Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/7/2012

Potvrdené rozhodnutím 13Co/110/2013
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. 1, P. A., zast. advokátkou JUDr. Danou Ďalakovou, Advokátska kancelária v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2, proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, P. A., o zaplatenie 2 137,90 € s prísl., na odvolanie odporcu zo dňa 20. 12. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/7/2012-68 zo dňa 07. 11. 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 16C/7/2012-80 zo dňa 22. 01. 2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia vo výroku, ktorým žalovanému na zaplatenie sumy 1 995,40 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21. 09. 2011 do zaplatenia boli povolené mesačné splátky po 100 € vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení či i len jednej splátky, potvrdzuje s tým, že žalovaný je povinný platiť žalobcovi. V ostatných častiach zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 99,09 € na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote do troch dní."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Erikom Vargom v právnej veci žalobcu: P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.. C. X, P. A., zast. JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou v Rimavskej Sobote, ul. Daxnerova č. 2 proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, P. A. o zaplatenie 2.137,90 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť sumu 1.995,40 eur, spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 21.9.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100,00 eur, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

II.Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 395,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 120,50 eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 16. 01. 2012 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie 2.137,90 eur spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva za fyzické napadnutie žalobcu, svojim konaním žalobcovi spôsobil újmu na zdraví, ktorej bodové ohodnotenie vykonal v trestnom konaní znalec MUDr. Tibor Letko. Bolestné žalobcu vo finančnom vyjadrení predstavuje 1.637,90 eur, okrem tejto sumy žalobca požadoval 500 eur ako náhradu výdavkov za 5 ciest (po 100 eur) vykonaných za účelom ošetrenia v Nemocnici Košice - Šaca, a.s.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 28. 02. 2012, v rámci ktorého uznal bolestné vo výške 1.637,90 eur, namietal však výšku požadovanej náhrady hotových výdavkov, kde mali byť zahrnuté výdavky na cestovné z Rimavskej Soboty do Košíc - Šace a späť, strava, parkovanie a ďalšie a žiadal, aby žalobca konkretizoval aktuálne ceny pohonných hmôt v dňoch, kedy dané cesty realizoval, špecifikoval počet prejazdených kilometrov, dokladoval kubatúru osobného motorového vozidla a priemernú spotrebu pohonných hmôt na 100 km jazdy. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal výdaje na parkovanie a domnieval sa, že suma 100,- eur na deň je nereálna, namietal tiež, že z lekárskych správ nie je zrejmé, v ktorých dňoch žalobca bol na kontrolách v nemocnici

Košice-Šaca. Zároveň namietal aj výšku trov právneho zastúpenia vzhľadom na výšku hodnoty konania a s ohľadom na svoje sociálne pomery žiadal súd o povolenie splatiť žalovanú sumou 20,- eur mesačne aj o „odpustenie“ úrokov z omeškania.

V replike k uvedenému vyjadreniu žalobca len zopakoval, že trvá na výške uplatneného nároku, pričom doplnil, že sumu 100 eur na jednu cestu tvorí 40 eur za spotrebu vozidla, predstavujúcu 10 litrov na 100 km (v žalobcom predloženom osvedčení o evidencii vozidla absentuje údaj o spotrebe vozidla), opotrebenie vozidla 10 eur a 50 eur sú výdavky na stravu pre seba a doprovod - svoju matku, výdavky na parkovanie a toalety.

S ohľadom na spornosť žalobcom tvrdeného a nepodloženého nároku na náhradu výdavkov za cesty súvisiace s poskytnutím zdravotnej starostlivosti súd žalobcu v uznesení zo dňa 24.5.2012 vyzval na náležité doplnenie podania o dôkazy a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom súd v tomto smere poskytol žalobcovi rozsiahle poučenie, napriek uvedenému žalobca zotrval na uplatnených nárokoch bez ich bližšej špecifikácie (cestovné, parkovné...)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného a listinnými dôkazmi - spisom Okresného súdu Rimavská Sobota spis. zn. , predžalobnou výzvou zo dňa 25.8.2011, podacím lístkom zo dňa 26.8.2011, lekárskymi správami MUDr. Romana Totkoviča zo dňa 31. 03. 2010, 03. 05. 2010, 21. 06. 2010, 2.11.2011, prepúšťacou správou, osvedčením o evidencii vozidla Honda HRV ev. č. RS 622BK, potvrdením zamestnávateľa - MAD SR, s.r.o. o zárobku žalovaného, mzdovými lístkami žalovaného za obdobie 6/2012, 8/2012 a 9/2012, výpisom z účtu žalovaného za obdobie 1.9.2012 - 30.9.2012, výpisom z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o priemerných cenách pohonných látok, výpisom technických údajov k vozidlu Honda HR-V z internetovej stránky www.mobile.de <http:// www.mobile.de> a technickou recenziou vozidla HR-V z internetovej stránky www.autorubik.sk.

