Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-21-2012.pdf
PDF · 88.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/21/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., V. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, toho času bytom na neznámom mieste v C., za účasti vedľajších účastníkov: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP č. 7, IČO: 42 176 778 a 2/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica 909 01, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie 362,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 18C/12/2012-84 zo dňa 19.1.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov.
N e p r i z n á v a účastníkom ani vedľajším účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a upravil Daňový úrad Bratislava, aby vrátil navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobcovi - § 79 ods. 1 O.s.p.) EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Údernícka 5, sumu 14,87 eur v lehote 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že návrhom doručeným dňa 24.5.2001 sa žalobca domáhal, aby odporca (v ďalšom texte žalovaný - § 79 ods. 1 O.s.p.) bol zaviazaný uhradiť mu sumu 362,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 47,09 eur a trovy konania. Listom
doručeným súdu dňa 27.12.2011 žalobca oznámil súdu, že návrh berie v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na to, že žalobca vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania, súd konanie zastavil.
Výrok o trovách súd zdôvodnil citáciou § 146 ods. 2 O.s.p. a tým, že ku zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu. Keďže žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko ani jemu trovy v tomto konaní nevznikli. Výrok o vrátení zaplateného súdneho poplatku kráteného o 6,63 eur súd zdôvodnil § 11 ods. 3, 4 zákona číslo 71/1992 Zb..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Napadol ním len výrok o náhrade trov konania, ktorý navrhol zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 65,86 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov spôsobil jeho vstup do konania pre žalobcu odrádzajúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Aj predmetná právna vec je toho dôkazom. Doterajšia prax žalobcu uisťovala vedľajšieho účastníka v presvedčení, že v súdnom konaní môže očakávať spotrebiteľa, ktorý už vopred rezignoval na svoju obranu, rovnocenný súdny proces. Účelnosť trov vynaložených na právne služby možno odvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Poukázal v tejto súvislosti na článok E. H., V. Y. Trovy konania v civilnom procese, mimoriadne vydanie Bulletinu Slovenskej advokácie 1997 str. 53, podľa ktorého každý má právo na to, aby hoci len v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva. O dôvodnosti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované znenie § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, kde súčasťou trov konania sa stali aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy k zákonu číslo 332/2011 Z. z. „Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktami Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napríklad vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon číslo 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), zákon číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon číslo 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“. Z uvedeného vyplýva, že aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastúpenie realizovať. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má prencipiálne právo na náhradu trov konania, nie je sporná. Napriek tomu si vedľajší účastník dovoľuje poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010 5Cdo 71/2010, ako aj na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu
poriadku, ktoré boli vydané v Nakladateľstve C.H.Beck (napr. Štefček/Ficová a kol., Občiansky súdny poriadok, Komentár, II. vydanie 2011, prípadne Drápal/Bureš a kol., Občanský soudní řád I., Veľké komentáre, I. Vydanie 2009). Ak súd v odôvodnení napadnutého uznesenia tvrdí, že vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy nevznikli, nie je to pravda. Vznikli mu trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhlášky 655/2004 Z. z.. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj samotný úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, ktorého náhradu si vedľajší účastník uplatňuje, je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Tento úkon v sebe zahrňuje aj administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu v pridelení spisovej značky, založení súdneho spisu, vyhotovenie písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu. Tu je namieste polemizovať aj o skutočnosti, či písomné podanie s oznámením vstupu vedľajšieho účastníka do konania by nemohlo byť posúdené ako samostatný úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) AT. Napriek tomu vedľajší účastník písomné podanie doručené súdu dňa 30.11.2011 osobitne neúčtuje a subsumuje ho do úkonu: prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia sú uplatňované v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty veci 362,87 eur. Za jeden úkon právnej služby prináleží 26,56 eur, réžijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41 eur, réžijný paušál za rok 2012 7,63 eur. Úkony právnej služby pozostávajú z prevzatia a prípravy zastúpenia, odmena 26,56 eur, z réžijného paušálu 7,41 eur, z odvolania zo dňa 30.1.2012 odmena 13,28 eur, z režijného paušálu 7,63 eur a z celkovej výšky 54,88 eur. K tejto náhrade sa pripočítava 20 % DPH - 10,98 eur, v dôsledku čoho odmena advokáta činí 65,86 eur.
