Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-46-2020.pdf
PDF · 117.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Bencont Investments, s. r. o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105, právne zastúpeného: Koval & spol., advokátska kancelária, s. r. o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36648892 proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, t. č. ÚVTOS Košice – Šaca, Budovateľská 1, priečinok 28, 040 15 Košice, o zaplatenie 243,70 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 53,55 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 20. 06. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 13,55 eur od 19. 07. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 15,- od 19. 08. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 15,- eur od 19. 09. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,1 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16. 05. 2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16. 10. 2020 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 105,62 eur úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10,00 eur od 20. 06. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 18,54 eur od 19. 07. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 39,79 eur od 19. 08. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 19,99 eur od 19. 09. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 17,30 eur od 19. 10. 2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 138,08 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06. 08. 2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, na žalobcu. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 31. 05. 2017 uvedená pod VS 2797868292 vo výške 10,- eur s lehotou splatnosti 19. 06. 2017, faktúra zo dňa 30. 06. 2017 uvedená pod VS 4798849782 vo výške 18,54 eur s lehotou splatnosti 18. 07. 2017, faktúra zo dňa 31. 07. 2017 uvedená pod VS 9799834739 vo výške 39,79 eur s lehotou splatnosti 18. 08. 2017, faktúra zo dňa 31. 08. 2017 uvedená pod VS 3100822790 vo výške 19,99 eur s lehotou splatnosti 18. 09. 2017, faktúra zo dňa 30. 09. 2017 uvedená pod VS 5101878710 vo výške 17,3 eur s lehotou splatnosti 18. 10. 2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne
dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 18. 06. 2020 platobný rozkaz, č. k. 16Up/988/2020, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Okresný súd Banská Bystrica následne v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyzval žalobcu, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca sa následne podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica vyjadril k odporu, že ho považuje za nedôvodný, pričom obsahom odporu sú len urážky, invektívy a vyhrážky rôznym osobám a neobsahuje absolútne žiadne odôvodnenie, a preto navrhuje, aby ho súd odmietol. Pre prípad, že ho neodmietne, navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou.
3. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 09. 07. 2021 č. k. 4Csp/46/2020-70 rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 53,55 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 20. 06. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 13,55 eur od 19. 07. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 15,- eur od 19. 08. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 15,- eur od 19. 09. 2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 138,08 eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,2 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
4. Voči rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného obsahovalo invektívy na konajúcu sudkyňu a nespĺňalo zákonom požadované náležitosti, súd prvej inštancie uložil žalovanému poriadkovú pokutu a zároveň ho vyzval na doplnenie odvolania v stanovenej lehote. V doplnení odvolania žalovaný v prvom rade poukázal na to, že so žalobcom žiadnu zmluvu nepodpísal. Uviedol, že v čase, keď boli všetci členovia rodiny doma, dali si zrušiť pevnú linku, keďže každý mal mobilný telefón. Ďalej poukázal na to, že zmluva bola podpísaná na základe telefonického rozhovoru dňa 21. 08. 2013, avšak ako a kde, keď bol v danom čase vo väzení. Zvyšok podaného odvolania nereflektoval na rozsudok súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 03. 02. 2022, č. k. 12CoCsp/49/2021-103 zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09. 07. 2021, č. k. 4Csp/46/2020-70 v I. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní, ako aj v priebehu prvoinštančného konania namietal, že Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie telefónnej prípojky nikdy neuzatvoril, avšak súd prvej inštancie sa s touto námietkou v priebehu prvoinštančného konania vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s ňou nijako nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje na to, že ide o podstatnú námietku, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože ak by na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
zistil, že ide o dôvodnú námietku, nebolo by možné vyhovieť žalobe žalobcu. Naopak, ak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistí, že táto námietka nie je dôvodná, potom by mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva na základe akých skutočností mal za to, že táto námietka žalovaného je nedôvodná. Z uvedeného dôvodu vzhliadol odvolací súd dôvod na zrušenie rozsudku v napadnutej časti a jeho vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie zistil, či predmetná zmluva bola skutočne uzatvorená so žalovaným, alebo či námietka žalovaného v tomto smere bola vznesená nedôvodne. V prípade, ak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky žalovaným, odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie síce správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, avšak nedostatočne sa zaoberal ochranou spotrebiteľa, a to vo vzťahu k priznanej degresívnej zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie sa v tomto smere nedostatočne zaoberal tým, ako bola degresívna zmluvná pokuta medzi sporovými stranami dohodnutá. Tu odvolací súd poukázal už na svoje skoršie prijaté závery v iných skutkovo obdobných veciach - viď napr. rozsudok sp. zn. 13CoCsp/56/2020 zo dňa 18. 05. 2021, rozsudok sp. zn. 2CoCsp/34/2020 zo dňa 26. 01. 2021, rozsudok sp. zn. 17CoCsp/46/2020 zo dňa 26. 11. 2020, rozsudok sp. zn. 7CoCsp/22/2020 zo dňa 28. 09. 2020. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - zistiť, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a na základe uvedených zistení žalobu zamietnuť alebo sa opätovne zaoberať žalobcom uplatneným nárokom, a to s dôrazom na uplatnený nárok na degresívnu zmluvnú pokutu - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2, 3 CSP aj náležite odôvodniť.
