj dôvod ďalšieho platenia úroku z úveru.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 656,71 eur (sumy žalobcom tvrdených dlžných splátok do odstúpenia a sumy istiny úveru splatnej po odstúpení od zmluvy) od 1.2.2011 až do zaplatenia. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný bol k 1.2.2011 v omeškaní s vrátením majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu vo výške 656,71 eur. Žalobcovi potom, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 1.2.2011 bola 1 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne od 1.2.2011 zo súdom prisúdenej istiny.
Súd v súlade s § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny a v časti úroku súd považoval za pomerne nepatrný neúspech, a preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 182,89 eur pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku vo výške 40,50 eur a náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu) po 51,45 eur za úkon, 2 x režijný paušál po 7,63 eur a 20% DPH (23,63 eur), v úhrnnej výške 141,79 eur. Náhrada trov konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu.
Lehota na plnenie je žalovanej určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.