Na nariadenom pojednávaní žalobca doplnil, že vozidlo šoférovala jeho matka, nakoľko mal zlomenú ruku, pri poslednej ceste by už bol býval schopný šoférovať, avšak považovali za vhodnejšie aby nešiel sám, chodievali sa počas cesty najesť na salaš Soroška, kde obed vyšiel spolu cca 15 eur, s nápojom 20 eur, nad rámec čoho si ďalej kupovali bagety, nápoje na pitný režim. Čo sa týka parkovania, pred nemocnicou sa platilo paušálne 1 euro na deň, poplatok za toalety počas cesty vyšiel cca 50 centov (1 krát každú jazdu). Pri prvej ceste, kedy žalobca ostal na operáciu, mu matka nechala 50 eur na 5 dní pobytu v nemocnici, strava v nemocnici síce bola hradená, avšak kupoval si kávu, sladkosti, uvedenú sumu zúžitkoval, ostalo mu asi 5 eur.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd nasledovný nesporný skutkový stav: Žalovaný dňa 15. 03. 2010 na sídlisku Západ v Rimavskej Sobote fyzicky napadol žalobcu tak, že ho udrel rukou do oblasti ľavého oka a do oblasti pravého predlaktia, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pohmoždenie mäkkých častíc v oblasti ľavého oka, zlomeninu tela pravej ľakťovej kosti, liečenej operáciou a fixáciou kovovým materiálom, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a sťaženie obvyklého spôsobu života po dobu najmenej 6 týždňov. Svojim konaním naplnil žalovaný skutkové podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa a prečin výtržníctva podľa a bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota spis. zn. zo dňa 07. 06. 2011 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou dva roky. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok číslo -74/2010 zo dňa 30. 12. 2010 znalcom v odbore Zdravotníctvo a Farmácia, odvetvie Chirurgia

- Traumatológia, MUDr. Tiborom Letkom, kde bolo bolestné žalobcu ohodnotené počtom bodov 110, pričom v čase spáchania skutku predstavovala hodnota jedného bodu sumu 14,89 eur, teda nárok žalobcu ako poškodeného predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 1.637,90 eur. Liečba žalobcu prebiehala v Nemocnici Košice - Šaca, a. s., kam žalobca cestoval v doprovode svojej matky, Ivety Szollosiovej, osobným motorovým vozidlom značky I. I.-Z., N.:P. spolu päť krát a to v dňoch 17. 03. 2010, 31. 03. 2010, 03. 05. 2010, 21. 06. 2010 a 02. 11. 2011.

Sporným medzi účastníkmi konania bola výška uplatnenej náhrady nákladov spojených s liečením.

Podľa v platnom znení (ďalej len ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

V zmysle veta tretie v platnom znení (ďalej len ) súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V zmysle o cestovných náhradách v platnom znení ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Podľa veta prvá o cestovných náhradách sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla.

Podľa o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je s účinnosťou od 1.1.2009 suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že došlo k naplneniu zákonných podmienok pre vznik občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, t.j. konaním žalovaného (ktoré zároveň naplnilo znaky konania relevantného v zmysle trestného práva) spočívajúcom vo fyzickom napadnutí žalobcu bola porušená právna povinnosť (počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví), k spôsobeniu škody na zdraví (ktorej výška ustálená bodovým ohodnotením v znaleckom posudku nebola spochybnená) žalobcu, pričom je nepochybná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou

a nebol prelomený princíp prezumovaného zavinenia, z ktorého občiansko-právna koncepcia náhrady škody vychádza.

Uvedené skutočnosti v predmetnom konaní sporné medzi účastníkmi neboli, súd preto titulom jednorázového odškodnenia bolesti priznal žalobcovi sumu 1.637,90 eur.