7. Po vrátení veci odvolacím súdom súd reflektoval názory v ňom vyjadrené, pričom poskytol stranám sporu priestor na vyjadrenie sa k tomuto rozhodnutiu.
8. Žalobca na výzvu súdu, aby špecifikoval sumu, ktorú požaduje ako zmluvnú pokutu vrátane výpočtu ako k nej dospel, uviedol, že zmluvnú pokutu vo výške 138,08 eur označenej vo fa č. 8204948590 ako Zmluvná pokuta 0577795047* si žalobca uplatňuje v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 29. 03. 2017, kde sa zmluvné strany dohodli v bode 5 a 6 na záväzku viazanosti a zmluvnej pokute v prípade porušenia záväzku viazanosti žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli v tabuľke č. 1 tejto zmluvy na záväzku viazanosti v trvaní 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tohto záväzku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, ktorá mala degresívny charakter a klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v Tabuľke č. 1 zmluvy dohodnutý vo výške 180,- eur. Z dôvodu porušenia záväzku viazanosti žalovaným bolo pristúpené k výpočtu zmluvnej pokuty podľa dohodnutého vzorca Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) nasledovne : 138,08 = 180 - (170 / 730 x 180). Uvedený vzorec vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom. Je potrebné konštatovať, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na elektronické zariadenie a služby poskytnutej žalovanému, ktoré boli úplne, jasne a zrozumiteľne v samotnom dodatku a v zmluve opísané a vysvetlené. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerných znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľave, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu neprimeranosti vysokej zmluvnej pokuty.
9. Následne bol dožiadaným súdom – Okresným súdom Košice I vypočutý žalovaný, ktorý sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice – Šaca, ktorý na otázku, aby uviedol, či bol dňa 29. 03. 2017, kedy bola podpísaná zmluva, vo výkone trestu odňatia slobody, resp. vo väzbe uviedol, že on žiadnu zmluvu nepodpísal a že dňa 29. 03. 2017 bol na slobode. Na otázku či namieta zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29. 03. 2017, uviedol, že on žiadnu zmluvu nepodpísal a pevná
linka by mu bola aj tak zbytočná, keďže nikto z členov jeho rodiny nebol doma. Po oboznámení sa so zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29. 03. 2017 uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho.
10. Súd vo veci pojednával dňa 21. 02. 2023 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že trvá na tom, že predmetnú zmluvu nepodpísal, žiadal ustanoviť znalca z odboru písmoznalectvo, nakoľko tvrdí, že podpis na zmluve je falošný. Uznesením zo dňa 26. 05. 2023 bolo žalovanému uložené zložiť zálohu na predmetné znalecké dokazovanie vo výške 800,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Keďže žalovaný zálohu nezložil, súd neustanovil znalca z odboru písmoznalectvo.
11. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 09. 2019 a výzvami, vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 29. 03. 2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb a Cenník. Súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu aktivoval žalovanému ako užívateľovi telefónnu prípojku – TP1, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX za účelom umožnenia pripojenia sa žalovaného do siete žalobcu a používania služieb v účastníckom programe Doma Happy L. Doba viazanosti bola dojednaná na 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. V zmluve bolo tiež dojednané, že porušením záväzku viazanosti vznikne právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 180,- eur. V zmluve je uvedené, že táto zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré poskytli žalovanému na základe tejto zmluvy s tým, že benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka. Následne je v zmluve uvedený vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti *základ pre výpočet). Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol podnik na základe spomínanej zmluvy a jej dodatku nasledovné sumy: - suma 18,54 eur faktúrou č. 4798849782 splatnou 18. 07. 2017, - suma 10,- eur faktúrou č. 2797868292 splatnou 19. 06. 2017, - suma 17,30 eur faktúrou č. 5101878710 splatnou 18. 10. 2017, - suma 19,99 eur faktúrou č. 3100822790 splatnou 18. 09. 2017, - suma 39,79 eur faktúrou č. 9799834739 splatnou 18. 08. 2017. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 09. 2019 bolo zistené, že ho adresoval právny predchodca žalovanému, v ktorom mu oznámil, že postúpil pohľadávky, ktoré má voči nemu a boli vyúčtované v tam špecifikovaných faktúrach v celkovej výške 243,70 eur spolu s príslušenstvom na žalovaného, pričom postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom a. s. a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. dňa 29. 07. 2019 v dôsledku čoho všetky predmetné pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli k 06. 08. 2018 do vlastníctva žalobcu.
13. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. 12. 2017, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12, písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa§ 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia
18. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako podnik dňa 29. 03. 2017 podľa zákona č. 351/2011 Z. z. uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorým sa podnik zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a aktivovať a poskytovať program služieb „Doma Happy L“ s dobou viazanosti 30 mesiacov so záväzkom žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby neplnil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 08. 2019 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok voči žalovanému vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku na žalobcu, čím bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Žalovaný síce popieral, že zmluvu podpísal, navrhol znalecké dokazovanie písmoznalcom ohľadom pravosti podpisu, avšak keďže nezložil zálohu na predmetné znalecké dokazovanie, súd ho nevykonal a vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli predložené súdu. Keďže žalobca predložil súdu zmluvu, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným, ktorá bola ním podpísaná, pričom pri laickom porovnaní podpisu s inými podpismi žalovaného sa jedná o ten istý podpis, a keďže žalovaný nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorým by preukázal, že zmluvu nepodpísal, súd dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalovaného, že zmluvu nepodpísal. V neprospech žalovaného je aj skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že zmluvu nemohol podpísať, keďže v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase podpisu zmluvy vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Keďže výšku priznanej istiny odvolací súd nespochybnil, súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie, ods. 22, 23, 24 pôvodného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4Csp/46/2020-70 zo dňa 22. 06. 2021, ktorý v II. výroku nadobudol právoplatnosť.
25. Zároveň sa žalovaný v zmysle zmluvy zaviazal v prípade porušenia záväzku viazanosti nezaplatením ceny za poskytnuté služby zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom základ pre jej výpočet bol dohodnutý vo výške 180,00 eur. Tým, že žalovaný porušil svoj záväzok viazanosti, podnik si zo základu 180,00 eur faktúrou č. 8204948590 uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 138,08 eur so splatnosťou dňa 19. 03. 2018. Čo sa týka zmluvnej pokuty, tak žalovaný si ako spotrebiteľ zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty tak súd prvej inštancie považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by nemal byť už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené zákonné ustanovenie ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu
platnosti Zmluvy, resp. dodatku, nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, t. j. zo zmluvnej podmienky ktorá je neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne dojednanej zmluvnej podmienky, preto žalobu v časti žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty zamietol. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove 13CoCsp/56/2020) Rovnako neobstojí poukaz žalobcu na to, že zohľadňoval časový aspekt porušenia povinnosti s klesajúcou sumou zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že nie každé prípadné porušenie povinnosti je rovnakej intenzity, významu a následkov. Porušením povinnosti pritom nemôže byť využitie oprávnení daných zákonom, či dohodou. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove 2CoCsp/34/2020) Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
29. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 243,70 eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 53,55 eur, t. j. v rozsahu 21,95 % a neúspech v rozsahu 78,05 %. V zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalovanému voči žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 56,1 % (78,05 % - 21,95 %). O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.