Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/34/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľov: 1) U. U. Y. X) P. U., E. W. O., L. Č.. XX, proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úrad Košice - okolie, Popradská 78, Košice, za účasti: B. J., H.. L., W. O., B. S. Č.. 9, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 20.10.2010, č. 2010/00846-9-Kr, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 20. októbra 2010 č. 2010/00846-9-Kr a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2010 č. 2010/00846-9-Kr odporca rozhodol o tom, že oprávnená osoba B. J., H.. L. spĺňa podmienky uvedené v o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) a zároveň jej priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti v kat. území A. P., zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX Y. F.. Č.. XXXX, ktorej časť je dnes vedená v katastri nehnuteľnosti kat. územie P. Q. D. Č.. XXXX Y. F. I. Č.. XXXXX/9 o výmere 226 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s tým, že táto nehnuteľnosť bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia zapísaná do listu vlastníctva ako vlastníctvo B. J. v podiele 1/1.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že B. J. si ako oprávnená osoba uplatnila dňa 22.07.1992 na Pozemkovom úrade Košice - okolie nárok na vydanie nehnuteľnosti v kat. území A. zapísanej ako pozemno-knižná parcela Č.. XXXX, ktorá prešla do vlastníctva štátneho podniku Tehelne Košice vyvlastnením od jej otca L. L. bez vyplatenia náhrady. Účastníci konania vlastníci evidovaní v LV Č.. XXXX nesúhlasili s vydaním nehnuteľnosti z dôvodu, že sa jedná prekážku vydania uvedenú v § 11 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, lebo na predmetných pozemkoch bolo od začiatku vlastníctvo VŠT, š.p. Košice rekreačné zariadenie a stály pioniersky tábor. Zo strany Ministerstva výstavby a Ministerstva pre správu a privatizáciu majetku SR bol vydaný súhlas na odpredaj pozemku a tento bol v katastri nehnuteľnosti zavkladovaný dňa 07.04.1997 LV č. XXXX pod parc. č. XXXXX/X. Navrhli, aby bol predmetný nárok oprávnenej osoby realizovaný formou náhradného pozemku

Z predložených a vyžiadaných listín mal zistené, že v pozemkovej knihe kat. úz. A. v pozemno- knižnej zápisnici č. XXX je vedená parc. č. XXXX bez výmery vo vlastníctve L. L. v zápise B 22 v celosti. Z identifikácie parciel z 23.04.1992 vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXXX je evidovaná v LV XX z dôvodu vyvlastnenia pre Československý štát - Východoslovenské tehelne. Z identifikácie

parciel z 15.11.1994 vyplýva, že pozemno-knižná parcela č. XXXX druh pozemku lúka podľa bývalého katastrálneho stavu p. č. XXXX lúka vo výmere 16612 m2 celá je včlenená do LV XX.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru - Odbor výstavby v Košiciach č. Výst. 3484/1965 zo dňa 22.04.1965, zo zápisu pod por. č. 2 vyplýva, že L. L. sa vyvlastňuje z vložky XXX parc. č. XXXX o výmere 16707 m2 pre Východoslovenské tehelne, n. p. Košice za účelom zriadenia Pionierskeho tábora v Obci Medzev v hone Šugov. Náhrada za vyvlastnený pozemok prislúchala v inom náhradnom pozemku. Náhradný pozemok mal poskytnúť finančný odbor ONV v Košiciach.

Z predložených a zadovážených listinných podkladov zistil, že časť vyvlastnenej pozemno-knižnej parcely č. XXXX je totožná s platnými parcelami CKN označenými pod parc. č. XXXXX/X Y. XXXXX/X vo vlastníctve U. U. Y. P.H. U.. Titulom nadobudnutia vlastníctva k parc. č. XXXXX/X je kúpna zmluva zo dňa 07.04.1997 pod V 121/97 od predávajúceho Východoslovenské tehelne š. p. v likvidácii.

Považoval za preukázané, že oprávnená osoba je dcérou L. L., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, preto spĺňa podmienky uvedené v .

Poukázal na znenie , v zmysle ktorého oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez poskytnutia náhrady.

Okresný úrad Košice - vidiek odporcovi listom zo dňa 23.10.1992 oznámil, že sa dá predpokladať, že občanom zo strany bývalého Okresného národného výboru Košice - okolie náhradné pozemky neboli poskytované, hoci vyvlastňovacie rozhodnutia s takýmito náhradami počítali. Prechodom vlastníctva na štát bez poskytnutia náhrady považoval za splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. n) cit. zákona v spojení s ustanovením § 4 cit. zákona.

