Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_11C-175-2012.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/175/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, p r o t i žalovanej: R. Q., nar. XX.X.XXXX, posledne bytom V., S. W. I. 6, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Mgr. Lenkou Nociarovou, tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 314,02 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 19.12.2011 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 309,04 Eur za neuhradené telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 14.10.2003. Žiadal priznať aj zmluvnú pokutu vo výške 4,98 Eur a úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
Žalovaná sa zdržiava na neznámom mieste a keďže jej pobyt nezistila ani polícia, bol jej ustanovený v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) opatrovník. Ten so žalobou nesúhlasil vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením opatrovníčky žalovanej, zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovenské telekomunikácie a.s., tarifou, faktúrou č. 808000276830, 808000276833, 808000276832, pokusom o zmier z č.l. 16 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.10.2003 bola uzavretá písomná zmluva o pripojení pod č. 9900030742 medzi žalovanou ako užívateľom a obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako poskytovateľom telekomunikačných služieb.
Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, ktoré jej boli vyfakturované faktúrami č. 808000276830 vo výške 47,15 Eur so splatnosťou 18.1.2004, č. 808000276833 vo výške 140,18 Eur so splatnosťou 19.2.2004 a č. 808000276832 vo výške 121,71 Eur so splatnosťou 18.3.2004.
Žalobca v žalobe poukázal na to, že dňa 4.7.2007 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telecomom a.s., ktorou predmetná pohľadávka voči žalovanej mala byť na neho postúpená. Príslušnú zmluvu však k žalobe nepripojil. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčíslil na sumu 4,98 Eur odôvodnil nedodržaním lehoty splatnosti faktúry podľa platnej tarify.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posudzovať ako občianskoprávny vzťah a považovať ho za spotrebiteľskú zmluvu ako to vyplýva z § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 23 a ods. 1 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Do Občianskeho zákonníka bol zavedený inštitút spotrebiteľských zmlúv jeho novelou č. 150/2004 Z.z. účinnou od 1.4.2004. Citovaný zákon stanovil určité zásady pri spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Prechodné ustanovenie § 879 e ods. 3 spomínanej novely zakotvilo, že spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 879e ods. 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
V súvislosti s premlčaním je nepochybné, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je nevýhodnejšia úprava premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu ako úprava v Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje len trojročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na už citovaný § 54 ods. 1 OZ preto platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava, teda úprava v Občianskom zákonníku.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danom prípade premlčacia doba začala plynúť pri jednotlivých faktúrach za neuhradené služby odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. Najneskôr, teda trojročná premlčacia lehota uplynula 19.3.2007 a keďže žaloba bola podaná až 19.12.2011, v dôsledku námietky premlčania súd musel žalobu zamietnuť.
Potrebné je poukázať na to, že k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri zmluvách o pripojení dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011. Žiada sa však poukázať na to, že aj pri posúdení zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou v zmysle Obchodného zákonníka uplynula aj štvorročná premlčacia lehota počítaná odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, čo by v danom prípade nastalo 19.1.2008.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo potrebné posúdiť podľa § 544 a násl. OZ.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V danom prípade zo zmluvy o pripojení podpísanej žalovanou nevyplýva, že by si účastníci dohodli zmluvnú pokutu, preto pre záver o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty je nepostačujúce ak táto zmluvná pokuta bola uvedená len vo všeobecných podmienkach, prípadne v tarife, na ktorú poukázal žalobca v žalobe.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila a neúspešnému žalobcovi súd túto náhradu nemohol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.