Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-14Sa/46/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XXX, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, Partizánske, konajúc o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. 1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,žalovaný“) výzvou č. 102659246/2022 zo dňa 27.9.2022 postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) vyzval žalobcu, aby si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., bytom C. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX zvolil spoločného zástupcu s tým, že ak výzve v určenej lehote nevyhovie, v zmysle Daňového poriadku správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím. Vo výzve taktiež uviedol, že proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Zároveň bol žalobca upozornený, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu podľa Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa Daňového poriadku. 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 22.11.2022, jej doplnením/upresnením (po výzve realizovanej uznesením krajského súdu zo dňa 30.11.2022) zo dňa 13.12.2022 sa žalobca podľa a (ďalej len S.s.p.) domáhal, aby krajský súd:

- zakázal Daňovému úradu Trenčín, pobočka Partizánske pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy – vo vyrubovacom konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., naposledy bytom C. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX s A. B. (žalobcom) s tým, že v lehote 15 dní od vyhlásenia tohto uznesenia je Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske, povinný oznámiť správnemu súdu, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy,

- určil, že iný zásah orgánu verejnej správy – výzva zo dňa 27.9.2022 č. 102659246/2022 vykonaný Daňovým úradom Trenčín, pobočka Partizánske, bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,

- prípadne určil tzv. iný zásah deklaratórnym výrokom vo vzťahu k jednotlivým nezákonným úkonom žalovaného, uvedeným v správnej žalobe, tak ako budú tieto úkony žalovaného ustálené v priebehu konania krajského súdu o tejto žalobe. 3. Žalobca odôvodňoval vyššie popísaný žalobný návrh poukazom na to, že výzva žalovaného na ustanovenie spoločného zástupcu predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy majúc za to, že pred vydaním tejto výzvy neprebehlo so žalobcom žiadne formalizované administratívne konanie. Zdôraznil,

že charakter výzvy je výlučne faktický úkon, ktorým žalovaný spravil zo žalobcu daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania. Táto výzva podľa žalobcu priamo zasahuje do jeho práv, právom chránených záujmov aj s poukazom na to, že nesplnením výzvy môže byť žalobca sankcionovaný uložením pokuty. Nakoľko je výzva konečná (nemožnosť podať opravný prostriedok), je dôvodné požadovať určenie nezákonnosti tejto výzvy. Žalovaný vo výzve poukázal na existenciu vyrubovacieho konania. Ide tak o začaté konanie – vyrubovacie, ktoré nie je právoplatné skončené. Nakoľko ide o vyrubovacie konanie podľa Daňového poriadku, je naplnený definičný znak iného zásahu. Záujmom žalovaného je dokončiť vyrubovacie konanie bez opory v zákone, teda vyrubovacie konanie je súborom faktických úkonov realizovaných mimo zákon a žalobcovi tak vyrubiť rozdiel dane, čo v konečnom dôsledku vedie k zásahu do jeho subjektívnych práv. Ďalej namietal, že v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nie je v postavení daňového subjektu. 4. Podľa žalobcu v jeho prípade nebol naplnený ani jeden definičný bod, ktorý upravuje § 9 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová kontrola a vyrubovacie konanie začali voči p. D. B. a nie žalobcovi. Poukazoval aj na ust. § 55 ods. 14 Daňového poriadku s tým, že p. D. B. nebola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť daň, ktorá by mu vznikla pred smrťou. Nejde tak o splatnú daň. Uvedené potvrdzuje aj výzva, z ktorej je zrejmé, že daňové konanie nie je právoplatne skončené a je vo fáze vyrubovacieho konania. Podmienka povinnosti zaplatiť daň tak nie je splnená. Žalobca mal za to, že nie je právoplatným dedičom po p. D. B.. Dedičské konanie po poručiteľovi nebolo doposiaľ skončené. Podmienka povinnosti zaplatiť splatnú daň vzniknutú pred smrťou a existencie právoplatného dediča musia byť kumulatívne splnené na to, aby mohol správca dane aplikovať Daňového poriadku. pritom neupravuje procesnú situáciu procesného nástupníctva domnelého dediča/ dediča v prípade, ak daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania zomrie. Výzva je nezákonná a konanie žalovaného je v rozpore s právnym stavom veci, čo potvrdzuje aj to, že samotný žalovaný vyzval notára, ktorý je príslušný rozhodovať v dedičskom konaní po poručiteľovi D. B. na to, aby mu oznámil okruh domnelých dedičov. Poukázal aj na ust. Daňového poriadku a vyslovil názor, že notár nie je osobou, ktorá vedie evidenciu osôb či majetku. Žalovaný nemal oprávnenie požadované informácie od notára žiadať. 5. Žalobca zároveň navrhol, aby krajský súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. 6. Po výzvach krajského súdu realizovaných uzneseniami zo dňa 30.11.2022, resp. 14.12.2022 bolo krajskému súdu doručené doplnenie/upresnenie žaloby zo dňa 13.12.2022, ktorým žalobca upresnil žalobný bod č. 7, resp. v podaní zo dňa 19.12.2022 a 21.12.2022 sa vyjadril k formulácii ním zvoleného žalobného návrhu. Napokon v podaní označenom ako ,,doplnenie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ zo dňa 2.2.2023 navrhol aj s poukazom na to, že došlo k vydaniu ďalšej obdobnej výzvy, ktorou bol žalobca vyzvaný na ustanovenie spoločného zástupcu, aby krajský súd určil, že:

- iný zásah orgánu verejnej správy - výzva zo dňa 14.12.2022, č.103359538/2022 vykonaný žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,

- iný zásah orgánu verejnej správy – zhromažďovanie informácií o žalobcovi od notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka, vykonaný žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa § 55 ods. 14 Daňového poriadku povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne, t.j. pod pojmom ,,povinnosť zaplatiť daň“ je potrebné rozumieť povinnosť zaplatiť daň v správnej výške, t.j. ako mala byť zaplatená alebo vyrubená v zmysle právnych predpisov daňovým subjektom, ktorý zomrel, teda bez ohľadu na skutočnosť, či bola daň vyrubená, alebo bola vyrubená v nesprávnej výške pred smrťou daňového subjektu. Na dediča prechádzajú povinnosti zomrelého zaplatiť daň, aj keď daň nebola vyrubená právoplatným rozhodnutím. Okrem iného dal do pozornosti, že vyrubovacie konanie začína ex offo, pričom oznámenie o jeho začatí sa účastníkom konania nedoručuje. Keďže dedičia A. B. a E. B. sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Správca dane v prípade úmrtia daňového subjektu oznamuje príslušnému notárovi pohľadávky ako aj záväzky v dedičskom konaní a rovnako oznamuje, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel ako aj výsledky daňovej kontroly. Žalovaný zaslanie výzvy na zvolenie spoločného zástupcu nepovažoval za nezákonný zásah do práv žalobcu, Mal za to, že vedenie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy, pretože ide o postup stanovený pre správcu dane záväzným právnym predpisom a je to druh osobitného administratívneho konania. Zákonnosť postupu žalovaného po vydaní rozhodnutia možno preskúmavať v konaní o opravných prostriedkoch a až následne v súdnom konaní. 8. Uznesením č.k.14Sa/46/2022-79 zo dňa 24.4.2023 Krajský súd v Trenčíne návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

9. Žalobca vo svojom podaní (zo dňa 15.5.2023) k vyjadreniu žalovaného vyslovil názor, že s argumentáciou žalovaného ohľadne procesného nástupníctva sa nestotožňuje, nakoľko nemá oporu v právnych predpisoch, najmä v Daňovom poriadku. Opätovne poukazoval aj na to, že konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené a teda domnelý dedič sa nerovná dedič, z čoho vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za procesného nástupníka D. B. vo vyrubovacom konaní. 10. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) po zistení, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy - žalovaného bola podaná včas ( S.s.p.), oprávnenou osobou ( S.s.p.), má zákonom predpísané všeobecné ako i osobitné náležitosti ( S.s.p.), nariadiac vo veci pojednávanie ( S.s.p.) dňa 22.9.2023 pristúpil k jej vecnému posúdeniu, pričom po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 12. Podľa S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa S.s.p., je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 16. Podľa S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 17. Podľa Daňového poriadku, ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. 18. Legálna definícia iného zásahu obsiahnutá v ust. S.s.p. vychádza z existencie faktického postupu orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má tak iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, t.j. neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Zároveň je nevyhnutné, aby takto vymedzený iný zásah orgánu verejnej správy bol spojený s dotykom na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. 19. Správny súd poukazuje na to, že žalobcom (v žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa S.s.p.) bola napadnutá výzva č. 102659246/2022 zo dňa 27.9.2022, resp. po úprave/ doplnení žalobného návrhu výzva č. 103359538/2022 zo dňa 14.12.2022. 20. Výzvou č. 102659246/2022 zo dňa 27.9.2022 žalovaný podľa Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX zvolil spoločného zástupcu s poučením o následkoch spojených s nesplnením tejto výzvy t.j., že v prípade, že výzve v určenej lehote nevyhovie, v zmysle Daňového poriadku správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Zároveň bol žalobca upozornený, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu podľa Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa Daňového poriadku.