Citujúc ustanovenia , zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom v rozhodnom období a konštatoval, že vzťah medzi reštitučnými a privatizačnými predpismi je riešený v v znení zmien a doplnkov. Z ustanovenia je zrejmé, že nadobúdateľ majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov, pričom nadobúdaným majetkom je aj majetok, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Východoslovenské tehelne, š. p. Košice v liste zo dňa 28.04.1993 ako povinná osoba na výzvu oprávnenej osoby uviedli, že požiadavky v rámci reštitučného zákona budú realizovať po vykonaní identifikácie parciel Pionierskeho tábora Šugov. Dohodu o vydaní nehnuteľnosti s oprávnenou osobou neuzavreli ani po vstupe do likvidácie a vyhlásení konkurzu a z obchodného registra boli vymazané dňa 08.07.2005.

Z rozhodnutia vydaného pod č. výst. 3078/65-Ba z 10.04.1965 vyplýva, že za účelom výstavby Pionierskeho tábora pre VST Košice v doline „Šugov“ sú plánované montované objekty za účelom rekreácie detí s tým, že oplotenie PT nie je dovolené. Loptové hry možno hrať na voľných trávnatých plochách a výškové rozdiely v teréne pri obsadzovaní objektov vyrovnávať v maximálnej miere soklovým murivom. Toto rozhodnutie nezbavilo investora ďalších zákonných povinností pokiaľ ide o stavebné povolenie a upozornilo na to, že stavebný obvod môže byť využitý len pre účely, pre ktoré bol vyvlastnený.

Pozemok vydávaný rozhodnutím pod označením XXXXX/X vznikol rozdelením parc. č. XXXXX/X vedenej v LV XX v druhu pozemku vodná plocha.

Na základe šetrenia odporca zistil, že v Štátnom archíve sa rozhodnutie o zriadení chatovej osady na predmetnom území nenachádza a takéto rozhodnutie sa nenachádza ani na Mestskom úrade v Medzeve. Ohliadkou na mieste samom zistil, že pozemok parc. č. XXXXX/X je záhradnícky upravenou plochou pri zrubovej rekreačnej chate typu Javorina.

V závere odporca uviedol, že v konaní neboli zistené skutočnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) až h) zákona, ktoré by bránili vydaniu nehnuteľnosti v kat. úz. P. evidovanej v LV XXXX /malo byť LV č. XXXX/ ako parc. CKN č. XXXXX/XX o výmere 226 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý prešiel do vlastníctva štátu ako časť pozemno-knižnej parcely č. XXXX.

Prevod vlastníctva kúpnou zmluvou s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 nebol platný vzhľadom na uplatnený reštitučný nárok.

Ďalšia časť vyvlastnenej pozemno-knižnej parcely č. XXXX označená súčasná parcela CKN č. XXXXX/ X o výmere 37 m2 v LV XXXX, na ktorej je postavená rekreačná chata so súpisným číslom XXXX, nie je predmetom obnovenia vlastníckeho práva a je riešená samostatným rozhodnutím.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovatelia žiadali preskúmavané rozhodnutie zrušiť vec a vrátiť odporcovi na ďalšie konanie považujúc ho za nesprávne a nezákonné. Uviedli, že predmetná parcela CKN č. XXXXX/X o výmere 226 m2 kat. úz. P. je zapísaná v LV č. XXXX ako zastavaná plocha a nádvoria, teda ide o zastavaný pozemok, čo odporca v danom prípade nezohľadnil a účelovo sa nezaoberal prekážkou pre jeho vydanie v zmysle . To, že ide o zastavaný pozemok preukazuje aj snímka z katastrálnej mapy, vychádzajúc z ktorej považovali za odôvodnený záver, že stavba bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu tohto pozemku. Predmetná parcela je vedená ako zastavaná plocha a nádvoria, čo zodpovedá aj skutočnému stavu. Nachádza sa v zastavanom území, kde jednotlivé stavby sú vedené v katastri nehnuteľností, pričom parcely, na ktorých sa nachádzajú tieto stavby boli tiež predmetom reštitúcie, avšak vlastníctvo k nim pre prekážku podľa oprávnenej osobe priznané nebolo.