Vo vzťahu k spornej časti uplatneného nároku, t.j. rozsahu uplatnených nákladov súvisiacich s liečením ( ), je potrebné uviesť, že predmetná zákonná úprava sleduje spravodlivé odškodnene súvisiacich nákladov, ktoré by inak (bez protiprávneho zásahu škodcu) poškodenému neboli vznikli. Relevantným zákonným kritériom pre priznanie nákladov spojených s liečením je pritom hľadisko účelnosti ich vynaloženia. Žalobca uplatnil viacero čiastkových nárokov v celkovej sume 500 eur, ktorými nárokmi sa súd postupne zaoberal.

Čo sa týka cestovných nákladov, vzhľadom na ich nepodloženie žalobcom, súd ich výšku ustálil úvahou, za základ ktorej si zobral metodiku upravenú v citovaných ustanoveniach zákona o cestovných náhradách. Pre konkrétny výpočet vychádzal súd z opatrením MPSVaR určenej výšky základnej náhrady (0,183), z údajov štatistického úradu SR o priemerných cenách pohonných hmôt ku jednotlivým dňom kedy žalovaný cestoval za ošetrením (17.3.2010 - 1,231 eur/l, 31.3.2010 - 1,246 eur/l, 3.5.2010 - 1,279 eur/l, 21.6.2010 - 1,278 eur/l, 2.11.2011 - 1,465 eur/l), zo vzdialenosti bydliska žalovaného od miesta poskytnutia zdravotnej starostlivosti - 140 km a zo súdom zistenej kombinovanej spotreby daného typu vozidla s rovnakým rokom výroby (8,2 l na 100 km). Na základe týchto vstupných údajov vychádza v zmysle predmetnej metodiky náhrada cestovného v sume 78,81 eur za cestu vykonanú dňa 17.3.2010, v sume 79,15 eur za cestu vykonanú dňa 31.3.2010, v sume 79,89 eur za cestu vykonanú dňa 3.5.2010, v sume 79,87 eur za cestu vykonanú dňa 21.6.2010, v sume 84,06 eur za cestu vykonanú dňa 2.11.2011. Nakoľko si však žalobca za každú z piatich vykonaných ciest uplatnil 50 eur, súd v súlade s procesnou zásadou ultra petitum nemohol uplatnený nárok prekročiť (na uvedenom nič nemení že celková priznaná suma je nižšia než celkový uplatnený nárok, nakoľko len také chápanie zásady neprekročiteľnosti uplatneného nároku, ktoré sa viaže na každý samostatný uplatnený právny nárok zodpovedá zmyslu citovaného ustanovenia ) a priznal teda žalobcovi cestovné v uplatnenej výške 5 x 50 eur.

Za účelne vynaložené náklady bezprostredne súvisiace s liečením okrem cestovného vynaloženého za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti ďalej súd považoval náklady na:

- parkovné v súvislosti s nemocničným ošetrením - 5 x 1 euro

- stravné v dňoch vykonaných ciest - 10 eur na osobu a deň

- toalety v dňoch vykonaných ciest - 50 centov na deň

Celková suma priznaných súvisiacich nákladov teda tvorí 357,50 eur. Výšku parkovného žalovaný nespochybnil, paušálna suma 1 euro za deň parkovania na nemocničnom parkovisku je výrazne výhodnejšia než pri bežných hodinových sadzbách na parkoviskách, niet dôvodu spochybniť ani nevyhnutné použitie toaliet počas cesty o dĺžke 140 km, navyše priznané súdom len v najnevyhnutnejšom rozsahu, t.j. 50 centov na cestu, výšku stravného súd (opäť pri nepodložení dôkazmi zo strany žalobcu) ustálil úvahou na sumu 10 eur na osobu (využitie doprovodu matkou žalobcu je podľa názoru súdu odôvodnené samotnou diagnózou - zlomenina lakťovej kosti a faktom potreby vedenia motorového vozidla) a deň. Vo zvyšnej časti (vreckové do nemocnice, využité na nákup sladkostí a kávy, pri hradenej nemocničnej strave) uplatnený nárok podľa názoru súdu nenapĺňa kritérium účelnosti a v tomto rozsahu žalobu zamietol.

