Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Sa-1-2023.pdf
PDF · 107.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17Sa/1/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci žalobcov 1) A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, 2) D. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, 3) FINECO TAX, k.s., Mlynské Nivy 36, Bratislava, IČO: 47 242 787 a 4) E. F. G. H., I., A., J., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, B., všetci zastúpení FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske, Makarenkova 213/1, Partizánske, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti žalobného návrhu IV. správnej žaloby a v časti žalobných návrhov I. a II. doplnenia žaloby z 15. 08. 2023 z a s t a v u j e .
II. Žalobu vo vzťahu k žalobcovi 1), 2) a 3) z a m i e t a .
III. Žalobu vo vzťahu k žalobcovi 4) o d m i e t a .
IV. Žalobcom 1), 2), 3) a 4) ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konania
1. Pred žalovaným sa dňa 18. 03. 2021 ako deň nasledujúci po doručení protokolu z daňovej kontroly č. 100344360/2021 začalo vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec, apríl, jún a december 2015 voči E. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „vyrubovacie konanie 1)“). Pred žalovaným sa dňa 11. 10. 2017 ako deň nasledujúci po doručení protokolu z daňovej kontroly č. 101995590/2017 začalo vyrubovacie konanie na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 voči E. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „vyrubovacie konanie 2)“). E. B. v priebehu vyrubovacích konaní dňa XX. XX. XXXX zomrel. Žalovaný pokračoval vo vyrubovacích konaniach so žalobcami 1) a 2) na základe oznámenia notára JUDr. Ing. Andreja Slezáka z 08. 12. 2022, podľa ktorého okruh dedičov po E. B. v prvej dedičskej skupine predstavujú žalobcovia 1) a 2), ktorí dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi. Žalobcovia 1) a 2) si v jednotlivých vyrubovací konaniach ustanovili ako samostatného zástupcu každý osobitne žalobcu 3).
2. Žalovaný dvoma listami z 27. 09. 2022 podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku vyzval žalobcov 1) a 2) na zvolenie spoločného zástupcu na účely vyrubovacieho konania 1) a 2) v lehote 15 dní s tým, že v prípade nevyhovenia výzve, určí spoločného zástupcu žalovaný rozhodnutím. Listom z 29. 03. 2023 (ďalej len „vyžiadanie súhlasu 1)“) požiadal žalovaný žalobcu 3) o súhlas s jeho ustanovením za spoločného zástupcu pre vyrubovacie konanie 1). Listom z 28. 03. 2023 (ďalej len „vyžiadanie súhlasu 2)“) požiadal žalovaný žalobcu 3) o súhlas s jeho ustanovením za spoločného zástupcu pre vyrubovacie konanie 2). V obidvoch vyžiadaniach žalovaný zhodne uviedol, že žalobcovia 1) a 2) sú dedičmi poručiteľa E. B., ktorí žalobcovi 3) udelili plnomocenstvo jednotlivo, a tak prejavili
vôľu na jeho ustanovenie za svojho zástupcu. Keďže však z ich plných mocí nevyplýva, že žalobcovi 3) bolo udelené plnomocenstvo ako spoločnému zástupcovi pre jednotlivé vyrubovacie konania, žiada žalovaný o súhlas s ustanovením žalobcu 3) za spoločného zástupcu žalobcov 1) a 2) v zmysle § 9 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) v lehote 15 dní.
3. Žalovaný dňa 25. 05. 2023 vo vyrubovacom konaní 1) rozhodnutím č. 101367107/2023 určil žalobcom 1) a 2) podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku spoločného zástupcu žalobcu 3), pretože žalobcovia 1) a 2) si spoločného zástupcu sami nezvolili a žalobca 3) s ustanovením za spoločného zástupcu súhlasil. Žalovaný zároveň dňa 25. 05. 2023 vo vyrubovacom konaní 2) rozhodnutím č. 101361692/2023 určil žalobcom 1) a 2) podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku spoločného zástupcu žalobcu 1), pretože žalobcovia 1) a 2) si sami spoločného zástupcu nezvolili a žalobca 3) s ustanovením za spoločného zástupcu nesúhlasil.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov
4. Žalobcovia 1) až 4) sa spoločnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou správnemu súdu dňa 01. 06. 2023 domáhali, aby správny súd I. zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy – v konaní o vyžiadaní súhlasu; II. určil, že iný zásah orgánu verejnej správy – vyžiadanie súhlasu 2) z 28. 03. 2023 žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy; III. určil, že iný zásah orgánu verejnej správy – vyžiadanie súhlasu 1) z 29. 03. 2023 žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy; IV. prípadne určil iný zásah deklaratórnym výrokom vo vzťahu k jednotlivým nezákonným úkonom uvedeným v texte správnej žaloby, ako budú ustálené v priebehu konania.