Podľa ich názoru sa odporca dostatočne nezaoberal tým, že predaj dotknutých pozemkov bol realizovaný na základe súhlasného stanoviska Ministerstva výstavby a verejných prác SR a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a nevyporiadal sa ani so skutočnosťami uvedenými v rozhodnutí Okresného národného výboru - Odbor výstavby v Košiciach č. výst. 3484/1965 zo dňa 22.04.1965 por. č. 2, ktorým bol L. L. priznaný náhradný pozemok. OPÚ Košice - okolie sa uspokojil len s formálnym odkazom na list OÚ Košice - okolie zo dňa 23.10.1992, vychádzajúc z ktorého sa dá predpokladať, že náhradné pozemky neboli poskytnuté. Skutočnosť, či si L. L. toto právo uplatnil, prijal ho, resp. odmietol odporca ignoruje, pričom povinnosť preukázať túto skutočnosť bola na strane oprávnenej osoby. V rozhodnutí túto skutočnosť bez relevantného dôkazu podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. n) zákona hodnotí ako preukázanú, t. j. že náhrada poskytnutá nebola.

Nerovnaké hodnotenie rozhodujúcich skutočnosti a upieranie rovnakého postavenia účastníkov konania je zrejmé aj z vyhodnotenia skutočností súvisiacich s odkúpením parcely dnes označenej ako p. č. CKN č. XXXXX/X o výmere 226 m2 - zastavané plochy a nádvoria zmluvou pod č. V XXX/XX vklad povolený 07.04.1997, kde bol označený druh pozemku ako zastavaná plocha. Pokiaľ by neboli splnené zákonom stanovené povinnosti pre zápis dotknutej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, nebol by takýto zápis v katastri nehnuteľností vykonaný.

Poukázali tiež na to, že aj znalecký posudok vo veci overenia finančnej hodnoty účtovného zostatku HIM Vsl. Tehelní, š. p. Košice z 12.05.1995 nesporne zistil, že umiestnením chát v dotknutom území v rozpätí rokov 1969 až 1976 došlo k naplneniu určeného stavebného obvodu „výstavby pionierskeho tábora VsT Košice v doline Šugov“ a odvolávanie sa OPÚ Košice - okolie v rozpore s týmito skutočnosťami je irelevantné, keďže je vymedzený v súvislosti so stavebným konaním. Existencia tohto tábora bola v regióne všeobecne známa a tvrdenie o závažnosti nedostatku listiny preukazujúcej zriadenie chatovej

osady, keď je jednoznačne preukázané rozhodnutie č. Výst. 3078/65-Ba zo dňa 10.04.1965 je v porovnaní s hodnotením, že sa dá predpokladať, že náhradné pozemky neboli poskytnuté v súvislosti s vyvlastnením parc. č. XXXX neadekvátne a tak vzbudzuje závažné pochybnosti o nestrannosti objektívnosti a odbornosti hodnotenia jednotlivých dôkazov. Tieto tvrdenia preukazuje rozhodnutie ONV Košice - vidiek, Odbor obchodu a cestovného ruchu č. Obch. 1153/84 zo dňa 29.02.1983, ktorým závod Šugov zatrieďuje do kategórie turistická ubytovňa „B“. Toto rozhodnutie podľa ich názoru len potvrdzuje skutočnosť, že na predmetnom pozemku ako aj na ostatných priľahlých pozemkoch boli zriadené rekreačné chaty a ubytovne a to sa dá kvalifikovať už ako chatová osada, čo v zmysle , v platnom znení tiež bráni jeho vydaniu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a predložené dôkazy považovali záver odporcu na strane 5 preskúmavaného rozhodnutia, podľa ktorého neboli zistené skutočnosti v zmysle , až h) za rozporný s daným stavom a právne irelevantný. Z tých istých dôvodov aj označenie neplatnosti prevodu vlastníctva kúpnou zmluvou č. V XXX/XX s poukazom na ustanovenie považujú za neplatné, nesprávne a právne irelevantné.

Zdôraznili, že priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je nezákonným zásahom do ich práv, na ktorých sú ukrátení. Dotknutú nehnuteľnosť nadobudli na základe právoplatne uzavretej kúpnej zmluvy v dobrej viere, bez akejkoľvek vedomosti o reštitučnom nároku inej osoby a na tomto základe boli zapísaní ako vlastníci do príslušného katastra nehnuteľností bez akéhokoľvek obmedzenia.

V písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2010 odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.