Podľa splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri zodpovednosti za škodu v súvislosti s omeškaním žalovaného súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej sa dlžník do omeškania dostáva uplynutím lehoty určenej vo výzve veriteľa. V predmetnom prípade bolo v konaní preukázané, že žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil v lehote určenej vo výzve žalobcu, t.j. do 20. 09. 2011, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v súlade s citovaným ustanovením vo výške určenej vykonávacím predpisom. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania zo sumy 2.013,40 eur vo výške 9% od 21. 09. 2011 do zaplatenia. Pre úplnosť je zo strany súdu potrebné doplniť vo vzťahu k žalobcovi, že referenčná úroková sadzba ECB v čase omeškania predstavoval 1,25 %, žalobca by teda mal nárok na vyšší úrok z omeškania, súd však nemohol prekročiť výšku žalobcom uplatneného úroku z omeškania, vo vzťahu k žalovanému a jeho žiadosti o „odpustenie“ úrokov z omeškania súd dodáva, že súd nie je oprávnený „odpustiť“ žalovanému úrok z omeškania (žalovaný si zrejme mýli inštitút oslobodenia do súdnych poplatkov, prípadne nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo však neprichádza do úvahy pri úroku z omeškania), jedine žalobca disponujúci predmetnou pohľadávkou ju môže žalovanému „odpustiť“.

Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou žalovaného o umožnenie mesačných splátok dlžnej sumy. V tejto súvislosti súd zistil, že priemerný čistý hodinový zárobok žalovaného predstavuje 1,89 eur, mesačné príjmy v mesiacoch jún, august a september 2012 predstavovali 202, 284 a 283 eur. Iný príjem žalovaný nemá, žije s mamou, platia na polovicu nájomné v celkovej výške 179,- eur, platí si mobil a spláca spotrebný úver vo výške 74,- eur mesačne, nevlastní žiadny majetok, ani auto, jedine bicykel. Napriek nízkemu preukázanému príjmu sa súd stotožnil s nesúhlasným stanoviskom žalobcu ohľadne žalovaným navrhovanej výšky splátok (20 eur mesačne), čo by v danom prípade znamenalo, že len priznanú istinu by žalovaný splácal 5 rokov. Súd zohľadni charakter uplatneného nároku, t.j. že ide o škodu na zdraví spôsobenú úmyselným trestným činom a z tohto hľadiska považuje žalovaným navrhovanú úpravu za nespravodlivú a zároveň v rozpore s účelom ( - upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) aby poškodený musel čakať tak dlhú dobu na odškodnenie zdravotných následkov spôsobených úmyselným trestným činom, ďalšie podlžnosti žalovaného (predovšetkým žalovaný je spôsobilý splácať spotrebný úver vo výške 75 eur mesačne) podľa názoru súd nemajú prednosť pred náhradou škody za ublíženie na zdraví a nemožno tiež ponechať bez odozvy arogantný prístup žalovaného vo vzťahu k žalobcovi aj na samotnom súdnom pojednávaní. Možné následky (vrátane finančných) svojho vedomého konania mal žalovaný zvážiť v čase páchania trestného činu. S ohľadom na uvedené okolnosti súd s poukazom na ustanovenie zákona povolil žalovanému splatiť žalovanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100,- eur a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 395,64 eur, ktoré tvorí:

1.tarifná odmena za 4 úkony právnej služby:

- príprava a prevzatie zastúpenia - 12.01.2012

- písomné podanie na súd - žaloba - 12.01.2012

- písomné podanie na súd - vyjadrenie - 19.03.2012

- účasť na pojednávaní - 7.11.2012

t.j. 4 x 91,28 eur, spolu 365,12 eur v súlade s , a - c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Súd nepriznal tarifnú odmenu za požadovaný úkon právnej služby označený ako „Spísanie opravy a doplnenia návrhu na výzvu súdu - 15.6.2012“. Obsahom predmetného úkonu bolo len zopakovanie dovtedajších tvrdení, pričom napriek rozsiahlemu poučeniu súdu k úprave a vykonaniu výpočtu peňažného nároku nedošlo a daný prepočet vykonal súd sám, preto takýto úkon nemožno považovať za účelný z hľadiska súdneho konania a jeho akceptovateľných trov.

2. režijný paušál za 4 úkony právnej služby, t.j. 4 x 7,63 eur, spolu 30,52 eur v súlade s a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Nakoľko je žalobca v konaní o náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku (h) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení), súd v súlade s citovaného zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za konanie v sume 120,50 eur procesne neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.