5. Žalobu odôvodnili tým, že sa o inom zásahu žalovaného dozvedeli doručením vyžiadania súhlasu 1) a 2) žalobcovi 3) v dňoch 04. 04. 2023 a 12. 04. 2023. Podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) a § 252 ods. 2 SSP je vyžiadanie súhlasov 1) a 2) zo strany žalovaného iným zásahom, pretože ide o faktické konanie žalovaného bez toho, aby v tejto súvislosti prebehlo formalizované administratívne konanie. Toto konanie spočíva v tom, že žalovaný znemožňuje žalobcom 3) a 4) ako zástupcom žalobcov 1) a 2) vykonávať oprávnenia zastupovania a nerešpektuje udelené plnomocenstvá. Nesplnením vyžiadania súhlasu môžu byť žalobcovia sankcionovaný autoritatívnym určením spoločného zástupcu zo strany žalovaného. Žalovaný bez akejkoľvek zákonnej opory vydal vyžiadania 1) a 2) a nepovolil žalobcom 3) a 4), aby ako zástupcovia žalobcov 1) a 2) osobitne vykonávali oprávnenia podľa daňového poriadku. Podľa žalobcov nie je naplnený predpoklad § 9 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého postupoval žalovaný, nakoľko žalobcovia 1) a 2) si zvolili svojich osobitných zástupcov a žalovaný mal a s nimi konať. Uvedené ustanovenie daňového poriadku neupravuje inštitút vyžiadania súhlasu a žalovaný nie je oprávnený ísť nad rámec zákona. Postup žalovaného je v rozpore s interným predpisom s názvom „Informácia k zastupovaniu na základe plnomocenstva“, pričom plnomocenstvá žalobcov nemali žiadne vady a správca dane mal konať so zvoleným zástupcom osobitne vo vzťahu k žalobcom 1) a 2). Žalobcovia tiež uviedli, že žalobca 4) sa dňa 25. 04. 2023 (k čomu navrhli vykonať zvukovú nahrávku) snažil so žalovaným dohodnúť o nahliadnutí do administratívneho spisu, čo mu žalovaný neumožnil z dôvodu súdnych konaní vedených medzi žalobcom 1) a 2) a žalovaným v rozpore s § 23 daňového poriadku. Postupom žalovaného došlo aj k porušeniu práv žalobcov 1) a 2) na právnu pomoc, ktorá bola realizovaná splnomocnením žalobcov 3) a 4) podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. K porušeniu tohto práva došlo aj neumožnením žalobcovi 4) nahliadnuť do spisu. Žalobcovia tiež namietali, že vyžiadania súhlasov nie sú riadne odôvodnené a nie je zrejmé na základe akých skutočností pristúpil žalovaný k vydaniu týchto aktov, nakoľko tu absentuje jeho správna úvaha. Postup žalovaného je tiež v rozpore s § 3 ods. 1 daňového poriadku, ktorého podstatou je ochrana daňových subjektov, ktorých práva nemôžu byť narušené postupmi orgánu verejnej správy. Konanie žalovaného má jediný účel, a to uľahčenie konania tak, aby žalobcovia 1) a 2) mali len jedného zástupcu.
6.1 Podaním doručeným správnemu súdu dňa 15. 08. 2023 doplnili žalobcovia žalobu a domáhali sa určenia, že nasledovné úkony žalovaného boli skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy: I. vyžiadanie súhlasu zo dňa 25. 05. 2023 č. 101367107/2023 a II. vyžiadanie súhlasu zo dňa 25. 05. 2023 č. 101361692/2023.