K námietkam navrhovateľov uviedol, že pozemok vydávaný napadnutým rozhodnutím pod označením XXXXX/X vznikol rozdelením parc. č. XXXXX/X vedenej v čase účinnosti v LV č. XX ako vodná plocha. Z listu vlastníctva vyplýva, že sa jedná o pozemok, na ktorom je dvor. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v rozsudku vo veci sp. zn. M-Sždov 13/2 uviedol, že zákon pri rozhodovaní správneho orgánu o nevydaní, resp. vydaní pozemku oprávneným osobám neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemok označený v katastri nehnuteľností. Predložené dôkazy potvrdzujú, že vydávaná plocha vo vlastníctve navrhovateľov predstavuje plochu zarastenú trávou, ktorú je možné poľnohospodársky využiť aj vydať do vlastníctva oprávnenej osoby. Navrhovatelia potvrdili, že správny orgán konal s vlastníkmi zapísanými v katastri nehnuteľností ako s účastníkmi konania. Súhlasné stanovisko Ministerstva výstavby a verejných prác SR a Ministerstva pre správu a privatizáciu z 08.01.1997 bolo vydané v čase účinnosti zákona za iným účelom a nepreukazujú prekážku na vydanie pozemku oprávnenej osobe.

Poukazujúc aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -35 zo dňa 22.06.2010 uviedol, že, predmetom napadnutého rozhodnutia je parcela teraz evidovaná ako parc. CKN č. XXXXX/ X o výmere 226 m2, ktorá do vlastníctva štátu prešla ako časť pozemno-knižnej parcely č. XXXX vyvlastnením bez poskytnutia náhrady, a preto sa jedná o reštitučný titul uvedený v § 6 ods. 1 písm. n) zákona.

Stanovisko Mesta Medzev a šetrenie dokladov štátneho archívu v konaní preukazujú, že chatová osada na tomto území nebola zriadená pred účinnosťou a ani v čase účinnosti zákona. Taktiež je nesporné, že na vydávanej parcele č. XXXXX/XX nikdy nebola zriadená rekreačná chata, ani ubytovňa a nie sú ani ďalšie zákonné prekážky na vydanie pozemku.

Uzatvorením kúpnej zmluvy V XXX/XX 10.03.1997 došlo k porušeniu blokačného ustanovenia , preto považoval tento prevod zo zákona za neplatný.

Pre konanie podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov je rozhodujúci stav ku dňu jeho účinnosti.

Preskúmavaným rozhodnutím došlo k priznaniu vlastníctva k pozemku v kat. úz. Medzev označeného ako parcela CKN č. XXXXX/X o výmere 226 m2 - zastavané plochy a nádvoria dnes zapísaného na LV XXXX / správne má byť LV č. XXXX/, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXXX zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX v kat. úz. P., ktorý ku dňu 24.06.1991 bol vo vlastníctve Československého štátu - Východoslovenské tehelne, n.p. Košice. Oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona uplatnila nárok po nebohom otcovi a vlastníkovi L. L., ktorý zomrel 16.07.1978, podaním zo dňa 22.07.1992 na Pozemkovom úrade Košice - vidiek a aj u povinnej osoby Východoslovenské tehelne, š. p. Košice. Povinná osoba napriek vyjadreniu uvedenému v liste zo dňa 28.04.1993 oprávnenej osobe nehnuteľnosť dohodou nevydala, hoci uviedla, že požiadavky v rámci reštitučného zákona bude realizovať po vykonaní identifikácie parciel Pionierskeho tábora Šugov.

Účastníčka konania B. J. sa k opravnému prostriedku navrhovateľov nevyjadrila.

Súd podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a po oboznámení sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov je dôvodný.

Účelom bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka a s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti včítane zastavaných pozemkov, obytné hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výroby, alebo s ňou súvisiace vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, iný poľnohospodársky majetok uvedený v ( zákona).

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 cit. zákona povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 01.10.1990, cudzích štátov. Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa ods. 1 drží sa rozumie právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľností vo vlastníctve Českej a Slovenskej federatívnej republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky, práva hospodárenia alebo právo trvalého užívania, pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastniť. Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťou až do jej vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára. Odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto vecí, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe, porušením týchto povinností zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štátu alebo na inú právnickú osobu v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 titulom, ktorý je uvedený v § 6 ods. 1 cit. zákona.

Podľa § 9 cit. zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60. dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľností. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradov formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť

alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu možno podať opravný prostriedok na súd.

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle sú príslušné pozemkové úrady podľa tohto zákona v spojení s o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva pozemkových úradov v pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Ktoré pozemky alebo ich časti nemožno vydať je upravené v . Nevydanie nehnuteľnosti pre prekážky, ktoré sú uvedené v ustanovení zákona zakladá oprávnenej osobe nárok na bezodplatný prevod pozemku vo vlastníctve štátu alebo na inú náhradu. Na bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva oprávnenej osoby je príslušný Slovenský pozemkový fond. Okrem pozemkov môže fond poskytnúť za pozemky, ktoré sa nevydávajú aj finančnú náhradu.