21. Výzvou č. 103359538/2022 zo dňa 14.12.2022 bol žalobca s poukazom na § 55 ods. 14 a § 59 ods. 3 Daňového poriadku oboznámený s tým, že správca dane vykonáva vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že notár JUDr. Ing. Andrej Slezák poverený prejednaním dedičstva po poručiteľovi D. B. (Poverenie vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 16.12.2021 sp.zn.6D/270/2021-5) listom zo dňa 8.12.2022 oznámil správcovi dane, že bol stanovený okruh dedičov, kde v prvej zákonnej dedičskej skupine sú dedičmi synovia poručiteľa A. B. (žalobca) a E. B.. Keďže dedičia A. B. a E. B. sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Na splnenie povinnosti podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku bola správcom dane stanovená lehota 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň správca dane - žalovaný uviedol, že v prípade nevyhovenia výzve, v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku určí spoločného zástupcu rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. 22. Správny súd poukazuje na to, že s vydaním výzvy na ustanovenie spoločného zástupcu žalovaným počíta už samotná právna úprava (§ 9 ods. 10 Daňového poriadku). V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci vydané výzvy žalobcovi neukladali novú povinnosť, ale konštatovali povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona – Daňového poriadku. Išlo tak o zákonom predpokladaný, formalizovaný procesný úkon, resp. procesný akt správcu dane, opierajúci sa o konkrétne zákonné ustanovenie, ktorým aj s poukazom na ním zistené, resp. uvádzané skutočnosti (úmrtie kontrolovaného daňového subjektu a prebiehajúce vyrubovacie konanie) odôvodňoval potrebu ustanovenia spoločného zástupcu. Vydanie takejto výzvy, ktorou správca dane realizuje svoju právomoc v daňovom/vyrubovacom konaní, nemožno právne kvalifikovať, resp. pojmovo podriadiť pod iný zásah, tak ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p. aj s poukazom na to, že ide o nezáväzný akt, ktorým sa má jeho adresát upozorniť na určitú procesnú povinnosť bez toho, aby ním dochádzalo k bezprostrednému zásahu do jeho subjektívnych práv. Napokon účelom výzvy vydanej podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku je zabezpečiť zastupovanie vo vyrubovacom konaní spoločným zástupcom, s ktorým správca dane koná a s ktorým je nepochybne spojená i možnosť hájiť práva a právom chránené záujmy zastúpeného. 23. Žalobca vo svojej žalobe síce poukazoval na nezákonnosť vydania výzvy na ustanovenie spoločného zástupcu, ako aj tomu predchádzajúceho postupu, týkajúceho sa zisťovania okruhu domnelých dedičov po poručiteľovi – zomrelom daňovom subjekte (v čom vzhliadol nezákonné zhromažďovanie informácií o žalobcovi od notára), avšak bližšie neozrejmil/neoznačil, na akých konkrétnych právach bol týmito procesnými úkonmi -postupom žalovaného dotknutý. Pokiaľ sa odvolával na sankcionovateľnosť nesplnenia výzvy správny súd uvádza, že zo skutočnosti, že konanie žalobcu v rozpore s výzvou správneho orgánu môže vyvolať následok v podobe uloženia nejakej sankcie, ak budú splnené podmienky na jej uloženie, totiž nijako nevyplýva, že by táto výzva samotná zasahovala do právnej sféry žalobcu. K zásahu do nej by došlo až rozhodnutím, ktorým by bola sankcia uložená. Žalobcovi tak určitá sankcia síce hrozí, avšak jeho subjektívne práva budú zasiahnuté vtedy, ak dôjde k jej uloženiu. Možným následkom spojeným s nesplnením výzvy zo dňa 27.9.2022 v zmysle § 9 ods. 10 Daňového poriadku bolo určenie spoločného zástupcu správcom dane, resp. uloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. O reálnej ujme spôsobilej zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu by tak bolo možné uvažovať až napr. v prípade vydania rozhodnutia o uložení sankcie - pokuty, ktoré rozhodnutie by napokon bolo možné podrobiť aj súdnemu prieskumu (v súvislosti s preskúmaním takéhoto rozhodnutia - sankčnej povahy by bolo možné namietať i to, či k nedostatkom v súvislosti s vydaním výzvy skutočne došlo a či sa žalobca dopustil previnenia, za ktoré bol sankcionovaný). Pokiaľ sa týka novej výzvy zo dňa 14.12.2022, ktorá sledujúc účel pôvodne vydanej výzvy a obsahujúc už bližšie dôvody, pre ktoré k jej vydaniu správca dane pristúpil, táto ako právny následok spojený s jej nesplnením uvádza, že v prípade jej nesplnenia dôjde k vydaniu rozhodnutia správcom dane o určení spoločného zástupcu. Aj v tomto prípade by tak po jej nerešpektovaní došlo k vydaniu formalizovaného administratívneho rozhodnutia, ktorého zákonnosť by bolo možné namietať v rámci súdneho prieskumu vo veci vydaného rozhodnutia, v rámci ktorého sa preskúmava i zákonnosť procesného postupu orgánov verejnej správy. 24. Pokiaľ žalobca namietal, že jednotlivé výzvy správcu dane nemali základ v administratívnom, resp. vyrubovacom konaní, t.j. boli vydané mimo tohto konania, čo je podľa žalobcu pre iné zásahy typické a ich splnenie bolo vynútiteľné, správny súd uvádza, že v predmetnej veci prebehla daňová kontrola na DPH, ktorá vyústila do vydania protokolu, pričom na jeho doručenie nadväzuje vyrubovacie konanie po splnení zákonom stanovených podmienok podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Správny súd však v tejto súvislosti uvádza, že ani samotná skutočnosť, že by správny orgán niečo žiadal vykonať od fyzickej, alebo právnickej osoby mimo administratívneho konania, automaticky nečiní z jeho postupu predmet