6.2. V doplnení žaloby žalobcovia uviedli, že žalovaný dňa 25. 05. 2023 vydal vo vyrubovacom konaní 1) rozhodnutie č. 101367107/2023, ktorým určil žalobcom 1) a 2) ako spoločného zástupcu žalobcu 3). Žalovaný tiež dňa 25. 05. 2023 vydal vo vyrubovacom konaní 2) rozhodnutie č. 101361692/2023, ktorým určil žalobcom 1) a 2) ako spoločného zástupcu žalobcu 1). Tento postup žalovaného považovali žalobcovia za nezákonný, pretože žalovaný postupoval v rozpore s daňovým poriadkom a Ústavou SR, kedy si „vytvoril“ právnu normu, na základe ktorej odôvodňuje vyžiadanie súhlasu na spoločného zástupcu; jeho postup je v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní a zároveň došlo k porušeniu ústavného práva na právnu pomoc a konanie pred žalovaným je z procesného hľadiska nezákonné, nakoľko žalovaný postupoval v rozpore s právnymi predpismi na úseku daňového poriadku a v rozpore s ustálenou judikatúrou.
7. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že postupoval v súlade s daňovým poriadkom aj Ústavou SR a spoločného zástupcu žalobcom 1) a 2) vo vyrubovacom konaní určil podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku. Keďže žalobca 3) udelil súhlas s ustanovením za spoločného zástupcu žalobcov 1) a 2) vo vyrubovacom konaní 1), ustanovil ho žalovaný ako spoločného zástupcu len pre toto konanie a pre vyrubovacie konanie 2) ustanovil za spoločného zástupcu žalobcu 1). Skutočnosť, že dedičské konanie po E. B. nie je ukončené, nemá vplyv na prebiehajúce vyrubovacie konania. Podľa § 59 ods. 3 daňového poriadku práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa zákona prešla povinnosť alebo záväzky za daňového dlžníka. Podľa oznámenia notára povereného vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi E. B. v prvej zákonnej dedičskej skupine pripadajú do úvahy ako dedičia žalobcovia 1) a 2), ktorí dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi. Keďže žalobcovia 1) a 2) sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania a vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle § 9 ods. 10 daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní, a preto ich žalobca vo vyrubovacích konaniach vyzval, aby tak učinili. Daňový poriadok osobitne neupravuje práva a povinnosti nástupcov fyzickej osoby, ktorá zomrela, a preto je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých dochádza u fyzickej osoby k právnemu nástupníctvu smrťou poručiteľa. Tiež poukázal na uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-14Sa/46/2022-16, ktorý uviedol, že s vydaním výzvy na ustanovenie spoločného zástupcu žalovaným počíta § 9 ods. 10 daňového poriadku a ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona.
8. Žalobcovia v replike uviedli, že závery uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-14Sa/46/2022-16 sú nesprávne s tým, že pri žalobe proti inému zásahu je podstatné vyhodnotiť nezákonnosť a zásah do subjektívnych práv žalobcov bez ohľadu na invazívnosť. Tiež spochybnili existenciu procesného nástupníctva žalobcov 1) a 2), nakoľko medzera v procesnom právnom predpise (daňový poriadok) sa nedá nahradiť hmotnoprávnym ustanovením (Občiansky zákonník) a zároveň nemožno aplikovať súkromné právo analogicky na právo verejné. Žalobcovia tiež namietli, že neexistuje povinnosť uhradiť daň nakoľko, ak by existovala, táto by bola prihlásená v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň vznikne až vyrubením, a to rozhodnutím správcu dane, ktoré má konštitutívny charakter a § 55 ods. 14 daňového poriadku ako normu verejného práva nie je možné vykladať extenzívne, ale je ju možné aplikovať len na splatnú daň. Taktiež nemožno pojem dedič rozširovať na subjekty, ktoré sú len domnelými dedičmi, pričom dedičské konanie po poručiteľovi E. B. nie je skončené, ale je prerušené uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6D/270/2021 z 15. 03. 2023. Osoba sa stane dedičom po poručiteľovi až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve a ďalšie konania, závislé od výsledku dedičského konania, majú spočívať do konca dedičského konania. Žalobcovia tiež namietali, že žalovaný nebol oprávnený ustanoviť im spoločného zástupcu, pretože § 9 ods. 6 daňového poriadku sa vzťahuje iba na závažné prípady dobrovoľného nezvolenia si zástupcu s tým, že základné právo na právnu pomoc v zmysle Ústavy SR má prednosť pred ustanoveniami jednoduchého práva.