Podľa , o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní dňa 18.09.2012 zotrvala na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu z dôvodov v ňom uvedených. Zdôraznila, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti predávajúci nemali na príslušnom liste vlastníctva žiadne obmedzenie, z ktorého by bolo zrejmé, že s nehnuteľnosťou nakladať nemôžu. Podľa jej názoru v danom prípade pravdepodobne pochybil odporca, ktorý nedal podnet na blokáciu predmetného listu vlastníctva po uplatnení reštitučného nároku oprávnenou osobou. Poukázala na to, že z rokovaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že oprávnená osoba svoj reštitučný nárok s prihliadnutím na kúpnu zmluvu zo dňa 12.09.1996, ktorú uzavrela s Východoslovenskými tehelňami, š.p. v likvidácii Košice, ktorej fotokópiu predložila, čiastočne vezme späť. Na základe uvedenej zmluvy bola oprávnenej osobe vyplatená istá časť finančnej náhrady, pričom vychádzajúc aj z uplatneného reštitučného nároku je zrejmé že oprávnená osoba požaduje vydať viac nehnuteľností, než bolo skutočne vyvlastnených jej právnemu predchodcovi. Do pozornosti súdu dala aj to, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné využiť na poľnohospodárske účely, pretože ide o pozemok, nachádzajúci sa okolo chaty, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov, na ktorom je kamenné podložie a iba jeho časť okolo chatky je navrhovateľmi upravená na trávnik s vysadenými okrasnými drevinami. Realizáciou napadnutého rozhodnutia by im bol znemožnený prístup do chatky, ktorá je ich výlučným vlastníctvom, keďže vecné bremeno zriadené nebolo.

Zástupkyňa odporcu reagujúc na vyjadrenie navrhovateľky v 2. rade uviedla, že otec oprávnenej osoby okrem nehnuteľností, na ktoré si táto uplatnila reštitučný nárok vlastnil aj iné, ktoré boli okrem pozemnoknižnej zápisnice č. XXX zapísané aj v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX. Ich časť nadobudla oprávnená osoba dedením a iba časť bola vyvlastnená jej právnemu predchodcovi predmetným rozhodnutím. Predmetom vyvlastnenia bola iba parc. č. XXXX, ktorej časť nadobudli následne navrhovatelia. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom navrhovateľkou v 2. rade predloženej kúpnej zmluvy boli vytvorené z inej pozemnoknižnej parcely, a to parc. č. XXXX, ako to vyplýva z geometrického plánu zo dňa 09.06.1996. Tieto nehnuteľnosti teda nie sú totožné s nehnuteľnosťami, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudla oprávnená osoba dedením. Inak by kúpnu zmluvu ani nemohla uzavrieť. Predmetom reštitúcie boli nehnuteľnosti, právnemu predchodcovi oprávnenej osoby vyvlastnené tak, ako boli vymedzené geometrickým plánom, vypracovaným pri zameriavaní budov a chát v r. 1993. Za nespornú považovala skutočnosť, že za vyvlastnené pozemky žiadna náhrada ich vlastníkom vyplatená nebola. Poukázala tiež na to, že v r. 1991 neexistovala právna úprava, týkajúca sa evidencie pozemkov mimo zastavaného územia obce, táto sa realizovala prostredníctvom výpisov z pozemnoknižných zápisníc. Ani po vzniku katastra nehnuteľností v r. 1995 sa poznámky

týkajúce sa týchto nehnuteľností v súvislosti s reštitučnými nárokmi do katastra nezapisovali až do času, kým o týchto nárokoch nebolo právoplatne rozhodnuté. Zdôraznila, že pri zameriavaní chát v r. 1993okrem skutočne zastavanej plochy boli vytvorené aj manipulačné priestory tak, ako to vyplýva aj z predložených geometrických plánov. Preto neobstojí tvrdenie navrhovateľov o tom, že vydaním sporných nehnuteľností im bude znemožnené zabezpečovanie údržby chaty a starostlivosť o ňu. Prístup k chate je potrebné riešiť v občianskoprávnom konaní. Uviedla tiež, že predmetné chatky a zariadenia pionierskeho tábora boli užívané maximálne 3 mesiace v roku, v ostatnom období slúžili ako pastviská. Preto by nebolo spravodlivé, keby oprávnenej osobe vydané neboli.

