Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/175/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: A. S., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky 313,59 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu A. XX, F., pod sp.zn. EX 2215/10u, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, sp.zn. z 24.3.2011 takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. z 24.3.2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Martin uznesením, sp.zn. z 24.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp.zn. EX 2215/10u, z 10.2.2010.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia , Exekučného poriadku; , , , , , o rozhodcovskom konaní; čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“), až 4 , účinného v čase uzavretia zmluvy, , čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“) a judikatúru Súdneho dvora ES (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-473/00 z 21.11.200 - „Cofidis“) v podstate tým, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku XI. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy č. 11916217 uzavretej 6.12.2005 povinným s právnym predchodcom oprávneného - VÚB bankou, a.s. - ďalej len „zmluva“, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere) je neprijateľnou podmienkou a je absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 03508/09 zo 16.7.2009, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť 17.8.2009 a vykonateľnosť 20.8.2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukazujúc na ustanovenia a , uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že aj rozhodcovský rozsudok je prekážkou na opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V ďalšom, citujúc znenie a , uviedol, že exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia, kedy oprávnený, ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré konštantne judikujú, že , resp. dohovor chránia „nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné“ (I. ÚS. 5/02), resp. práva, ktoré sú „praktické a efektívne“, t.j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (mutatis mutandis rozsudok ESĽP vo veci Hutten- Czapska proti Poľsku, ). Pri výklade významu ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania nie je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2009 sp.zn. týkajúce sa výkladu rovnakej normatívnej konštrukcie českého práva. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30.9.2003 Köbler, C-224/01, Zb. s I.-10239, bod 38; zo 16.3.2006 Kapferer, C-234/04, Zb. S. I-2585, bod 20; ako aj z 3.9.2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22). V zmysle bodu 47 označeného rozhodnutia zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Rovnaký argument musí de facto potom platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku. Ak by sa ustanovenie v spojitosti s vykladalo tak, že ukladá exekučnému súdu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby bol tento rozsudok napadnutý žalobou, musí byť v zmysle zásady rovnocennosti uložená rovnaká povinnosť exekučnému súdu aj v rámci prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu, čomu tak nie je. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Z uvedeného rovnako vyplýva aj to, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti

preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.7.2007 sa vzťahovali ustanovenia až len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa V dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení až 54 . Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia , práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak a podľa . Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. On oprávnený má v zmysle a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Podľa jeho názoru namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ustanoveniu , z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny: Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 23,83 Eur s DPH.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku z 10.10.2012, odôvodňujúcom prečo odvolaniu oprávneného podanému proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť uviedla nasledovné: „S uvedeným rozhodnutím sa stotožňujem, vychádzajúc z rozhodnutia NS SR z 21.3.2012 č.k. , ktoré je prelomovým rozhodnutím, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.“

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa a

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného dodáva:

K procesnému postupu odvolací súd poznamenáva, že okresný súd postupoval správne, keď pred skúmaním obsahu rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku XI. obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy.

Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa . Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ nemal inú možnosť a viac-menej „musel súhlasiť“ s obchodnými podmienkami, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 29.3.2011). Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle v spojení s Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 (na ktoré poukazuje i samotný odvolateľ), podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. V bode 34 označeného rozhodnutia sa stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke v posudzovanej veci je zaradené do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah.

Keďže len demonštratívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu pritom nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len) dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode

ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. Ak pôžička bola poskytnutá na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať ako celok vrátane všeobecných obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť ako celok.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky, čo spôsobuje t.j. absenciu právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci (a nie závery vychádzajúce z vecného prieskumu rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani znenie dôvodovej správy k ustanoveniu , ktoré vo svojom odvolaní uviedol oprávnený, či právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. z 26.9.2011. Pokiaľ ide o právny záver prezentovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky v označenom uznesení, krajský súd poznamenáva, že tento sa týka preskúmavania správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, ku ktorému v danom prípade ani nedošlo. Naviac dôvodová správa nie je prameňom práva (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. februára 1998 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 30, pod č. 78/1998).

K názoru odvolateľa, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný konanie (exekúciu) len zastaviť, a nie nevydať poverenie, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že ho považuje za nesprávny a irelevantný. Exekučné súdy v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, zamietajú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z hľadiska procesnej hospodárnosti a rýchlosti konania je plne zodpovedajúcim právnej úprave vykonanie posúdenia súladu exekučného titulu a ním priznaného plnenia so zákonom (a dobrými mravmi) už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by absolútne neúčelné vydať takéto poverenie (vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o jeho udelenie vcelku) a takmer súčasne s ním z úradnej povinnosti rozhodnúť o zastavení exekúcie, na vykonanie ktorej bolo práve vydané poverenie.

K tvrdeniu odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie mu znemožní reálnu vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči povinnému, odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti oprávneným zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie obdobne ako uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie jeho práva na súde.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( ) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.