9. Žalovaný v duplike zopakoval svoju argumentáciu o tom, že žalobcovia 1) a 2) sa stali dedičmi poručiteľa E. B., čo nespochybňuje ani prerušenie dedičského konania. Ak správca dane rozhodne vo veci pred skončením dedičského konania, vo výroku rozhodnutia uvedie všetkých dedičov a zaviaže ich na plnenie spoločne a nerozdielne. Ak správca dane vydá rozhodnutie po skončení dedičského konania, toto bude obsahovať aj konkrétnu sumu vyrubenej dane alebo rozdielu dane pripadajúcu na každého dediča podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol. K argumentu žalobcov, že dedičom sa osoba stáva sa konečným právoplatným rozhodnutím o dedičstve, žalovaný uviedol, že notár prejednávajúci dedičské konanie oznámil žalovanému, že žalobcovia 1) a 2) sa stali dedičmi, keďže dedičstvo neodmietli. K aplikácii § 9 ods. 6 daňového poriadku uviedol, že ho aplikoval za účelom získania predchádzajúceho súhlasu navrhovaného zástupcu v rámci právnej istoty tohto zástupcu z pohľadu jeho
vedomosti o ustanovení. Vyrubovacie konania, ktorých súčasťou je aj rozhodnutie o určení spoločného zástupcu, sú zavŕšené vydaním rozhodnutia, ktoré je spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, čím je vylúčené, aby išlo o faktický úkon správcu dane, teda iný zásah. Obdobne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. Afs 458/2018.
Posúdenie veci správnym súdom
10. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcov pojednávanie na 21. 08. 2024. Na pojednávaní súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na späťvzatie žalobného návrhu IV., pretože je neurčitý, a tiež žalobných návrhov I. a II. doplnenia žaloby, pretože tieto smerujú proti rozhodnutiam žalovaného, o preskúmaní ktorých koná správny súd na základe správnej žaloby žalobcov pod sp. zn. 3Sf/13/2023. Na výzvu súdu došlo k späťvzatiu uvedených žalobných návrhov, a preto súd výrokom I. tohto rozhodnutia konanie v príslušnej časti podľa § 99 písm. a) SSP zastavil.
11. Pokiaľ ide o zvyšné žalobné návrhy I., II. a III. správnej žaloby, správny súd ich preskúmaním zistil, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 261 SSP zamietol. Žalobcovia sa podanou správnou žalobou domáhali ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý je v § 3 ods. 1 písm. e) SSP definovaný ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Pre úspešnosť žaloby voči inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť v konaní preukázané, že orgán verejnej správy fakticky postupoval v rozpore so zákonom a v dôsledku toho boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu porušené. Žalobca sa podľa § 252 ods. 1 SSP môže domáhať ochrany pred iným zásahom (napr. aby správny súd zakázal orgánu verejnej správy v zásahu pokračovať), ak zásah alebo jeho následky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. V prípade, ak je iný zásah už skončený, môže sa žalobca v súlade s § 252 ods. 2 SSP domáhať, aby súd deklaratórnym výrokom určil, že iný zásah bol nezákonný, a to v prípade, ak počas jeho trvania nebolo možné správnu žalobu podať.
12. V predmetnej veci považujú žalobcovia za iný zásah konanie žalovaného spočívajúce vo vyžiadaní súhlasu 1) a 2), teda v postupe žalovaného, ktorý žalobcu 3) vo vyrubovacích konaniach 1) a 2) vyzval, aby súhlasil s ustanovením za spoločného zástupcu žalobcov 1) a 2). Správny súd má za to, že takýto postup žalovaného bol v súlade so zákonom a nedošlo ním k dotknutiu na právach, právom chránených záujmoch, či povinnostiach žalobcov.