Navrhovateľka v 2. rade poprela, žeby predmetné chatky s priľahlými pozemkami boli pre potreby pionierskeho tábora využívané iba 3 mesiace v roku, keďže všetky tieto zariadenia slúžili aj ako školiace stredisko. Za nespravodlivé považovala práve vydanie nehnuteľnosti oprávnenej osobe, keďže navrhovatelia túto nehnuteľnosť nadobudli na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy a zaplatili za ňu kúpnu cenu, ktorú im v prípade jej vydania nemá kto nahradiť.

Navrhovateľ v 1. rade a účastníčka B. J. sa na pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom neprítomnosť navrhovateľa v 1. rade ospravedlnila navrhovateľka v 2. rade a účastníčka B. J. svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnila, ani z vážneho dôvodu nepožiadala o jeho odročenie. Preto súd v súlade s s použitím pojednávanie vykonal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že oprávnená osoba B. J. si uplatnila reštitučný nárok podľa o pôde v znení neskorších predpisov písomným podaním zo dňa 20.07.1992, doručeným Pozemkovému úradu Košice - okolie dňa 22.07.1992 a zároveň vyzvala povinnú osobu na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľnosti.

Okrem iných reštitučný nárok si uplatnila aj na parc. č. XXXX, ktorá bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX kat. úz. A. P. a uviedla, že táto parcela bola napriek nesúhlasu majiteľa vyvlastnená. Podľa identifikácie mala mať výmeru 17932 m2 a Východoslovenské tehelne, n. p. Košice, pre ktoré bol pozemok vyvlastnený, vyplatil majiteľovi z titulu vyvlastnenia náhradu iba za výmeru 16707 m2 po 0,40 Kčs za 1 m2. Žiadala finančné vysporiadanie čo do rozdielu výmery 1225 m2, alebo takúto výmeru vydať podľa dohody o rozdelení dedičstva.

V PKV č. XXX kat. úz. A. P. je zapísaná parc. č. XXXX bez výmery a ako jej výlučný vlastník je zapísaný L. L..

Z rozhodnutia Okresného národného výboru - Odbor výstavby v Košiciach zo dňa 22.04.1965 č. Výst. 3484/1965 vyplýva, že pre Východoslovenské tehelne, n. p. Košice boli vyvlastnené okrem iných aj nehnuteľnosti patriace L. L., zapísané v PKV č. XXX kat. úz. A. P. ako parc. č. XXXX o výmere 16707 m2 za náhradu stanovenú podľa § 16 vyhlášky Ministerstva financií č. 73/64 Zb., spočívajúcu v inom náhradnom poľnohospodárskom pozemku. Náhradný pozemok na osobitnú žiadosť jednotlivých vlastníkov mal byť poskytnutý finančným odborom ONV v Košiciach.

Súčasťou administratívneho spisu je aj podanie Okresného úradu Košice - vidiek zo dňa 13.10.1992, ktorým bolo odporcovi oznámené, že bývalý finančný odbor ONV Košice - vidiek náhradné pozemky poskytované občanom ako náhradu za ich vyvlastnené pozemky pre rôzne účely neevidoval, preto sa dá predpokladať, že občanom z ich strany náhradné pozemky neboli poskytnuté, hoci vyvlastňovacie rozhodnutia s takýmito náhradami počítali.

Vychádzajúc z obsahu reštitučnej žiadosti oprávnenej osoby, ktorá uviedla, že za predmetnú nehnuteľnosť, vyvlastnenú jej právnemu predchodcovi, tomuto bola vyplatená finančná náhrada za výmeru 16707 m2, sa javí neopodstatnenou konštatácia odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že vlastníctvo ohľadne predmetnej nehnuteľnosti prešlo na štát bez poskytnutia náhrady,

čím sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. n) v spojení s § 4 zákona, teda že nehnuteľností prešli na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez poskytnutia náhrady. To, či bola za vyvlastnenú parc. č. XXXX vo výmere aká bola vyvlastnená poskytnutá pôvodnému vlastníkovi nejaká náhrada nie je z obsahu spisu zrejmé.

S prihliadnutím na tvrdenie oprávnenej osoby, že pôvodnému vlastníkovi bola vyplatená náhrada finančná, obsah vyvlastňovacieho rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že tomuto mala byť poskytnutá náhrada v náhradnom pozemku a oznámenie Okresného úradu Košice - vidiek zo dňa 13.10.1992 bolo povinnosťou odporcu dôsledne zistiť, či za vyvlastnenú parcelu č. XXXX bol pôvodnému vlastníkovi

- právnemu predchodcovi oprávnenej osoby pridelený náhradný pozemok, či tento o pridelenie náhradného pozemku požiadal, resp. či skutočne za výmeru, ktorá bola pôvodnému vlastníkovi vyvlastnená z parcely č. XXXX mu skutočne bola vyplatená finančná náhrada. Vychádzajúc z uvedeného záver odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že sa dá predpokladať, že občanom neboli poskytnuté náhradné pozemky, hoci vyvlastňovacie rozhodnutie s takýmito náhradami počítalo sa javí byť neopodstatnený.