tzv. zásahovej žaloby, rovnako ako každé administratívne rozhodnutie vo formálnom zmysle nie je rozhodnutím v zmysle materiálnom, ktoré by správny súd mohol preskúmavať. Skôr je potrebné venovať osobitnú pozornosť tomu, či výzvou správcu dane mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalobca síce poukazoval na nesprávnosť postupu žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tým, že pri vydaní výzvy, resp. pri jej doručovaní vychádzal len z okruhu domnelých dedičov, t.j. nekonal s právoplatnými dedičmi, v čoho dôsledku malo byť vydanie výzvy predčasné/ nezákonné, avšak vyslovene neuviedol k zásahu do akých jeho subjektívnych práv týmto postupom správcu dane – žalovaným bezprostredne došlo. K tomuto správny súd taktiež uvádza, že tak ako určité pochybenia v administratívnom konaní nezakladajú dôvod na zrušenie výsledného rozhodnutia, nemajú byť ani prípadné pochybenia, ktoré nemohli reálne zasiahnuť do verejných subjektívnych práv jednotlivca bez ďalšieho považované za iný zásah v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p. Dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa jeho účastníctva vo vyrubovacom konaní (keď s poukazom na ustanovenia jednotlivých právnych predpisov uvádzal, že sa s ním ako domnelým dedičom nemalo konať) a na ne nadväzujúcich tvrdení o nesplnení podmienok na vydanie a doručovanie výzvy podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku tak (bez toho, aby došlo žalobcom namietaným nesprávnym/nezákonným postupom žalovaného k zásahu do právnej sféry žalobcu) správnemu súdu neprináležalo posudzovať v tomto konaní o žalobe proti inému zásahu t.j. v režime podľa § 252 a nasl. S.s.p. 25. Všeobecne platí pravidlo, podľa ktorého by preskúmanie zákonnosti vedenia administratívneho konania (v danom prípade konania vyrubovacieho) prostredníctvom žaloby na ochranu pred iným zásahom bolo preskúmaním predčasným, odporujúcim systematike . Správny súd však nevylučuje, že tzv. zásahovú žalobu možno výnimočne mieriť i proti konkrétnym procesným/čiastkovým úkonom v daňovom konaní, najmä pokiaľ ide o zjavné excesy zo zákonom stanovených medzí napr. pri zásahoch do súkromnej sféry v súvislosti so zisťovaním skutočností a zaisťovaním dôkazov. Môže ísť napr. aj o nesprávny postup pri doručovaní, ak pre príjemcu písomnosti predstavuje nadmernú administratívnu záťaž spojenú so vznikom materiálnej ujmy, neumožnenie nahliadnuť do spisu, ak by dosiahlo takú intenzitu, že by znamenalo zásah do práva na spravodlivý proces. V každom prípade musí ísť o mimoriadne invazívne úkony správcu dane (spravidla k ním dochádza v procese daňovej kontroly). 