13. Právnym rámcom pre postup žalovaného je § 9 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého, ak niekoľko daňových subjektov vystupuje spoločne v rovnakej veci, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Žalovaný vedie vyrubovacie konania 1) a 2), pôvodne proti daňovému subjektu E. B., nar. XX. XX. XXXX. Keďže tento daňový subjekt v priebehu vyrubovacích konaní zomrel, pokračoval žalovaný na základe oznámenia notára, ktorý vedie dedičské konanie po E. B., so žalobcami 1) a 2), korí prichádzajú do úvahy ako dedičia v prvej dedičskej skupine a dedičstvo neodmietli. Keďže do práv E. B. vstúpili ako jeho dedičia dva subjekty, vystupujú v súlade s § 9 ods. 10 daňového poriadku spoločne v rovnakej veci, a preto žalobcovia 1) a 2) vo vyrubovacích konaniach 1) a 2) mali povinnosť zvoliť si spoločného zástupcu. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď ich listami z 27. 09. 2022 vyzval na ustanovenie spoločného zástupcu. Keďže si žalobcovia 1) a 2) na základe výzvy spoločného zástupcu nezvolili, bol žalovaný povinný určiť im spoločného zástupcu rozhodnutím. Daňový poriadok v tomto prípade neustanovuje žiadne výnimky, a preto, pokiaľ vystupuje viacero daňových subjektov v rovnakej veci, musia bezpodmienečne mať spoločného zástupcu pre účely správy daní, a teda nemôžu konať voči žalovanému ako správcovi dane samostatne. Keďže žalobcovia 1) a 2) si ako zástupcu v obidvoch vyrubovacích konaniach (každý individuálne) zvolili žalobcu 3), bolo logické, že žalovaný uvažoval o tomto subjekte ako o možnom spoločnom zástupcovi žalobcov. Žalovaný postupoval správne, keď žalobcu 3) pred jeho ustanovením za spoločného zástupcu vyzval, či s ustanovením súhlasí, nakoľko vo všeobecnosti platí, že nikomu nemožno ukladať povinnosti, ktoré mu nevyplývajú zo zákona, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobca 3) mal bez ďalšieho zastupovať žalobcov 1) a 2) ako spoločný zástupca. Preto je v tomto prípade správne použitie analógie, konkrétne ustanovenia § 9 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutie o ustanovení zástupcu podľa tohto odseku (pre tam vymedzené prípady, iné ako v predmetnej veci) môže vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Podľa správneho súdu, by žalovaný
postupoval v rozpore so zákonom práve nevydaním vyžiadaním súhlasov 1) a 2) a jednoznačne by sa svojím postupom dotkol práv žalobcu 3), pokiaľ by ho ustanovil za spoločného zástupcu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.
14. Pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe namietali, že postup žalovaného je v rozpore s interným predpisom s názvom „Informácia k zastupovaniu na základe plnomocenstva“, správny súd uvádza, že preskúmava len zákonnosť postupu žalovaného, nie súlad jeho postupu s internými predpismi. Navyše správny súd podotýka, že citované pasáže interného predpisu žalovaného nedopadajú na predmetnú vec, keďže prvá citovaná pasáž sa týka postupu pri odstraňovaní nedostatkov plnomocenstva, pričom v danej veci nedostatky plnomocenstva neboli žalovaným skonštatované. Druhá citovaná pasáž upravuje postup podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ak si jeden daňový subjekt zvolí viacero zástupcov, k čomu v predmetnej veci nedošlo.
15. Správny súd ďalej uvádza, že postupom žalovaného (vyžiadaním súhlasu 1) a 2)) nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcov 1) a 2) na právnu pomoc, keďže žalovaný im mienil za spoločného zástupcu ustanoviť žalobcu 3), ktorého si obaja zvolil ako svojho samostatného zástupcu v jednotlivých vyrubovacích konaniach. Postavenie žalobcov sa postupom žalovaného nijako nezmenilo, keďže žalobcovia 1) a 2) budú aj v prípade ustanovenia žalobcu 3) za spoločného zástupcu zastupovaní subjektom, ktorý si obaja samostatne ustanovili za svojho zástupcu. Ani v prípade ustanovenia jedného zo žalobcov 1) a 2) za spoločného zástupcu (ako tomu bolo vo vyrubovacom konaní 2)) nedôjde k porušeniu práva na právnu pomoc, pretože žalobcovia si aj v tomto prípade môžu (prostredníctvom spoločného zástupcu) ustanoviť zástupcu z radov advokátov, prípadne finančných poradcov. Žalovaný svojim postupom nebráni v poskytovaní právnej pomoci žalobcom. Správny súd dodáva, že žalobcovia vystupujú na rovnakej strane a ich záujmy v konaní nie sú protichodné, nakoľko ako daňové subjekty majú spoločný (rovnaký) záujem na tom, aby im vo vyrubovacom konaní nebola vyrubená žiadna, prípadne čo najnižšia daň, a preto môžu vystupovať vo vyrubovacích konaniach spoločne prostredníctvom spoločného zástupcu.