S prihliadnutím na obsah pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. úz. A. P., kde je zapísaná parc. č. XXXX bez výmery, vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV - Odbor výstavby v Košiciach zo dňa 22.04.1965 č. Výst. 3484/1965, z ktorého vyplýva, že predmetom vyvlastnenia je parc. č. XXXX zapísaná v PKV č. XXX v celosti (vo výmere 16707 m2) i tvrdenie oprávnenej osoby v reštitučnej žiadosti o celkovej výmere parc. č. XXXX (17932 m2) a o vyplatení finančnej náhrady bolo povinnosťou odporcu zistiť rozsah uplatneného reštitučného nároku, jeho titul, či pôvodný vlastník si osobitnou žiadosťou uplatnil nárok na náhradu za vyvlastnené pozemky a či, akou formou a v akom rozsahu tomuto bola poskytnutá náhrada. Samotné oznámenie Okresného úradu Košice - vidiek, že sa dá len predpokladať, že náhradné pozemky neboli poskytnuté nemožno totiž považovať za dôkaz o tom, že náhrada za predmetné nehnuteľnosti poskytnutá nebola. Iba po dôslednom zistení a preukázaní okolností týkajúcich sa poskytnutia náhrady, či už formou peňažnou alebo náhradným pozemkom, bude možné posúdiť, či sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. n) zákona, teda nehnuteľnosť bola vyvlastnená bez náhrady.

Po preukázaní splnenia podmienok pre vydanie nehnuteľnosti podľa bude povinnosťou odporcu dôsledne zistiť, či vydaniu predmetných nehnuteľností nebráni niektorá z prekážok uvedená v zákona.

V danom prípade odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že neboli zistené skutočnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) až h) citovaného zákona, ktoré by bránili vydaniu predmetných nehnuteľností. V tomto smere podľa názoru súdu odporca nepostupoval v intenciách cit. § 32 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní ani v smere správneho výkladu ust. § 11 ods.1 písm.d) citovaného zákona. Odporca toto ustanovenie zákona vykladá úzko a rýdzo gramaticky, bez ohľadu na susediacu parcelu č.XXXXX/ X - stavbou zastavanú plochu, ktorá odporcom samostatným rozhodnutím zo dňa 21.10.2010 č. : 2010/00846-10-Kr oprávnenej osobe vydaná nebola, resp. k nej nebolo priznané oprávnenej osobe vlastnícke právo pre prekážku uvedenú v § 11 ods.1 písm.d) cit. zákona. V dôsledku uvedeného by sa vytvoril právny stav, podľa ktorého by navrhovatelia nemali možnosť prístupu k rekreačnej chate a túto by nemali možnosť ani užívať na účel, na ktorý rekreačná chata vo všeobecnosti slúži.

Súd zastáva názor, že aj keď to odporca výslovne v napadnutom rozhodnutí neuvádza, je zrejmé, že pri svojom rozhodnutí a posudzovaní zastavanej plochy a nádvoria vychádzal z definície uvedenej vo vyhláške č., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a kde sa pojmy zastavaná plocha a nádvorie definujú ako pozemky, na ktorých sú postavené stavby, okrem skleníkov a japanov, ako nádvoria, ktoré patria k obytným budovám, hospodárskym alebo priemyselným stavbám a ako diaľnice, cesty, miestne komunikácie, dráhy, letiská a prístavy, a to v zmysle prílohy č.1 bodu C/2 citovanej vyhlášky. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z citovanej vyhlášky, a teda pri posudzovaní toho, čo je pozemok zastavaný stavbou, je potrebné postupovať individuálne podľa toho o aký druh stavby ide a taktiež z jednoduchého praktického hľadiska ako je nutné posudzovať zastavanosť toho ktorého pozemku stavbou podľa hľadísk jeho účelného využitia. Pri hodnotení zastavanej plochy podľa

názoru súdu je treba brať do úvahy povahu stavby (technologickej, výrobnej, stavby na bývanie, stavby na rekreáciu a podobne), ako aj a najmä potreby sfunkčnenia daného druhu stavby, pretože každá individuálna stavba plní inú funkciu.