Podaným odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia o zastavení konania a o povinnosti Daňového úradu Bratislava vrátiť žalobcovi súdny poplatok. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené.
Odvolací súd musel v prvom rade vyriešiť otázku, či vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania.
Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ustanovenie § 93 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní,
v ktorom môže mať tento inštitút zmysel (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011).
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a/.
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstupu vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti, ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na strane ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie a dovolanie podal účastník. Ak podá odvolanie a dovolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie a dovolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.
U uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O.s.p. „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd uvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.8.2012).
V preskúmavanej veci vstúpili obaja vedľajší účastníci do konania bez vedomia žalovaného, a teda aj bez jeho výslovného súhlasu. Keďže žalovaný sa nachádza na neznámom mieste v cudzine, nedal ani súhlas vedľajším účastníkom v 1. rade k podaniu odvolania proti uzneseniu zo dňa 19.1.2012. Stalo sa tak napriek opakovanej snahe prvostupňového súdu o zistenie pobytu žalovaného a neúspešnej snahe o doručenie jednotlivých písomností.
Vedľajší účastník v 1. rade zahlásil vstup do konania súčasne so zahlásením vstupu do ďalších 42 súdnych konaní vedených na Okresnom súde Humenné. Zahlásenie vstupu do
konania neobsahuje žiaden prednes vedľajšieho účastníka vo veci samej, len uplatnenie náhrady trov konania. Vedľajší účastník neurobil žiaden právny úkon ani následne, s výnimkou odvolania proti uzneseniu prvostupňového súdu.
K zahláseniu vstupu oboch vedľajších účastníkov došlo predčasne pred vydaním platobného rozkazu a pred podaním odporu zo strany žalovaného, resp. pred nariadením pojednávania o veci samej.
Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nebolo doručované žalobcovi. Tento aj bez vedomostí o takomto vstupe vedľajšieho účastníka urobil následne dňa 27.12.2011 prejav vôle o späťvzatí žaloby.
Samotným doručením písomného oznámenia vedľajšieho účastníka v 1. rade, že vstupuje do konania, nebola poskytnutá žalovanému, na strane ktorého do konania vstúpil, konkrétna pomoc v spore. Zo spisu nemožno zistiť, že by následné späťvzatie žaloby boli v príčinnej súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
Naviac obaja vedľajší účastníci vstúpili do konania jednoznačne bez súhlasu žalovaného a súhlas žalovaného nebol vyžiadaný ani k podaniu odvolania.
Preto samotný vstup vedľajšieho účastníka v 1. rade do konania zahlásený prostredníctvom jeho právneho zástupcu - advokáta, nie je takým úkonom právnej služby, za ktorý by patrila vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov. Náhradu trov v zmysle § 142 ods. 1, ale aj § 146 ods. 2 O.s.p. možno priznať len, ak sa jedná o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť vynaloženia trov posudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ vedľajší účastník vstúpil do konania, pričom až do rozhodnutia súdu o zastavení konania neurobil žiaden úkon sledujúci ochranu záujmu účastníka, na strane ktorého do konania vstúpil, nemožno považovať právnu službu advokáta spočívajúcu v napísaní zahlásenia vstupu do konania za účelne urobený úkon právnej služby, za ktorý by vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania.
Vedľajší účastník v 2. rade vstúpil do konania s odstupom 5 mesiacov po právoplatnom zatavení konania na predtlačenom tlačive, kde boli rukou dopísané len meno žalovaného, spisová značka a predmet sporu. Takýto postup vzbudzuje pochybnosti, či jeho účelom je skutočne ochrana práv žalovaného.
Na rozdiel od vedľajšieho účastníka v 1. rade zahlásenie vstupu do konania vedľajším účastníkom v 2. rade neobsahuje prejav vôle o uplatnení náhrady trov konania. To je samo o sebe dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s tým upresnením, že sa jedná o výrok, ktorým ani vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade nebola priznaná náhrada trov.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tomuto v jeho priebehu žiadne odvolacie trovy nevznikli. Neúspešným vedľajším účastníkom, ani žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd nepriznal účastníkom, ani obom vedľajším účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.