16. Vzhľadom na späťvzatie žaloby predmetom súdneho prieskumu neostali aj samotné rozhodnutia o ustanovení spoločného zástupcu. Správny súd dodáva, že keďže žalovaný ustanovil spoločného zástupcu žalobcom 1) a 2) rozhodnutiami, je pojmovo vylúčené, aby išlo o iný zásah, nakoľko rozhodnutie predstavuje akt podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP s inými podmienkami súdneho prieskumu. Preto sa správny súd ani nezaoberal argumentáciou uvedenou v doplnení žaloby namietajúcou nezákonnosť rozhodnutí o ustanovení spoločného zástupcu žalobcom 1) a 2). Prieskum týchto rozhodnutí sa vykoná v samostatnom súdnom konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. 3Sf/13/2023, kde žalobca podal správnu žalobu s totožnými žalobnými bodmi, aké sú uvedené v doplnení žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
17. Správny súd je viazaný rozsahom žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ktorú po čiastočných späťvzatiach tvoria len žalobné návrhy I., II. a III. podanej žaloby, teda len konanie o inom zásahu, spočívajúcom v postupe žalovaného pri vydaní vyžiadaní súhlasu 1) a 2). Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalovaný postupoval pri vyžiadaní súhlasov 1) a 2) v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu výrokom II. podľa § 261 SSP zamietol, a to vo vzťahu voči žalobcom 1), 2) a 3). Správny súd poznamenáva, že nie je prípustné, aby sa žalobcovia súčasne domáhali petitom I. ochrany pred iným zásahom zakázaním žalovanému pokračovať v konaní o vyžiadaní súhlasu podľa § 252 ods. 1 SSP a zároveň petitmi II. a III. určenia, že išlo o nezákonný skončený iný zásah podľa § 252 ods. 2 SSP. Toto je vylúčené z povahy veci, keďže iný zásah nemôže súčasne trvať a zároveň byť skončený. Nakoľko však správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, pretože postup žalovaného bol v súlade so zákonom, bolo potrebné zamietnuť žalobu ako celok bez ohľadu na tento nedostatok.
18. Správny súd zároveň výrokom III. žalobu voči žalobcovi 4) podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Predmet konania je vymedzený petitmi I., II. a III. správnej žaloby, ktorými žalobcovia broja proti vyžiadaniam súhlasu 1) a 2) s tým, aby žalobca 3) zastupoval žalobcov 1) a 2) vo vyrubovacích konaniach 1) a 2). Pokiaľ by takýto postup žalovaného bol nezákonný, je zjavné, že sa môže dotknúť práv žalobcov 1), 2) a 3). Žalobca 4) bol podľa správnej žaloby a substitučných plnomocenstiev z 08. 11. 2022 nachádzajúcich sa v administratívnom spise, substitučne splnomocnený žalobcom 3), aby konal za žalobcov 1) a 2) vo vyrubovacích konaniach. Žalobcovi 4) nemal byť v zmysle vyžiadaní súhlasu 1) a 2) ustanovený zástupca, ani on sám nemal byť ustanovený
za zástupcu inej osobe, a teda sa ho predmet konania nijako nedotýka. Z textu žaloby ďalej vyplýva, že žalobcovi 4) ako substitučnému zástupcovi žalovaný neumožnil nahliadnuť do spisu, avšak namietaný iný zásah nesmeruje proti nesprístupneniu spisu, teda ani tento postup žalovaného nie je predmetom konania. Navyše, aj pokiaľ by nebolo žalobcovi 4) v rozpore so zákonom umožnené nahliadnuť do spisu ako substitučnému splnomocnencovi žalobcov 1) a 2), nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práv, ale práv žalobcov 1) a 2) ako účastníkov predmetných vyrubovacích konaní, ktorých zastupoval. Je preto zrejmé, že namietaným iným zásahom nemohlo dôjsť k dotyku na právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach žalobcu 4).