Odporca podľa názoru súdu pochybil ak priznal vlastníctvo oprávnenej osobe v celom rozsahu výmery parcely č.XXXXX/X, pretože tým by obmedzil vlastnícke práva navrhovateľov 1. a 2. k stavbe, ako aj užívacie práva, to znamená užívanie rekreačnej chaty postavenej na susednej parcele č.XXXXX/X, ktorá je obklopená parcelou vydávanou predmetným preskúmavaným rozhodnutím. Odporca pri rozhodovaní nebral na zreteľ stavbu rekreačnej chaty na parcele č.XXXXX/X z hľadiska jej sfunkčnenia ako objektu slúžiaceho na individuálnu rekreáciu a ak nezabezpečil vyhotovenie geometrického plánu za účelom vytvorenia primeraného manipulačného priestoru pre sfunkčnenie a praktické využívanie rekreačnej chaty slúžiacej na individuálnu rekreáciu navrhovateľov 1. a 2. tak, ako ju títo doposiaľ v dobrej viere ako vlastníci užívali, pretože ju nadobudli legálne, tak obmedzil ich vlastnícke práva nad mieru primeranú ich potrebám, vrátane prístupu k rekreačnej chate. Súd vychádzajúc z uvedených úvah má za to, že zastavanú plochu v danom prípade nemožno chápať tak úzko ako to urobil odporca, to znamená len ako plochu pod stavbou rekreačnej chaty, eventuálne, ako to uviedla zástupkyňa odporcu na pojednávaní, vrátane manipulačného priestoru, ako bol vymedzený v geometrickom pláne zo dňa 04.02.1993, ale je potrebné brať zreteľ aj na zastavanosť susediacej parcely, ktorá je zastavaná stavbou. V danom prípade aj keď v cit. geometrickom pláne sa javí byť vyznačený aj určitý priestor okolo predmetnej chaty na parc. č. XXXXX/X, nie je z neho zrejmé, či tento priestor je postačujúci z hľadísk vyššie uvedených. Nie je z neho ani zrejmé, akú podlahovú výmeru má výlučne stavba.

Ujmu a nespravodlivosť, ktorú nepochybne utrpela oprávnená osoba zásahom štátu do jej vlastníckych práv nemožno naprávať ďalšou nespravodlivosťou, ktorú by utrpeli navrhovatelia v 1. a 2. rade, ak by ich vlastnícke právo k rekreačnej chate bolo nad mieru prípustnú obmedzené. Z uvedeného dôvodu zastavanú plochu je treba chápať a vykladať širšie ako je to uvedené vo vyhl. č. , k čomu je možné dopracovať sa len výkladom vo vzťahu k tej - ktorej individuálnej stavbe, k jej sfunkčneniu tak, aby pre vlastníka stavby, resp. užívateľa nevznikli neprekonateľné prevádzkové problémy, vrátane problémov s prístupom k objektu stavby. Odporca túto dôležitú okolnosť z pohľadu navrhovateľov nevzal do úvahy, preto súd z vyššieho princípu spravodlivosti, ktorý je princípom právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu, ktorým Slovenská republika je, nemohol akceptovať takýto jeho výklad.

Ostatné námietky navrhovateľov, týkajúce sa súhlasného stanoviska Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, reštitučného titulu, stavebného povolenia a stavebného obvodu, kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.1997 súd nemohol akceptovať, pretože odporca sa s týmito skutočnosťami vysporiadal, v napadnutom rozhodnutí v súlade so zákonom.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa q ods. 2 z dôvodov podľa (zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci) napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle je správny orgán pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu, preto jeho úlohou bude v naznačenom smere doplniť dokazovanie, a to aj eventuálnym vyhotovením geometrického plánu ohľadne parcely č.XXXXX/X, ktorá obklopuje parcelu č.XXXXX/X, ktorá je zastavaná stavbou so zameraním na zabezpečenie vytvorenia primeraného manipulačného priestoru, ktorý sfunkční praktické užívanie rekreačnej chaty na účel, na ktorý rekreačná chata slúži, a to tak, aby pre vlastníkov nevznikli neprekonateľné prevádzkové problémy, vrátane problémov s prístupom k objektu stavby rekreačnej chaty z parcely č.XXXXX/X a následne opätovne posúdiť splnenie podmienok pre priznanie predmetného reštitučného nároku oprávnenej osobe, resp. splnenie podmienok pre priznanie vlastníckeho práva tejto k predmetným nehnuteľnostiam vrátane určenia rozsahu tohto nároku s prihliadnutím na uvedené.

O trovách konania rozhodol súd podľa s použitím , v zmysle ktorého, keďže ani jeden z účastníkov si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd ich náhradu účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).