26. V procesnom postupe žalovaného, ktorý mal v súvislosti s prebiehajúcim vyrubovacím konaním vykonať procesné úkony, keď podľa Daňového poriadku (s upozornením, že ide o informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom podľa Daňového poriadku) vyzval notára (ako štátom určenú osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa o notároch a notárskej činnosti), ktorý bol príslušným súdom poverený prejednaním dedičstva o oznámenie okruhu do úvahy prichádzajúcich dedičov po zomrelom daňovom subjekte (išlo tak o poskytnutie údajov súvisiacich s prebiehajúcim vyrubovacím konaním, t.j. oznámenie údajov správcovi dane potrebných na účely správy daní) a v nadväznosti na to opierajúc sa o konkrétne zákonné stanovenia vydal vo vzťahu k žalobcovi výzvu na ustanovenie spoločného zástupcu, však podľa názoru správneho súdu nemožno badať zjavný exces zo zákonom stanovených medzí, t.j. nešlo o procesné úkony, ktoré by sami o sebe mali konkrétny negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu, resp. dosahovali takú intenzitu, aby ich bolo možné posúdiť ako iný zásah podľa S.s.p. 27. Podporne je možné poukázať napr. aj na rozhodnutie č.j.1Afs 458/2018 – 42, zo dňa 18.12.2019, v ktorom Najvyšší správny súd ČR aj s odvolávaním sa na jeho početnú judikatúru okrem iného uviedol, že: ,,Prostredníctvom žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemožno podrobovať testu zákonnosti jednotlivé procesné úkony správneho orgánu, ktoré spravidla smerujú k vydaniu rozhodnutia a samy osebe nepredstavujú zásah do práv účastníka konania.... Účelom žaloby proti nezákonnému zásahu vo všeobecnosti nie je preskúmanie procesného postupu správneho orgánu v správnom konaní. Na to slúži konanie o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu.......Extenzívny výklad pojmu zásah by umožnil rozložiť daňové konanie v nespočetné množstvo individuálnych zásahov, ktoré by mohol daňový subjekt napadnúť nespočetným množstvom zásahových žalôb. To by v podstate znamenalo zablokovanie prebiehajúceho daňového konania.......Tento zámer je tiež vyjadrením deľby moci a potrebnej zdržanlivosti súdnych orgánov voči exekutíve, kým ona vedie konanie a smeruje k uskutočneniu svojej právomoci a pôsobnosti rozhodnúť autoritatívne o právach a povinnostiach účastníka konania (fyzickej alebo právnickej osoby). Nie je možné ho obchádzať alebo vyprázdňovať použitím iného procesného nástroja na ochranu verejných subjektívnych práv, ktorým je tzv. zásahová žaloba. Tá je vyhradená situáciám iným (podobne ako žaloba na ochranu proti nečinnosti správneho orgánu), ako bolo opakovane uvedené, je prostriedkom subsidiárnym, ktorý nastupuje v spravidla excesívnych situáciách, v ktorých použitie základného nástroja, teda žaloby proti rozhodnutiu, by nebolo možné alebo dostatočne efektívne.“

28. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, ??k možnosti preskúmania procesných úkonov správnych orgánov prostredníctvom tzv. zásahovej žaloby je potrebné pristupovať zdržanlivo a len vo výnimočných prípadoch. Žalobcom tvrdené okolnosti nenapĺňajú podmienku intenzity ani výnimočných okolností, ktorých prítomnosť by mohla vyústiť do záveru o dôvodnosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné ako nedôvodnú podľa § 261 S.s.p. zamietnuť. 30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (podľa § 167 ods. 1 S.s.p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 168 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.