19. Žalobcovia v rámci správnej žaloby namietali aj skutočnosť, že žalovaný s nimi koná ako účastníkmi vyrubovacích konaní 1) a 2), hoci dedičské konanie nie je doposiaľ ukončené. Vzhľadom na vyššie vymedzený petit správnej žaloby, samotné vedenie vyrubovacích konaní 1) a 2) voči žalobcom 1) a 2) nebolo predmetom tohto konania. Správny súd ďalej poznamenáva, že aj keby v predmetnej veci žalobcovia brojili proti inému zásahu spočívajúcom v samotnom vedení vyrubovacích konaní, bola by správna žaloba podaná zjavne po lehote v zmysle § 256 SSP, podľa ktorého musí byť žaloba podaná do 2 mesiacov odo dňa, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom orgánov verejnej správy o ňom dozvedela. Žalobcovia 1) a 2) sa o vedení vyrubovacích konaní 1) a 2) voči nim ako účastníkom dozvedeli najneskôr v novembri 2022, kedy podľa obsahu administratívneho spisu jednotlivo splnomocnili žalobcu 3) na zastupovanie vo vyrubovacích konaniach 1) a 2). Keďže predmetnú žalobu podali až 01. 06. 2023, je zrejmé, že vyššie uvedená dvojmesačná lehota už uplynula.
20. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že mu je známe z jeho činnosti a vyplýva to aj to zo správnej žaloby, že žalobcovia 1) a 2) podali štyri žaloby proti iným zásahu orgánu verejnej správy voči žalovanému, ktorými sa domáhali, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať voči nim vo vyrubovacích konaniach 1) a 2). Žalobcovia v týchto konaniach neboli úspešní, a preto môžu uvedené vyrubovacie konania ako také ďalej pokračovať. V konaní sp. zn. TN-14Sa/46/2022 bola uznesením z 22. 09. 2023 zamietnutá žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca 1) domáhal (okrem iného) zakázania žalovanému pokračovať vo vyrubovacom konaní 1). V konaní pod sp. zn. 12Sa/21/2022 Krajský súd v Trenčíne dňa 13. 04. 2023 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vo veci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy smerujúcej proti žalovanému, ktorou žalobca 1) brojil proti vyrubovaciemu konaniu 2). V konaní sp. zn. TN-29Sa/22/2022 bola uznesením z 02. 02. 2024 zamietnutá žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca 2) domáhal (okrem iného) zakázania žalovanému pokračovať vo vyrubovacom konaní 1). V konaní sp. zn. TN-28Sa/14/2022 bola uznesením z 19. 12. 2023 zamietnutá žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca 2) domáhal (okrem iného) zakázania žalovanému pokračovať vo vyrubovacom konaní 2).
21. Záverom správny súd k otázke právneho nástupníctva obiter dictum uvádza, že považuje za správny postup žalovaného, keď vo vyrubovacích konaniach 1) a 2) pokračuje so žalobcami 1) a 2) ako právnymi nástupcami pôvodného daňového subjektu E. B.. Keďže daňový poriadok neobsahuje žiadnu úpravu procesného nástupníctva, ani postupu v prípade smrti daňového subjektu – fyzickej osoby, bolo na mieste použiť všeobecný právny predpis upravujúci právne nástupníctvo fyzickej osoby po jej smrti, ktorým je Občiansky zákonník. V súlade s § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, to znamená, že dedičia vstupujú do práv poručiteľa už ku dňu jeho smrti, bez ohľadu na to, či a kedy bude dedičské konanie právoplatne skončené. Podľa oznámenia notára prejednávajúceho dedičstvo po E. B., sú žalobcovia 1) a 2) jeho dedičmi v prvej zákonnej dedičskej skupine a zároveň dedičstvo neodmietli. Za tohto stavu neexistuje žiadna prekážka, ktorá by vylučovala ich právne nástupníctvo po E. B.. Za tohto stavu žalovanému žiadne zákonné ustanovenie nebráni pokračovať v začatých vyrubovacích konaniach so žalobcami 1) a 2).
22. Keďže žalobcovia 1), 2) a 3) neboli v konaní úspešní, nakoľko ich žaloba v celom rozsahu zamietnutá, súd im v súlade s § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Súd tiež nepriznal náhradu trov konania ani vo veci úspešnému žalovanému, nakoľko v zmysle § 168 SSP nezistil v predmetnej veci dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov žalovaného s tým, že ani sám žalovaný náhradu trov konania nežiadal. Keďže žaloba bola vo vzťahu k žalobcovi 4) odmietnutá, nemá v tejto časti právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov v súlade s § 170 písm. a) SSP. Rovnako nemá podľa § 170 písm. b) SSP právo na náhradu
trov konania žiaden z účastníkov v časti výroku I., ktorým správny súd konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené nepriznal správny súd náhradu trov žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.